Skip to content

Skip to table of contents

NU A BEE SIRA

Kɛ̄ M Bee Gbī Dum A Ɛrɛ Nu A Kura Doo

Kɛ̄ M Bee Gbī Dum A Ɛrɛ Nu A Kura Doo

SƆ̄ M bee le bu na fah nyɔɔ maā taɛnyɔɔ gbɛnɛ Pɛnɛ Mediterranean, a bee mɛ lu nyɛŋia loo sɔ̄ m bee gbī muɛ kɔ a ɛrɛ edee a le loo na fah, sa a gaa kue gbɛnɛ mmɛ lo kɛ̄ gbɛnɛkpo maā bee mma bu lo fah. Lɛɛ gbɛnɛ fii efɔp bɔātɛ̄ edɔ. Bɔɔ bee mɛ aa, e m bee yere kara. Kere mm wee yerena kara bu gbɛnɛ-edo zua. M bee tɛɛ̄ doodoo wa ina bu dua kɛ̄tɔɔ̄ ama ni? M naa kɔ aā ye bɔātɛ̄.

Sɔ̄ m bee le ɛrɛba zua, mda le pya na tɔ bee tɔɔ̄ Brazil

M bee mɛā bie bu buɛ̄ Netherlands bu zua 1948. Lo zua a nyɔɔnɛ, pya na butɔ bee kii São Paulo li Brazil. Na tɛ le na ka wee bɛamia bu si tɔbari, e i wee gbaa buū Baibol doodoo ziī butɔ sɔ̄ i edea nuede uunɛ sah. I bee sikɛ̄ aa lo kɛ̄ sa kii United States sa tɔɔ̄ kɛ̄ a kura Massachusetts.

Na tɛ wee piiga lo e’agɛrɛbah si tam lokwa a dap kuūdɛɛ̄loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le-butɔ. I bee lu ɛrɛtaa ii. A wee si keekee tam, doodoo tam oonu aā ziī kɛ̄ yii ziī, tam kwa dee, le nyɔɔnɛ ziī betam a kuūdɛɛ̄loo fah bunyɔɔ siniātam. Bu dɛ̄dɛɛ̄ ii bee ɛɛ sɔ̄ a bee ɛrɛ tam nyɔnyɔɔnɛ betam a kuūdɛɛ̄loo fah bunyɔɔ siniātam nyɔnɛbee i bee ɛrɛ dee lo esi keekee edo.

Sɔ̄ m bee le secondary school, m wee bialoo kɛɛrɛ kɔ: ‘Ena m doo sɔ̄ m nyim tura nɛɛ a?’ Pio pya na gbo bee sagɛ lo esi gbɛnɛ tɔkpa, e pya lo dɔɔ̄na bee sagɛ lo eyii bu nɔ̄. Mɛ kiikɛ̄ mda le, yii bu nɔ̄ naa bee mɛ nia doo pippip nyɔnɛbee kanakana naa wee mɛ nia, a sii sɛh yii bu nɔ̄. M bee biaɛfii lo esi gbɛnɛ tɔkpa taā a doo m yii bu nɔ̄. Kerewo, m bee gbī eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na nyɔnɛbee m bee kɛɛrɛ kɔ lo ama edoo kɔ na dum a ɛrɛ nu a kura.

KƐ̄ NA DUM BEE MƐĀ DOO BIE GBƐNƐ TƆKPA

M bee su booboo zua gbiā nu kaāna dum kura

Bie lo gbɛnɛ tɔkpa, a bee mɛ nia lo enɔ nu akiiloo eloh miɔŋɔ nɛɛ kuma sɔ̄ a bee le aa mɛ taɛ lo esuā kɛ̄ dum bee bɔātɛ̄ doo. Ba bee i tɔgɛ kɔ nu bee bugia le, e pya i nɛɛ tɔgɛnu bee gbī kɔ i yiga kɔ lo ama lu kaka. Kerewo, kiikɛ̄ mda le, suānu naa bee le bu pio nu ba bee baatɛ̄ sa bee gbī kɔ m aadee yiga kɔ alu kaka kere a naa ɛrɛ lɔgɔ nu a dɛɛa nyɔɔ.

Bu pya sɔ̄ ba aa bee i tɔgɛ nu ama, ba naa bee i tɔgɛ pya elap dogo a lee e’ɛrɛ. Taāwo nu ba bee le gaa kɔ ue siībah nyɔɔ na kɔ i doo ɛrɛgeba nu i dap doo lokwa i tɛɛ̄ bu dɛ̄dɛɛ̄ i ɛmā-ɛp tɔkpa. Bu mɛ wee ɛɛ sɔ̄ m nyɔɔnɛ pya na gbo tɔkpa si pati le sɔ̄ m ɔ̄ pio pɔrɔ eyuu pie, kerewo lo ɛɛbu naa wee biɛ̄. M bee bura kɔ: ‘Dum m maa tɔɔ̄ ama aa ɛrɛge nu a kura ni?’

M bee kii buɛ̄ Boston sa bɔātɛ̄ esi ziī gbɛnɛ tɔkpa a le lo kɛ̄ bu nwīkere sɔ̄. Lokwa m dap ɛrɛ kpugi m kpɛ bie tɔkpa, m bee bɔātɛ̄ esitam sɔ̄ i tɔkpa ɛrɛ pio dee seseea, e bie uwe lo tam na m bee nyɔɔnɛ Pya Ekeebee Jɛhova kɔnia ue tua sɔ̄ bu na dum a. Ziī nɛɛ m wee yɔ siniātam bee kɔ mɔmanudɛɛ̄ a le bu nia ekobee loo kpa Daniɛl, a kɔ nu akiiloo “ɛrɛba sɔ̄” sa a baatɛ̄ kɔ i aa tɔɔ̄ bu kpɛdumɛ dee. (Dan 4:​13-17) M bee nwaabah muɛ kɔ lo m kiisī lo enyɔɔnɛ ye kɔnia pya nu a le bu Baibol sa yiga pya nu m maa nɔ, elu ebɛɛ̄ kɔ m nyaana na sīdee tɔɔ̄dum. Nyɔɔwo mm bee gbīna enyɔɔnɛ lo nɛɛ kɔnia ue doo pippip.

Bie lo gbɛnɛ tɔkpa, m bee sagɛ pya nu enɔ lo edoo kɔ m dap kpɛ̄naloo ekiī loo nɛ lo eyerebah nɛ pya nɛɛ li South America. M bee kɛɛrɛ kɔ yeyerebah nɛ pya nɛɛ tɛ̄maloo edoo pya nu alu wa ebɛɛ̄ edoo kɔ na dum a ɛrɛ nu a kura. Kerewo, m bee muɛ kɔ kunɛ dodoo wo naa dap doo kɔ na dum a ɛrɛ nu a kura. Loo mɛ bee ɔ, e m bee aadee ɔbɛ esi lo gbɛnɛ tɔkpa dee bu sɔ̄ ba wee kpaɛ̄ lo tɔkpa bu nwīkere sɔ̄.

M BEE KIISĪ LO EGBĪ DUM A ƐRƐ NU A KURA BIE PYA DƆƆ̄NA BUƐ̄ A BINIA

Bu O’oo Enɔɔ̄ bu zua 1970, m bee kii Amsterdam li Netherlands wee nyɔɔnɛ betam a kuūdɛɛ̄loo fah bunyɔɔ siniātam dookɛ̄ na tɛ bee doo. Tam ama bee doo kɔ m dap si keekee edo sa si pya edonyɔɔ a le barasī Africa, America, Europe, le Asia. M bee muɛ kɔ ɛrɛgeba edonyɔɔ m si, dɛ̄dɛɛ̄ aba bee ɛrɛgi gbɛnɛ gbɛnɛ taāŋa a wa le loo, e a bee bee kɔ a naa ɛrɛ kunɛ ziī nɛɛ edap wa bo lɛɛ loo. Kuma sɔ̄ m maa bee gbīge esu na dum daā nu a kuī a, m bee biaɛfii lo e’obia kii United States sa sikɛ̄ bɔātɛ̄ na enɔānu bie gbɛnɛ tɔkpa a le Boston.

Kerewo, sɔ̄ m bee obia ina lo tɔkpa, m bee nwaabah muɛ kɔ pya nu maa nɔ naa gaa mɛ yerebah nɛ lo esuā ture akiiloo pya ebip a gaa bee mɛ taɛ̄ŋɛ akiiloo dum. Mm bee suāna nu edoo, nyɔɔwo m bee kɔ nɛ ziī gbɛnɛ nɛɛ tɔgɛnu kɔ a kɔ nu m doo mɛ nɛ. A bee mɛ deege sɔ̄ a bee mɛ agara nɛ kɔ: “Ena anua o waa kiigesī lo enɔ nu a? Ena anua oo aadee ɔbɛ anyaawo a?” Nu a bee kɔ m doo ama bee lu taɛ nu a bee mɛ nia lo edoo. Nyɔɔwo m bee ɔbɛ esi lo tɔkpa sa mm bee obiana si wee nɔ nu doo pippip.

Nyɔnɛbee m lege aa kɛɛrɛ kɔ na dum naa ɛrɛ nu a kura a, m bee biaɛfii lo enyɔɔnɛ ziī eku pya nɛɛ a tɔɔ̄ nyɔɔ wa loo lo ba kɔ ba gaa nyimɛe efɛɛloo le wereloo. Mda le pio pya na gbo bee aa United States sa kii Acapulco li Mexico. Pya nɛɛ i bee nyɔɔnɛ tɔnia bee le pya a tɔɔ̄ dum ɛrɛgeba kɛ̄ a wa nia doo, lo a bee bee kɔ taāŋa naa wa le loo bu wa dum. Nyɔnyɔɔnɛ wa tɔnia bee doo kɔ m muɛ kɔ wa sīdee tɔɔ̄dum naa bee dɔbiī sa naa nɛ biakɛ̄ ɛɛbu. Taāwo, m bee muɛ kɔ gbɛnɛ-edo pya lo nɛɛ bee lu pya a naa kɔ kaka sa oo dap wa dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ.

M BEE KIISĪ LO EGBĪTƐ̄ NU DUM KURA BIE BU FAH NYƆƆ MAĀ

Na gbo le mm bee gbaa gbī ziī kɛ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ sa kpedɛɛ̄

Bu pya sɔ̄ ama, m bee bɔātɛ̄ esikɛ̄ kɛɛrɛ nu akiiloo nu m bee gbī edoo sɔ̄ m bee lege nwīgbagbara nwiī. M bee gbī e’ɔp fah maā, naale doodoo nɛɛ a gaa si tam bu lo fah mɛ doodoo nɛɛ a le bee lo fah. E aba kɛ̄ m dap doo lo ama doo na tɛ̄maloo e’ɛrɛ mdaa fah. Nyɔɔbee ziī na gbo a kura Tom bee gbīnage edoo nu mda bee gbī edoo ama, i bee biaɛfii lo egbaa ɔp fah maā sa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ nyɔuwe. M bee gbī etɔɔ̄ ziī kɛ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ a kpedɛɛ̄ sa lu puɛ aaloo pya lok a le bu buɛ̄.

Tom le mm bee gbaa kii Arenys de Mar a le kpaɛ̄ Barcelona li Spain. I bee yaɛ ziī fah nyɔɔ maā a kura Llygra alu 31-feet (9.4 m) bie lo kɛ̄. I bee obia sikɛ̄ kwa lo fah lokwa a lee lo e’ɔp nyɔɔ maā. Kuma sɔ̄ ii bee le bu gbaragbara lo e’ina kɛ̄ i aa kii a, i bee su ye engine lɛɛ bu lokwa i dap kpooge pio maā e’ɔ̄ lo dɔ gbaāloo lo maā a bee i le bah. I bee yaɛ baɛ ka dɔɔ̄fah alu 16-feet (5 m) lokwa i dap ɔp lo fah nyimagi numaā a naa bɛɛasī. Bu kpɛdumɛ, i bee bɔātɛ̄ i kiā sa ɔp kii Seychelles a le Indian Ocean. Nu i bee nɔɔ na lo e’ɔp tɛɛ̄ kpaɛ̄ bee maā Africa a le kɛ̄ enaani wee dɔ kii le lo etɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Cape of Good Hope li South Africa. Lokwa i dap suā dee kɛ̄ i gaa kii, i bee ɛp zina le kpa a wee tɔgɛ dee a kura star chart gbaānage loo almanacs. A bee mɛ deege kɛ̄ i bee dap suā taɛ kɛ̄ i e’ina doo.

Sɔ̄ sɔ̄ naa binia, i bee muɛ kɔ i nama fah maā ama naa aadee lee. Lɛɛ ziī hour gae tɛɛ̄, nu alu ini’ī gallon (22 L) maā mma bu. Dookɛ̄ a bee lu ekɔ doo bu bɔātɛ̄ ekobee ue ama, ziī gbɛnɛ fii efɔp bee bɔātɛ̄ edɔ, e bɔɔ bee mɛ aa sa m bee bɔātɛ̄ eyere kara, ziī nu mm wee doona bu gbɛnɛ-edo zua. M bee yira yii nɛ Bari kɔ m piiga lo esuā ye loo lo a le i tɛɛ̄ge yeebah. Lo fii efɔp bee ɔp e m bee doo taɛ kɛ̄ m bee yira yii doo.

M bee bɔātɛ̄ ebuū Baibol bie nyɔɔ lo pɛnɛ. Naa kɛɛrɛ dua kɛ̄ a bee kpeloo doo lo e’ɛŋɛtɛ̄ bu na fah, taɛnyɔɔ pɛnɛ Mediterranean sa gaa muɛ keekee bee bari aa pɛgi le sī-bunyɔɔ a bɛɛa sa kpedɛɛ̄. Sɔ̄ dee ebira, pya eku eku zina m bee muɛ bee mɛ nia kaāna sa m bee sikɛ̄ agɛrɛbah yiga kɔ a ɛrɛge e’ɛrɛ nɛɛ alu Bari a le sa ɛrɛ taɛ bu miɔŋɔ nɛɛ.

Sɔ̄ i esua pio kaɛ tɔma nyɔɔ pɛnɛ, i bee ɔp i fah nyima bee kpomaā Alicante li Spain sa bee gbī e’oo i fah lokwa i dap yaɛ lo a lee kaāna. Naa lu i ziī dua loo kɔ ii bee muɛ lɔgɔ nɛɛ eyaɛ nyɔnɛbee i fah ebee lu nama sa kue, e engine naa bee lena loo. Kerewo, a bee le kaāna sɔ̄ esu būŋa na Baibol.

Kuma kɛ̄ m buū Baibol doo, kɛ̄ m muɛnage nua kpa a aara zuurabahtɔ̄ lo edap i yerebah nɛ kɔ i ɛrɛ ɛɛbu doolo. Yereue Baibol akiiloo sīdee tɔɔ̄dum a ɛɛ bee mɛ nia kaāna, e a bee mɛ lu ziī dua loo nu anua gbɛnɛ-edo nɛɛ gbaānage loo mda, ɛp i loo doodoo Pya Nɛɛ Kraist kereadoo i gaa ɛp pya nu Baibol kɔ tɛrɛ.

M bee biaɛfii lo edoo kɔ na sīdee tɔɔ̄dum a ɛɛ, nyɔɔwo, m bee ɔbɛ e’ɔ̄ pɔrɔ pɔrɔ eyuu pie. M bee kɛɛrɛ kɔ a ɛrɛge e’ɛrɛ pya nɛɛ a gaa tɔɔ̄dum dɛɛa nyɔɔ pya daakuu Baibol, e m bee gbī emuɛ wa. M bee sikɛ̄ yere kara dɔɔ̄na sɔ̄ sa bara Bari kɔ a yerebah mɛ nɛ lokwa m dap wa muɛ.

KƐ̄ M BEE GBĪ KAKA SĪDEE TAĀŊABAH DOO

A bee mɛ tɔɔ̄loo kɔ alu nu suānu le loo lo egbītɛ̄ ziī ziī yigabari mmɛ sɔ̄ m muɛ lo alu kaka. Sɔ̄ m bee kiā tɛɛ̄ nyɔɔ pya eba dee a le bu buɛ̄ Alicante, m bee muɛ gbɛnɛ-edo tɔbari. Kerewo, m bee nwaabah suā kɔ ba naa nuūna kaka sīdee taāŋabah nyɔnɛbee gbɛnɛ-edo aba bee ɛrɛ nwī-nɛɛpie alu etɔ̄ loo wa tɔ.

Sɔɔ̄pie ziī deekaɛ, m bee le nyɔɔ ziī nwīgbagbara egu sa gaa ɛp nu maā a le lo kɛ̄, e m bee le gaa buū kpa Jemes 2:​1-5 lo a kɔ a naa bɔloo e’ɛp sī pya mɛnɛ emanyɔɔ pya kporo. Sɔ̄ i gaa bee obia kii bu i fah, m bee tɛɛ̄ kpaɛ ziī tɔ a bee kɛ̄ a wee lu etɔɔ̄ taāŋabah, e nu ba ɛm nyɔɔ ye nudee na: Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ Pya Ekeebee Jɛhova.

M bee kɛɛrɛ bu nyiɛ mɛ kɔ: ‘M naa doā-ɛp pya nɛɛ ama sa muɛ kɛ̄ ba esu mɛ doo.’ Nyɔɔwo m bee kiā ekotɔ, yaa baga baga bɛtɛ̄ le nyɔɔnyɔɔ firi nyima lo Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ. Nɛɛ buū nɛɛ bee mɛ aara kuma kɛ̄ m ɛŋɛtɛ̄ kpaɛ ziī nama wa a bee fɛɛrɛloo mɛ yerebah nɛ lokwa m dap muɛ pya dɔ Kpa Kaɛ alu ekue tɛ̄mabah nɛɛ a gaa nɛ ekɔaue. Sɔ̄ lo enɔānu e’ina kuma, kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ a mɛ kānamuɛ bee mɛ lu fɛgɛ loo doo bee mɛ lu nyɛŋia loo. Ziī gbara bee mɛ kɔ nɛ kɔ m lue ye be lokwa i gbaa kɔnia pio nu, mɛ nyɔnɛbee m sii bee buū Baibol sah a, m bee ye agara nɛ kɔ: “Sɔ̄ m esaa, m doo kɔ o suā.” Kerewo mm bee lɔɛ enɔānu lɔgɔ dee.

Sɔ̄ pio kaɛ etɛ̄na, m bee si loo lo gbara a bee mɛ kue a, e a bee agara pya na ebip a dɛɛa nyɔɔ Baibol. Sɔ̄ ziī kaɛ etɛ̄na, a bee mɛ nɛ ziī bɛrɛ ekpe-ekpedɛɛ̄ bɛloo mma bu. A bee mɛ kɔ nɛ kɔ nɛɛ a bee ɛrɛ pya lo bɛloo le kpɔgɔrɔ nyɔnɛbee a gbaɛ̄tɔ̄loo lok Baibol a kɔ i wereloo enia ii sa i aa be nɔ̄ doo pippip. (Ais 2:4; Jɔn 13:​34, 35) Nyaawo, m bee suā kɔ m emɔnae taɛ nu m gaa bee gbī, lo a le pya nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄loo nu Baibol kɔ akiiloo tɔɔ̄dum a ɛɛ. Nu m bee seeasī na lo enɔ Baibol lokwa m dābeeloo kaāna, e a naalena lo egbī ziī kɛ̄ etɔɔ̄ maā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ a kpedɛɛ̄. Nyɔɔwo m bee obia kii Netherlands.

GBĪGBĪ TAM ESI

A bee mɛ su nia biradee bah lo e’ina buɛ̄ Groningen a le barasīloo Netherlands. A bee lu ebɛɛ̄ kɔ m ɛrɛ tam bie lo kɛ̄ lokwa m dap kuūdɛɛ̄loo aba mm. M bee gbī tam ina tɔtam ziī nɛɛ a wee ka-nu, e a bee mɛ nɛ ziī ebakpa a aara keekee ebip sa ziī yɛɛ pya lo ebip bee biina nu akiiloo na yigabari. Nu m bee ɛm lo kɛ̄ na: “Pya Ekeebee Jɛhova.” Sɔ̄ lo nɛɛ bee buū nu m bee ɛm a, m bee yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ sī ye bee nyaa. A bee kɔ: “M sah m kue a.” Mɛ a naa bee mɛ kuena.

M bee sikɛ̄ si tɔtam dɔɔ̄na nɛɛ ka-nu sa ye bip lo a le a gbī nɛɛ eyerebah ye nɛ loo tam. A bee kɔ m tɔgɛe ye nu a tɔgɛ pya tɔkpa le tam m esia. M bee ye baatɛ̄ nɛ kɔ m ebee si tam loo fah nyɔɔ maā. A bee mɛ lu ziī dua loo sɔ̄ a bee kɔ: “O dap bɔātɛ̄ a sɔɔ̄pie ama, mɛ aba lo a le o doo ziī nu. Mm gbī taāŋa bu tɔtam ama nyɔnɛbee m lu ziī Nɛɛ Ekeebee Jɛhova, e m wee gbaɛ̄tɔ̄loo pya daakuu Baibol.” A bee mɛ deege, e m bee agara kɔ: “Mda lunage Nɛɛ Ekeebee Jɛhova!” Lɛɛ a kɔ: “Lo a le wo, mda enyɔɔnɛ a nɔ Baibol!” M suā kɔ nu anua a bee kɔ doo wo na nyɔɔbee nyɔɔnyɔɔ zia a mɛ le bee gbaāloo na nyɔɔnyɔɔ firi. Bu mɛ bee ɛɛ loo nu a kɔ ama, e m bee yiga. Nyaawo na m suā nu anua lo tua nɛɛ naa bee mɛ kuena a. Jɛhova aa bee agara na kara. (Yɔɔ 37:⁠4) M bee si tam bie tɔtam lo wuga nɛɛdam loo ziī zua. Sa a bee mɛ nyɔɔnɛ nɔ Baibol, e sɔ̄ esaa m bee liamaā bu Tua Enɔɔ̄ bu zua 1974.

BU KPEDUMƐ M BEE MUƐ DUM A ƐRƐ NU A KURA

Sɔ̄ ziī enɔɔ̄ etɛ̄na m bee bɔātɛ̄ tam sɛmdee lo enɛa mɛ kaāna ɛɛbu. Lo enɔɔ̄ a za nyɔɔnɛ, m bee kii Amsterdam lo eyerebah nɛ ziī aā eku pya nɛɛ a kɔ muɛ̄ ue Spain. Naa ɛpge kɛ̄ a bee lu nu ɛɛbu lo esere enɔānu Baibol bu muɛ̄ ue Spain le Portugal doo a! Dee bee mɛ kpaā nɛ lo esitam doodoo nɛɛ sɛmdee bu keebee sīdee bu O’oo Enɔɔ̄ bu zua 1975.

A ɛrɛ dee ziī wuga nɛɛwa a kura Ineke lo a wee sɛmdee bu keebee sīdee bee lu enɔānu i wee ɛrɛ bu muɛ̄ ue Spain lokwa ziī nɛɛ a wee nyɔɔnɛ nɔ Baibol alu Bolivia dap suāloo pya wuga a kɔ muɛ̄ ue Spain. Ineke le mm bee biaɛfii lo esuāloo ziī kaāna tɛ̄maloo e’ɛm lɛta ma ziī, e lo ama bee doo kɔ i muɛ kɔ pya i nu seeasī lu aba etɛɛ̄nɛ. I bee iya ziī bu zua 1976 sa kiisī lo esitam doodoo pya sɛmdee bu keebee sīdee mmɛ bu zua 1982 sɔ̄ a bee lu ekue i loo lo eree 73 tɔkpa Gilɛd. A bee i lu nyɛŋialoo, e bu i bee ɛɛ sɔ̄ a bee lu eyere i ture barasī East Africa, e i bee si tam bie Mombasa li Kenya bu o’oo zua. Bu zua 1987, a bee lu esikɛ̄ i yere ture Tanzania, kɛ̄ a ebee lu ekpaɛ̄ tam zue ue, sa a sikɛ̄ lu e’aaloo kɔ a kiisī. I bee tɔɔ̄ lo kɛ̄ bu 26 zua lɛɛ i gae obia kii Kenya.

Yeyerebah nɛ pya nɛɛ a le East Africa lokwa ba dap nɔ kaka ue Baibol edora kɔ na wa le mm i ɛrɛ ɛɛbu

Yeyerebah nɛ pya nɛɛ a kumaloo kɛ̄ kɔ ba a nɔ kaka ue Baibol bee doo kɔ na dum a ɛrɛ nu a kura. Bu edoba, tua nɛɛ m bee nyɔɔnɛ nɔ Baibol bu buɛ̄ Mombasa na ziī gbara m bee zɔ̄ŋia sɔ̄ m gaa bee zue ue taɛkɛ̄. Sɔ̄ m enɛa ye baɛ ekpo magazin sah, a bee bip kɔ: “Ena m doo sɔ̄ m ebūŋa sah ani?” Lo kaɛ a za nyɔɔnɛ, i bee bɔātɛ̄ esu kpa a kura You Can Live Forever in Paradise on Earth nɔā Baibol, lo a bee lu elɛɛtɔ aā, bu muɛ̄ ue Swahili. A bee liamaā bu lo zua a za nyɔɔnɛ sa yii bu tam sɛmdee. Aāge lo sɔ̄, lo gbara le ye wa eyerebah nɛ nu alu 100 nɛɛ kɔ ba a kiīloo nɛ sa liamaā.

Ineke le mm emɔna kɛ̄ Jɛhova wee yerebah nɛ pya ye nɛɛ lokwa ba dap tɔɔ̄ dum a ɛrɛ kaāna nu a kura doo

Tua sɔ̄ m bee dābeeloo kaāna nu dum kura, nu bee mɛ tɔɔ̄loo bee kɛ̄ a bee tɔɔ̄loo gbɛnɛ nɛɛ uradu lo a bee muɛ ziī keebee dɛm a si gbɛnɛ du, sa a naa bee gbī epeere. (Mat 13:​45, 46) M bee gbī esu na dum yeābah nɛ pya dɔɔ̄na lokwa ba dap muɛ kaāna nu dum kura. Na le wa le mm emɔna kɔ Jɛhova wee yerebah nɛ pya ye nɛɛ lokwa ba dap tɔɔ̄ dum a ɛrɛ kaāna nu a kura.