Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

1921 : Ni 100 an dè sa

1921 : Ni 100 an dè sa

NIMÉWO a 1é janvyé 1921 a Tou dè Gad la, an anglé, té ka pozé sé Étidyan a Labib la kèsyon-lasa : « Adan ki aktivité èspésyal fò-nou ké pòté mannèv pannan lanné-lasa ? » Adan awtik-lasa, ou té ka touvé Izayi 61:1, 2, ki té ka ba-yo répons-la. Sé vèwsé-lasa ka di : « Jéova chwazi-mwen pou pòté bon nouvèl ba moun ki anpenn [...] pou an fè moun konnèt lanné-la Jéova kay aji èvè bonté la, é jou a vanjans a Bondyé an nou » (Crampon). Sa té ka fè-yo sonjé kè sé préché pou yo té préché.

YO KA PRÉCHÉ SAN FÈ DÈYÈ

Pou Étidyan a Labib té rivé about a misyon-lasa, fò pa yo té fè dèyè, pas non sèlman fò-yo té pòté « bon nouvèl ba moun ki anpenn », men anplisdisa, fò-yo té bay lavwa pou di sé méchan-la kè « jou a vanjans a Bondyé » té ka vin si yo.

O Kanada, frè John Hoskin té ka préché èvè onlo kouraj, magré i té ka jwenn opozisyon. On jou a prentan 1921, i jwenn èvè on pastè métodis. Mi sa i di-y pou koumansé fè on ti kozé èvè-y : « Nòwmalman lè nou ka diskité asi Lézékriti, fò-nou fè sa san nou babyé. É menmsi nou pa ka tonbé dakò asi sèwten pwen, nou pé arété diskité, é pati san ni pon pwoblèm antrè nou. » Men a pa sa ki fèt menm ! Mi sa frè Hoskin rakonté : « Nou té sòti koumansé palé ansanm, men lèwgadé, pastè-la ban-mwen on kalité koud-pòt ! An jous konprann vit a pòt-la té’é tonbé atè-la. »

Pastè-la mété-y ka hélé : « Poukwa a pa ba sé payen-la ou k’ay préché ? » Frè Hoskin pa di on mo, men toupannan i té ka pati, i di an tchè a-y : « Ében, men sé ègzaktèman sa an té ka fè la ! »

Lèlandèmen, adan légliz-la, lèwvwè pastè-la vin fè sèwmon a-y, nonm-la té kòlè toujou. Frè Hoskin ka sonjé sa byen. Mi sa i ka rakonté : « I di sé moun-la ga a yo èvè mwen, pas dapré-y, an té pli gwo madragè ki poto’o jen mèt pyé a-y adan vil-lasa, é pou-y, sé a koud-fizi yo té mérité tchouyé-mwen. » Men frè Hoskin pa dédou. I kontinyé préché é prédikasyon a-y pòté bon rézilta. Mi sa i di : « Pa ni pondòt koté an pasé bèl moman an prédikasyon konsa. Jous ni moun ki té ka di-mwen : “An sav ou sé on sèwvitè a Bondyé !” É yo té ka fè ansòt pou an ni tousa an té bizwen. »

ÉTIDYÉ TOUSÈL A-W É ÈVÈ FANMI A-W

Pou édé sé moun-la ki té vlé konnèt lavérité, Étidyan a Labib koumansé mèt on pwogram pou étidyé Labib adan jounal-la L’Âge d’Or *. Non a pwogram-lasa sé té « Étude de la Bible pour les jeunes ». Adan-y, ou té ka touvé kèsyon kè sé paran-la té pé pozé timoun a yo. Yo té ka jous di-yo « pozé sé timoun-la sé kèsyon-lasa, é aprésa, édé-yo touvé ki répons Labib ka bay ». Ni dé kèsyon ki té tou senp, kon pa ègzanp : « Konmen liv ki tini adan Labib ? » Ni dòt kèsyon osi ki té ka préparé sé jennmoun-la pou yo vin dé pwoklamatè ki plen kouraj, kon pa ègzanp : « Ès sé chak vré krétyen ki dwèt atann-li a pasé anba on pèwsékisyon ? »

Pou sé krétyen-la ki té ja ni on bon konésans a Labib, té ni ondòt pwogram, ki té ni pou tèm « Étude approfondie du Divin Plan des Âges ». Adan-y, ou té ka touvé kèsyon pou fè-yo réfléchi asi sa ki té maké adan prèmyé volim a Études des Écritures. Sé 2 pwogram-lasa, ki té fèt pou étidyé, pòté onlo byenfé pou milyé é milyé moun ki té ka li-yo. Men adan niméwo a 21 désanm 1921 a L’Âge d’Or, yo anonsé kè sé 2 pwogram-lasa té kay bout. Poukwa yo arété-yo onsèl kou konsa ?

ON NOUVO LIV !

Liv-la La Harpe de Dieu.

On mawk-paj ka montré ki mòso a liv-la pou li.

Kat èvè kèsyon pou étidyé ki maké asi yo.

Sé frè-la ki té antèt a aktivité a Étidyan a Labib té rann-yo kont kè fò sé moun-la té bénéfisyé dè on lèson biblik òwganizé tèm pa tèm. Sé pousa, an novanm 1921, yo fè on liv sòti (an anglé) non a-y sé té La Harpe de Dieu. Lè on moun té ka aksèpté liv-lasa, yo té ka enskri-y an menm balan-la pou i suiv on nouvo jan dè lèson biblik. Lèson-lasa té fèt pou sé moun-la té rivé étidyé tousèl a yo, é pou yo té pé sa dékouvè « pwojé a Bondyé ki ké pèwmèt lézimen jwenn bénédisyon pou touttan ». Kijan lèson-lasa té ka pasé ?

Lè ou té ka ba on moun liv-la, ou té ka ba-y on ti kat anmenmtan. Mésaj-la ki té asi-y la té ka mandé-y li on mòso byen prési a liv-la. Apré on simenn té pasé, moun-la té ka rèsèvwa ondòt kat, ki té ni kèsyon asi-y anrapò èvè mòso-la i té ni a li la. Kat-la té ka ba-y osi ki paj pou i té li pou simenn-la ki té ka vin apré la.

É pannan 12 simenn konsa, klas-la, kivédi lasanblé lokal la, té ka kontinyé voyé on nouvo kat pa lapòs pou étidyan-la. Pli souvan ki rarman, sé moun a lasanblé-la ki té ja ni on bèl laj, oben ki pa té pé ay préché dè kaz an kaz, ki té ka voyé sé kat-lasa. Pa ègzanp, Anna Gardner, on sè ki té ka viv a Millvale, an Pènsilvani, ka sonjé épòk-lasa byen. Mi sa i ka di : « Lè liv-la La Harpe de Dieu vin sòti, yo mandé Thayle, sè an mwen ki té enfim, voyé sé ti kat-la ki té ka sèvi pou étidyé Labib chak simenn. Konfèdmanti, i pa té ka chomé ! » Lè lèson-la té bout, on moun adan lasanblé-la té kay vwè étidyan-la pou pwopozé-y aprann konnèt plis biten asi Labib.

Sè Thayle Gardner adan chèz woulant a-y.

TRAVAY-LA POTOKO FIN

Lè lanné-lasa vin bout, frè Joseph Rutherford voyé on lèt ba tout sé lasanblé-la. Mi sa i té ka di : « Dépi mwason-la vin koumansé, sé prèmyé fwa nou pòté mannèv konsa, adan on lanné, pou bay lavwa asi Wayòm-la, é sé prèmyé fwa sa pòté bèl rézilta konsa. » Men frè Rutherford té ka sonjé dèmen. I té ka di : « Ni onpakèt travay atè toujou ! Nou ka ankourajé dòt moun vin jwenn-nou, é rantré adan sèwvis-lasa, kè Bondyé ka béni. » Étidyan a Labib réponn a envitasyon-lasa. Pa ni pon dout asi sa ! Dayè, pannan lanné 1922, èvè onlo kouraj, yo té kay bay lavwa asi Wayòm-la on mannyè èstraòwdinè !

^ par. 9 Jounal-la L’Âge d’Or chanjé non 2 fwa. I vin Consolation an 1937 é Réveillez-vous ! an 1946.