Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

Mishwe Ni Maná Miishɛɛ Ni Mitsui Anyɔ Mimli Yɛ Shihilɛ Mli

Mishwe Ni Maná Miishɛɛ Ni Mitsui Anyɔ Mimli Yɛ Shihilɛ Mli

BE KO lɛ, mita mi diɛŋtsɛ milɛlɛ momo ko mli yɛ Mediterenia Ŋshɔ lɛ teŋ, ni mina akɛ lɛlɛ lɛ he egbá ni nu pii miiba mli. Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, ahum ko hu bɔi tswaa. Anɔkwa, mitsui fã waa ni misɔle, nɔ ko ni mifee eko etsɛ waa. Te efee tɛŋŋ miyaje shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli? Hã magba bo.

Miweku lɛ fã ni wɔyahi Brazil be ni miye afii kpawo

Afɔ mi yɛ Netherlands yɛ afi 1948. Enɔ afi lɛ, miweku lɛ fã kɛtee São Paulo, yɛ Brazil. Mifɔlɔi sumɔɔ sɔlemɔ yaa waa, ni bei pii lɛ, gbɛkɛ kɛ́ wɔye nii wɔtã lɛ, wɔfeɔ ekome akɛ weku kɛkaneɔ Biblia lɛ. Yɛ afi 1959 lɛ, wɔfã kɛjɛ Brazil ni wɔyahi Massachusetts, yɛ United States.

Mipapa kɛ mimami fɔ bii ekpaa, ni mipapa tsu nii waa koni enyɛ ekwɛ weku lɛ jogbaŋŋ. Ekɛ nibii tee heihei eyahɔ̃ɔ, ekɛ nitsumɔhe ko ni feɔ gbɛjegbɛi tsu nii, dani ekɛ nitsumɔhe ko ni kɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ holeɔ mɛi kɛfãa gbɛ lɛ hu tsu nii. Be ni ekɛ nitsumɔhe ni kɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ holeɔ mɛi kɛfãa gbɛ lɛ bɔi nitsumɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔná miishɛɛ waa, ejaakɛ ehã wɔnyɛ wɔfã gbɛ kɛtee hei srɔtoisrɔtoi.

Be ni miyɔɔ sɛkɛndre skul lɛ, mifɔɔ mihe bimɔ akɛ, ‘Kɛ́ migbe skul lɛ naa lɛ, mɛni matsu?’ Minanemɛi ni mikɛtee skul lɛ ateŋ mɛi komɛi tee yunivɛsiti, ni amɛteŋ mɛi komɛi hu kɛ amɛhe wo asraafoi anitsumɔ lɛ mli. Shi mi lɛ, no mli lɛ misumɔɔɔ asraafoi anitsumɔ lɛ, ejaakɛ misumɔɔɔ béi, aahu ni mikɛ mɔ ko baanɔ. No hewɔ lɛ, mitee yunivɛsiti koni majo asraafoi anitsumɔ lɛ naa foi. Shi yɛ mitsui mli tɔ̃ɔ lɛ, mishwe waa ni maye mabua mɛi, ejaakɛ minu he akɛ ja mifee nakai dani maná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli.

NIBII NI TEE NƆ BE NI MITEE YUNIVƐSITI

Afii pii ni miitao nɔ ni baahã mitsui anyɔ mimli yɛ shihilɛ mli

Be ni mitee yunivɛsiti lɛ, mikase adesai kɛ bɔ ni amɛhiɔ shi amɛhãa lɛ he nii, ejaakɛ no mli lɛ miitao male bɔ ni fee ni adesai ba shihilɛ mli. Wɔtsɔɔlɔi lɛ tsɔɔ wɔ akɛ, nibii ni wala yɔɔ amɛmli lɛ ba kɛkɛ ni jeee mɔ ko ni bɔ, ni amɛkpa gbɛ akɛ wɔbaahe wɔye akɛ enɛ ji anɔkwale. Shi be ni misusu nibii ni amɛkɛɛ nomɛi anɔ adamɔɔ akɛɔ nakai lɛ ahe lɛ, mina akɛ nilee bɛ mli. Ni tsɔɔ akɛ, kɛ́ mihe miye lɛ, mihe nɔ ko ni abɛ nɔmimaa akɛ eji anɔkwale lɛ miye.

Yɛ yunivɛsiti lɛ, atsɔɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔba wɔjeŋ jogbaŋŋ. Moŋ lɛ, awo wɔ hewalɛ ni wɔtsɔ gbɛ fɛɛ gbɛ ni wɔbaanyɛ nɔ wɔpaasi. Be ni miyɔɔ yunivɛsiti lɛ, mi kɛ minanemɛi lɛ shwɛɔ wɔhiɛ, ni mikɛ tsofai fɔji hu tsuɔ nii, ni enɛ hã miná miishɛɛ. Shi nakai miishɛɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ. Mibi mihe akɛ, ‘Mɛni hewɔ wɔyɔɔ shihilɛ mli mɔ?’

Sɛɛ mli lɛ, mishi kɛtee Boston maŋtiase lɛ mli ni mibɔi yunivɛsiti kroko yaa yɛ jɛmɛ. Be ni wɔhã gbɛ lɛ, miyatsu nii fioo koni maná shika ni mikɛya skul lɛ. He ni miyatsu nii yɛ lɛ ji he ni mikɛ Yehowa Odasefonyo kpe yɛ klɛŋklɛŋ kwraa. Nyɛmi nuu ko ni mikɛtsuɔ nii lɛ kɛ mi gba gbalɛ ni yɔɔ Daniel yitso 4 ni kɔɔ “bei kpawo” lɛ he lɛ he sane, ni ehã mile akɛ, wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli. (Dan. 4:13-17) Miyɔse oya nɔŋŋ akɛ, kɛ́ mihã etee nɔ ekɛ mi gba Biblia lɛ he sane, ni mihe nibii ni etsɔɔ mi lɛ miye lɛ, ehe baahia ni matsake mijeŋba. No hewɔ lɛ, mifee nɔ fɛɛ nɔ ni manyɛ koni ekaná hegbɛ ekɛ mi gba sane dɔŋŋ.

Be ni miyɔɔ yunivɛsiti lɛ, mikase nibii ni baaye abua mi ni mikɛ mihe ashã afɔle kɛye mabua mɛi yɛ Amerika Wuoyigbɛ, ejaakɛ minu he akɛ kɛ́ miye mibua mɛi lɛ, no baahã maná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli. Shi no hu hãaa maná miishɛɛ. Agbɛnɛ lɛ, minaaa nɔ ni mifeɔ. No hewɔ lɛ, mikpa yunivɛsiti lɛ yaa fioo dã.

MIFÃ GBƐ KƐTEE MAJI SRƆTOI ANƆ AKƐ MANA NƆ HEWƆ NI WƆYƆƆ SHIHILƐ MLI LO

May 1970 lɛ, mifã kɛtee Amsterdam, yɛ Netherlands, ni mikɛ nitsumɔhe ni kɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ holeɔ mɛi kɛfãa gbɛ ni mipapa kɛtsu nii lɛ nɔŋŋ yabɔi nitsumɔ. Nitsumɔ nɛɛ hewɔ lɛ, minyɛ mifã gbɛ kɛtee hei pii yɛ Afrika, Amerika Kooyigbɛ, Amerika Wuoyigbɛ, Yuropa, kɛ Asia. Eyeee be ko ni mibayɔse akɛ, maŋ fɛɛ maŋ nɔ ni maya lɛ, amɛyɛ naagbai wujiwuji ni mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ afee nɔ ko kɛtsu he nii. Nɛkɛ be nɛɛ mli fɛɛ lɛ, miinu he lolo akɛ esa akɛ matsu nɔ ko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he yɛ mishihilɛ mli. No hewɔ lɛ, miku misɛɛ kɛtee United States ni mibɔi yunivɛsiti yaa ekoŋŋ yɛ he ni no mli lɛ miyaa yɛ, yɛ Boston lɛ.

Shi eyeee be ko ni miyɔse akɛ, nibii ni mikaseɔ yɛ yunivɛsiti lɛ waaa mi ni mana nɔ ni esa akɛ mafee koni maná miishɛɛ yɛ shihilɛ mli. Agbɛnɛ lɛ, minaaa nɔ ni mifeɔ. No hewɔ lɛ, miyabi mitsɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome ŋaawoo. Nɔ ni ekɛɛ mi lɛ hã minaa kpɛ mihe. Ekɛɛ mi akɛ: “Belɛ, kpa skul lɛ mɔ.” Mijwɛŋŋ he shii enyɔ kwraa ni mikpa, ni miyaaa yunivɛsiti dɔŋŋ.

Shi loloolo lɛ, mináaa miishɛɛ. No hewɔ lɛ, miyafata kuu ko ni esoro bɔ ni amɛfeɔ amɛnii amɛhãa ni kɛɛ oti ni ma amɛhiɛ ji, amɛmiitao mɔ fɛɛ mɔ ahi shi yɛ toiŋjɔlɛ kɛ suɔmɔ mli lɛ he. Mi kɛ minanemɛi komɛi nyiɛ kɛjɛ United States kɛtee Acapulco, yɛ Mexico. Be ni wɔyaa lɛ, kɛ́ mɔ ko na wɔ mɔbɔ ni ewó wɔ lɛ, wɔkpooo, ekɔɔɔ he eko he ni ekɛ wɔ baayawa. Wɔkɛ agbaaa-jeŋ-naa bii komɛi yahi he kome. Shi etsɛɛɛ ni mina akɛ, amɛ diɛŋtsɛ lɛ amɛbɛ miishɛɛ, ni amɛleee nɔ ni amɛfeɔ yɛ shihilɛ mli. Mina hu akɛ, amɛteŋ mɛi babaoo yeee anɔkwa.

MIYAHI LƐLƐ KO MLI AKƐ NO BAAHÃ MANÁ MIISHƐƐ LO

Mi kɛ minaanyo ko fã gbɛ ni wɔmiitao ŋshɔkpɔ fɛfɛo ko wɔyahi nɔ

Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, nɔ ko ni mishwe waa yɛ migbekɛbiiashi akɛ mafee lɛ ba mijwɛŋmɔ mli ekoŋŋ. No ji, ni mikɛ mi diɛŋtsɛ milɛlɛ baafã gbɛ kɛya je lɛŋ hei srɔtoi. No mli lɛ, minaanyo ko ni atsɛɔ lɛ Tom lɛ hu miitao efee nɔ ko nɛkɛ nɔŋŋ yɛ shihilɛ mli. No hewɔ lɛ, mi kɛ lɛ fee ekome koni wɔtsu he nii. Mishwe ni miyahi ŋshɔkpɔ fɛfɛo ko nɔ, he ni mɔ ko mɔ ko etsɔŋ mi nɔ ni mifee kɛ nɔ ni mikafee. Shi no mli lɛ, wɔbɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔlɛlɛ.

Mi kɛ minaanyo Tom fã gbɛ kɛtee Arenys de Mar, ni bɛŋkɛ Barcelona, yɛ Spain lɛ, ni wɔyahé lɛlɛ ko ni abalaa ma nɔ ni atsɛɔ lɛ Llygra. Lɛlɛ nɛɛ kɛlɛ aaafee mitai nɛɛhu kɛ fã, ni wɔbɔi lɛ saamɔ koni wɔnyɛ wɔkɛfã gbɛ yɛ ŋshɔ lɛ hiɛ. Wɔjie lɛlɛ lɛ injin (engine) lɛ ni wɔkɛ nu ni wɔbaanyɛ wɔnu mamɔ he ni kulɛ ehɔ lɛ, ejaakɛ nii lɛ diɛŋtsɛ lɛ, kɛ́ wɔje gbɛfãa lɛ shishi lɛ, wɔyeee wɔhe oyai ni wɔyashɛ he ni wɔyaa lɛ. Bɔ ni afee ni ekatɔ wɔ kɛ́ wɔyashɛ lɛjiadaamɔhei bibii lɛ, wɔhé tablɔi enyɔ ni kɛlɛ ji mitai enumɔ ni wɔkɛwo lɛlɛ lɛ he. Wɔbagbe lɛlɛ lɛ he nitsumɔ naa, ni wɔbayi gbɛ akɛ wɔmiiya Seychelles yɛ India Ŋshɔ lɛ nɔ. Wɔto akɛ wɔbaatsɔ Afrika Anaigbɛ ŋshɔ lɛ naa kɛyayi he ni atsɛɔ lɛ Cape of Good Hope ni yɔɔ South Africa lɛ. Ŋulamii lɛ, map srɔtoi, woji, kɛ nɔ ko ni atsɛɔ lɛ sextant lɛ ni ye ebua wɔ ni wɔna he ni wɔshɛ kɛ he ni wɔyaa. Bɔ ni nibii nɛɛ nyɛ amɛye amɛbua wɔ ni wɔna he tuuntu ni wɔshɛ lɛ hã minaa kpɛ mihe waa.

Wɔje wɔgbɛfãa shishi etsɛɛɛ ni wɔna akɛ, wɔlɛlɛ momo nɛɛ jeee nɔ ni akɛ nyiɛɔ ŋshɔ hiɛ kwraa; ekɛ wɔ shɛŋ he ko. Wɔna akɛ, lɛlɛ lɛ he egbá, ni nu aaafee galɔn ekpaa baa mli ŋmɛlɛtswaa fɛɛ ŋmɛlɛtswaa. Tamɔ bɔ ni miwie yɛ sane nɛɛ shishijee lɛ, be ko lɛ ahum ko ni wɔkɛkpe lɛ hã mitsui fã waa ni mifee nɔ ko ni mifeko afii babaoo nɛ, misɔle. Miwo Nyɔŋmɔ shi akɛ, kɛ́ ejie mi kɛjɛ gbele mli lɛ, mabɔ mɔdɛŋ makase ehe nii. Fiofio lɛ, ahum lɛ naa ba shi, ni miye mishiwoo lɛ nɔ.

Wɔyɛ ŋshɔ lɛ hiɛ ni mibɔi Biblia lɛ kanemɔ. Bo lɛ, feemɔ mihe mfoniri ni naa mi ni mita lɛlɛ lɛ mli yɛ Mediterenia Ŋshɔ lɛ teŋ ni miikwɛ loi srɔtoi kɛ bɔ ni ŋshɔ lɛ kã shi shwaŋŋ lɛ. Kɛ́ eshɛ gbɛkɛ lɛ, minaa wɔŋulami kusha fɛfɛo lɛ, ni ji Milky Way lɛ, ni no hã mina akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛɛlɛŋ ni esusuɔ adesai ahe.

Otsii komɛi asɛɛ lɛ, wɔku wɔsɛɛ kɛtee Alicante, yɛ Spain, koni wɔyahɔ̃ɔ wɔlɛlɛ lɛ ni wɔhé ekpakpa. Lɛlɛ lɛ ma shi etsɛ ni wɔnáaa mɔ ko ahe. Nii lɛ diɛŋtsɛ lɛ, namɔ baahé lɛlɛ momo, ni injin bɛ mli, ni he egbá? Miŋɔ hegbɛ lɛ ni mikɛkane Biblia lɛ.

Be ni mikane Biblia lɛ saŋŋ lɛ, mibana akɛ eji wolo ni baanyɛ aye abua mɔ ni ená miishɛɛ yɛ shihilɛ mli. Nɔ ni minya he waa yɛ Biblia lɛ he ji akɛ, ehãa wɔnaa nibii pɔtɛi ni esa akɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔba wɔjeŋ jogbaŋŋ. Enɛ hewɔ lɛ, efee mi naakpɛɛ waa akɛ, mɛi pii, ni mi po mifata he lɛ, tsɛɔ wɔhe Kristofoi ni kɛ̃lɛ wɔfeɔ nibii ni Biblia lɛ kɛɛ akafee.

Mitswa mifai shi akɛ, makpa nibii gbohii fɛɛ ni mifeɔ lɛ. No hewɔ lɛ, mikɛ tsofai fɔji kpa nitsumɔ. Mina akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, mɛi yɛ ni hiɔ shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa, ni mishwe akɛ mana mɛi ni ji. No hewɔ lɛ, misɔle nɔ ni ji shii enyɔ nɔ ni mikpa Nyɔŋmɔ fai akɛ, eye ebua mi ni mana amɛ.

MITAO ANƆKWA JAMƆ LƐ

Mikpɛ miyiŋ akɛ, makpa jamɔi lɛ fɛɛ amli kɛyashi mana anɔkwa jamɔ lɛ. Be ni minyiɛ gbɛjegbɛi lɛ ahe yɛ Alicante lɛ, mina sɔlemɔ tsũi pii. Shi mina amagai mamɔ sɔlemɔ tsũi nɛɛ pii amli. No hewɔ lɛ, migbaaa mihe naa ni mikɛ sɔlemɔi nɛɛ abɔ po.

Hɔgbaa shwane ko lɛ, mita gɔŋ ko nɔ miikwɛ lɛjiadaamɔhe lɛ, ni mikane Yakobo 2:1-5 lɛ ni bɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ esaaa akɛ wɔkɛ niiatsɛmɛi yeɔ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ yɛ niiatsɛmɛi ni amɛji lɛ hewɔ. Be ni mikuɔ misɛɛ kɛyaa wɔlɛlɛ lɛ he lɛ, miyatsɔ tsũ ko he ni mina akɛ aŋma yɛ he akɛ: “Yehowa Odasefoi A-Maŋtsɛyeli Asa.” Bɔ ni mina tsũ lɛ, mina akɛ jamɔ ko kpeɔ yɛ jɛmɛ.

Mikpɛ miyiŋ akɛ mabote tsũ nɛɛ mli ni makwɛ akɛ te mɛi lɛ kɛ mi baaye amɛhã tɛŋŋ. No hewɔ lɛ, mitee Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ kɛ minane folo, mitsɛŋ ni etsa, kɛ jins tsɛrɛtsɛrɛ ko ni miwo. Kɛkɛ ni mɔ ni kwɛɔ shitaramɔ nɔ lɛ yahã mi sɛi yɛ nyɛmi yoo onukpa ko masɛi. Kɛ́ atsɛ ŋmalɛ lɛ, nyɛmi yoo lɛ yeɔ ebuaa mi ni migbeleɔ. Be ni akpa asafoŋ kpee lɛ, bɔ ni mɛi ni baŋa mi lɛ fɛɛ jie suɔmɔ kpo amɛtsɔɔ mi lɛ hã minaa kpɛ mihe waa. Amɛteŋ mɔ kome fɔ̃ mi nine koni kɛ́ efee lɛ miba eshĩa ni ekɛ mi agba sane. Shi akɛni no mli lɛ mikaneko Biblia lɛ migbeko naa hewɔ lɛ, mikɛɛ lɛ akɛ, “Kɛ́ mifee klalo lɛ mahã ole.” Shi mitee asafoŋ kpeei be fɛɛ be.

Otsii komɛi asɛɛ lɛ, miyasara nuu lɛ ni fɔ̃ mi nine lɛ yɛ eshĩa, ni ehã mi saji fɛɛ ni mibi lɛ yɛ Biblia lɛ he lɛ hetoo. Enɔ otsi lɛ, eke mi atadei fɛfɛji baagi obɔ, ni ekɛɛ mi akɛ, ‘Awo mɔ ni nibii nɛ lɛ tsuŋ. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, eboɔ Biblia famɔ akɛ wɔsumɔ wɔhe ni wɔkakase tawuu dɔŋŋ lɛ toi.’ (Yes. 2:4; Yoh. 13:34, 35) Mina akɛ mɛi nɛɛ ji mɛi tuuntu ni no mli lɛ mitaoɔ lɛ, ejaakɛ amɛhiɔ shi yɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ faŋŋ ni yɔɔ Biblia lɛ mli ni kɔɔ jeŋba he lɛ anaa. Mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛ mibe baakase Biblia lɛ jogbaŋŋ, moŋ fe ni mikɛbaakpa shi ni miitao ŋshɔkpɔ fɛfɛo ni manyɛ mafee nɔ fɛɛ nɔ ni misumɔɔ yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, miku misɛɛ mitee Netherlands.

MIBƆI NITSUMƆ TAOMƆ

Ehe mi gbii ejwɛ dani miyashɛ Groningen, yɛ Netherlands. Be ni miyashɛ lɛ, mibɔi nitsumɔ taomɔ koni maná nɔ ko kɛkwɛ mihe. Miyabi nitsumɔ yɛ kapintafoi anitsumɔhe ko ni ahã mi wolo ko ni miŋmala mihe saji yɛ nɔ. Saji ni abi yɛ wolo lɛ nɔ lɛ eko bi ni mitsɔɔ jamɔ mli ni miyɔɔ. Miŋma yɛ jɛmɛ akɛ, “Yehowa Odasefonyo.” Be ni nitsumɔtsɛ lɛ na nɔ ni miŋma lɛ, ehiɛ tsake amrɔ. Ekɛɛ mi akɛ: “Obaanu wɔhe.” Minuko ehe kɛbashi ŋmɛnɛ.

Mitee kapintafoi anitsumɔhe kroko ni mikɛɛ nitsumɔtsɛ lɛ akɛ miitao nitsumɔ. Ebi mi akɛ, ‘Nɛgbɛ owoji yɔɔ?’ Mikɛɛ lɛ akɛ mibɛ woji shi mitsu nii yɛ lɛlɛ ko he dã. Ekɛɛ mi akɛ, “Obaanyɛ obɔi nitsumɔ shwane nɛɛ nɔŋŋ.” Enɛ hã minaa kpɛ mihe waa. Shi ekɛfata he akɛ: “Kɛ́ obaatsu nii yɛ biɛ lɛ, belɛ wo mi shi akɛ oyataoŋ sane obahãŋ mi, ejaakɛ Yehowa Odasefonyo ji mi, ni mihiɔ shi yɛ Biblia mli shishitoo mlai anaa.” Mihe jɔ̃ mihe. Mikwɛ lɛ gãa ni mikɛɛ lɛ akɛ, “Mi hu eko ji mi.” Be ni ekwɛ bɔ ni miyitsɔi etsa kusuu ni mitsɛŋ etsa lɛ, ena faŋŋ akɛ jeee Odasefonyo ji mi. No hewɔ lɛ ekɛɛ mi akɛ: “Belɛ, mikɛ bo baakase Biblia lɛ mɔ.” Mikɛ miishɛɛ kpɛlɛ nɔ oya nɔŋŋ. Mina nɔ hewɔ ni klɛŋklɛŋ nitsumɔtsɛ lɛ heee mi lɛ. Asomoaŋ, Yehowa miibo misɔlemɔ toi ni ehã mɔ ko kɛ mi akase nii. (Lala 37:4) Mikɛ nyɛmi lɛ tsu nii afi kome. Be ni mikɛ lɛ tsuɔ nii lɛ, ekɛ mi kase Biblia lɛ, ni yɛ January 1974 lɛ, abaptisi mi.

MITSUI NYƆ MIMLI YƐ SHIHILƐ MLI AGBƐNƐ!

Be ni abaptisi mi lɛ, nyɔɔŋ kome sɛɛ lɛ, mikɛ mihe wo gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ mli, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa. Yɛ nyɔɔŋ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, mifã kɛtee Amsterdam koni miyaye mibua Spanish kuu ko ni atse etsɛko lɛ. Miná miishɛɛ waa akɛ minyɛ mikɛ mɛi miikase Biblia lɛ yɛ Spanish kɛ Portuguese mli. Yɛ May 1975 lɛ, ahã mibɔi sɔɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ.

Gbi ko lɛ, nyɛmi yoo gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ko ni atsɛɔ lɛ Ineke lɛ kɛ e-Biblia mli nikaselɔ ko ni jɛ Bolivia lɛ ba wɔsafoŋ kpee lɛ shishi koni ekɛ lɛ abaŋa wɔ. Mi kɛ Ineke bɔi wɔhe woji ŋmalamɔ koni wɔkɛle wɔhe jogbaŋŋ, ni etsɛɛɛ ni wɔna akɛ wɔ fɛɛ wɔkɛ mumɔŋ otii kome too lɛ nɔŋŋ ni emamɔ wɔhiɛ. Wɔbote gbalashihilɛ mli yɛ afi 1976 mli, ni wɔtee nɔ wɔsɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛi kɛyashi atsɛ wɔ Gilead Skul lɛ klas ni ji 73 nɔ lɛ yɛ afi 1982. Be ni wɔgbe Gilead Skul lɛ naa lɛ, wɔnaa kpɛ wɔhe ni wɔná miishɛɛ waa be ni ahã wɔle akɛ wɔbaayasɔmɔ yɛ Mombasa, yɛ Kenya, yɛ Afrika Bokãgbɛ lɛ. Wɔsɔmɔ yɛ jɛmɛ afii enumɔ, kɛkɛ ni yɛ afi 1987 lɛ, ahã wɔtee Tanzania, he ni no mli lɛ ajie naatsĩi ni akɛfɔ̃ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ lɛ. Wɔsɔmɔ yɛ jɛmɛ afii 26, kɛkɛ ni wɔku wɔsɛɛ kɛba Kenya.

Mi kɛ miŋa kɛ mɛi ekase Biblia lɛ yɛ Afrika Bokãgbɛ, ni no ehã wɔná miishɛɛ ni wɔtsui enyɔ wɔmli

Wɔkɛ mɛi ni yɔɔ anɔkwale lɛ he miishɛɛ lɛ ekase Biblia lɛ, ni no ehã wɔtsui enyɔ wɔmli waa yɛ shihilɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, klɛŋklɛŋ mɔ ni mikɛbɔi Biblia lɛ kasemɔ yɛ Mombasa lɛ ji nuu ko ni mikɛ lɛ kpe yɛ shiɛmɔ nɔ. Mihã lɛ magazin enyɔ ni ehe, kɛkɛ ni ebi mi akɛ, “Kɛ́ mikane migbe naa lɛ, mɛni mafee ekoŋŋ?” Enɔ otsi lɛ, mikɛ lɛ bɔi Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ Yɛ Paradeiso Yɛ Shikpɔŋ Nɔ wolo lɛ kasemɔ. No mli lɛ, kpaako ajie lɛ kpo yɛ Swahili mli. Enɔ afi lɛ, abaptisi lɛ ni ebatsɔ daa gbɛgbalɔ. Ekɛ eŋa eye ebua mɛi aaafee 100 ni amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛhã Yehowa ni abaptisi amɛ.

Mi kɛ Ineke ena akɛ, Yehowa yeɔ ebuaa ewebii lɛ koni amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli yɛ shihilɛ mli

Be ni mibana nɔ ni hãa mɔ náa miishɛɛ ni etsui nyɔɔ emli yɛ shihilɛ mli lɛ, minu he tamɔ jarayelɔ gbɛfalɔ lɛ ni yana adiagba kome ni jara wa lɛ ni etee eyahɔ̃ɔ enibii fɛɛ ni ekɛyahé lɛ. (Mat. 13:45, 46) Mishwe ni mikɛ miwala gbii fɛɛ aye abua mɛi koni amɛ hu amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli yɛ shihilɛ mli. Mi kɛ miŋa ni misumɔɔ lɛ lɛ ena akɛ, Yehowa yeɔ ebuaa ewebii lɛ koni amɛná miishɛɛ ni amɛtsui anyɔ amɛmli yɛ shihilɛ mli.