Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 48

“Hom Nyɛ Krɔnkrɔn”

“Hom Nyɛ Krɔnkrɔn”

“Homankasa so nyɛ krɔnkrɔn wɔ [hom] asetsena nyina mu.”—1 PET. 1:15.

NDWOM 34 Mebɛnantsew Emudzi Mu

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn afotu na ɔsomafo Peter dze maa ne mfɛfo Christianfo, na ebɛnadze ntsi na annhwɛ a yɛbɛtse nka dɛ yerunntum mmfa n’afotu no nnyɛ edwuma?

DƐ YƐWƆ enyidado dɛ yɛbɔkɔ sor anaa yɛbɛtsena asaase do no, sɛ yesusu afotu a ɔsomafo Peter dze maa hɔn a wɔasera hɔn a nna wɔwɔ tsetse Christianfo aber do no ho a, ɔbɔboa hɛn paa. Peter kãa dɛ: “Dɛ nyia ɔfrɛɛ hom no yɛ krɔnkrɔn no, homankasa so nyɛ krɔnkrɔn wɔ [hom] asetsena nyina mu; osiandɛ wɔakyerɛw no dɛ, Hom nyɛ krɔnkrɔn, osiandɛ emi meyɛ krɔnkrɔn.” (1 Pet. 1:15, 16) Dɛm nsɛm a ɔsomafo Peter kãe yi ma yehu dɛ yebotum esũasua Jehovah a ɔyɛ krɔnkrɔn sen obiara no. Yebotum ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena mu na ɔwɔ dɛ yɛyɛ dɛm so. Naaso annhwɛ a yɛbɛtse nka dɛ yennkotum ayɛ dɛm osiandɛ yɛyɛ nyimpa a yenndzi mũ. Peter nankasa mpo dzii mfom ahorow bi, naaso nhwɛdo a ɔyɛe no ma yehu dɛ yebotum ayɛ “krɔnkrɔn.”

2. Ebɛn nsɛmbisa na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

2 Yebosusu nsɛmbisa a odzidzi do yi ho wɔ adzesua yi mu: Sɛ wɔkã krɔnkrɔnyɛ a ɔkyerɛ dɛn? Ebɛnadze na Bible no ma yehu fa Jehovah no krɔnkrɔnyɛ ho? Yebesi dɛn ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena nyina mu? Afei, ebɛn ebusuabɔ na ɔda krɔnkrɔn a yɛbɛyɛ nye anyɛnkofa a yɛnye Jehovah wɔ no ntamu?

SƐ WƆKÃ KRƆNKRƆNYƐ A, ƆKYERƐ DƐN?

3. Ebɛn adwen na nyimpa pii wɔ wɔ krɔnkrɔnyɛ ho, naaso, henfa na yebenya krɔnkrɔnyɛ ho nkyerɛkyerɛmu a odzi mũ?

3 Sɛ wɔkã dɛ obi yɛ krɔnkrɔn a, nyimpa pii hɔn adwen mu no, ɔkyerɛ dɛ nyimpa no nngye n’enyi, ɔhyɛ nyamesom ntar na n’enyim yɛ dur. Naaso nnyɛ dɛm na krɔnkrɔnyɛ kyerɛ. Jehovah yɛ krɔnkrɔn na Bible no kã noho asɛm dɛ ɔyɛ enyigye Nyankopɔn. (1 Tim. 1:11) Bible no san kã hɔn a wɔsom no no ho asɛm dɛ wɔwɔ enyigye. (Ndw. 144:15) Jesus kasae tsiaa hɔn a nna wɔhyɛ ntar atsentsen na wɔyɛ hɔn tsenenee wɔ nyimpa enyim no. (Matt. 6:1; Mark 12:38) Yɛyɛ Christianfo, ntsi yɛdze Bible mu afotu a ɔnye dɛ yɛnyɛ krɔnkrɔn no bɔ hɛn bra. Yɛgye dzi paa dɛ hɛn Nyankopɔn a ɔwɔ ɔdɔ na ɔyɛ krɔnkrɔn no nnkɛma hɛn ahyɛdze biara a yennkotum edzi do da. Dɛm ntsi sɛ Jehovah kã dɛ: “Hom nyɛ krɔnkrɔn” a, yɛgye dzi paa dɛ yebotum ayɛ. Nokwasɛm nye dɛ, sɛ yebotum ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena nyina mu a, ɔwɔ dɛ yehu dza krɔnkrɔnyɛ kyerɛ.

4. Nkasafua “krɔnkrɔn” na “krɔnkrɔnyɛ” kyerɛ dɛn?

4 Sɛ wɔkã krɔnkrɔnyɛ a ɔkyerɛ dɛn? Bible mu no, dza nkasafua “krɔnkrɔn” nye “krɔnkrɔnyɛ” kyerɛ nye abrabɔ nye ɔsom a no ho tsew anaa biribi a fĩ biara nnyi ho. Dɛm nkasafua no so botum akyerɛ biribi a woeyi esi nkyɛn ama Nyankopɔn no som. Wɔ kwan fofor do no, sɛ hɛn abrabɔ ho tsew, yɛsom Jehovah wɔ kwan a ɔsɔ n’enyi do, na yɛnye no nya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a, yebotum akã dɛ yɛyɛ krɔnkrɔn. Ɔmmfa ho dɛ Jehovah yɛ krɔnkrɔn na hɛndze yenndzi mũ no, ɔpɛ dɛ yɛnye no nya ebusuabɔ a no mu dzen. Iyi ma yenya akomatɔyamu.

‘KRƆNKRƆN, KRƆNKRƆN, KRƆNKRƆN NYE JEHOVAH’

5. Ebɛnadze na abɔfo anokwafo botum ama yeesũa afa Jehovah ho?

5 Jehovah ho tsew wɔ akwan nyina mu. Yehu iyi wɔ nsɛm a seraphfo kãe faa Jehovah ho no mu. Wɔyɛ abɔfo a wɔbɛn Jehovah n’ahengua no. Dɛm abɔfo yi bi kãa dɛ: ‘Krɔnkrɔn, krɔnkrɔn, krɔnkrɔn nye dɔm Jehovah.’ (Isa. 6:3) Nokwasɛm nye dɛ, sɛ dɛm abɔfo yi botum nye hɔn Nyankopɔn a ɔyɛ krɔnkrɔn no enya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen a, ɔwɔ dɛ hɔnankasa so yɛ krɔnkrɔn. Na ampaara wɔyɛ krɔnkrɔn. Asɛm no nye dɛ, sɛ Jehovah no bɔfoe kor ba asaase do a otum ma beebi a ɔwɔ no yɛ krɔnkrɔn. Asɛm a ɔtse dɛm bi sii aber a nna Moses wɔ bea a nna nkyɛkyɛr redzɛw no.​—Ex. 3:2-5; Josh. 5:15.

Asɛm a nna wɔakyerɛw wɔ sika tɛrba do ma ɔbɔ sɔfopanyin no no momapɔw do nye “Krɔnkrɔn Ma Ewuradze” (Hwɛ nkyekyɛmu 6-7)

6-7. (a) Dɛ mbrɛ Exodus 15:1, 11 kyerɛ no, ebɛn kwan do na Moses sii Nyankopɔn no krɔnkrɔnyɛ do dua? (b) Ebɛn kwan na wɔfaa do daa Nyankopɔn no krɔnkrɔnyɛ no edzi kyerɛɛ Israelfo no nyinara? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

6 Aber a Moses dze Israelfo no twaa Po Memen no ekyir no, ɔmaa wohun dɛ Jehovah hɔn Nyankopɔn no yɛ krɔnkrɔn. (Kenkan Exodus 15:1, 11.) Nna Egyptfo a wɔsom abosom no hɔn ndzeyɛɛ ho nntsew. Nna dɛmara na Canaan abosonsɔrfo no so tse. Nna wɔdze mbofra bɔ afɔr na wɔyɛ nda ho adze a ɔmmfata wɔ hɔn som mu. (Lev. 18:3, 4, 21-24; Deut. 18:9, 10) Naaso, Jehovah nnkɛma n’asomfo ayɛ biribi a no ho nntsew da. Jehovah yɛ krɔnkrɔn. Yehu iyi wɔ asɛm a nna wɔakyerɛw wɔ sika tɛrba do ma ɔbɔ sɔfopanyin no no momapɔw do no. Dza nna wɔakyerɛw wɔ do nye: “Krɔnkrɔn Ma Ewuradze.”​—Ex. 28:36-38.

7 Nna asɛm a wɔakyerɛw wɔ dza ɔbɔ sɔfopanyin no no momapɔw do no bɛma obiara a n’enyi bɔbɔ do no ehu dɛ Jehovah yɛ krɔnkrɔn ankasa. Sɛ ɔkɛba dɛ Israelnyi bi nnkɔr sɔfopanyin no nkyɛn ntsi onnhun dza wɔakyerɛw wɔ no momapɔw do no so ɛ? Aso nna orunnhu dɛm asɛnhia yi? Ɔnntse dɛm koraa! Israelnyi biara tsee dɛm asɛm no osiandɛ nna wɔkenkan Mbra no kyerɛ mbarimba, mbaa nye mbofra nyina. (Deut. 31:9-12) Sɛ ewɔ hɔ bi a, nkyɛ ebɛtse nsɛm yi wɔ nhyiamu a ɔtsetse dɛm ase: “Emi nye Ewuradze hom Nyankopɔn: dɛm ntsi . . . hom nyɛ krɔnkrɔn, na meyɛ krɔnkrɔn.” “Hom nyɛ krɔnkrɔn mma me: na emi Ewuradze meyɛ krɔnkrɔn.”​—Lev. 11:44, 45; 20:7, 26.

8. Ebɛnadze na yesũa fi Leviticus 19:2 nye 1 Peter 1:14-16 no mu?

8 Hom mma yɛnhwɛ asɛm bi a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Leviticus 19:2 no. Nna wɔkenkan dɛm asɛm no kyerɛ Israelfo no nyina. Jehovah kãa kyerɛɛ Moses dɛ: “Kasa kyerɛ Israelmba mboanofo no nyinara, na se hɔn dɛ, Hom nyɛ krɔnkrɔn: na emi Ewuradze hom Nyankopɔn meyɛ krɔnkrɔn.” Obotum aba dɛ aber a Peter tuu Christianfo fo dɛ ‘wɔnyɛ krɔnkrɔn’ no, nna ɔrekã dɛm kyerɛwsɛm yi ho asɛm. (Kenkan 1 Peter 1:14-16.) Ɔwɔ mu dɛ ndɛ yɛnnhyɛ Moses Mbra no ase dze, naaso asɛm a Peter kãe no ma yenya esuadze bi wɔ Leviticus 19:2 no. Ɔno nye dɛ, Jehovah yɛ krɔnkrɔn na ɔwɔ dɛ hɔn a wɔdɔ no no bɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛyɛ krɔnkrɔn. Dɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɔkɔ sor anaa yɛbɛtsena asaase do no, dɛm asɛm yi fa hɛnho.​—1 Pet. 1:4; 2 Pet. 3:13.

‘HOM NYƐ KRƆNKRƆN WƆ HOM ASETSENA NYINA MU’

9. Sɛ yesusu Leviticus tsir 19 no ho a, ebɛn mfaso na yebenya?

9 Yɛpɛ dɛ yɛsɔ hɛn Nyankopɔn a ɔyɛ krɔnkrɔn no enyi. Dɛm ntsi, hɛnho per hɛn dɛ yebohu mbrɛ yebesi ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena nyina mu. Jehovah ma hɛn afotu a mfaso wɔ do a ɔboa hɛn ma yehu mbrɛ yebesi ayɛ dɛm. Yebotum enya afotu a ɔtse dɛm wɔ Leviticus tsir 19. Hebrewnyi ɔbemfo bi a wɔfrɛ no Marcus Kalisch kãa dɛ: “Obotum aba dɛ Leviticus tsir 19 no yɛ tsir a no ho hia papaapa wɔ Leviticus nwoma no nye Bible mu nwoma enum a odzi kan no mu.” Hom mma yensusu dɛm tsir yi no mu nsɛm no bi ho nhwɛ. Yebenya esuadze a ɔfa hɛn asetsena n’afã ahorow ho a yebotum dze ayɛ edwuma. Ahyɛdze a odzi kan wɔ Leviticus tsir 19 no nye dɛ: “Hom nyɛ krɔnkrɔn.” Yebosusu dɛm tsir yi no mu nsɛm no bi ho. Ɔbɛma yeehu mbrɛ yebesi ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena mu.

Asɛm a ɔwɔ Leviticus 19:3 a ɔfa awofo ho no, ɔsɛ dɛ ɔka Christianfo ma wosusu ebɛnadze ho? (Hwɛ nkyekyɛmu 10-12) *

10-11. Ebɛnadze na Leviticus 19:3 no kã dɛ yɛnyɛ, na ebɛnadze ntsi na no ho hia?

10 Aber a Jehovah kãa kyerɛɛ Israelfo no dɛ wɔnyɛ krɔnkrɔn no, ɔdze kaa ho dɛ: “Hom mu nyimpa biara nsuro ne nã, na n’egya, . . . emi nye Ewuradze hom Nyankopɔn.”​—Lev. 19:2, 3.

11 Ɔda edzi dɛ ahyɛdze a Nyankopɔn dze ama dɛ yendzi hɛn awofo nyi no, no ho hia paa dɛ yedzi do. Kaa dɛ aber a ɔbarimba bi bebisaa Jesus dɛ: “Ebɛn adzepa na menyɛ ma meenya onnyiewiei nkwa?” no, asɛm a Jesus kãe no bi nye dɛ ondzi n’egya nye ne nã nyi. (Matt. 19:16-19) Jesus twuuw Phariseefo no nye akyerɛwfo no hɔn enyim, osiandɛ wokyinkyiim mbra no, mbrɛ ɔbɛyɛ a wonnkedzi hɔn awofo nyi. Dɛm ntsi wɔamma “Nyankopɔn mbra no enntsim.” (Matt. 15:3-6) Nna “Nyankopɔn mbra no” mu bi nye ahyɛdze a otsĩa enum wɔ Mbransɛm Du no mu nye asɛm a ɔwɔ Leviticus 19:3 no. (Ex. 20:12) Afei so, yɛnhyɛ no nsew dɛ aber a Jehovah kãa dɛ: “Hom nyɛ krɔnkrɔn: na emi Ewuradze hom Nyankopɔn meyɛ krɔnkrɔn” no, ahyɛdze a ɔdze toaa do nye dza ɔwɔ Leviticus 19:3 a ɔkã dɛ yendzi hɛn egya na hɛn nã nyi no.

12. Sɛ yesusu ahyɛdze a ɔwɔ Leviticus 19:3 no ho a, ebɛn asɛm na yebotum ebisa hɛnho?

12 Sɛ yesusu ahyɛdze a Jehovah dze ama dɛ yendzi hɛn awofo nyi no ho a, yebotum ebisa hɛnho dɛ, ‘Aso midzi m’awofo nyi ankasa?’ Sɛ ihu dɛ mber bi a etwa mu no enntum enndzi w’awofo nyi a, ibotum ahwɛ mbrɛ ibesi ayɛ pii ndɛ. Dza etwa mu no, innkotum ayɛ ho hwee, mbom si wo bo dɛ ofi ndɛ rokɔ no, ibenya mber ama w’awofo, na aaboa hɔn kɛse. Ibotum ayɛ nhyehyɛɛ na eenya mber pii nye hɔn abɔ. Anaa ibotum aboa hɔn ma wɔaatotɔ ndzɛmba a wohia, anaa aaboa hɔn ma wɔaatwe abɛn Jehovah. Afei so, ibotum ahyɛ hɔn nkuran na aakyekye hɔn werɛ. Dɛm a ebɛyɛ no kyerɛ dɛ iridzi ahyɛdze a ɔwɔ Leviticus 19:3 no do.

13. (a) Ebɛn ahyɛdze fofor so na yehu wɔ Leviticus 19:3? (b) Yebesi dɛn esũasua nhwɛdo a Jesus yɛe a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Luke 4:16-18 no?

13 Leviticus 19:3 no ma yehu biribi fofor so a ɔwɔ dɛ yɛyɛ krɔnkrɔn wɔ mu. Ɔkã dɛ yendzi Ahomgyeda. Christianfo nnyi Mbra no ase, dɛm ntsi no ho nnhia dɛ yedzi dapɛn dapɛn Ahomgyeda. Naaso mbrɛ Israelfo no dzii Ahomgyeda no nye mfaso a wonyae fii mu no, yebotum esũa biribi efi mu. Nna Ahomgyeda no yɛ ber a Israelfo no dze gye hɔn ahom fi hɔn ndwuma ho. Afei so, nna ɔyɛ ber a wɔdze som Nyankopɔn. * Dɛm ntsi, nna odu Ahomgyeda a, Jesus kɔ nhyiamudan a ɔwɔ no kurow mu no mu, na ɔkɛkenkan Nyankopɔn n’Asɛm. (Ex. 31:12-15; kenkan Luke 4:16-18.) Ɔwɔ dɛ Nyankopɔn n’ahyɛdze a ɔwɔ Leviticus 19:3 a ɔkã dɛ, ‘wondzi n’ahomgyenda no do’ no kã hɛn ma yeyi mber a yɛdze yɛ hɛn daa daa ndwuma no bi si hɔ dze som Nyankopɔn. Ana etse nka dɛ pii wɔ hɔ a ɔwɔ dɛ eyɛ ana eetum edzi ahyɛdze yi do? Sɛ ekɔ do yi ber si hɔ dze som Nyankopɔn a, enye no benya ebusuabɔ a no mu yɛ dzen ankasa. Iyi ho hia ama eetum ayɛ krɔnkrɔn.

HYƐ ENYE JEHOVAH NTAMU EBUSUABƆ NO MU DZEN

14. Ebɛn nokwasɛm tsitsir na woesi do dua mpɛn pii wɔ Leviticus tsir 19 no?

14 Sɛ yɛhwɛ Leviticus tsir 19 no a, wɔatwe adwen si nokwasɛm tsitsir bi do mpɛn pii. Dɛm nokwasɛm tsitsir yi botum aboa hɛn ma yaakɔ do ayɛ krɔnkrɔn. Nyiyimu 4 no n’ewiei kã dɛ: “Emi nye Ewuradze hom Nyankopɔn.” Dɛm asɛm yi anaa asɛm a ɔnye iyi dzi nsɛ pue mpɛn 16 wɔ dɛm tsir yi mu. Iyi ma yɛkaa ahyɛdze a odzi kan wɔ Mbrasɛm Du no mu no. Ɔkã dɛ: “Emi nye Ewuradze wo Nyankopɔn . . . Mma nnya enyame fofor nnka mo ho.” (Ex. 20:2, 3) Dɛm ntsi, Christiannyi biara a ɔpɛ dɛ ɔyɛ krɔnkrɔn no, ɔsɛ dɛ ɔhwɛ hu dɛ ɔremma nyimpa biara anaa adze biara ho nnhia no nnkyɛn ebusuabɔ a ɔnye Nyankopɔn wɔ no. Afei so, osiandɛ dzin Jehovah Adasefo da hɛn do ntsi, yeesi hɛn do bo dɛ yɛrennyɛ biribiara a ɔdze ahorohoraabɔ bɛba Jehovah ne dzin ho anaa obogu ho fĩ.​—Lev. 19:12; Isa. 57:15.

15. Ebɛnadze na ɔwɔ dɛ nsɛm a ɔwɔ Leviticus tsir 19 a ɔfa afɔrbɔ ho no ka hɛn ma yɛyɛ?

15 Israelfo no hɔn afamu no, nna Jehovah a wɔbɛgye no ato mu dɛ hɔn Nyankopɔn no hwehwɛ dɛ wodzi mbra ahorow pii do. Leviticus 18:4 kã dɛ: “Me ntsɛmbu na hom nyɛ, na hom nsie m’ahyɛdze, dɛ wobedzi do: Emi nye Ewuradze hom Nyankopɔn.” Sɛ yɛhwɛ tsir 19 no mu a, yebohu ‘ahyɛdze’ a Jehovah dze maa Israelfo no mu bi. Dɛ nhwɛdo no, nyiyimu 5-8, 21, 22 kã mbowa a nna wɔdze bɔ afɔr ho asɛm. Nna ɔwɔ dɛ Israelfo no bɔ dɛm afɔr no wɔ kwan bi do a ‘worunngu Jehovah n’adzekrɔnkrɔn ho fĩ.’ Sɛ yɛkenkan dɛm kyerɛwnsɛm yi a, ɔwɔ dɛ ɔma yenya ɔpɛ dɛ yɛbɔsɔ Jehovah n’enyi na yaabɔ ayɛyi afɔr a ɔgye to mu. Dɛm so na Hebrewfo 13:15 hyɛ hɛn nkuran dɛ yɛnyɛ.

16. Ebɛn asɛm na ɔwɔ Leviticus tsir 19 a ɔma yehu nsonsonee a ɔda hɔn a wɔsom Nyankopɔn nye hɔn a wɔnnsom no no ntamu?

16 Sɛ yebotum ayɛ krɔnkrɔn a, ɔwɔ dɛ yenya ɔpɛ dɛ yɛbɛma nkorɔfo ehu dɛ yɛyɛ soronko fi hɔn a wɔnnsom Nyankopɔn no ho. Iyi ne yɛ botum ayɛ dzen. Siantsir no nye dɛ, ɔtɔ da a, hɛn skuulfo, hɛn edwumamufo, hɛn ebusuafo a wɔnnyɛ Adasefo, nye afofor botum ahyɛ hɛn dɛ yɛnyɛ biribi a ɔnye Kyerɛwnsɛm no nnhyia. Sɛ wɔyɛ dɛm a, ɔwɔ dɛ yesi gyinae a no ho hia. Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeesi gyinae pa? Hom mma yɛnhwɛ mbra bi a ɔwɔ Leviticus 19:19. Ne fã bi kã dɛ: “Mma atar a wɔdze atam ahorow ebien aforafora apam nnka woho.” Dɛm mbra yi maa Israelfo no daa nsew fii aman ahorow a nna etwa hɔnho ehyia no ho. Ndɛ, Christianfo nnhyɛ Mbra no ase, ntsi ɔnnyɛ mfom dɛ yɛbɛhyɛ ntar bi a wɔdze cotton na polyester afora ayɛ, nye ntar a ɔtsetse dɛm. Naaso, yɛpow dɛ yɛbɛyɛ hɛn adze dɛ nkorɔfo a hɔn gyedzi na hɔn ndzeyɛɛ nye dza Bible no kyerɛkyerɛ nnhyia no. Sɛ dɛm nkorɔfo yi yɛ hɛn skuulfo, hɛn edwumamufo, anaa hɛn ebusuafo mpo a, nnyɛ hɔ na yɛrohwɛ. Nokwasɛm nye, yɛda ɔdɔ edzi kyerɛ hɛn ebusuafo nye nyimpa afofor. Naaso, ɔba no ndzɛmba a no ho hia wɔ asetsena mu a ɔwɔ dɛ yesi ho gyinae a, yɛayɛ krado dɛ yɛbɛyɛ soronko efi nyimpa a wɔnnsom Jehovah no ho. Iyi ho hia paa, osiandɛ sɛ yebotum ayɛ krɔnkrɔn a, ɔwɔ dɛ yetu hɛnho si hɔ dɛ yɛbɛyɛ dza ɔsɔ Nyankopɔn enyi.​—2 Cor. 6:14-16; 1 Pet. 4:3, 4.

Ebɛnadze na nkyɛ ɔwɔ dɛ Nyankopɔn no nkorɔfo sũa fi asɛm a ɔwɔ Leviticus 19:23-25 no mu, na ebɛnadze na woara so isũa fi mu? (Hwɛ nkyekyɛmu 17-18) *

17-18. Ebɛn esuadze na yebotum enya efi asɛm a ɔwɔ Leviticus 19:23-25 no mu?

17 Asɛm a ɔnye dɛ: “Emi nye Ewuradze hom Nyankopɔn” no, nkyɛ ɔwɔ dɛ ɔboa Israelfo no ma wɔdze ebusuabɔ a wɔnye Jehovah benya no dzi kan wɔ hɔn asetsena mu. Ebɛn kwan do? Leviticus 19:23-25 ma yehu kwan kor a nna wobotum afa do ayɛ dɛm. (Kenkan.) Ma yɛnhwɛ mbrɛ nna asɛm yi besi aboa hɔn ber a woedu Anohoba Asaase no do no. Sɛ wodu bea a ɔtse dɛm, na wodua dua a wodzi a, mfe ebiasa a odzi kan no, nna onnyi dɛ wodzi. Afe a otsĩa anan no, nna wɔdze aba a dua no bɔsow no bɔkɔ Nyankopɔn no krɔnkrɔnbea. Naaso afe a otsĩa enum no dze, nna wobotum edzi dua no n’aba. Nna ɔsɛ dɛ dɛm ahyɛdze yi ma Israelfo no hu dɛ, onnyi dɛ wɔdze hɔn ehiadze dzi kan. Nna ɔsɛ dɛ wɔdze Nyankopɔn no som dzi kan wɔ hɔn asetsena mu na wonya no mu ahotodo dɛ ɔdze dza wohia no bɛma hɔn. Sɛ wɔyɛ dɛm a, nna Jehovah so bɔhwɛ ma woeenya edziban pii edzi. Iyi da nkyɛn a, Nyankopɔn hyɛɛ hɔn nkuran dɛ womfi hɔn pɛ mu mfa ayɛyɛdze mbrɛ no wɔ no krɔnkrɔnbea hɔ.

18 Ahyɛdze a wɔayɛ ho kyerɛwtohɔ wɔ Leviticus 19:23-25 no ma yɛkaa nsɛm a Jesus kãe wɔ ne Bepɔw do Asɛnka no mu. Ɔkãa dɛ: “Mma hom nndwendwen . . . dɛ ebɛnadze na hom bedzi anaa ebɛnadze na hom bɔnom.” Jesus dze kaa ho dɛ: “Hom sor Egya nyim dɛ yinom nyina hia hom.” (Matt. 6:25, 26, 32) Yɛgye dzi dɛ Jehovah dze dza yehia no bɛma hɛn. Iyi da nkyɛn a, yɛyɛ hɔn a wohia mboa no adɔyɛ na yɛmmbɔ ho dawur nnkyerɛ afofor. Afei so, yɛdze enyigye yi ntoboa dze boa asafo a yɛwɔ mu no ma wɔdze tua kaw a yɛbɔ no. Jehovah hu adɔyɛ a ɔtse dɛm nyina, na obotua hɛn kaw. (Matt. 6:2-4) Sɛ yɛyɛ adɔyɛ a, nna yɛdze asɛm a ɔwɔ Leviticus 19:23-25 no reyɛ edwuma.

19. Sɛ ehwɛ Leviticus nwoma no ne fã a yeesusu ho yi a, ebɛn mfaso na enya efi mu?

19 Yeesusu nsɛm kakraabi ho wɔ Leviticus tsir 19 no mu. Yeehu akwan ahorow a yebotum ayɛ krɔnkrɔn dɛ Nyankopɔn. Sɛ yesũasua Nyankopɔn a, ɔkyerɛ dɛ yɛpɛ dɛ ‘yɛyɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena nyina mu.’ (1 Pet. 1:15) Nyimpa pii a wɔnnyɛ Adasefo no ehu hɛn abrabɔ pa no. Nokwasɛm nye dɛ, iyi ama hɔn mu binom ahyɛ Jehovah enyimnyam. (1 Pet. 2:12) Naaso, pii wɔ hɔ a yebotum esũa efi Leviticus tsir 19 no mu. Adzesua a odzi hɔ mu no, yɛbɔhwɛ tsir yi ne fã afofor so. Ɔbɛma yehu mbea afofor wɔ hɛn asetsena mu a yebotum ‘ayɛ krɔnkrɔn’ dɛ mbrɛ Peter tuu hɛn fo no.

NDWOM 80 “Hom Nka Nhwɛ Na Hom Nhu Dɛ Jehovah Ye”

^ nky. 5 Yɛdɔ Jehovah paa na yɛpɛ dɛ yɛyɛ dza ɔsɔ n’enyi. Jehovah yɛ krɔnkrɔn, na ɔhwɛ kwan dɛ n’asomfo so bɛyɛ krɔnkrɔn. Aso obotum ayɛ yie ampaara dɛ nyimpa a yenndzi mũ no yɛbɛyɛ krɔnkrɔn? Nyew obotum ayɛ yie. Sɛ yesusu afotu a ɔsomafo Peter dze maa ne mfɛfo Christianfo nye ahyɛdze a Jehovah dze maa tsetse Israelfo no ho a, ɔbɔboa hɛn ma yeehu mbrɛ yebesi ayɛ krɔnkrɔn wɔ hɛn asetsena nyina mu.

^ nky. 13 Sɛ epɛ nsɛm pii a ɔfa Ahomgyeda no ho nye esuadze a yebotum enya efi mu a, hwɛ asɛm a wɔato dzin “Edwuma Wɔ N’aber, Na Ahomgye So Wɔ N’aber” a ɔwɔ December 2019 Ɔweɔn-Aban mu no.

^ nky. 57 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Ɔbarimba bi nye ne yer na ne ba akɛsera n’awofo. Ɔdze ayɛ no botae dɛ ɔbɛtaa nye n’awofo edzi nkitaho.

^ nky. 59 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Okuanyi bi a ɔyɛ Israelnyi rohwɛ dua bi a oduae a wɔasow aba.