Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 48

“Nyɛɛ Pee Klɔuklɔu”

“Nyɛɛ Pee Klɔuklɔu”

“Nyɛɛ pee nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ngɛ je mi bami tsuo mi.”—1 PET. 1:15.

LA 34 Ma Pee Nɔ́ Nɛ Da

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Mɛni nɛ Petro de Kristofohi kaa a pee, nɛ mɛni he je nɛ eko ɔ, wa ma susu kaa waa kɛ be nyɛe ma tsu ní ɔ?

KE WA hɛ nɔ kami ji wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi zugba a nɔ jio, wa ma nyɛ ma ná ga womi nɛ bɔfo Petro kɛ ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ he se. Petro ngma ke: “Kaa bɔ nɛ Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ e tsɛ nyɛ ɔ ngɛ ɔ, nyɛɛ pee nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ngɛ je mi bami tsuo mi, ejakaa a ngma ke: ‘E sa nɛ nyɛɛ pee klɔuklɔu, ejakaa i ngɛ klɔuklɔu.’” (1 Pet. 1:15, 16) Munyu nɛ ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa ji nɔ nɛ pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ pe kulaa ngɛ klɔuklɔu peemi blɔ fa mi nɛ wa ma nyɛ maa kase lɛ. Wa ma nyɛ maa pee klɔuklɔu ngɛ wa je mi bami tsuo mi, nɛ e sa nɛ waa pee jã. Akɛnɛ wa yi mluku he je ɔ, eko ɔ, wa ma susu kaa wa be nyɛe maa pee jã. Petro nitsɛ tɔ̃ tɔmihi fuu, se e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ha nɛ wa na kaa wa ma nyɛ maa “pee klɔuklɔu.”

2. Mɛni sane bimihi nɛ wa ma susu he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

2 Wa ma susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi: Mɛni ji klɔuklɔu peemi? Mɛni Baiblo ɔ tsɔɔ wɔ ngɛ bɔ nɛ Yehowa ngɛ klɔuklɔu ha a he? Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ pee klɔuklɔu ngɛ wa je mi bami mi? Mɛni tsakpa lɛ ngɛ klɔuklɔu peemi kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ mi?

MƐNI JI KLƆUKLƆU PEEMI?

3. Kɛ nihi fuu susuɔ kaa nɔ nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ peeɔ e ní ha kɛɛ, se jije wa maa na enɛ ɔ he sane nɛ e da ngɛ?

3 Ke a ke nɔ ko ngɛ klɔuklɔu ɔ, nihi fuu susu kaa e ji nɔ ko nɛ e muɛ, nɛ e woɔ sɔlemi nɛ e yaa a tadehi, nɛ e kɛ nihi fiɛ we. Se tsa pi jã nɛ nihi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ peeɔ a ní. Baiblo ɔ kale Yehowa nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ kaa e ji “bua jɔmi Mawu.” (1 Tim. 1:11) Nihi nɛ a sɔmɔɔ lɛ ɔ ngɛ ‘bua jɔmi.’ (La 144:15) Yesu tu munyu kɛ si nihi nɛ a woɔ tadehi nɛ ngɛ slɔɔto nɛ a peeɔ ní kpakpahi bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a na mɛ ɔ. (Mat. 6:1; Maak. 12:38) Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ɔ ha nɛ anɔkuale Kristofohi le nɔ́ nɛ klɔuklɔu peemi tsɔɔ. Wa le kaa Mawu suɔ wɔ, nɛ e be wɔ dee ke waa pee nɔ́ ko nɛ wa be nyɛe maa pee. Lɔ ɔ ke Yehowa de ke: “Nyɛɛ Pee Klɔuklɔu” ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa wa ma nyɛ maa pee jã. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, loko wa ma nyɛ maa pee klɔuklɔu ngɛ wa je mi bami mi ɔ, e he hia nɛ waa le nɔ́ nɛ klɔuklɔu peemi tsɔɔ.

4. Mɛni nɛ munyunguhi nɛ ji “klɔuklɔu” kɛ “klɔuklɔu peemi” ɔ tsɔɔ?

4 Mɛni ji klɔuklɔu peemi? Ke Baiblo ɔ kɛ munyunguhi nɛ ji “klɔuklɔu” kɛ “klɔuklɔu peemi” tsu ní ɔ, e daa si kɛ ha je mi bami kɛ jami nɛ he tsɔ loo nɛ ngɛ klɔuu. Jehanɛ hu ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ nɔ ko nɛ e ngɔ e he kɛ ha Mawu jami. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, ke wa je mi bami he tsɔ, wa jaa Yehowa ngɛ blɔ nɛ da nɔ, nɛ huɛ bɔmi kpakpa ngɛ waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ klɔuklɔu. E ngɛ mi kaa wa yi mluku nɛ Yehowa ngɛ klɔuklɔu mohu lɛɛ, se e suɔ nɛ e kɛ wɔ nɛ pee huɛ. Enɛ ɔ haa nɛ wa tsui nɔɔ wa mi.

‘KLƆUKLƆU, KLƆUKLƆU, KLƆUKLƆU JI YEHOWA’

5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yehowa he kɛ je bɔfohi anɔkualetsɛmɛ a ngɔ?

5 Yehowa ngɛ klɔuklɔu ngɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ mi. Wa naa enɛ ɔ ngɛ munyu nɛ serafhi nɛ ji bɔfohi nɛ a ngɛ Yehowa matsɛ sɛ ɔ he ɔ tu kɛ kale Yehowa a mi. A ti ni komɛ de ke: ‘Klɔuklɔu, klɔuklɔu, klɔuklɔu! Yehowa tabohiatsɛ ɔ ngɛ klɔuklɔu.’ (Yes. 6:3) E ngɛ heii kaa loko huɛ bɔmi kpakpa maa hi bɔfo ɔmɛ kɛ a Mawu nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ a kpɛti ɔ, e sa nɛ mɛ nitsɛmɛ a pee klɔuklɔu—nɛ a ngɛ klɔuklɔu hulɔ. Enɛ ɔ he je nɛ hehi nɛ bɔfohi ngɔɔ sɛ gbi kɛ yaa ngɛ zugba a nɔ ɔ hu ma nyɛ maa pee klɔuklɔu ɔ nɛ. Jã nɛ e ba lɛ benɛ Mose ngɛ mio tso ko nɛ ngɛ tsoe ɔ he ɔ nɛ.—2 Mose 3:2-5; Yosh. 5:15.

A ngma munyu nɛ ji, ‘Klɔuklɔu ji Yehowa’ a ngɛ yi fimi nɔ́ nɛ a kɛ sika tsu pee nɛ osɔfɔ nɔkɔtɔma pe kulaa a kɛ fiɔ e yi nɔ ɔ nɔ (Hyɛ kuku 6-7)

6-7. (a) Ngɛ 2 Mose 15:1, 11 ɔ nya a, kɛ Mose tu Mawu klɔuklɔu peemi ɔ he munyu ha kɛɛ? (b) Mɛni lɛ kaiɔ Israel bi ɔmɛ kaa Mawu ngɛ klɔuklɔu? (Hyɛ foni nɛ ngɛ womi ɔ hɛ mi ɔ.)

6 Benɛ Mose nyɛɛ Israel bi ɔmɛ a hɛ mi kɛ po Wo Tsu ɔ, e ma nɔ mi kɛ ha mɛ kaa Yehowa nɛ ji a Mawu ɔ ngɛ klɔuklɔu. Baiblo ɔ de ke: “Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Mose kɛ Israel bi ɔmɛ la la nɛ ɔ kɛ ha Yehowa: ‘Ha nɛ ma la kɛ ha Yehowa, ejakaa e hɛ mi ba nyami wawɛɛ. E tsɛ̃ okpɔngɔ kɛ e nɔ hilɔ ɔ kɛ wo wo ɔ mi. Oo Yehowa, mawu ɔmɛ a kpɛti mɛnɔ lɛ e ngɛ kaa mo? Mɛnɔ ngɛ kaa mo, mo nɛ́ o ngɛ klɔuklɔu pe kulaa a? O ji Mawu nɛ e sa kaa a ye mo gbeye nɛ a la yi jemi lahi kɛ ha mo, Mo nɛ́ o peeɔ nyakpɛ ní ɔ.’” (2 Mose 15:1, 11, NW.) E ngɛ heii kaa Egipt bi ɔmɛ nɛ a jaa lakpa mawuhi ɔ be klɔuklɔu. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Kaanan bi ɔmɛ nɛ a jaa lakpa mawuhi ɔ hu be klɔuklɔu. Ngɛ a jami ɔ mi ɔ, a sãa a bimɛ ngɛ la mi nɛ a kɛ a he woɔ bɔmi nami mi ní peepeehi nɛ a hĩɔ mi. (3 Mose 18:3, 4, 21-24; 5 Mose 18:9, 10) Yehowa je ekpa ngɛ lakpa mawu ɔmɛ a he, nɛ e be e sɔmɔli dee ke a pee nɔ́ ko nɛ he tsɔ we kɔkɔɔkɔ ejakaa e ngɛ klɔuklɔu. Wa naa enɛ ɔ ngɛ nɔ́ nɛ a ngma ngɛ yi fimi nɔ́ nɛ a kɛ sika tsu pee nɛ osɔfɔ nɔkɔtɔma pe kulaa a kɛ fiɔ e yi ɔ nɔ. A ngma ngɛ yi fimi nɔ́ nɛ ɔ nɔ ke, ‘Klɔuklɔu ji Yehowa.’—2 Mose 28:36-38.

7 Nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa na nɔ́ nɛ a ngma ngɛ yi fimi nɔ́ ɔ nɔ ɔ maa na kaa Yehowa ngɛ kluɔkluɔ niinɛ. Nɛ ke e ba kaa Israel nɔ ko nɛ́ nɔ́ nɛ a ngma ngɛ yi fimi nɔ́ ɔ nɔ akɛnɛ e nyɛ we nɛ e su osɔfɔ nɔkɔtɔma pe kulaa a he hu nɛɛ? Anɛ e maa le kaa Yehowa ngɛ klɔuklɔu lo? Ee! A kane Mlaa a kɛ tsɔɔ Israel bi ɔmɛ tsuo, nɛ nyumuhi, yihi kɛ jokuɛwi tsuo nu. (5 Mose 31:9-12) Kaa o ngɛ lejɛ ɔ jinɛ o ko nu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ. Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu; ejakaa Nɔ klɔuklɔu ji mi.’ ‘Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, ejakaa imi Yehowa, i ngɛ klɔuklɔu.’—3 Mose 11:44, 45; 20:7, 26.

8. Mɛni wa kase ngɛ 3 Mose 19:2 kɛ 1 Petro 1:14-16 mi?

8 Nyɛ ha nɛ waa ngɔ wa juɛmi kɛ ma munyu nɛ ngɛ 3 Mose 19:2 ɔ nɛ a kane kɛ ha Israel bi ɔmɛ tsuo ɔ nɔ. Yehowa de Mose ke: ‘De Israel ma kpekpemi ɔ tsuo ke, “Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, ejakaa imi Yehowa, nyɛ Mawu ɔ, i ngɛ klɔuklɔu.”’ Eko ɔ, Petro tsɛ jamɛ a munyu ɔ se benɛ e wo Kristofohi he wami kaa a “pee klɔuklɔu” ɔ. (Kane 1 Petro 1:14-16.) E ngɛ mi kaa wa be Mose Mlaa a sisi mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ Petro ngma a maa nɔ́ nɛ wa kane ngɛ 3 Mose 19:2 ɔ nɔ mi. E tsɔɔ kaa Yehowa ngɛ klɔuklɔu, nɛ e sa nɛ nihi nɛ a suɔ lɛ ɔ nɛ a bɔ mɔde nɛ a pee klɔuklɔu. Munyu nɛ ɔ ji anɔkuale ngɛ wɔ tsuo wa blɔ fa mi ke wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio, wa maa hi paradeiso ngɛ zugba a nɔ jio.—1 Pet. 1:4; 2 Pet. 3:13.

‘NYƐƐ PEE KLƆUKLƆU NGƐ JE MI BAMI TSUO MI’

9. Ke wa susu Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ he ɔ, kɛ wa ma ná he se ha kɛɛ?

9 Wa suɔ nɛ waa sa wa Mawu nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ hɛ mi, enɛ ɔ he ɔ, wa suɔ nɛ waa le blɔ nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee wa he klɔuklɔu. Yehowa tsɔɔ wɔ nɔ́ pɔtɛɛ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ waa pee klɔuklɔu. Wa maa na ga womi nɛ ɔ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ mi. Hebri ní lelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Marcus Kalisch ngma ke: “Eko ɔ, yi nɛ ɔ ji yi ko nɛ he hia wawɛɛ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ kɛ Baiblo womi enuɔ nɛ sɛ hlami ɔ mi.” Mo kai kaa 3 Mose 19 ɔ je sisi kɛ munyu nɛ ji: “Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu.” Amlɔ nɛ ɔ, wa ma susu kuku komɛ a he ngɛ yi nɛ ɔ mi nɛ tsɔɔ blɔhi a nɔ nɛ wa maa gu kɛ pee wa he klɔuklɔu ngɛ wa daa ligbi si himi mi.

Mɛni nɛ e sa nɛ mlaa nɛ ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ nɛ kɔɔ fɔli a he ɔ nɛ wo Kristofohi he wami nɛ a pee? (Hyɛ kuku 10-12) *

10-11. Mɛni Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ tsɔɔ kaa waa pee, nɛ mɛni he je nɛ e he hia kaa waa pee jã?

10 Benɛ Yehowa de Israel bi ɔmɛ kaa a pee klɔuklɔu ɔ se ɔ, e kpale de mɛ ke: ‘Nyɛ ti nɔ tsuaa nɔ nɛ bu e nyɛ kɛ e tsɛ . . . Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ.’—3 Mose 19:2, 3.

11 Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa kɛ ga womi nɛ Yehowa kɛ ha kaa waa bu wa fɔli ɔ nɛ tsu ní. Anɛ o kai nɔ́ nɛ Yesu de benɛ nyumu ko bi lɛ ke, “Mɛni nɔ́ kpakpa nɛ e sa kaa ma pee konɛ ma ná neneene wami” ɔ lo? Heto nɛ Yesu ha lɛ ɔ fã ko ji kaa e sa nɛ nyumu ɔ nɛ bu e tsɛ kɛ e nyɛ. (Mat. 19:16-19) Yesu tu munyu kɛ si Farisi bi ɔmɛ kɛ womi ngmali ɔmɛ ejakaa a hyɛ we a fɔli. Kɛ gu jã peemi nɔ ɔ, a “puɛ Mawu munyu ɔ.” (Mat. 15:3-6) Kita enuɔne ngɛ Kita Nyɔngma a mi ɔ kɛ nɔ́ nɛ wa kane ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ piɛɛ “Mawu Munyu” ɔ he. (2 Mose 20:12) Mo kai hu kaa benɛ a ngma munyu nɛ ji: ‘Nyɛɛ pee nyɛ he klɔuklɔu, ejakaa imi Yehowa, nyɛ Mawu ɔ, i ngɛ klɔuklɔu’ ɔ, a ngɔ munyu nɛ ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ nɛ tsɔɔ kaa waa bu wa fɔli ɔ kɛ tsa lɔ ɔ nɔ.

12. Mɛni blɔ nɔ nɛ waa kɛ ga womi nɛ ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ ma nyɛ ma tsu ní?

12 Ke wa susu blɔ tsɔɔmi nɛ Yehowa kɛ ha kaa waa bu wa fɔli ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma bi wa he ke, ‘Anɛ i buu ye fɔli lo?’ Ke o nu he kaa e sa nɛ o je bumi kpo kɛ tsɔɔ o fɔli wawɛɛ pe bɔ nɛ o peeɔ ɔ, lɛɛ amlɔ nɛ ɔ, moo pee babauu ngɛ lɔ ɔ blɔ fa mi. O be nyɛe ma tsake níhi nɛ o pee kɛ be ɔ, se o ma nyɛ maa bɔ o he mɔde amlɔ nɛ ɔ nɛ o ná be babauu kɛ ha mɛ. O ma nyɛ maa pee níhi fuu kɛ ye bua mɛ. O ma nyɛ ma ha mɛ a he lo nya hiami níhi, o ma nyɛ maa ye bua mɛ nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he nɛ a ya nɔ nɛ a sɔmɔ lɛ. Aloo o ma nyɛ maa wo mɛ he wami nɛ o wo a bua. Ke o pee jã a, lɛɛ o kɛ ga womi nɛ ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ ngɛ ní tsue.

13. (a) Mɛni ga womi kpa nɛ wa na ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ mi? (b) Mwɔnɛ ɔ, mɛni blɔ nɔ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ngɛ Luka 4:16-18 ɔ?

13 Munyu nɛ ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ tsɔɔ wɔ nɔ́ kpa ko ngɛ klɔuklɔu peemi he. E tu munyu kɛ kɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ yemi he. Kristofohi be Mose Mlaa a sisi, enɛ ɔ he ɔ, e he hia we nɛ waa ye He Jɔɔmi Ligbi ɔ. Se kɛ̃ ɔ, wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko ngɛ bɔ nɛ Israel bi ɔmɛ ye He Jɔɔmi Ligbi ɔ ha kɛ bɔ nɛ a ná he se ha a mi. He Jɔɔmi Ligbi ɔ ji be nɛ a kɛ jɔɔ a he ngɛ a ní tsumihi a he nɛ a ngɔɔ a juɛmi kɛ maa Mawu jami mi níhi a nɔ. * Lɔ ɔ he je nɛ ke e su He Jɔɔmi Ligbi ɔ, Yesu yaa sɔlemi we ɔ ngɛ e ma a mi nɛ e ya kaneɔ Mawu Munyu ɔ nɛ. (2 Mose 31:12-15; kane Luka 4:16-18.) E sa nɛ fami nɛ Mawu kɛ ha ngɛ 3 Mose 19:3 ɔ kaa a ‘ye e he jɔɔmi ligbi ɔ’ nɛ wo wɔ he wami nɛ wa ná be kɛ ha Mawu jami mi níhi daa ligbi. Anɛ o nuɔ he kaa e sa nɛ o pee tsakemi komɛ konɛ o nyɛ nɛ o tsu jamɛ a fami ɔ he ní lo? Ke o náa be kɛ sɔmɔɔ Yehowa be fɛɛ be ɔ, huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ lɛ nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa, nɛ lɔ ɔ maa ye bua mo konɛ o pee klɔuklɔu.

HA NƐ HUƐ BƆMI NƐ NGƐ O KƐ YEHOWA NYƐ KPƐTI Ɔ MI NƐ WA

14. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia nɛ a tu he munyu si abɔ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ mi tsuo?

14 Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ tu nɔ́ nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa pee klɔuklɔu ɔ he munyu si abɔ. Kuku 4 ɔ nyagbe ɔ de ke: ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ.’ Munyu nɛ ɔ aloo e he nɔ kpa ko je kpo si 16 ngɛ yi nɛ ɔ mi. Enɛ ɔ kaiɔ wɔ kekleekle kita nɛ ji, ‘Imi ji Yehowa, o Mawu ɔ nɛ. Ko ja mawu ko kɛ piɛɛ ye he.’ (2 Mose 20:2, 3) E sa nɛ Kristofo no fɛɛ Kristofo no nɛ e hyɛ nɛ hi konɛ nɔ ko loo nɔ́ ko he nɛ ko hia lɛ pe huɛ bɔmi nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ. Akɛnɛ wa ji Yehowa Odasefohi he je ɔ, wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa be nɔ́ ko pee nɛ maa gbe Mawu biɛ klɔuklɔu ɔ he guɛ.—3 Mose 19:12; Yes. 57:15.

15. Mɛni nɛ kukuhi nɛ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ mi nɛ kɔɔ afɔle sami he ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa pee?

15 Israel bi ɔmɛ ye Mawu mlaa amɛ a nɔ kɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ Yehowa nɔ kaa lɛ ji a Mawu. Baiblo ɔ de ngɛ 3 Mose 18:4 ɔ ke: ‘Nyɛɛ pee ye suɔmi nya ní, nɛ nyɛɛ ye ye mlaa amɛ a nɔ. Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ nɛ.’ Yi 19 ɔ tu “mlaa amɛ” nɛ a kɛ ha Israel bi ɔmɛ ɔ ekomɛ a he munyu. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, kuku 5-8, 21, 22 ɔ tu lohwehi nɛ a kɛ sãa afɔle ɔ he munyu. E sa nɛ a sã afɔle nɛ ɔmɛ ngɛ blɔ kpakpa nɔ konɛ a ko ‘ble Yehowa nɔ́ klɔuklɔu ɔ.’ Ke wa kane kuku nɛ ɔmɛ ɔ, e maa wo wɔ he wami konɛ waa pee níhi nɛ maa sa Yehowa hɛ mi nɛ waa ngɔ yi jemi afɔle kɛ ha lɛ kaa bɔ nɛ Hebri Bi 13:15 ɔ woɔ wɔ he wami kaa waa pee ɔ.

16. Mɛni sisi tomi mlaa lɛ ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ nɛ ma nyɛ maa tsɔɔ wɔ slɔɔto nɛ ngɛ nihi nɛ a sɔmɔɔ Mawu kɛ nihi nɛ a sɔmɔ we lɛ ɔ a kpɛti?

16 Ke wa suɔ nɛ waa pee klɔuklɔu ɔ, lɛɛ e sa nɛ waa je ekpa kulaa. Enɛ ɔ ma nyɛ maa pee ka kɛ ha wɔ. Be komɛ ɔ, nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní kɛ wa weku li nɛ a sɔmɔ we Yehowa a ma nyɛ maa nyɛ wa nɔ konɛ waa pee nɔ́ ko nɛ be hae nɛ wa sɔmɔ Yehowa kaa bɔ nɛ e suɔ nɛ wa sɔmɔ lɛ ɔ. Ke e ba jã a, e sa nɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da. Mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ waa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da? Nyɛ ha nɛ wa susu sisi tomi mlaa ko nɛ he hia nɛ ngɛ 3 Mose 19:19 ɔ fã ko he. E de ke: “Nyɛ ko wo tade nɛ a kɛ nɔ́ slɔɔto enyɔ lo bo ɔ.” Mlaa nɛ ɔ ha nɛ Israel bi ɔmɛ je ekpa ngɛ mahi nɛ a bɔle mɛ ɔ a he. Mwɔnɛ ɔ, wa be mlaa a sisi, enɛ ɔ he ɔ, tɔmi ko be he kaa wa maa wo tade nɛ a kɛ bo slɔɔtoslɔɔto pee. Se e sɛ nɛ waa pee wa ní kaa bɔ nɛ nihi nɛ a hemi kɛ yemi kɛ a ní peepee kɛ Baiblo blɔ tsɔɔmi kpa we gbi ɔ peeɔ ɔ, ke nimli nɛ ɔmɛ ji nihi nɛ waa kɛ mɛ yaa sukuu, nihi nɛ waa kɛ mɛ tsuɔ ní, loo wa weku li po. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa suɔ wa weku li nɛ wa suɔ ni kpahi hulɔ, se yi mi kpɔhi nɛ wa mwɔɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ nɛ waa bu Yehowa tue ke lɔ ɔ ma ha nɛ waa je ekpa ngɛ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ he kake ɔ a he po. Enɛ ɔ he hia wawɛɛ, ejakaa ke wa suɔ nɛ waa pee wa he klɔuklɔu ɔ, lɛɛ e he hia nɛ waa ngɔ wa he kɛ ha kaa wa maa pee Mawu suɔmi nya ní pɛ.—2 Kor. 6:14-16; 1 Pet. 4:3, 4.

Mɛni nɛ jinɛ e sa nɛ Mawu we bi ko kase ngɛ 3 Mose 19:23-25 ɔ mi, nɛ mɛni mo hu o kase ngɛ mi? (Hyɛ kuku 17-18) *

17-18. Mɛni ji nɔ́ ko nɛ he hia nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ 3 Mose 19:23-25 ɔ mi?

17 Jinɛ e sa nɛ munyu nɛ ji ‘Imi ji Yehowa, nyɛ Mawu ɔ’ nɛ ye bua Israel bi ɔmɛ nɛ a ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ a kɛ Yehowa a kpɛti ɔ nɛ pee nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Ngɛ mɛni blɔ nɔ? Ngɛ 3 Mose 19:23-25 ɔ, a tsɔɔ blɔ nɔ nɛ a ko gu kɛ pee jã. (Kane) Benɛ Israel bi ɔmɛ ya su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, mo susu bɔ nɛ a maa nu munyu nɛ ɔ sisi ha a he nɛ o hyɛ. Ke nɔ ko du tso slɔɔtoslɔɔtohi nɛ a woɔ yiblii ɔ, e sɛ nɛ e ye tso nɛ ɔmɛ a nɔ yiblii ɔ eko ngɛ kekle jeha etɛ ɔ mi. Jeha eywiɛne ɔ mi ɔ, a ngɔɔ yiblii ɔ kɛ yaa Mawu sɔlemi we ɔ. Jeha enuɔne ɔ mi lɛɛ nɔtsɛ ɔ ma nyɛ maa ye yiblii ɔ eko. Jinɛ e sa nɛ mlaa nɛ ɔ nɛ ha nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a na kaa e sɛ nɛ a ngɔ a hiami níhi kɛ ye kekle blɔ he ngɛ a si himi mi. Yehowa suɔ nɛ a ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ e mi kaa e maa hyɛ a nɔ, nɛ e suɔ nɛ a ngɔ e jami kɛ ye kekle blɔ he ngɛ a si himi mi. E maa hyɛ konɛ a ná niye ní bɔ nɛ sa nɛ a ye. Mawu wo mɛ he wami kaa a je a tsui mi nɛ a ngɔ nike ní kɛ ya sɔlemi we ɔ he nɛ a jaa lɛ ngɛ ɔ.

18 Mlaa nɛ ngɛ 3 Mose 19:23-25 ɔ kaiɔ wɔ munyu nɛ Yesu tu ngɛ e Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ mi ɔ. E de ke: “Nyɛɛ jɔɔ yeyeeye peemi ngɛ . . . nɔ́ nɛ nyɛ maa ye, aloo nɔ́ nɛ nyɛ maa nu . . . he.” Yesu tsa nɔ ke: “Nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ le kaa ní nɛ ɔmɛ tsuo a he hia nyɛ.” Mawu ma ha wɔ wa hiami níhi kaa bɔ nɛ e peeɔ ha lohwe pɛlitsɛmɛ ɔ. (Mat. 6:25, 26, 32) Wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa Yehowa maa hyɛ wa nɔ. Wa ‘keɔ’ nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ɔ ní be mi nɛ wa ha we nɛ ni kpahi nɛ a le. Jehanɛ hu ɔ, wa peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ haa yemi kɛ buami kɛ woɔ asafo ɔ hiɔhi. Ke wa je wa tsui mi kɛ fĩ Yehowa sɔmɔ mi se ɔ, Yehowa naa, nɛ e maa jɔɔ wɔ. (Matt. 6:2-4) Ke wa keɔ nihi ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa nu munyu nɛ ngɛ 3 Mose 19:23-25 ɔ sisi.

19. Kɛ o ná Mose Womi Nɛ Ji Etɛ ɔ fã nɛ wa susu he nɛ ɔ he se ha kɛɛ?

19 Wa susu kuku bɔɔ komɛ a he ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ mi nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa le bɔ nɛ wa maa pee klɔuklɔu ha kaa wa Mawu nɛ ngɛ klɔuklɔu ɔ. Ke wa kase lɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ mɔde bɔe kaa wa maa pee ‘klɔuklɔu ngɛ wa je mi bami tsuo mi.’ (1 Pet. 1:15) Nihi fuu nɛ a sɔmɔ we Yehowa a naa je mi bami kpakpa nɛ Mawu we bi jeɔ kpo ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, enɛ ɔ ha nɛ a kpɛti nihi fuu ngɛ Yehowa yi jee. (1 Pet. 2:12) Se níhi fuu ngɛ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Mose Womi Nɛ Ji Etɛ yi 19 ɔ mi. Ngɛ ní kasemi nɛ nyɛɛ se ɔ mi ɔ, wa ma susu kuku kpahi a he ngɛ yi nɛ ɔ mi nɛ́ maa ye bua wɔ konɛ waa na hehi nɛ wa ma nyɛ maa “pee klɔuklɔu” ngɛ kaa bɔ nɛ Petro wo wɔ he wami kaa waa pee ɔ.

LA 80 “Moo Sa O Nya Nɛ O Maa Na Kaa Yehowa Hi”

^ kk. 5 Wa suɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ wa suɔ nɛ waa sa e hɛ mi. Yehowa ngɛ klɔuklɔu, nɛ e hyɛɛ blɔ kaa e sɔmɔli hu nɛ a pee klɔuklɔu. Anɛ adesahi nɛ a yi mluku ɔ ma nyɛ maa pee klɔuklɔu lo? Ee, a ma nyɛ. Ke wa susu nɔ́ nɛ bɔfo Petro de e nyɛmimɛ Kristofohi kɛ nɔ́ nɛ Yehowa de Israel ma a he ɔ, e ma nyɛ maa ye bua wɔ nɛ waa le bɔ nɛ wa maa pee wa he klɔuklɔu ha.

^ kk. 13 Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ kɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi ɔ he ɔ, hyɛ munyu nɛ ji “‘Nɔ́ Tsuaa Nɔ́ Ngɛ E Be’—Ní Tsumi Be Ngɛ Nɛ He Jɔɔmi Be Ngɛ” nɛ je kpo ngɛ December 2019 Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.

^ kk. 57 FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Binyumu ko nɛ e kɛ e yo kɛ e bimɛ ba slaa e fɔli, nɛ e bɔɔ mɔde kaa e kɛ mɛ maa sɛɛ ní be fɛɛ be.

^ kk. 59 FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Israel no ko nɛ e ji ngmɔ hulɔ nɛ e ngɛ tsohi nɛ e du ɔ yiblii komɛ hyɛe.