Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 47

Ẹvẹ Ẹrọwọ Ra Ọ te Ga Te?

Ẹvẹ Ẹrọwọ Ra Ọ te Ga Te?

“Wha kuvẹ re udu rai o jọ awawa ha. Wha fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ.”​—JỌN 14:1.

OLE AVỌ 119 Ma re Wo Ẹrọwọ Hrọ

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ *

1. Onọ vẹ o rẹ sae jọ omai iroro ẹsejọ?

KỌ UDU u re bru owhẹ ẹsejọ nọ who te roro kpahe eware nọ e te via evaọ obaro? Eware wọhọ ọraha egagọ erue, ohọre Gọg obọ Magọg gbe ẹmo Amagidọn. Kọ whọ rẹ nọ omara ẹsejọ nọ, ‘Kọ ẹrọwọ mẹ ọ te jọ gaga nọ eware nana nọ i re muozọ na e te via na?’ Otẹrọnọ whọ be hai roro ere ẹsejọ, kiyọ ẹme nọ Jesu ọ ta nọ ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana u ti fiobọhọ kẹ owhẹ. Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Wha kuvẹ re udu rai o jọ awawa ha. Wha fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ.” (Jọn 14:1) Ẹrọwọ mai ọ tẹ rrọ gaga, oware ovo u ti nuhu omai udu hu.

2. Eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai riẹ epanọ ma re ro ru ẹrọwọ mai ga, kọ eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

2 Ma te roro kpahe oware nọ ma be hai ru nọ ẹbẹbẹ o te te omai, u re fiobọhọ kẹ omai riẹ sọ ẹrọwọ mai ọ ga ziezi. Yọ o rẹ lẹliẹ omai ru epanọ ẹrọwọ mai ọ rẹ rọ ga ziezi, re ma sai thihakọ ebẹbẹ nọ i ti te omai evaọ obaro. Nọ ẹbẹbẹ jọ o te te omai, ma je kru ẹrọwọ mai, ẹrọwọ mai ọ rẹ ga viere. Yọ u re fiobọhọ kẹ omai thihakọ ebẹbẹ efa nọ i ti te omai. Ma te ta kpahe eware ene jọ nọ e via kẹ ilele Jesu nọ u dhesẹ nọ a rẹ gbẹ daoma re ẹrọwọ rai ọ ga ziezi. Ma vẹ te jẹ ta kpahe oghẹrẹ eware itieye na jọ nọ e rẹ sae via kẹ omai nẹnẹ gbe oware nọ ma re ru, re ma sai kru ẹrọwọ mai nọ ebẹbẹ i te te omai evaọ obaro.

JOMA FI ẸRỌWỌ HỌ ỌGHẸNẸ INỌ Ọ TE RẸROTE OMAI

Eware e tẹ make rrọ gaga kẹ omai, ma te gbẹ rọ iruo Uvie na karo nọ ma te wo ẹrọwọ (Rri edhe-ẹme avọ 3-6)

3. Ma te rri ẹme nọ Jesu ọ ta evaọ Matiu 6:30, 33, eme ma re ru nọ ma te wo ẹrọwọ?

3 Ọzae kpobi ọ rẹ gwọlọ oghẹrẹ nọ aye gbe emọ riẹ a rẹ rọ ruẹ emu re, ruẹ iwu kuhọ je wo uwou nọ a rẹ rria. Rekọ re a sai ru eware nana, o lọhọ tere he evaọ akpọ inẹnẹ na. A si inievo mai jọ no iruo no, yọ a re sae ruẹ iruo evuevo no ho ghelọ epanọ a be gwọlọ iruo te. Inievo jọ a ruẹ iruo, rekọ a rọwo rehọ iruo na ha keme i fo iruo nọ Oleleikristi o re ru hu. Nọ eware e tẹ rrọ ere kẹ ohwo, o gbe wo ẹrọwọ ziezi hi, ọ rẹ rọwo ho inọ Jihova ọ te gbẹ edhere jọ kẹe nọ ọ te sae rọ zọ ghele. Yọ oware utiona Jesu o wuhrẹ ilele riẹ evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru na. (Se Matiu 6:30, 33.) Ma te fi eva mai kpobi họ Jihova inọ o ti fi omai hotọ họ, ma te rọ egagọ riẹ karo dede nọ eware e rrọ gaga. Nọ ma jẹ be ruẹ nọ Jihova ọ be ginẹ rẹrote omai, usu mai avọ iẹe o vẹ te kpekpe viere, ẹrọwọ mai ọ vẹ te jẹ ga re.

4-5. Eme o fiobọhọ kẹ oniọvo jọ avọ uviuwou riẹ evaọ oke nọ eware e jọ gaga kẹ ae?

4 Joma ta kpahe Brọda Miguel Castro avọ uviuwou riẹ nọ a rrọ obọ Venezuela. A ruẹ nọ Jihova o fiobọhọ kẹ ae evaọ oke nọ eware e jọ gaga kẹ ae. Oniọvo na avọ uviuwou riẹ a wo udhu jọ nọ a jẹ kọ eware fihọ, yọ umugho nọ u je noi ze a jẹ rọ rẹrote omarai. Ẹdẹ jọ, ere ahwo jọ a rọ nyaze avọ igbeke nọ e rrọ ae obọ, a te le ae no udhu na, jẹ rehọ iẹe no. Brọda Miguel ọ ta nọ: “Enẹna otọ osese jọ nọ ohwo jọ ọ kẹ omai ma be kọ eware fihọ re ma sae ruẹ emu re. Kohiohiẹ kohiohiẹ mẹ rẹ lẹ se Jihova nọ jọ o fiobọhọ kẹ omai ruẹ oware nọ ma rẹ re evaọ okpẹdoke na.” Eware e lọhọ kẹ oniọvo na avọ uviuwou riẹ hẹ. Rekọ a fi ẹrọwọ họ Jihova inọ ọ te rẹrote ae, fikiere a re kpohọ ewuhrẹ ẹsikpobi je kpohọ usi uwoma re. Egagọ Jihova họ oware nọ a rọ karo evaọ uzuazọ rai, yọ Jihova ọ be ginẹ rẹrote ae.

5 Dede nọ eware e jọ gaga kẹ Miguel avọ uviuwou riẹ, tei te aye riẹ Yurai a ruẹ nọ Jihova ọ rẹrote ae. Ẹsejọ Jihova o ru nọ inievo na a ro vi omoware se ae hayo lele Brọda Miguel gwọlọ iruo. U wo oke ofa nọ Jihova o ru nọ uwou ogha u ro vi eware se ae. Jihova o bi fi inievo na hotọ họ. U te bi ru nọ oniọvo na avọ uviuwou riẹ a bi ro fievahọ Jihova vi epaọ anwẹdẹ. Ọmọtẹ ọkpako rai nọ a re se Yoselin o gbiku oghẹrẹ nọ Jihova o ro fiobọhọ kẹ ae evaọ oke jọ. Nọ o gbiku na no, ọ tẹ ta nọ: “Ohwo ọ tẹ be ginẹ ruẹ nọ Jihova o bi fiobọhọ kẹe, o rẹ lẹliẹ udu tei otọ. Jihova yọ ogbẹnyusu mẹ, yọ mẹ riẹ nọ ọ te siọ omẹ ba ha.” Ọ ta re nọ: “Ebẹbẹ nọ i te omai no evaọ uviuwou mai na i ru nọ ma rọ gbaemu nọ ma ti kru ẹrọwọ mai evaọ obaro nọ ebẹbẹ nọ e ga vi enẹ i te te omai.”

6. Nọ eware e tẹ rrọ owhẹ oma gaga, eme who re ru re ẹrọwọ ra ọ sae ga ziezi?

6 Kọ eware e rrọ gaga kẹ owhẹ? O tẹ rrọ ere, kiyọ oware nọ o rẹ sae lẹliẹ udu whrehe ohwo o be via kẹ owhẹ na. Dede na, whọ sai ru eware nọ ẹrọwọ ra ọ rẹ rọ ga ziezi. Se ẹme nọ Jesu ọ ta evaọ Matiu 6:25-34. Lẹ se Jihova re who te se oria na, kẹsena who ve roro kpahe iẹe ziezi. Se kpahe idibo Jihova jọ nọ eware e jọ gaga kẹ rekọ Jihova ọ rẹrote ae keme a rọ egagọ riẹ karo ghele. (1 Kọr. 15:58) Who te ru ere, ẹrọwọ ra ọ te ga ziezi. Whọ vẹ te ruẹ nọ, otẹrọnọ Jihova Ọsẹ obọ odhiwu ra ọ rẹrote inievo yena, kiyọ ọ te rẹrote owhẹ re. Ọ riẹ oware nọ whọ gwọlọ, ọ tẹ jẹ riẹ epanọ o re ro ru ei kẹ owhẹ. Nọ whọ jẹ be ruẹ nọ Jihova ọ be rẹrote owhẹ, ẹrọwọ ra ọ vẹ te ga vi epaọ anwẹdẹ. Whọ vẹ te sai thihakọ nọ ebẹbẹ ilogbo i te te owhẹ evaọ obaro.​—Hab. 3:17, 18.

ẸRỌWỌ O RE FIOBỌHỌ NỌ “OFOU ỌWHIBO ỌGAGA” Ọ TẸ ZE

Ma te wo ẹrọwọ ọgaga, ma te sai thihakọ nọ ofou ọwhibo ọgaga o tẹ raha eware mai hayo nọ ebẹbẹ nọ e wọhọ ofou ọwhibo ọgaga i te te omai (Rri edhe-ẹme avọ 7-11)

7. Ẹvẹ “ofou ọwhibo ọgaga” nọ a gbiku riẹ evaọ Matiu 8:23-26 o rọ lẹliẹ Jesu ruẹ nọ ilele riẹ a wo ẹrọwọ tere he?

7 Ẹdẹ jọ nọ Jesu avọ ilele riẹ a je bi abade vrẹ, ofou ọwhibo ọgaga o te je fou. Jesu ọ tẹ rọ uvẹ yena wuhrẹ ae epanọ u ro fo re a wo ẹrọwọ ọgaga. (Se Matiu 8:23-26.) Nọ ofou na o muhọ je bi fou ame ruọ okọ na yọ Jesu ọ be wezẹ ọvo. Ozọ u mu ilele na gaga, a tẹ rọwo Jesu no owezẹ ze jẹ ta kẹe nọ o siwi ae. Rekọ ọ tẹ rọ unu kpotọ ta kẹ ae nọ: “Fikieme ozọ u bi ro mu owhai ga tere, whai enọ i wo ẹrọwọ ọkakao?” U fo nọ a hae te riẹ nọ Jihova ọ rẹ sae thọ Jesu gbe ae omarai. Kọ eme ma rẹ sai wuhrẹ no ẹme yena ze? Ohwo o te wo ẹrọwọ ọgaga, o sai fiobọhọ kẹe nọ ofou ọwhibo ọ tẹ raha eware riẹ hayo nọ ebẹbẹ nọ e wọhọ “ofou ọwhibo ọgaga” i te tei oma.

8-9. Odawọ vẹ u te Anel, kọ eme u fiobọhọ kẹe?

8 Joma ta kpahe oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ o ri wo ọzae he nọ a re se Anel, nọ ọ be rria obọ Puerto Rico. Ẹrọwọ ọgaga riẹ o fiobọhọ kẹe thihakọ ẹbẹbẹ ologbo jọ nọ o te rie. Evaọ ukpe 2017, ofou-ọwhibo ọgaga jọ nọ a se Hurricane Maria ọ raha uwou oniọvo na. O tẹ jẹ whae ze nọ o gbe ro wo iruo nọ ọ rẹ rọ kuọ omariẹ hẹ. Oniọvo na ọ ta nọ: “Mẹ jẹ ruawa gaga evaọ oke yena, rekọ uwhremu na, mẹ tẹ jẹ lẹ se Jihova jẹ rẹroso ẹe. U te ru nọ mẹ gbẹ jẹ rọ ruawa gahrọ họ.”

9 Anel ọ fodẹ oware ofa jọ nọ u fiobọhọ kẹe thihakọ ẹbẹbẹ na, oye họ ẹmeoyo. Ọ ta nọ: “Me lele ohrẹ nọ ukoko na o kẹ, yọ u ru nọ udu u ro te omẹ otọ. Mẹ ruẹ nọ Jihova o fiobọhọ kẹ omẹ gaga keme inievo na a jẹ tuduhọ omẹ awọ, yọ a jẹ rọ emu gbe eware efa se omẹ.” Oniọvo na ọ tẹ jẹ ta nọ: “Jihova ọ kẹ omẹ eware buobu, makọ eware nọ mẹ yare riẹ hẹ, yọ o wha riẹ ze nọ ẹrọwọ mẹ o rọ ga ziezi.”

10. Eme whọ rẹ sai ru nọ ẹbẹbẹ nọ ọ wọhọ “ofou ọwhibo ọgaga” ọ tẹ rrọ otọ kẹ owhẹ?

10 Kọ ẹbẹbẹ jọ nọ ọ wọhọ “ofou ọwhibo ọgaga” ọ rrọ otọ kẹ owhẹ? O sae jọ nọ eware e rrọ owhẹ oma gaga fiki owhe nọ ọ raha eware hayo fiki eware itieye na efa. Hayo o sae jọ nọ whọ be mọ gaga, yọ ẹyao na o wha riẹ ze nọ eva e gbẹ be rọ were owhẹ vievie he hayo nọ whọ gbẹ rọ riẹ oware nọ who re ru hu. Oware utionana o sae lẹliẹ owhẹ ruawa, rekọ whọ ruawa gahrọ họ. Fievahọ Jihova. Hae lẹ sei kẹse kẹse. Hai je roro kpahe eware nọ Jihova o ru kẹ owhẹ no evaọ oke jọ, u ti ru ẹrọwọ ra ga ziezi. (Ol. 77:11, 12) Riẹ nọ Jihova ọ te nyasiọ owhẹ ba vievie he.

11. Fikieme u ro fo re ma hai ru oware nọ ukoko o ta nọ ma ru?

11 Eme ọfa ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ ebẹbẹ? Ẹmeoyo! Yọ ere Sista Anel ọ ta re. Ma rẹ daoma fievahọ inievo nọ Jihova avọ Jesu a ro mu re a kobaro evaọ ukoko na, keme ae omarai a fievahọ ae re. Ẹsejọ inievo nana a sae ta nọ ma ru oware jọ nọ o te jọ omai ẹkpẹlobọ. Rekọ ma te ru ei ghele, Jihova ọ rẹ ghale omai. Iku buobu nọ e rrọ Ebaibol na gbe eware nọ e via kẹ idibo Ọghẹnẹ no i dhesẹ nọ ẹmeoyo o re siwi ohwo. (Ọny. 14:1-4; 2 Irv. 20:17) Hai se iku itieye na je roro didi kpahe ae. Who te bi ru ere, whọ te hae gwọlọ ru oware kpobi nọ ukoko o ta nọ ma ru enẹna gbe enọ a te vuẹ omai nọ ma ru evaọ obaro. (Hib. 13:17) Yọ ozọ u gbe ti mu owhẹ hẹ nọ whọ tẹ kareghẹhọ nọ uviemenẹ uye ulogbo na u ti muhọ.​—Itẹ 3:25.

ẸRỌWỌ O TI FIOBỌHỌ KẸ OMAI THIHAKỌ NỌ A TE BI KIENYẸ OMAI

Ẹrọwọ mai ọ te ga nọ ma tẹ be hae lẹ ẹsikpobi (Rri edhe-ẹme avọ 12)

12. Wọhọ epanọ o rrọ obe Luk 18:1-8, ẹvẹ ẹrọwọ ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai thihakọ okienyẹ?

12 Jesu ọ riẹ nọ a ti kienyẹ ilele riẹ, yọ ẹrọwọ rai ọ gbẹ ga ha, a te sai thihakọ họ. Fikiere Jesu ọ tẹ kẹ oriruo jọ nọ a gbiku riẹ fihọ obe Luk re u fiobọhọ kẹ ae thihakọ. Ọ jọ oriruo na ta kpahe aye-uku jọ nọ ọ jẹ hai bo bru obruoziẹ jọ nọ ọ riẹ Ọghẹnẹ hẹ re o bru uvioziẹ kẹe. Aye-uku na ọ riẹ nọ o gbẹ bẹe no ho nọ o bi dhe obruoziẹ na ẹnyẹnyabru na, obruoziẹ na o ti fiobọhọ kẹe. Obruoziẹ na o te gine bru uvioziẹ kẹ aye-uku na nọ o kpokpo iei raha no. Eme ma wuhrẹ no iku na ze? Jihova o kiẹrẹe, yọ o re bru uvioziẹ ẹsikpobi. Oyejabọ nọ Jesu ọ rọ ta nọ: “Evaọ uzẹme, kọ Ọghẹnẹ o gbe ti bruoziẹ kẹ ahwo riẹ nọ ọ salọ, enọ i bi bo sei te aso te uvo, yọ o bi wo odiri kẹ ae na?” (Se Luk 18:1-8.) Jesu ọ tẹ jẹ ta nọ: “Nọ Ọmọ ohwo ọ te nyaze, kọ ọ te ginẹ jọ otọakpọ na ruẹ ẹrọwọ nana?” Nọ a tẹ be maki kienyẹ omai, ma re thihakọ je kru ẹrọwọ mai. Ma vẹ rọ ere dhesẹ nọ ma wo ẹrọwọ ziezi wọhọ aye-uku na. Ma te wo ẹrọwọ otiọye, u re mu omai ẹro nọ ẹdẹ jọ, ẹdẹ jọ, Jihova ọ te dhogbo ze ti fiobọhọ kẹ omai. Ma rẹ jẹ riẹ nọ olẹ u re fiobọhọ gaga. Ẹsejọ Jihova ọ rẹ kuyo olẹ mai evaọ oghẹrẹ nọ ma rẹro riẹ hẹ.

13. Ẹvẹ olẹ u ro fiobọhọ kẹ uviuwou jọ nọ otu ugbarugba a je ti kpe kufiẹ gheghe gheghe?

13 Joma ta kpahe Sista Vero nọ ọ be rria obọ Democratic Republic of the Congo. Ọye avọ ọzae riẹ nọ ọ rrọ ukoko ho gbe ọmọtẹ rai nọ ọ jọ ikpe ikpegbisoi a jẹ dhẹ no ẹwho rai fiki otu ugbarugba nọ a wọ ohọre ze. Nọ a be dhẹ na, a te te oria jọ nọ a jọ di edhere na. Kẹsena ahwo ugbarugba na a te le ae mu jẹ ta kẹ ae nọ a ti kpe ai no. Vero o te muhọ ẹviẹ. Ọmọtẹ rai na ọ tẹ jẹ lẹ do via re ọ ruẹse rọ ere whrehe oni riẹ. O se odẹ Jihova unuẹse buobu evaọ olẹ riẹ na. Nọ ọ lẹ no, osu otu ugbarugba na ọ tẹ nọe nọ: “Mọtẹ, ono o wuhrẹ owhẹ epanọ a rẹ lẹ?” Ọmọtẹ na ọ tẹ ta nọ: “Oni mẹ o wuhrẹ omẹ, yọ ẹme nọ ọ rrọ obe Matiu 6:9-13 o ro wuhrẹ omẹ.” Osu otu ugbarugba na ọ tẹ ta kẹe nọ: “Mọtẹ, whẹ avọ ọsẹgboni ra wha nyavrẹ tou. Ajọ Jihova Ọghẹnẹ rai ọ thọ owhai!”

14. Eme o rẹ sae lẹliẹ olẹ bẹ omai no, kọ eme o ti fiobọhọ kẹ omai ruabọhọ olẹ?

14 Oware nana nọ o via na u dhesẹ nọ olẹ u wuzou gaga, ma du rri olẹ vo vievie he. Kinọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ nwane rọ edhere igbunu kuyo olẹ mai hi hayo nọ ọ gbẹ kuyo olẹ mai ẹsiẹsiẹ hẹ? Wọhọ aye-uku nọ Jesu ọ rọ kẹ oriruo na, jọ olẹ o bẹ owhẹ hẹ. Jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova ọ te siọ owhẹ ba ha. Ọ te rọ oghẹrẹ jọ kuyo olẹ ra nọ oke o be nyaharo na. Hae lẹ Jihova ẹsikpobi nọ ọ rọ ẹzi ọfuafo riẹ fiobọhọ kẹ owhẹ. (Fil. 4:13) Kareghẹhọ nọ kẹle na, Jihova ọ te ghale owhẹ gaga te epanọ whọ gbẹ te rọ kareghẹhọ uye kpobi nọ o bẹ owhẹ no ho. Nọ Jihova o bi fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ ebẹbẹ na, ẹrọwọ ra ọ te ga yọ whọ te sai thihakọ ebẹbẹ nọ e rrọ obaro tha.​—1 Pita 1:6, 7.

ẸRỌWỌ O TI FIOBỌHỌ KẸ OMAI THIHAKỌ NỌ MA TẸ MAKI WO EBẸBẸ ILOGBO

15. Wọhọ epanọ Matiu 17:19, 20 o ta, ẹbẹbẹ vẹ ilele Jesu a rẹriẹ ovao dhe?

15 Jesu ọ ta kẹ ilele riẹ nọ ẹrọwọ o ti fiobọhọ kẹ ae fi ebẹbẹ kparobọ. (Se Matiu 17:19, 20.) Ilele Jesu a jẹ hai le idhivẹri no ahwo oma, rekọ u wo ẹdẹ jọ nọ a sai ru ere he. Kọ eme ọ wha riẹ ze? Jesu ọ ta kẹ ae nọ fikinọ ẹrọwọ rai o tulo ho. Ọ tẹ rọ uvẹ yena wuhrẹ ae nọ a te wo ẹrọwọ ọgaga, a sai thihakọ je yeri uzuazọ rai vrẹ nọ a tẹ maki wo ebẹbẹ nọ e wọhọ ugbehru. Epọvo na re, nẹnẹ na, ma rẹ sae nyaku ebẹbẹ nọ i re ru omai roro nọ akpọ o re kẹ omai no.

Oware okpẹtu jọ o tẹ via nọ o wha uweri fihọ omai oma, ma te gbẹ ruabọhọ iruo Uvie na nọ ma te wo ẹrọwọ (Rri edhe-ẹme avọ 16)

16. Eme o bi fiobọhọ kẹ Sista Geydi kru ẹrọwọ riẹ ghelọ oware okpẹtu nọ o via kẹe na?

16 Joma ta kpahe oware nọ o via kẹ Sista Geydi evaọ obọ Guatemala. U wo ẹdẹ jọ nọ avọ ọzae riẹ nọ a re se Edi a je no ewuhrẹ ze, otu ugbarugba a te kru rai je kpe ọzae na no. Ẹvẹ ẹrọwọ nọ Sista Geydi o wo o sai ro fiobọhọ kẹe thihakọ dede nọ ọ jọ ọkora gaga oke nọ ọzae riẹ o ro whu na? Ọ ta nọ: “Olẹ u bi fiobọhọ kẹ omẹ gaga keme mẹ be rọ ere gbolo owha mẹ kẹ Jihova, udu u te bi te omẹ otọ. Jihova ọ be rẹrote omẹ, ọ be rọ imoni mẹ gbe inievo ukoko na fiobọhọ kẹ omẹ. Fikinọ mẹ be rọ oma mẹ kpobi kẹ iruẹru ukoko na, u ru nọ mẹ gbẹ be rọ jọ ọkọkora ha. Yọ mẹ be ruawa gahrọ kpahe odẹnotha ha. Oware nana nọ o via na u wuhrẹ omẹ oware jọ. U ru omẹ riẹ nọ Jihova, Jesu gbe inievo ukoko na a ti fiobọhọ kẹ omẹ nọ mẹ te sai ro kru ẹrọwọ mẹ nọ ebẹbẹ e tẹ maki te omẹ evaọ obaro.”

17. Eme ma re ru nọ ma tẹ rẹriẹ ovao ku ẹbẹbẹ ologbo?

17 Kọ ohwo jọ nọ ọ kpekpe owhẹ oma gaga o whu siọ owhẹ ba? O tẹ rrọ ere, hae jọ Ebaibol na se iku ahwo nọ a kpare no uwhu ze, u ve ti mu owhẹ ẹro viere inọ Jihova ọ te gine kpare ahwo nọ a whu no ze. Kọ whọ rrọ ọkọkora fikinọ a si ohwo uviuwou ra jọ no ukoko? O tẹ rrọ ere, hai se Ebaibol gbe ebe ukoko na re u mu owhẹ ẹro ziezi nọ oghẹrẹ nọ Jihova ọ rẹ rọ whọku ohwo o mai woma. Who te wo ẹbẹbẹ jọ kpobi, rọ uvẹ yena ru epanọ ẹrọwọ ra ọ rẹ rọ ga ziezi. Hae ta eva ra kpobi kẹ Jihova evaọ olẹ. Who siomano inievo ukoko na ha, ukpoye hai bikẹle ae. (Itẹ 18:1) Hai ru eware nọ i re fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ o tẹ make rọnọ e rẹ lẹliẹ owhẹ kareghẹhọ oware nọ o via na jẹ lẹliẹ owhẹ viẹ. (Ol. 126:5, 6) Hai kpohọ ewuhrẹ gbe usi uwoma ẹsikpobi, whọ vẹ jẹ hai se Ebaibol kẹdẹ kẹdẹ. Hai roro kpahe eware iwoma nọ Jihova o ti ru kẹ owhẹ evaọ obaro ẹsikpobi. Nọ whọ tẹ ruẹ nọ Jihova o bi gine fiobọhọ kẹ owhẹ, ẹrọwọ ra o ti dhe ẹgẹga.

“TUA ẸRỌWỌ MAI”

18. Who te muẹrohọ eware jọ nọ i dhesẹ nọ ẹrọwọ ra ọ ga tere he, eme whọ rẹ sai ru?

18 Otẹrọnọ oware nọ who ru kpahe ebẹbẹ jọ nọ i te owhẹ uruosa nana hayo oke jọ nọ u kpemu u dhesẹ nọ ẹrọwọ ra ọ ga tere he, whọ jọ udu u whrehe owhẹ hẹ. Rehọ iẹe wọhọ uvẹ nọ whọ sai ro ru ẹrọwọ ra ga. Jọ olẹ ra yare Jihova oware ovona nọ ikọ Jesu a yare riẹ evaọ oke nọ u kpemu, a ta nọ: “Tua ẹrọwọ mai.” (Luk 17:5) Whọ sai je ru oware nọ inievo nọ ma ta kpahe evaọ uzoẹme nana a ru. Wọhọ Miguel avọ Yurai, hae kareghẹhọ oke sa-sa nọ Jihova o ro fiobọhọ kẹ owhẹ no. Wọhọ ọmọtẹ Vero gbe Anel, hae lẹ gaga se Jihova ẹsikpobi nọ who te wo ebẹbẹ. Yọ wọhọ Geydi, hae kareghẹhọ nọ Jihova ọ sae rehọ imoni mai hayo inievo ukoko na fiobọhọ kẹ omai nọ ma te wo ebẹbẹ. Whọ tẹ kuvẹ re Jihova o fiobọhọ kẹ owhẹ evaọ ebẹbẹ nọ i bi te owhẹ nẹnẹ, u ti mu owhẹ ẹro nọ o ti fiobọhọ kẹ owhẹ thihakọ ebẹbẹ ilogbo nọ e rẹ sai te owhẹ evaọ obaro.

19. Eme Jesu ọ riẹ, kọ who te ru ẹrọwọ ra ga enẹna, eme ọ rẹ sai mu owhẹ ẹro?

19 Jesu o fiobọhọ kẹ ilele riẹ nọ a rọ riẹ abọ nọ ẹrọwọ rai ọ jọ ga te he. Rekọ ọ riẹ nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ ilele riẹ fi edawọ kparobọ evaọ obaro. (Jọn 14:1; 16:33) Ọ riẹ nọ ogbotu ahwo buobu a ti wo ẹrọwọ ọgaga, a vẹ te zọ evaọ oke uye ulogbo nọ o be tha na. (Evia. 7:9, 14) Kọ whọ te jọ usu ahwo nọ a te zọ na? Whọ tẹ be hae rọ oghẹrẹ kpobi ru ẹrọwọ ra ga enẹna, whọ te zọ evaọ oke yena fiki aruoriwo Ọghẹnẹ.​—Hib. 10:39.

OLE AVỌ 118 “Tua Ẹrọwọ Mai”

^ edhe-ẹme 5 Mai kpobi na ma be lẹ nọ jọ Ọghẹnẹ ọ raha akpọ omuomu nana no vẹrẹ. Rekọ ẹsejọ ma re roro nọ, ‘Kọ mẹ te sai kru ẹrọwọ mẹ evaọ oke yena?’ Ma te jọ uzoẹme nana ta kpahe eware nọ e via kẹ inievo jọ gbe oware nọ ma rẹ sae jọ iku rai wuhrẹ nọ u re ru ẹrọwọ mai ga.