Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

ISTWÈ MO LAVI

Mo té lé bay mo lavi roun sans

Mo té lé bay mo lavi roun sans

MO TÉ ka vwayajé an mitan lanmè Méditérané, lò mo wè ki i té gen roun trou annan mo vyé bato é ki i té ka pran roun patché dlo. Épi kousidiré sa pa té asé, roun tanpèt lévé. Mo pran pè é mo priyè pou prémyé fwa dipi lontan. Kouman mo fè rivé annan sa sitiasyon-an ? Bay mo koumansé dipi koumansman-an.

Mo, lò mo té gen sètan ; mo fanmi té ka rété o Brézil a sa lépòk-a.

Mo fèt an Olann an 1948. An 1949, mo fanmi déménajé pou alé Sao Polo, o Brézil. Mo papa ké mo manman té ka fè bokou bagaj annan légliz, é nou té ka li Labib-a souvan lò nou té fin soupé. An 1959 nou déménajé ankò, mé sa kou-a, nou alé rété Ozétazini, o Massachusetts.

Nou té sis timoun, é mo papa té ka travay rèd pou pran swen di nou tout. I té ka alé toupatou pou vandé, apré sa, i travay annan roun antrépriz ki té ka fè larout. Apré sa, i trapé roun travay annan roun gro konpani avyon. Gras a sa, nou té pouvé vwayajé bokou.

Lò mo té jennjan, souvan mo té ka doumandé mo kò kisa mo té ké fè lò mo té ké vin gran. Roun ran annan mo zanmi désidé alé linivèrsité, épi rounòt ran désidé fè yé sèrvis militèr. Mé mo menm, mo pa té lé fè larmé pyès toubonnman, paské déja mo pa té kontan babyé ké ròt-ya, donk a pa briga mo té ké alé briga. Donk, mo désidé alé linivèrsité pou mo pa alé fè larmé. Mé sa mo té lé vréman, a té idé ròt-ya ; mo té ka di ki a sa ki té ké bay mo lavi roun sans.

LÒ MO TÉ LINIVÈRSITÉ

Pannan plizyèr lannen, mo chaché bay mo lavi roun sans.

Lò mo té linivèrsité, i gen roun bagaj mo té kontan, a té sa yé ka aplé anthropologie, paské mo té lé savé koté nou soti. Yé té ka anprann nou l’évolution é yé té lé nou asèpté l’ kousidiré a té roun bagaj ki té vré. I gen sèrten bagaj yé té ka èspliké ki pa té lojik pou mo, mé yé té ka doumandé nou krè sèrten bagaj san nou pa gen pyès prèv. Pourtan, a pa konsa lasyans ka maché.

Yé pa té ka anprann nou pyès prensip asou sa ki bon ké asou sa ki pa bon. Yé té ka pito anprann nou fè tousa nou té pouvé pou nou rivé gen bon rézilta linivèrsité. Lò mo té ka fè lafèt, épi mo té ka pran ladròg, mo té kontan, mé sa lajwa-a pa té ka rété. Mo té ka doumandé mo kò : « Ès sa lavi-a vréman gen roun sans ? »

Apré sa, mo déménajé pou alé Bòstòn é mo koumansé alé linivèrsité laba. Pou péyé linivèrsité, mo koumansé travay lò mo té an vakans. A la mo palé pou prémyé kou-a ké roun Témwen Jéova. A té roun kolèg travay. I palé mo di profési asou sèt tan-yan nou ka trouvé annan Daniel chapit 4, é i èspliké mo ki nou té annan lépòk lafen-an (Dan. 4:13-17). Mé vitman, mo randé mo kò kont ki, si mo té ka kontinyé kozé ké li, i té ké rivé fè mo krè sa i té ka èspliké mo-a, épi mo té ké divèt fè chanjman annan mo lavi. Donk mo fè tousa mo té pouvé pou mo pa bité ké li ankò.

Lò mo té linivèrsité, mo chwazi roun fòrmasyon ki té ké pèrmèt mo pati kou volontèr an Amérik di Sid. Mo té krè ki, si mo té ka fè bagaj pou idé moun-yan ki té bézwen yé idé yé, sa té ké bay mo lavi roun sans. Mé apré sa, mo konprann ki menm sa bagaj-a pa té ka bay mo lavi roun sans. Mo té yèg, mo arété alé linivèrsité.

MO K’ALÉ ANNAN PÉYI KI LWEN POU ÉSÉYÉ KONPRANN KI SANS LAVI-A GEN

An mé 1970, mo déménajé pou alé Amstèrdam, an Olann, pou travay annan menm konpani mo papa té travay anvan. Gras a sa travay-a, mo té pouvé vwayajé bokou. Mo té pouvé alé an Afrik, an Amérik, an Éròp ké an Azi. Mé mo wè ki kèlkéswa péyi koté mo té k’alé-a, yé tout té ka jwenn problèm yé pa té pouvé réglé. Mo roukoumansé anvi fè roun bagaj itil pou ròt-ya. Donk mo désidé routounen Bòstòn pou roukoumansé étidyé annan menm linivèrsité mo té lésé-a.

Mé mo randé mo kò kont vitman ki sa mo té ka anprann pa té ka idé mo jwenn répons asou késyon mo té gen asou lavi-a. Mo pa té savé sa pou mo té fè, donk mo alé wè mo profésèr anthropologie pou i bay mo konsèy. Mo volé lò i di mo : « Miyò ou arété alé linivèrsité lanmenm ! » I pa té bézwen di mo sa dé fwa : mo lésé linivèrsité é mo pa jen routounen.

Kou mo patékò rivé bay mo lavi roun sans, mo désidé antré annan roun mouvman yé ka aplé « flower power » sa lé di « fòrs flèr-ya gen ». Mo fè èstòp ké déztrwa zanmi pou janbé tout Étazini-a, pou alé Acapulco, o Mèksik. Nou té ka viv ansanm ké plizyèr moun yé ka aplé hippies, ki té ka parèt mennen roun ti lavi dous. Mé pi mo té ka rété ké yé, pi mo té ka konprann ki fason yé té ka viv-a pa té ké pèrmèt mo jwenn sa mo té ka chaché, é sa pa té ké fè mo tchò kontan. Yé té malonnèt é yé pa té fidèl.

MO KA PRAN ROUN BATO POU KONTINYÉ CHACHÉ

Ké mo zanmi Tom, mo té ka chaché roun bèl ti zilé.

Annan sa menm lépòk-a, mo sonjé ki, lò mo té piti, mo té lé vwayajé asou tout lanmè-ya. Mé mo pa té lé sa roun ti matlo : mo té lé sa roun kapitenn ! Mé pou mo té rivé fè sa, mo té divèt gen mo pròp bato. Tom, roun zanmi, té lé fè menm bagaj ki mo ; donk nou désidé vwayajé asou tout latè-a ansanm. Mo té lé trouvé roun bèl ti zilé koté mo té ké pouvé lib di tout règ lasosyété-a.

Mo ké Tom, nou alé an Èspagn, roun koté yé ka aplé Arenys de Mar, bò d’ Barcelone. Nou achté roun bato ki té ka fè nèf mèt senkant, so non a té Llygra. Nou ranjé l’ pou nou té pouvé pran lanmè ké li. Kou nou pa té présé pou nou té rivé koté nou té pou alé-a, nou tiré motèr-a pou nou té pouvé gen plis plas é pou mété plis dlo pou bwè. Pou nou té rivé kòsté bato-a annan ti pòr-ya, nou rajouté dé pagay ki té ka fè senk mèt. Finalman nou pran lanmè-a pou alé o Seychelles, annan oséyan Endyen-an. Nou té prévwè lonjé kot wès di Lafrik é pasé pa bò le cap de Bonne-Espérance. Nou té ka gadé zétwèl-ya é nou té ka sèrvi kart, liv ké zouti tou senp pou idé nou vwayajé annan bon dirèksyon-an. Mo rété èstébékwé lò mo wè kouman nou té ka rivé savé èkzaktéman ki koté nou té fika.

Nou pa pran bokou tan pou wè ki sa vyé bato an bwa-a pa té fèt pou alé fè gran lanmè. I koumansé pran dlo é chak lèr nou té divèt tiré pasé 20 lit dlo konsa. A la tanpèt-a lévé kou mo té ka di zòt lò mo koumansé rakonté zòt sa istwè-a. Mo pran pè tèlman, é mo priyè Bondjé pou prémyé fwa-a dipi lontan. Mo promèt li ki, si mo pa té ka mouri, mo té ké fè roun éfòr pou anprann konnèt li. Tanpèt-a kalmé, é mo tchenbé mo paròl.

Lanmenm, mo koumansé li Labib-a. Imajiné sa : mo té asiz asou mo bato an mitan lanmè Méditérané, ké roun patché poson volan ké dofen òbò mo, épi yenki lanmè lwen lwen douvan mo wéy. Mo té ababa douvan kantité zétwèl mo té ka wè é mo vin ankò plis sir ki i gen roun Bondjé ki ka sonjé nou.

Apré nou fè déztrwa simenn a lanmè, nou arété annan pòr Alicante, an Èspagn. Nou désidé vandé nou bato pou achté rounòt ki té pi bon. Mé mo pa menm bézwen di ki sa té rèd pou trapé roun moun ki té lé achté roun vyé bato ki pa té gen motèr é ki té ka pran dlo ! Mé an menm tan, sa bay mo tan pou li Labib-a.

Pi mo té ka li Labib-a, pi mo té ka wè l’ kou roun gid ki ka idé nou é ki ka èspliké nou kouman nou tchò pouvé kontan. Mo rété èstébékwé lò mo wè prensip Labib-a ka anprann nou asou sa ki bon ké asou sa ki pa bon. É mo té ka doumandé mo kò kouman roun patché moun konsa (mo menm annan osi) té pouvé di yé krétyen, san yé pa tchenbé kont di sa Labib-a ka di.

Mo té byen désidé chanjé mo lavi nèt. Donk mo désidé arété pran ladròg. Mo té sir ki i té gen moun ki té ka rèspèkté prensip-ya ki annan Labib-a, é mo té anvi konnèt yé. Mo priyè Bondjé ankò é mo doumandé li idé mo trouvé sa moun-yan.

MO KA CHACHÉ VRÉ RÉLIJYON-AN

Sa ki té pi lojik pou mo, pou mo té pouvé trouvé vré rélijyon-an, a té gadé yé chak roun apré ròt jouktan mo trapé vré-a. Toupannan mo té ka promennen annan lari Alicante, mo gadé roun patché légliz. Mé kou i té gen èstati annan yé chak, sa té fasil pou mo tiré yé annan mo lis.

Roun dimanch aprémidi, lò mo té alé asou roun ti mòrn, koté mo té ka wè pòr-a, mo té li Jacques 2:1-5, ki ka di nou pa trété sa ki rich pi byen pasé ròt-ya. Lò mo té ka routounen asou bato-a mo pasé douvan roun kaz, yé té ké di a té roun légliz. Laro lapòt-a i té gen roun pano ki té ka di : Sal di Rwayonm Témwen Jéova-ya.

Mo di an mo tchò : « Mo ké tèsté sa moun-yan. Annou wè kouman yé ké rousouvwè mo ! » Donk mo antré. Mo pa té gen soulyé, mo té gen roun barb ké roun pantalon djin déchiré. Mouché-a ki té ka rousouvwè moun-yan di mo asiz òbò roun madanm ki té gen so laj é sa madanm-an idé mo jantiman trapé tout vèrsé-ya mouché-a ki té ka fè diskour-a té ka bay. Apré réinyon-an, sa touché mo, paské moun-yan té janti, é yé vin di mo bonjou. Roun mouché envité mo vini annan so kaz pou nou té pouvé kozé, mé kou mo patékò fini li Labib-a, mo di li : « Lò mo ké paré, mo ké di ou. » Pannan sa tan-an, mo koumansé alé annan tout réinyon-yan.

Déztrwa simenn apré, mo alé koté mouché-a ki té envité mo é i réponn asou tout késyon mo té gen asou Labib-a. Ròt simenn apré sa, i bay mo roun sak plen ké bèl lenj. I èspliké mo ki a té lenj roun mouché ki té lajòl paské i té obéyi koumannman Labib-a ka bay é ki ka di ki nou divèt kontan nou konpanyen é ki nou pa divèt fè lagèr (Is. 2:4 ; Jean 13:34, 35). Aprézan mo té sir ki mo té trouvé sa mo té ka chaché : moun ki ka obéyi prensip-ya ki annan Labib-a ki klè ! Aprézan mo pa té lé trapé roun bèl ti zilé ankò, mé mo té lé étidyé Labib-a fon. Donk mo routounen an Olann.

MO KA CHACHÉ ROUN TRAVAY

Mo fè èstòp pannan kat jou pou alé Groningue, an Olann. Aprézan, mo té divèt trapé roun travay. Mo té alé annan roun antrépriz koté yé té ka travay bwa é yé té bay mo roun papyé koté mo té divèt mété annan ki rélijyon mo té fika. Mo mété : « Témwen Jéova. » Lò patron-an li sa mo té marké, mo wè so vizaj chanjé. I di mo : « Mo ké raplé ou. » Mé i pa jen raplé mo.

Mo alé annan rounòt antrépriz koté yé té ka travay bwa, é patron-an doumandé mo mo diplonm épi prèv ki mo té ja travay annan sa bagaj-a. Mo di li ki mo té ranjé roun bato an bwa. Mo volé lò i di mo : « Ou pouvé koumansé aprémidi-a menm, mé i gen roun kondisyon : mo pa lé pyès problèm annan mo antrépriz paské mo Témwen Jéova é mo ka rèspèkté prensip ki annan Labib-a. » Mo gadé l’ ké mo wéy gran louvri é mo di li : « Mo menm osi mo Témwen Jéova ! » Kou mo chivé té long é mo té gen roun barb, i di mo : « Ében, nou ké étidyé Labib-a ansanm ! » Mo asèpté ké tchò kontan. Aprézan mo té ka konprann poukisa ròt mouché-a pa té janmen raplé mo : a Jéova ki té mété so lanmen pou fè sa mo tchò té anvi (Ps. 37:4). Donk mo travay koté sa frè-a pannan roun lannen, é mo étidyé Labib-a ké li. Mo batizé an janvyé 1974.

ANFEN MO KA BAY MO LAVI ROUN SANS !

Roun mwa apré sa, mo divini pyonyé, é mo jwenn roun patché bénédiksyon. Roun mwa apré sa, mo déménajé Amstèrdam pou alé idé roun group èspanyòl yé té fin fè. Mo té tou kontan bay léson biblik an èspanyòl ké an pòrtigè. An mé 1975, mo té kontan paské mo divini pyonyé èspésyal.

Roun jou, roun sò pyonyé èspésyal yé té ka aplé Ineke, vini annan nou réinyon ké roun madanm ki té soti Bolovi é ki té ka étidyé Labib-a ké li, paské i té lé madanm-an kontré frè ké sò-ya ki té ka palé èspanyòl. Mo ké Ineke, nou désidé ékri lèt pou nou konpanyen pou nou anprann konnèt nou konpanyen pi byen é nou konprann vitman ki nou té lé fè menm bagaj-ya. Nou maryé an 1976, é nou rété pyonyé èspésyal jouk 1982, lò nou alé annan 73è klas Galaad. Nou té étoné, mé nou té kontan lò yé voyé nou an Afrik o Kénya a Monbasa, koté nou rété 5 lannen. An 1987, yé doumandé nou alé Tanzanie, koté yé té fin asèpté Témwen Jéova-ya préché. Nou rété la 26 an, é apré sa, nou routounen o Kénya.

Mo ké mo madanm, nou pran plézi idé moun-yan konnèt vérité ki annan Labib-a lò nou té an Afrik.

Idé moun ki enb konnèt vérité-ya ki annan Labib-a vréman bay mo lavi roun sans. A Monbasa, prémyé moun-an mo étidyé Labib-a ké li, a té roun mouché mo té kontré lò mo té ka préché. Mo té bay li dé journal é i té doumandé mo : « Lò mo ké fini li yé, kisa mo ké divèt fè ? » Simenn apré sa, nou koumansé roun léson biblik asou liv Vivre éternellement, ki té fin soti an swayili. I batizé roun lannen apré é i divini pyonyé pèrmanan. Dipi sa jou-a, li ké so madanm idé pasé 100 moun vansé jistan yé batizé.

Mo ké Ineke, nou wè ki Jéova ka béni so sèrvitèr, i ka bay yé lavi roun sans.

Jou-a mo konprann poukisa nou asou latè-a, mo santi mo kò kou mouché-a ki té trapé roun pèrl ki té gen bokou valò é ki pa té lé pédi l’ (Mat. 13:45, 46). Mo té lé sèrvi tout tan mo té gen pou idé ròt-ya konprann ki sans lavi-a gen. Kou mo ti madanm chéri, mo wè ki Jéova ka béni so sèrvitèr, i ka bay yé lavi roun sans.