Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 44

Kɛzi Ɛnyia Gyihova Ɛlɔlɛ Kpundii Ne Azo Nvasoɛ Ɛ?

Kɛzi Ɛnyia Gyihova Ɛlɔlɛ Kpundii Ne Azo Nvasoɛ Ɛ?

“[Gyihova] ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu.”​—EDW. 136:1.

EDWƐNE 108 Nyamenle Ɛlɔlɛ Kpundii Ne

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1. Anwosesebɛmaanlɛ boni a Gyihova fa maa yɛ a?

GYIHOVA anye die ɛlɔlɛ kpundii nwo. (Hozia 6:6) Ɔmaa ye sonvolɛma noko anwosesebɛ kɛ bɛmaa bɛ nye ɛlie nwolɛ. Yɛ Nyamenle ne luale ngapezonli Maeka anwo zo maanle yɛ anwosesebɛ kɛ ‘yɛhulo ɛlɔlɛ kpundii.’ (Maeka 6:8, ɔbdw.) Noko kolaa na yɛahola yɛayɛ zɔ la, ɔhyia kɛ yɛte mɔɔ ɛlɔlɛ kpundii kile la abo.

2. Duzu a le ɛlɔlɛ kpundii?

2 Duzu a le ɛlɔlɛ kpundii? Edwɛkɛ “ɛlɔlɛ kpundii” finde fane kɛyɛ 230 wɔ Ngɛlɛlera Nwuanzanwuanza​—Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne anu. Duzu a ɔkile a? “Baebolo Edwɛkɛbohilelɛ” foa ne mɔɔ wɔ ngilebɛbo ɛhye anu la kile ɔ bo kɛ ɔle ɛlɔlɛ mɔɔ “anwofamaa, ahonle mɔɔ di munli, nɔhalɛlilɛ yɛɛ bɛ nwo mɔɔ bɛfa bɛbeta awie kyengye maa bɛda ye ali la. Bɛta bɛfa bɛdi gyima bɛkile ɛlɔlɛ mɔɔ Nyamenle lɛ maa alesama la, noko eza ɔkile ɛlɔlɛ mɔɔ alesama da ye ali kile bɛ nwo la.” Gyihova a le awie mɔɔ yɛ ɛlɔlɛ kpundii nwo neazo kpalɛ a. Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu kɛzi Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile alesama la anwo. Wɔ edwɛkɛ mɔɔ doa zo la anu, yɛbazuzu kɛzi yɛdayɛ mɔɔ yɛle Nyamenle azonvolɛ la bahola azukoa Gyihova na yɛala ɛlɔlɛ kpundii ali yɛahile yɛ nwo la anwo.

‘ƐLƆLƐ KPUNDII ƐYI GYIHOVA TƐKƐƐ’

3. Kɛzi Gyihova hanle ɔ nwo edwɛkɛ hilele Mosisi ɛ?

3 Mɔɔ Yizilayɛma vile Yigyibiti la, yeangyɛ Gyihova hanle Ye duma ne nee Ye subane ne mɔ anwo edwɛkɛ hilele Mosisi. Ɔhanle kɛ: “Gyihova, Gyihova, anwunvɔnezelɛ nee ahunluyelɛyelalɛ Nyamenle, ɔkyɛ na yeava ɛya yɛɛ ɛlɔlɛ kpundii nee nɔhalɛlilɛ ɛyi ye tɛkɛɛ, ɔda ɛlɔlɛ kpundii ali ɔkile apenle apenle, ɔfa nvonleɛ nee mɛladonlɛ yɛɛ ɛtane ɔkyɛ.” (Ɛzɛ. 34:6, 7) Gyihova luale edwɛkɛ kɛnlɛma ɛhye azo hanle Ye ɛlɔlɛ kpundii ne anwo edwɛkɛ mɔɔ hyia la hilele Mosisi. Yemɔ a le duzu?

4-5. (a) Duzu a Gyihova hanle ye wɔ ɔ nwo a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo a?

4 Gyihova anga kɛ ɔda ɛlɔlɛ kpundii ali ala, emomu ɔse “ɛlɔlɛ kpundii . . . ɛyi ye tɛkɛɛ.” Edwɛkɛ zɔhane eza finde fane nsia wɔ Baebolo ne anu ɛleka gyɛne. (Nɔm. 14:18; Nih. 9:17; Edw. 86:15; 103:8; Dww. 2:13; Dwona 4:2) Wɔ ɔ muala anu, ɔfale Gyihova angomekye anwo, ɔnvale alesama anwo. Asoo ɔnyɛ anyelielɛ kɛ Gyihova mumua ne si ye ɛlɔlɛ kpundii ne azo wɔ Baebolo ne anu ɔ? Ɔti yɛkola yɛnwu kɛ ɛlɔlɛ kpundii hyia ye kpalɛ. * Ɔnyɛ nwanwane kɛ ɔmaanle Belemgbunli Devidi hanle kɛ: “O Gyihova, wɔ ɛlɔlɛ kpundii ne dwu anwuma nehane . . . O Nyamenle, nea kɛzi wɔ ɛlɔlɛ kpundii ne sonle bolɛ a! Ɛ ndɛba alubo ne abo a alesama nriandi kɔfea a.” (Edw. 36:5, 7) Asoo Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne sonle bolɛ maa yɛ kɛ mɔɔ ɛnee ɔsonle bolɛ ɔmaa Devidi la ɔ?

5 Amaa yɛade mɔɔ ɛlɔlɛ kpundii kile la abo kpalɛ la, maa yɛzuzu kpuya nwiɔ anwo: Nwane mɔ a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛ a? Na kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne azo nvasoɛ ɛ?

NWANE MƆ A GYIHOVA DA ƐLƆLƐ KPUNDII ALI KILE BƐ A?

6. Nwane mɔ a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛ a?

6 Nwane mɔ a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛ a? Baebolo ne ka kɛ yɛbahola yɛahulo ninyɛne dɔɔnwo, bie mɔ a le “nwanye nee nwole,” “ɛdenrɛdenrɛlɛ” yɛɛ “nrɛlɛbɛ.” (Mrɛ. 12:1; 21:17; 29:3) Noko yɛnla ɛlɔlɛ kpundii ali yɛngile ninyɛne, yɛda ye ali yɛkile menli ala. Yɛɛ tɛ awie biala a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile ye a. Ɔda ye ali ɔkile menli mɔɔ nee ye lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la. Yɛ Nyamenle ne di nɔhalɛ maa ɔ gɔnwo mɔ. Ɔlɛ bodane kɛnlɛma bie ɔmaa bɛ na ɔbahulo bɛ dahuu.

Gyihova fa ninyɛne mgbalɛ maa alesama kɔsɔɔti, bɔbɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnzonle ye la (Nea ɛdendɛkpunli 7) *

7. Kɛzi Gyihova ɛla ɛlɔlɛ ali ɛhile alesama amuala ɛ?

7 Gyihova ɛla ɛlɔlɛ ali ɛhile alesama amuala. Gyisɛse hanle hilele nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Nekɔdimɛse la kɛ: “Nyamenle hulole ewiade ne kpole kpalɛ yemɔti ɔvale ɔ Ra kokye ne ɔmaanle, amaa awie biala mɔɔ kɛla ye ali kɛ ɔlɛ diedi wɔ ye nu la bɛanzɛkye ye na yeanyia dahuu ngoane.”​—Dwɔn 3:1, 16; Mat. 5:44, 45.

Edwɛkɛ mɔɔ Belemgbunli Devidi nee ngapezonli Daneɛle hanle la kile kɛ Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛdabɛ mɔɔ bɛze ye, bɛsulo ye, bɛkulo ye na bɛdi ye mɛla ne mɔ azo la (Nea ɛdendɛkpunli 8-9)

8-9. (a) Duzu ati a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile ye azonvolɛ a? (b) Duzu bieko a yɛbazuzu nwo a?

8 Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛdabɛ mɔɔ bɛ nee ye lɛ agɔnwolɛvalɛ kpalɛ la ala​—ye azonvolɛ. Edwɛkɛ mɔɔ Belemgbunli Devidi nee ngapezonli Daneɛle hanle la di ɛhye anwo daselɛ. Kɛ neazo la, Devidi hanle kɛ: “Kɔ zo da wɔ ɛlɔlɛ kpundii ne ali kile bɛdabɛ mɔɔ bɛze wɔ la.” “Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ ne dahuu maa bɛdabɛ mɔɔ bɛsulo ye la.” Yɛɛ Daneɛle hanle kɛ: “O Gyihova nɔhalɛ Nyamenle ne, wɔmɔ mɔɔ . . . ɛda ɛlɔlɛ kpundii ali ɛkile bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo wɔ na bɛdi wɔ mɛla ne mɔ azo la.” (Edw. 36:10; 103:17; Dan. 9:4) Edwɛkɛ ɛhye mɔ mɔɔ sunsum ne maanle bɛhɛlɛle la maa yɛnwu kɛ Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile ye azonvolɛ ɔluakɛ bɛze ye, bɛsulo ye, bɛkulo ye yɛɛ bɛdi ye mɛla ne mɔ azo. Gyihova da ye ɛlɔlɛ kpundii ne ali kile ye nɔhalɛ azonvolɛ ala.

9 Kolaa na yɛabɔ ɔ bo kɛ yɛsonle Gyihova la, Nyamenle lale ɛlɔlɛ mɔɔ ɔda ye ali ɔkile alesama amuala la bie ali hilele yɛ. (Edw. 104:14) Noko kɛmɔ yɛle ye azonvolɛ la ati, eza yɛnyia ye ɛlɔlɛ kpundii ne azo nvasoɛ. Nɔhalɛ nu, Gyihova ɛha ɛhile ye azonvolɛ kɛ: “Me ɛlɔlɛ kpundii ne ɛnrɛvi ɛ nwo zo.” (Aye. 54:10) Na kɛ mɔɔ Devidi mumua ne nwunle ye la, “Gyihova nee ye nɔhavoma bali ye wɔ adenle titili zo.” (Edw. 4:3) Duzu a ɔwɔ kɛ ɛhye ka yɛ maa yɛyɛ a? Edwɛndolɛnli ne hanle kɛ: “Awie biala mɔɔ ze nrɛlɛbɛ la bayɛ ninyɛne ɛhye mɔ nzonlɛ na yeadwenle Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne anwo kpalɛ.” (Edw. 107:43) Mekɛ mɔɔ edwɛkɛ ɛhye wɔ yɛ adwenle nu la, maa yɛzuzu ndenle nsa mɔɔ Gyihova azonvolɛ nyia ye ɛlɔlɛ kpundii ne azo nvasoɛ la anwo.

KƐ ƆKƐYƐ NA YƐANYIA GYIHOVA ƐLƆLƐ KPUNDII NE AZO NVASOƐ Ɛ?

Gyihova maa bɛdabɛ mɔɔ bɛsonle ye la nyia nyilalɛ bieko (Nea ɛdendɛkpunli 10-16) *

10. Saa yɛnwu kɛ Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu a, kɛzi ɔboa yɛ ɛ? (Edwɛne 31:7)

10 Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu. Bɛha ɛlɔlɛ kpundii afoa ɛhye mɔɔ hyia la anwo edwɛkɛ fane 26 wɔ Edwɛne 136 anu. Ngyɛnu ne mɔɔ limoa la se: “Bɛyɛ Gyihova mo, ɔluakɛ ɔle kpalɛ; ye ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu.” (Edw. 136:1) Ɔvi ngyɛnu 2 kɔdwu 26, eza bɛsi edwɛkɛ “ɔluakɛ ye ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu” azo wɔ ngyɛnu ko biala anu. Saa yɛkenga edwɛne ɛhye na yɛnwu ndenle ngakyile mɔɔ Gyihova dua zo da ye ɛlɔlɛ kpundii ne ali mɔɔ ɔngyakyi la a, ɔsi yɛ nwo. Edwɛkɛ “ɔluakɛ ye ɛlɔlɛ kpundii ne wɔ ɛkɛ dahuu” maa yɛnyia anwodozo kɛ Nyamenle ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa ye menli la ɛngakyihakyi. Saa yɛnwu kɛ Gyihova ɛmmaa ɔ sa nu ɛndo ndɛndɛ wɔ ye azonvolɛ anwo a, ɔmaa yɛ anwosesebɛ kpole! Ɔfa ɔ nwo ɔbeta menli mɔɔ sonle ye la kyengye, titili wɔ ngyegyelɛ mekɛ nu. Kɛzi yɛnyia zolɛ nvasoɛ la: Kɛmɔ yɛze kɛ Gyihova beta yɛ la ati, ɔmaa yɛ nye die na yɛnyia anwosesebɛ yɛgyinla ngyegyelɛ nloa na yɛkɔ zo yɛdua ngoane adenle ne anu.​—Kenga Edwɛne 31:7.

11. Kɛ mɔɔ Edwɛne 86:5 kile la, duzu a ka Gyihova maa ɔfa ɛtane ɔkyɛ a?

11 Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne ka ye maa ɔfa ɛtane ɔkyɛ. Saa Gyihova nwu kɛ ɛtanevolɛ bie ɛnlu ɔ nwo na yehwe ɔ nwo yevi ye ninyɛndane nwo a, ɛlɔlɛ kpundii ka Ye maa ɔfa ye ɛtane ɔkyɛ ye. Edwɛndolɛnli Devidi hanle ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Ɔ nee yɛ ɛnli ye kɛ mɔɔ yɛ ɛtane ne mɔ de la, yɛɛ ɔnnea yɛ nvonleɛ ne mɔ anwo ɔndua yɛ kakɛ.” (Edw. 103:8-11) Devidi mumua ne yiale tɛnlabelɛ mɔɔ maanle ɔnwunle kɛzi awie adwenle bua ye fɔlɛ a ɔmaa ɔdi nyane kpole la. Noko eza ɔnwunle kɛ Gyihova lɛ ‘ɛhulolɛ kɛ ɔbava ɛtane yeahyɛ.’ Duzu a ka Gyihova maa ɔfa ɛtane ɔkyɛ a? Mualɛ ne wɔ Edwɛne 86:5. (Kenga.) Kɛ mɔɔ Devidi hanle ye wɔ asɔneyɛlɛ nu la, Gyihova fa ɛtane kyɛ ɔluakɛ amgba ye ɛlɔlɛ kpundii ne zonle maa bɛdabɛ mɔɔ bɛsu bɛfɛlɛ ye la amuala.

12-13. Saa ɛtane mɔɔ yɛyɛle ye dɛba la ɛlɛmaa yɛ adwenle abua yɛ fɔlɛ kpole a, duzu a baboa yɛ a?

12 Saa yɛyɛ ɛtane a, ɔle kpalɛ kɛ yɛbali nwolɛ nyane. Ɔbahola yeaha yɛ yeamaa yɛanlu yɛ nwo na yɛayɛ nzenzaleɛ. Noko Nyamenle azonvolɛ bie mɔ adwenle bua bɛ fɔlɛ kpole ɔlua ɛtane mɔɔ bɛyɛ ye dɛba la ati. Bɛte nganeɛ kɛ ɔnva nwo kɛ bɛnlu bɛ nwo na bɛhwe bɛ nwo bɛvi bɛ ɛtane ne mɔ anwo bɔbɔ la, Gyihova ɛnrɛva ɛnrɛhyɛ bɛ ɛlɛ. Saa ɛte ɔ bo kɛ Nyamenle lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbala ye ɛlɔlɛ kpundii ne ali yeahile wɔ a, ɔbaboa wɔ yeamaa wɔali nganeɛdelɛ ɛhye azo.

13 Kɛzi yɛnyia zolɛ nvasoɛ la: Ɔnva nwo kɛ yɛnli munli la, yɛbahola yɛava adwenle mɔɔ anu te la yɛazonle Gyihova wɔ anyelielɛ nu. Ɛhye kola yɛ boɛ ɔluakɛ “ɔ Ra Gyisɛse mogya ne te yɛ nwo fi ɛtane muala anwo.” (1 Dwɔn 1:7) Saa wɔ sinlidɔlɛ bie ɛmaa ɛ sa nu ɛdo a, kakye kɛ Gyihova lɛ ɛhulolɛ kɛ ɔbava ɛtanevolɛ mɔɔ ɛnlu ɔ nwo la ɛtane yeahyɛ ye. Yɛ ye nzonlɛ kɛ Devidi hanle kɛ ɛlɔlɛ kpundii nee ɛtanefakyɛ lua adenle ko azo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Kɛ mɔɔ anwuma wale tɛla azɛlɛ ne la, zɔhane ala a ye ɛlɔlɛ kpundii ne le kpole wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛsulo ye la anwo zo a. Kɛ mɔɔ aduduleɛ nee adɔleɛ avinli twe la, zɔhane ala a yemaa yɛ nee yɛ mɛladonlɛ ne mɔ avinli ɛhwe a.” (Edw. 103:11, 12) Amgba Gyihova lɛ ɛhulolɛ kɛ “ɔbava ye ɛtane yeahyɛ ye bɔkɔɔ.”​—Aye. 55:7.

14. Duzu a Devidi hanle ye wɔ kɛzi Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne bɔ yɛ nwo bane la anwo a?

14 Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne maa yɛnyia sunsum nu banebɔlɛ. Devidi hanle ye wɔ asɔneyɛlɛ nu hilele Gyihova kɛ: “Wɔmɔ a ɛle me feabelɛ a; ɛbabɔ me nwo bane wɔavi anwongyelelɛ nu. Ɛbava ngoanelielɛ nu fɛlɛkolilɛ wɔadeɛdea nu wɔabɔ me wɔayia. . . . Sonla mɔɔ fa ɔ nwo to Gyihova anwo zo la, Ye ɛlɔlɛ kpundii ne bɔ ye yia.” (Edw. 32:7, 10) Wɔ tete ne, kɛ mɔɔ ɛnee bane mɔɔ bɛlie wɔ suakpole bie anwo la bɔ menli mɔɔ wɔ sua ne azo la anwo bane la, zɔhane ala a Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne mɔɔ ɔda ye ali la bɛnga yɛ yia na ɔmaa yɛnyia sunsum nu banebɔlɛ yɛfi debie biala mɔɔ ɔbazɔ yɛ nɔhalɛlilɛ yeanlea la anwo a. Eza Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne ka ye maa ɔtwe yɛ ɔbikye ɔ nwo.​—Gyɛ. 31:3.

15. Kɛzi Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne le kɛ ɛvealeka nee aranemgbole ɛ?

15 Devidi vale kɛzi Nyamenle bɔ ye menli nwo bane la totole debie gyɛne nwo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Nyamenle le me ɛvealeka kpalɛ, Nyamenle ne mɔɔ da ɛlɔlɛ kpundii ali kile me la.” Eza Devidi hanle Gyihova anwo edwɛkɛ kɛ: “Ɔle me ɛlɔlɛ kpundii nee me aranemgbole, me ɛvealeka kpalɛ nee me dievolɛ, me enyinlike nee Awie mɔɔ menriandi mefea ye nu.” (Edw. 59:17; 144:2) Duzu ati a Devidi vale Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne totole ɛvealeka nee aranemgbole nwo a? Ɔnva nwo ɛleka biala mɔɔ yɛde wɔ ewiade la, saa yɛtɛsonle Gyihova a, ɔbamaa yɛanyia anwobanebɔlɛ biala mɔɔ yɛhyia nwo la amaa yɛ nee ye agɔnwolɛvalɛ ne anzɛkye. Edwɛkɛ ko ne ala bie wɔ Edwɛne 91, ɔse: “Mebaha meahile Gyihova kɛ: ‘Wɔmɔ a ɛle me ɛvealeka nee me aranemgbole a.’” (Edw. 91:1-3, 9, 14) Eza Mosisi vale kɛzi Gyihova bɔ yɛ nwo bane la totole ɛvealeka nwo wɔ Edwɛne 90. (Edw. 90:1, ɔbdw.) Bieko, ɔka ekyi Mosisi wu la, ɔhwenle adwenle ɔhɔle edwɛkɛ bie mɔɔ ka ahonle la azo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Nyamenle le ɛvealeka ɔvi tete, ɔ sa wɔ ɛ bo dahuu.” (Dit. 33:27) Duzu a edwɛkɛ “ɔ sa wɔ ɛ bo dahuu” maa yɛnwu ye wɔ Gyihova anwo a?

16. Kɛzi Gyihova ɛyila yɛ wɔ ndenle nwiɔ bie azo ɛ? (Edwɛne 136:23)

16 Saa Gyihova le yɛ Ɛvealeka a, yɛte nganeɛ kɛ yɛlɛ banebɔlɛ. Noko ɔdwu mekɛ ne bie a yɛ rɛle bɔ na yɛyɛ yɛ nwo ɛhwee a ɔnyɛ boɛ. Saa ɔba ye zɛhae a duzu a Gyihova bayɛ amaa yɛ a? (Kenga Edwɛne 136:23.) Ɔbava ɔ sa yeawula yɛ bo na yeamaa yɛ zo bɛtɛɛ na yeaboa yɛ yeamaa yɛagyinla yɛ gyakɛ azo bieko. (Edw. 28:9; 94:18) Kɛzi yɛnyia zolɛ nvasoɛ la: Kɛmɔ yɛze kɛ yɛbahola yɛava yɛ nwo yɛado Nyamenle anwo zo dahuu la ati, ɔboa yɛ ɔmaa yɛkakye kɛ yeyila yɛ wɔ ndenle nwiɔ bie azo. Mɔɔ limoa, ɔnva nwo ɛleka biala mɔɔ yɛde la yɛze kɛ Gyihova babɔ yɛ nwo bane dahuu. Mɔɔ tɔ zo nwiɔ, yɛ anwuma Selɛ ne mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la dwenle yɛ nwo kpalɛ.

DEƐMƆTI NYAMENLE ƐLƆLƐ KPUNDII NE MAA YƐNYIA ANWODOZO LA

17. Ɔlua Nyamenle ɛlɔlɛ kpundii ne ati, anwodozo boni a yɛbahola yɛanyia a? (Edwɛne 33:18-22)

17 Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛzuzu nwo la, saa yɛlɛyia ngyegyelɛ a, yɛlɛ anwodozo kɛ Gyihova baboa yɛ yeamaa yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ yɛamaa ye. (2 Kɔl. 4:7-9) Ngapezonli Gyɛlɛmaya hanle kɛ: “Gyihova ɛlɔlɛ kpundii ne ati a yɛtɛminlinle a, ɔluakɛ ye anwunvɔnezelɛ ɛnwie.” (Awo. 3:22) Yɛbahola yɛanyia anwodozo kɛ Gyihova bahɔ zo ala ɛlɔlɛ kpundii ali ahile yɛ ɔluakɛ, edwɛndolɛnli ne ka kile yɛ kɛ “Gyihova anye wɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛsulo ye, bɛdabɛ mɔɔ bɛ nye la ye ɛlɔlɛ kpundii ne ade la anwo zo.”​—Kenga Edwɛne 33:18-22.

18-19. (a) Duzu a yɛkulo kɛ yɛkakye a? (b) Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ bieko anu a?

18 Duzu a yɛkulo kɛ yɛkakye a? Kolaa na yɛabɔ ɔ bo kɛ yɛsonle Gyihova la, Nyamenle lale ɛlɔlɛ mɔɔ ɔda ye ali ɔkile alesama amuala la bie ali ɔhilele yɛ. Noko kɛmɔ yɛle ye azonvolɛ la ati, eza yɛnyia ye ɛlɔlɛ kpundii ne azo nvasoɛ. Zɔhane ɛlɔlɛ ne ka Gyihova maa ɔfa ɔ sa ne mɔɔ ɔfa ɔbɔ yɛ nwo bane la ɔbɛka yɛ. Ɔbamaa yɛabeta ɔ nwo dahuu na yeali ɛwɔkɛ biala mɔɔ yebɔ yɛ la azo. Ɔkulo kɛ ɔwie yɛ boɛ! (Edw. 46:1, 2, 7) Ɔti, ɔnva nwo sɔnea biala mɔɔ yɛbayia la, Gyihova bamaa yɛ anwosesebɛ mɔɔ yɛhyia la amaa yɛahɔ zo yɛali nɔhalɛ.

19 Yɛnwu kɛzi Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile ye azonvolɛ la. Na ɔ nye la kɛ yɛdayɛ noko yɛbala ɛlɔlɛ kpundii ali yɛahile yɛ nwo ngoko. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛahola yɛayɛ zɔ ɛ? Edwɛkɛ mɔɔ doa zo la bahilehile edwɛkɛ ɛhye mɔɔ anwo hyia la anu.

EDWƐNE 136 Gyihova “Ahatualɛ Mɔɔ Di Munli”

^ ɛden. 5 Duzu a le ɛlɔlɛ kpundii? Nwane mɔ a Gyihova da ɛlɔlɛ kpundii ali kile bɛ a, na kɛzi menli mɔɔ ɔda ye ali ɔkile bɛ la nyia zolɛ nvasoɛ ɛ? Yɛbazuzu kpuya ɛhye mɔ mualɛ ne mɔ anwo wɔ edwɛkɛ nwiɔ mɔɔ limoa mɔɔ kilehile subane ɛhye mɔɔ anwo hyia anu la anu.

^ ɛden. 4 Eza bɛha kɛzi ɛlɔlɛ kpundii ɛyi Nyamenle tɛkɛɛ la anwo edwɛkɛ wɔ adenle ngakyile zo wɔ Baebolo ne ɛleka gyɛne.​—Nea Nihɛmaya 13:22; Edwɛne 69:13; 106:7; yɛɛ Awolɛyelɛ 3:32.

^ ɛden. 54 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Gyihova da ye ɛlɔlɛ ne ali kile alesama kɔsɔɔti mɔɔ ye azonvolɛ boka nwo la. Nvoninli ne mɔ mɔɔ bɛyɛ ye wɔ menli ekpunli ne anwuma la kile ndenle mɔɔ Gyihova dua zo da ye ɛlɔlɛ ne ali la bie mɔ. Nuhua titili kpalɛ ne a le nwolɛ adenle mɔ bɛlɛ kɛ bɛbanyia ɛkpɔnedeɛ ne azo nvasoɛ la.

^ ɛden. 62 NVONINLI NWO EDWƐKƐ: Gyihova nee bɛdabɛ mɔɔ bɛbayɛ ye azonvolɛ na bɛnyia ɛkpɔnedeɛ ne anu diedi la di ye wɔ adenle titili zo. Gyihova azonvolɛ nyia ɛlɔlɛ mɔɔ Nyamenle da ye ali kile alesama amuala la azo nvasoɛ yɛɛ eza bɛnyia ye ɛlɔlɛ kpundii ne azo nvasoɛ. Nwolɛ neazo bie mɔ a wɔ nvoninli ne anu la.