Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

1921—Mfe Ɔha Etwa Mu

1921—Mfe Ɔha Etwa Mu

ƆWEƆN-ABAN a ɔbae wɔ January 1, 1921 no bisaa Bible Esuafo no dɛ, “Ebɛn edwuma tsitsir na yɛhwɛ kwan dɛ yɛbɛyɛ no afe yi?” Ɔweɔn-Aban no rubua dɛm asɛmbisa yi no, ɔtwee adwen sii asɛm a ɔwɔ Isaiah 61:1, 2 no do. Dɛm kyerɛwsɛm yi kaa hɔn ahyɛdze a ɔnye dɛ, wɔnkã asɛm no. Ɔkã dɛ: “Ewuradze asera me dɛ menkã nsɛmpa no menkyerɛ abɔbɔfo; . . . mombɔbɔ Ewuradze n’enyisɔ afe no, na hɛn Nyankopɔn n’awerdzi da no dawur.”

ASƐMPAKAFO A WƆWƆ AKOKODUR

Sɛ nna Bible Esuafo no botum ayɛ edwuma a ɔhyɛ hɔn nsa no a, nna ɔwɔ dɛ wɔda akokodur edzi. Osiandɛ nna wɔbɛkã “nsɛmpa” akyerɛ abɔbɔfo na wɔaakã Nyankopɔn “n’awerdzi da” no so ho asɛm akyerɛ ndzebɔnyɛfo.

Onua J. H. Hoskin a nna ɔwɔ Canada no kɔr do dze akokodur kãa asɛm no ɔmmfa ho ɔsoɛrtsia a ohyiae no. Afe 1921 n’ahyɛse hɔ beebi no, ohyiaa Methodist sɔfo bi wɔ asɛnka mu. Onua Hoskin hyɛɛ nkɔmbɔ no ase dɛ: “Ɔsɛ dɛ yɛdze enyigye bɔ nkɔmbɔ a ogyina Bible do. Na sɛ hɛn adwen eennhyia wɔ nsɛm ahorow bi ho mpo a, yebotum dze hɛn nkɔmbɔ no aba ewiei asomdwee mu, na yaayɛ anyɛnkofo.” Naaso, ɔnnyɛ dɛm na osii. Onua Hoskin kãa dɛ: “Yɛhyɛɛ nkɔmbɔ no ase minitsi kakraabi ekyir no, [ɔsɔfo no] dze ne nsa bɔɔ abow no mu dzendzenndzen ma nna mususu dɛ ahwehwɛ a ɔwɔ mu no bɛpaapaa egu famu.”

Ɔsɔfo no tsẽaa mu dɛ, “Kɔ hɔn a wɔnnyɛ Christianfo no hɔ na kɛkyerɛkyerɛ hɔn!” Onua Hoskin annkã hwee. Naaso aber a orifi hɔ no, ɔkãe wɔ ne tsirmu dɛ, ‘Ei, wo nyamesom mpo nye yi!’

Da a odzi hɔ a nna ɔsɔfo no rekyerɛkyerɛ wɔ n’asɔr mu no, ɔkɔr do kãa nsɛmbɔn pii faa Onua Hoskin ho. Onua Hoskin kãa dɛ, “Ɔbɔɔ n’asɔrmba no kɔkɔ wɔ moho, na ɔkãa kyerɛɛ hɔn dɛ meyɛ ɔtorfo a me saso bi mmbaa kurow mu hɔ da. Na sɛ wohu me a, wɔmbɔ me itur nku me.” Iyi ammbɔ Onua Hoskin hũ. Mbom, ɔkɔr do kãa asɛm no, na nkorɔfo pii so yɛɛ aso tsiee no. Ɔkãa dɛ: “M’enyi gyee asɛnka edwuma a meyɛe wɔ hɔ no ho papaapa. Nkorɔfo no mu binom mpo kãa dɛ, ‘Yenyim dɛ eyɛ Nyame nyimpa!’ Nna wɔpɛ mpo dɛ wɔboa me ma me nsa ka dza mihia nyinara.”

ANKORANKOR NA EBUSUA ADZESUA

Mbrɛ ɔbɛyɛ a Bible Esuafo no bɔboa hɔn a hɔn enyi gye asɛm no ho ma woeenya nkɔenyim no, wotsintsiim Bible mu nsɛmbisa nye ho mbuae wɔ magazine a wɔato dzin The Golden Age no mu. * Wɔyɛɛ ɔfã bi a nna ɔkɔ ma mbofra. Nna ɔyɛ nsɛmbisa a awofo botum nye hɔn mba esusu ho. Nna ɔwɔ dɛ awofo “bisa hɔn mba dɛm nsɛm no na wɔboa hɔn ma wɔhwehwɛ ho mbuae wɔ Bible no mu.” Nsɛmbisa bi tse dɛ “Nwoma dodow ahen na ɔka bɔ mu yɛ Bible no?” boaa mbofra ma wɔtsee Bible ho nsɛm ahorow bi ase. Bi so tse dɛ, “Aso ɔsɛ dɛ nokwar Christiannyi biara hwɛ kwan dɛ obehyia ɔtaa?” no boaa mbofra ma wɔdze akokodur kãa asɛm no.

Wɔyɛɛ ɔfã bi so maa Bible Esuafo a hɔnho akokwaa no. Nna ɔyɛ Bible mu nsɛmbisa a no mu dɔ a ofi nwoma a wɔato dzin Studies in the Scriptures ne fã a odzi kan no mu. Mpanyin na mbofra mpempem pii nyaa dɛm dwumadzi yi do mfaso. Naaso, The Golden Age a ɔbae wɔ December 21, 1921 no bɔɔ amandzɛɛ dɛ nna wobotwa dɛm dwumadzi ebien yi nyinara mu. Nna ebɛnadze ntsi na wobotwa mu?

WOYII NWOMA FOFOR EDZI!

The Harp of God nwoma no

Kaad a akenkan dwumadzi wɔ do

Kaad a nsɛmbisa wɔ do

Hɔn a wodzi ndzɛmba enyim no hun dɛ ɔwɔ dɛ hɔn a wɔahyɛ ase rusũa Bible no sũa no nkakrankakra. Dɛm ntsi, woyii The Harp of God nwoma no edzi wɔ November 1921. Akomapafo a wɔgyee nwoma no bi no dze hɔnho hyɛɛ Bible Adzesua ho nhyehyɛɛ a wɔyɛe maa hɔn no mu. Nna wɔfrɛ nhyehyɛɛ yi The Harp Bible Study Course. Iyi boaa akenkamfo no ma hɔnankasa wotumii sũaa adze, na wohun “Nyankopɔn ne tsirmpɔw a ɔnye dɛ ɔbɛma adasamba onnyiewiei nkwa” no. Nna wɔyɛ no dɛn?

Sɛ nna obi ne nsa ka nwoma yi bi a wɔma no akenkan dwumadzi a wɔakyerɛw wɔ kaad do. Dapɛn a odzi hɔ no, nna nyimpa no nya kaad a nsɛmbisa wɔ do. Nna dɛm nsɛmbisa yi gyina akenkan dwumadzi a wɔdze maa no no do. Nna dza otwa tun wɔ kaad no do no nye akenkan dwumadzi a nyimpa no bɛyɛ wɔ dapɛn a odzi hɔ no.

Dapɛn biara, nna osuanyi no ne nsa ka kaad fi asafo a ɔbɛn no no hɔ. Nna iyi kɔ do adapɛn 12. Mpɛn pii no, nna hɔn a hɔn mfe akɔ enyim wɔ asafo no mu a wonntum nnyɛ efiefi asɛnka edwuma no na wɔdze krataa no mona. Dɛ nhwɛdo no, Anna K. Gardner a ofi Millvale, Pennsylvania, U.S.A. no kãa dɛ: “Aber a woyii The Harp of God nwoma no edzi no, ɔmaa mo nuabaa panyin Thayle a nna onntum nnantsew no nyaa edwuma pii yɛe. Nna ɔboa ma wɔdze kaad no mona dapɛn biara.” Sɛ nna osuanyi no wie dwumadzi no nyinara a, wɔma obi fi asafo no mu kɔboa no ma osũa Bible no kɔ ekyir.

Akyerɛbaa Thayle Gardner tsena n’ebubuafo egua mu

NNA EDWUMA KƐSE DA HƆN ENYIM

Afe no baa ewiei no, Onua J. F. Rutherford kyerɛɛw krataa kɛmaa asafo ahorow no nyinara. Ɔkãe wɔ ne krataa no mu dɛ, “Ahendzi adasedzi edwuma a yɛayɛ wɔ afe yi mu no, no mu atserɛw na etu mpon kyɛn afe biara a abɛsen kɔ wɔ otwa-ber no mu.” Afei ɔdze kaa ho dɛ: “Yɛwɔ edwuma pii yɛ. Ntsi hom nhyɛ afofor nkuran ma wɔmfa hɔnho mbɛhyɛ edwuma a ɔyɛ enyigye yi mu.” Ɔda edzi kofee dɛ Bible Esuafo no dze n’afotu no yɛɛ edwuma. Wɔ afe 1922 mu no, nna wɔdze akokodur bɛkã Ahendzi no ho asɛm wɔ kwan soronko do koraa.

^ nky. 9 Afe 1937 mu no, wɔsesaa dzin The Golden Age no yɛɛ no Consolation. Afei, wɔ afe 1946 no, wɔsanee sesaa dzin no yɛɛ no Awake!