Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

Gbedo ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eɔ koɖo Yehowa gblamɛ

Gbedo ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eɔ koɖo Yehowa gblamɛ

WOTRƆ xɔnɔ lɛngbɔ vevi sugbɔ do Kristo hamɛ lɔ mɛ xweshiaxwe. Kpɔ lé “jijɔ lɔ a wugan le jeŋkwimɛ” nɔ ɖeka pɛɛ kpetii trɔ va Yehowa gbɔ ɖa! (Luiki 15:7, 10) Nɔ wotrɔ xɔ eo do hamɛ lɔ mɛɔ, àtɛnŋ akando ji mɔ Yesu, mawudɔlawo koɖo Yehowa ŋtɔ kpɔkɔ jijɔ sugbɔ ci ètrɔ va nyɔnɔnwi lɔ mɛ ke. Ele ahan gan, ci èle ŋsɛn dokɔ exlɔnyinyi ci yí le eɔ koɖo Yehowa gblamɛɔ, àtɛnŋ ado go cukaɖawo. Cukaɖa ɖewo ciwo àtɛnŋ ado goɔ, yí nyi yí atɛnŋ akpedo eo nuɔ?

CUKAÐA CIWO YÍ ÀTƐNŊ ADO GOƆ?

Nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu sugbɔ kpɔtɔ gbɔnɔjɔ, nɔ wotrɔ va hamɛ lɔ mɛ can. Taŋfuin èmɔŋje lé ewa nɔ Efyɔ Davidi do hwenu ewa nuvɔn. Ci wosɔɛ ki can ɔ, énu mɔ: “Anyi gɔjejewo lé ŋ.” (Eha. 40:12; 65:3) Nɔ mɛɖe trɔ va Yehowa gbɔ ɖegbɔɔ, étɛnŋ kpɔtɔ adokɔ hwɛ yiɖeki alo awawa ŋkpɛn na nɔ exwe sugbɔ. Woɖe Isabelle ti le hamɛ lɔ mɛ na nɔ exwe 20 koɖo ŋɖe. * Énu mɔ: “Egbɔnnu nɔŋ sugbɔ mɔ maxɔɛ se mɔ Yehowa sɔ anyi nuvɔn lɔ keŋ.” Nɔ ègbɔjɔɔ, eo koɖo Yehowa gblamɛ agble ka. (Elo. 24:10) Ŋgbeɖe mɔ nɔ enu cɛ ajɔ do eo ji o.

Nɔ mɛɖewo kpɔ egbla gangan ci woɖo ado gbɔxwe agbenyi exlɔ bakpomadɔnwo koɖo Yehowaɔ, wovɔnnɔ. Ci wotrɔ xɔ Antoine-ɔ, énu mɔ: “Ewa nɔŋ mɔ ŋŋlɔbe enu sugbɔ ciwo ŋkpla koɖo edɔ ciwo ŋwanɔ sa hwenu ŋnyi Kunuɖetɔ hannɛ.” Ci ewanɔ ahan nɔ mɛɖewo le wo mɛɔ, wodetɛnŋ sɔnɔ zo do gbɔngbɔn mɛ dɔwo nu yí wanɔ wo lé woakpe ji do o.

Le kpɔwɛ mɛ, nɔ jihɔnshi kaka mɛɖe xwe hannyahannyaɔ, enyɔ lɔ tɛnŋ wugan yi nɔ ébu tamɛ kpɔ so gamɛ ci azan koɖo egbla gangan ci ado gbɔxwe atrɔ acu xɔ lɔ. Ahanke, nɔ èwa nuvɔn gangan ɖe yí eɔ koɖo Yehowa gblamɛ dahɛn ɔ, ètɛnŋ kpɔɛ mɔ yɛaʒan egbla sugbɔ gbɔxwe ye koɖo yɛ gblamɛ agbeva vivi. Vɔ denyi eoɖekɛ yí awa dɔ cɛ o.

Yehowa yɔyɔ mì yí mɔ: “Mí va, mì a le enyɔ hunnɔwo kpɔ.” (Ezai 1:18) Èje agbla veviɖe yí “le enyɔ [lɔ] kpɔ” koɖo Yehowa vɔ. Ao nu jɔ ji nɔ Yehowa nɔ egbla ŋtɔ́ ci èdo. Bu nyɔ cɛ kpɔ: Ci ètrɔ va Yehowa gbɔɔ, ènyi kpɔwɛ ɖeka ci Yehowa atɛnŋ ana Satana mɔ yɛnyi ŋsukantɔ.—Elo. 27:11.

Ci èwɛ ahan yí te gogo Yehowaɔ, éɖo gbe mɔ ye can yeate gogo eo. (Ʒaki 4:8) Enyɔ mɔ amowo akpɔɛ mɔ eɔtrɔ va hamɛ lɔ mɛ, vɔ èɖo agbewa nu wu ahan. Èɖo akpɔtɔ adokɔ ŋsɛn lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa ci yí nyi Edao koɖo ao Xlɔ. Lé àtɛnŋ awa ŋcɛ doɔ?

ÐO TAJINU CIWO GBƆ ÀTƐNŊ AÐO

Tekpɔ aɖo tajinu ciwo gbɔ àtɛnŋ aɖo. Kankandoji li mɔ èkpɔtɔ ɖokɔ ŋwi enu ŋkɔtɔ ciwo èkpla so Yehowa nu koɖo Paradiso gbeɖu yi tɔ nu. Vɔ evyɛɔ, ŋɖekatɔwo ɖo anyi enumamɛ nɔ eo, le kpɔwɛ mɛ kunuɖeɖe blaŋblaŋ, bɔbɔwo yiyi koɖo ehadodo koɖo nɔviwo. Gbekpɔ tajinu buwo ciwo àtɛnŋ aɖo.

Xonɔ nuxu nɔ Yehowa blaŋblaŋ. Edao mɔŋje mɛ mɔ nɔ èkpɔtɔ dokɔ hwɛ eoɖeki gbɛmɛgbɛmɛ do nuvɔn ciwo èwa vayi ŋciɔ, etɛnŋ gbɔnnu nɔ eo mɔ àdo gbe ɖaɖa nɔ ye. (Rɔm. 8:26) Ele ahan gan, kpɔtɔ “[a] donɔ egbe ɖaɖa tɛgbɛɛ” yí anu lé èjikɔ mɔ ye koɖo Yehowa ave sugbɔ do ni. (Rɔm. 12:12) Andrej ɖo ŋwi mɔ: “Ŋdo hwɛ nyɛɖeki yi ŋkpɛn wakɔŋ. Vɔ hweɖekpokpuinu ci ŋdo gbe ɖaɖa ɖegbɔɔ, ŋkpɔnɔ nyɛɖeki mɛ. Ŋkpɔnɔ fafa le ji mɛ.” Nɔ denya enu ci àdo gbe ɖaɖa abiɔ, kpɔ jimɛtrɔtrɔ gbedoɖa ci Efyɔ Davidi wa yí woŋwlii do Ehajiji Wema 51 koɖo 65 mɛ.

Kplanɔ Bibla gashiagamɛ. Ecɛ ado ŋsɛn ao xɔse yí lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa asɛnŋ doji. (Eha. 19:7-11) Felipe nu mɔ: “Toto maɖo nɔ Bibla hlɛnhlɛn koɖo yi kplakpla hwenɔnu yí dɔ ŋgbɔjɔ keŋ so gbeɖe Yehowa ɖɛ. Ŋdeji mɔ nagbewa afɛn ŋtɔ́ ke o, eyi taɖo ŋsɔ gbeta mɔ amɛɖekɛ nukplakpla anyitɔ daglinɔ o.” Eɔ can àtɛnŋ awa ahan. Nɔ èjikɔ kpekpedonu yí acan nyɔta ciwo yí àzan le amɛɖekɛ nukplakpla mɛɔ, àtɛnŋ abiɔ exlɔ ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ nɔ akpedo eo nu.

Do ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo gblamɛ. Mɛɖewo ciwo yí trɔ va hamɛ lɔ mɛ vɔnvɔn mɔ nɔviwo ado dɔmɛzi do yewo nu. Nɔvinyɔnu Larissa lɔn do ji mɔ: “Ŋkpɛn waŋ sugbɔ hwenɔnu. Ewa nɔŋ shigbe mɔ ŋsa hamɛ lɔ hannɛ. Ahan yí ewanɔ nɔŋ na nɔ hwenu jinjin nɛ.” Kando ji mɔ, hamɛmɛshinshinwo koɖo nɔvi ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ ji veviɖe mɔ yewoakpedo eo nu nagbetrɔ ado ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛ. (Kpɔ dakavi ci yí nyi “ Nyi hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awaɔ?”) Evivi nɔ wo mɔ ètrɔ gbɔ yí woji mɔ eɔ le kpɔ jijɔ!—Elo. 17:17.

Nyi yí akpedo eo nu nate gogo hamɛ lɔɔ? Yinɔ bɔbɔwo pleŋ koɖo nɔvio ŋsu koɖo nɔvio nyɔnuwo yí agbeyinɔ kunuɖegbe koɖo wo gashiagamɛ. Lé ecɛ akpedo eo nu doɔ? Felix nu mɔ: “Hamɛ lɔ kpɔkɔ emɔ mɔ nyɛ le trɔ gbɔ. Ŋkpɔ mɔ wolɔnŋ. Wokpedoŋ nu yí ŋvanyi hamɛ lɔ mɛ tɔ ɖeka yí nya mɔ Yehowa sɔ enu keŋ. Wogbena yí ŋgbetɔ Yehowa sɛnsɛn.”—Kpɔ dakavi ci yí nyi: “ Nyiwo àtɛnŋ awaɔ?

ŊGBENA TA O!

Ci èle ŋsɛn dokɔ exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛɔ, Satana akpɔtɔ ajekɔ agbla ahɛnkɔ “jihɔnshi ganganwo” va eo ji nɔ nagbɔjɔ. (Luiki 4:13) Vɔ ŋgbena ta o, kpɔtɔ ana eo koɖo Yehowa gblamɛ asɛnŋ doji.

Yehowa ɖo gbe kudo yi lɛngbɔwo nu mɔ: “Na ji lɛngbɔ ciwo yí bu kpɔ. Na kplɔ lɛngbɔ ciwo yí gban do gbɛ. Na bla akpawo nɔ lɛngbɔ ciwo yí xɔ akpa. Na do ŋsɛn lanmɛ nɔ lɛngbɔ ciwo yí gbɔjɔ.” (Ezekiɛli 34:16) Yehowa kpedo amɛ sugbɔ ciwo yí so gbeɖi ɖɛ nu yí wotrɔ gbɔ yí vanyi yi xlɔwo. Kando ji mɔ, éji mɔ yeakpedo eo nu nakpɔtɔ adokɔ ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo yɛ gblamɛ sɔwu sa.

^ par. 4 Mìtrɔ ŋkɔwo le nyɔta cɛ mɛ.