Skip to content

Skip to table of contents

48 EKOBEE UE ENƆ

“Bɔɔlo [Ɛrɛ] Ele Kaɛ”

“Bɔɔlo [Ɛrɛ] Ele Kaɛ”

“Bɔɔlo lunaage kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ bui dogo.”—1 PIT 1:15.

YƆƆ 34 Kiā Bu Yira Agɛrɛ

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1. Amunu zuurabahtɔ̄ na nɛɛ lɛɛratam Pita bee nɛ pya ye wuga bu yira a, e ena anua a dap bee kɔ zuurabahtɔ̄ ama aga eyerebu dogo a?

 KERE i ɛrɛ bɛābu lo ekii bunyɔɔ ale lo etɔɔ̄ a kɛnɛkɛ̄, i dap ɛrɛ biī aāloo zuurabahtɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pita bee nɛ Pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee bu tua sɔ̄ o’oo tup zua. Pita bee ɛm kɔ: “Mɛ dookɛ̄ nɛɛ a bee i kue tua sɔ̄ le kaɛ doo, bɔɔlo lunaage kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ bui dogo; nyɔɔbee a bee lu e’ɛm, ‘Bɔɔlo ele kaɛ, nyɔnɛbee mda le kaɛ.’” (1 Pit 1:​15, 16) Aāloo pya ue ama, i muɛ kɔ i dap nɔ edoba Jɛhova, lo alu nɛɛ a le kaɛ eenyɔɔ. Lele kaɛ lu nu i dap doo, e i ɛrɛ edoo. Lo ama dap bee kɔ a naa waɛ nyɔɔbee ii mmana. Pita bee tɛɛ̄ gbɛnɛ-edo ekwɔ, kerewo, ye edoba tɔgɛ kɔ i dap ‘le kaɛ.’

2. Pya amunu ebip na i agara bu ekobee ue ama a?

2 Bu ekobee ue ama i kɛɛrɛbu pya ebip a kɔ: Ena lele kaɛ kura a? Ena Baibol i tɔgɛ akiiloo kɛ̄ Jɛhova le kaɛ doo a? Bu mɛ sīdee na i dap le kaɛ bu i dogo a? Amunu gbaaloo na a le yɛɛ lele kaɛ le gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova a?

ENA LELE KAƐ KURA A?

3. Gbɛnɛ-edo nɛɛ ɛp kɔ nɛɛ a le kaɛ wee doo dogo doodoo wa, kerewo, mɛ kɛ̄ na i dap ɛrɛ kaka ue aā a?

3 Gbɛnɛ-edo nɛɛ kɛɛrɛ kɔ nɛɛ a le kaɛ na nɛɛ a yaa bɛloo pya zaasī yigabari sa wee kasī dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Mɛ a naa le doo wo. Lu esu Jɛhova lo alu Nɛɛ a le kaɛ kure ‘Bari ɛɛbu.’ (1 Tim 1:11) Alu esu pya a ye taāŋabah kure pya a ɛrɛ ‘ɛɛbu.’ (Yɔɔ 144:15) Jizɔs bee kɔ ue bege pya a yaa gbɛnɛ gbɛnɛ bɛloo sa doo wa kaāna dogo kɛ̄sī pya nɛɛ. (Mat 6:1; Maak 12:38) Doodoo Pya Nɛɛ Kraist, i suā nu lele kaɛ kura aāloo pya nu i enɔā aābu Baibol. I suā leere kɔ i wereloo Bari a le kaɛ naale edap i nɛ lok lo ii le edap sere. Nyɔɔwo, sɔ̄ Jɛhova i kɔ nɛ kɔ: “Bui gaa le elu kaɛ,” i suā leere kɔ i dap le kaɛ. Kerewo, lɛɛ i gae dap lu kaɛ bu i elap dogo, lu ebɛɛ̄ kɔ i dābeeloo nu lele kaɛ kura.

4. Ena bee ue a kura “kaɛ” ale ‘lele kaɛ’ kura a?

4 Ena lele kaɛ kura ani? Bu Baibol, bee ue a kura “kaɛ” ale ‘lele kaɛ’ ɛrɛ nu edoo kiiloo dogo a ɛɛ ale taāŋabah Bari bu sīdee a loga. Baɛ bee ue ama dapnage kura tɔɔ̄nɛ taāŋabah Bari. Bu dɔɔ̄na sīdee, i lu pya a le kaɛ lo a le i tɔɔ̄ ɛɛ bu dogo, taāŋabah Jɛhova bu sīdee a su sa ɛrɛ kaāna gbanialoo ye kumaloo. Alu i nyɛŋia loo kɔ kere ii mmana, Jɛhova alu Bari a le kaɛ gbīnage kɔ i lue ye gbo.

“KAƐ, KAƐ, KAƐ NA JƐHOVA A”

5. Ena i dap nɔ akiiloo Jɛhova aāloo pya ɛnjɛl ba bɔ ture nyiɛ loo a?

5 Jɛhova loga sa ɛɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ sīdee. I suā lo ama aāloo ue pya seraf bee kɔ a ye kiiloo, lo ba lu pya ɛnjɛl a le kpaɛ̄ ye kasi mɛnɛ. Pio aba bee kɔ: “Kaɛ, kaɛ, kaɛ na Jɛhova lo gbɛnɛ gbo nɔ̄.” (Ais 6:⁠3) Lokwa pya ɛnjɛl ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Bari a le kaɛ ama, ba alaba ɛrɛnage ele kaɛ. E taɛkɛ̄ ba le doolo. Nu anua a lo, lo ɛnjɛl Jɛhova yii ziī kɛ̄, dap doo kɔ lo kɛ̄ a le kaɛ. Nu a bee sira sɔ̄ Mozis bee muɛ te aa bɛ miā lo.​—⁠A’aa 3:​2-5; Josh 5:⁠15.

Ue a kɔ “Kaɛ le nɛ Jɛhova” bee lu e’ɛm nyɔɔ ebanu gold a wee le nyɔɔ bɛ bɔba bee loo nɛɛ tɛsī ewɔp (Ɛp 6-7 barakpaɛ̄)

6-7. (a) Dookɛ̄ kpa A’aa 15:​1, 11 kɔ doo, mɛ sīdee na Mozis bee baatɛ̄ kɛ̄ Jɛhova lu kaɛ doo a? (b) Bu mɛ sīdee na a bee lu edoo kɔ Pya Izrɛl a suā kɛ̄ Bari lu kaɛ doo a? (Ɛp foto a le nyɔɔ eko.)

6 Sɔ̄ Mozis ezaāsī Pya Izrɛl tɛ̄mabu Miimii Pɛnɛ sah, a bee kɔ siībahdɛɛ̄ wa nɛ kɔ wa Bari Jɛhova lu Bari a le kaɛ. (Buū A’aa 15:​1, 11.) Elap dogo pya a taāŋabah pya nwībari Ijipt naa wee le kaɛ. Kɛ̄ elap dogo pya a taāŋabah pya nwībari Kenaan bee lenage doolo. Ba wee su pya wa miɔŋɔ nwaana zɔɔ bu wa taāŋabah sa doonage pya dogo maniakɛ̄ a naa ɛɛ. (Lev 18:​3, 4, 21-24; Deut 18:​9, 10) Bu sīdee alu kee, Jɛhova naale ekɔ nɛ pya a ye taāŋabah kɔ ba a doo dogo a naa ɛɛ doo pippip. Alu nɛɛ a le kaɛ bu mmɛɛ̄ sīdee. Lo ama bee sira leere tɛ̄maloo nu a bee lu e’ɛm nyɔɔ ebanu gold a wee le nyɔɔ bɛ bɔba bee lo nɛɛ tɛsī ewɔp. Nu a bee lu e’ɛm nyɔɔ lo eba nu na: “Kaɛ le nɛ Jɛhova.”​—⁠A’aa 28:​36-38.

7 Ue a le nyɔɔ lo ebanu edoo kɔ ɛrɛgeba nɛɛ a muɛ a suā kɔ Jɛhova lu nɛɛ a le kaɛ kaāna. E lo ziī nɛɛ Izrɛl naa bee dap muɛ nu a bee lu e’ɛm nyɔɔ lo ebanu gold nyɔɔbee a naa bee dap waɛloo nɛɛ tɛsī ewɔp ni a? Ekɔ wo edoo kɔ aa suā kɔ Jɛhova lu nɛɛ a le kaɛ ni? Eeye! Dɛ̄dɛɛ̄ Pya Izrɛl bee dā lo yereue sɔ̄ a bee lu ebuū aābu Lok Mozis kɛ̄sī dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛdam, pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ. (Deut 31:​9-12) Lo o bee le kɛ̄, o bee dā pya ue a kɔ: “Mda na Jɛhova bui Bari; nyɔɔbee wo . . . bui gaa le lu kaɛ, nyɔnɛbee mda lu kaɛ.” “Bui gaa le lu kaɛ mɛ nɛ; nyɔnɛbee mda Jɛhova lu kaɛ.”​—⁠Lev 11:​44, 45; 20:​7, 26.

8. Ena anua a lee kɔ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a le bu Levitikɔs 19:2 le 1 Pita 1:​14-16 a?

8 Doraa i ɛp ziī ue alu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:2 lo a bee lu ebuū nɛ dɛ̄dɛɛ̄ Pya Izrɛl. Jɛhova bee kɔ nɛ Mozis kɔ: “Kɔ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ bɔŋanaloo Pya Israel, ‘Bui gaa le lu kaɛ, nyɔnɛbee mda Jɛhova bui Bari lu kaɛ.’” Pita aa bee dap kɔ nu a le bu dɔ ama sɔ̄ a bee zū Pya Nɛɛ Kraist kɔ ba ‘a le kaɛ.’ (Buū 1 Pita 1:​14-16.) Kɛ̄adoo, ii lena kɛɛ̄ Lok Mozis. Kerewo, nu Pita bee ɛm ama yerekpotɛ̄ nu i nɔ aābu kpa Levitikɔs 19:​2, lo a kɔ Jɛhova le kaɛ e pya a ye wereloo ɛrɛ epiiga lo elenage kaɛ. Lo ama lu kaka kere i ɛrɛ bɛābu lo ekii bunyɔɔ ale lo etɔɔ̄ bu paradais a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ mmɛ deedee.​—⁠1 Pit 1:4; 2 Pit 3:⁠13.

“LUNAAGE KAƐ BU DƐ̄DƐƐ̄ BUI DOGO”

9. Mɛ sīdee na i dap ɛrɛ biī aāloo kɛkɛɛrɛbu nu a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee a?

9 Nyɔɔbee i gbī edoo nu e’ɛɛrɛbu i Bari a le kaɛ, a taɛ i kaāna lo enɔ kɛ̄ ele kaɛ doo. Jɛhova kɔ kɛ̄ i dap doo lo ama i nɛ doo. Ziī kaāna kɛ̄ i dap ɛrɛ zuurabahtɔ̄ ama aā na bu kpa Levitikɔs 19 ekobee. Ziī nɛɛ a nɔ gbɛnɛ kpa alu Hebrew a kura Marcus Kalisch bee ɛm kɔ: “Naadaba dɔ ama na alu gbɛnɛ yɛɛ pya ekobee a le bu kpa Levitikɔs a, le yɛɛ tua o’oo kpa mozis bee ɛm a le bu Baibol.” Nyɛŋiabu kɔ kpa Levitikɔs 19 ekobee bee bɔātɛ̄ tɛ̄maloo ue a kɔ: “Bui gaa le lu kaɛ.” Nyaawo, i naa kɔnia pio dɔ a le bu lo ekobee lo a i tɔgɛ keekee sīdee lo i dap le kaɛ bu i dum dɛ̄dɛɛ̄ dee.

Ue alu ekɔ kumaloo pya tɛ le ka a le bu kpa Levitikɔs 19:3 ezū Pya Nɛɛ Kraist kɔ ba a doo wa? (Ɛp 10-12 barakpaɛ̄) *

10-11. Pya amunu ue a kɔ nu akiiloo lele kaɛ na alu ekɔ bu kpa Levitikɔs 19 ekobee a, e ena anua lo ama lu nu a kuī a?

10 Sɔ̄ Jɛhova ekɔa nɛ Pya Izrɛl kɔ ba ɛrɛ ele kaɛ sah, a bee kɔ yereloo kɔ: “Ɛrɛgeba bui gaa le nwadɛɛ̄ ye ka le ye tɛ . . . Mda na Jɛhova bui Bari a.”​—⁠Lev 19:​2, 3.

11 Bu kaka, dɛ̄dɛɛ̄ ii ɛrɛ egbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ Bari a kɔ i nwadɛɛ̄ pya i ka le tɛ. Nyɛŋiabu sɔ̄ ziī nɛɛ bee bip Jizɔs kɔ: “Amunu lenu na m doo lokwa m ɛrɛ dum a naatah a?” Pio ture Jizɔs bee nɛ lo nɛɛ na kɔ a ɛrɛ enwadɛɛ̄ ye tɛ le ye ka. (Mat 19:​16-19) Jizɔs bee kɔ ue bege Pya Farisii le pya ɛm kpa nyɔnɛbee ba bee gbī esu kiāŋana sīdee lɛmabaloo enɛ enwadɛɛ̄ wa tɛ le ka. Bu lo sīdee, “ba doo kɔ ue Bari alu yɔrɔ.” (Mat 15:​3-6) Lo eree o’oo lok a le yɛɛ Lop Bee Lok gbaāloo ue a le bu kpa Levitikɔs 19:3 lenage yɛɛ “ue Bari.” (A’aa 20:12) Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ sɔ̄ a elua enɛ lok lo a kɔ: “Bui gaa le lu kaɛ nyɔnɛbee mda Jɛhova bui Bari lu kaɛ” sah, na alu enɛ lo a le bu kpa Levitikɔs 19:3 lo a kɔ i nwadɛɛ̄ i tɛ le ka a.

12. Dookɛ̄ ue a le bu kpa Levitikɔs 19:3 kɔ doo, amunu ebip na i dap bip i loo a?

12 Bu sīdee a gbaaloo zuurabahtɔ̄ Jɛhova a kɔ i nwadɛɛ̄ i tɛ le ka, i dap bip i loo kɔ: ‘M aa doo lo ama doodoo wa?’ Lo o kɛɛrɛ kɔ oo waa bee dooe leere sɔ̄ akii adumɛ, o dap biaɛfii lo edoo leere anyaawo. Oo le edap nyaana nu etɛ̄na, mɛ o dap biaɛfii lo enyɔɔnɛ o tɛ le ka dānia nu leere eekɛ̄ o wee doo. Naadaba o dap nɔɔ lo esu sɔ̄ wa tɔ̄ma kpaɛ̄ eekɛ̄ o wee doo. Ale bee o sikɛ̄ wa yerebah nɛ bu namloo, bu edɔɔ̄ le kɛ̄ nu wa tɔɔ̄loo doo eekɛ̄ o wee doo. Dodoo wo gbaaloo nu kpa Levitikɔs 19:3 kɔ.

13. (a) Dɔɔ̄na amunu zuurabahtɔ̄ na i muɛ bu kpa Levitikɔs 19:3 a? (b) Bu mɛ sīdee na ili dap nɔ edoba Jizɔs dookɛ̄ alu e’ɛm doo bu kpa Luk 4:​16-18 a?

13 Kpa Levitikɔs 19:3 tɔgɛ i dɔɔ̄na nu akiiloo lele kaɛ. A kɔ nu akiiloo sere Dee Fɛɛrɛloo. Pya Nɛɛ Kraist naale kɛɛ̄ lo Lok, nyɔɔwo a naa lu ebɛɛ̄ kɔ i sere Dee Fɛɛrɛloo ziī ziī kaɛ. Kerewo, i dap nɔ gbɛnɛ-edo nu aāloo kɛ̄ Pya Izrɛl bee sere Dee Fɛɛrɛloo le kɛ̄ ba bee ɛrɛ biī aāloo doo. Dee Fɛɛrɛloo bee lu sɔ̄ seseea aaloo pya tam ba wee si. * Nu anua a lo, Jizɔs wee buū Muɛ̄ Ue Bari ɛrɛgeba sɔ̄ a si tɔ bɔŋanaloo a le wa buɛ̄. (A’aa 31:​12-15; buū Luk 4:​16-18.) Zuurabahtɔ̄ Bari a le bu kpa Levitikɔs 19:3 lo a kɔ i wee “sere dɛ̄dɛɛ̄ [ye] dee fɛɛrɛloo” zū i kɔ i gbī sɔ̄ aāloo nu i wee doo ziī ziī dee, lokwa i dap ɛrɛ sɔ̄ nɛ nu bu edɔɔ̄. Ekɔ o muɛ kɔ a bɔloo kɔ o kwabaloo pio nu kiiloo lo gah ama ni? Lo o gbī sɔ̄ nɛ nu bu edɔɔ̄, o ɛrɛ le gbanialoo kumaloo Jɛhova, lo alu nu i ɛrɛ edoo lo ele kaɛ.

YERE MƐM LOO GBANIALOO O ƐRƐ LOO JƐHOVA

14. Amunu kpog-bee kaka ue na kpa Levitikɔs 19 ekobee kɔ a?

14 Kpa Levitikɔs 19 ekobee kɔ tɛɛ̄nyɔɔ nu alu kpog-bee nu lo edap i yerebah nɛ kɔ i le kaɛ. Ye 4 barakpaɛ̄ kɔ kpaɛ̄ kɔ: “Mda na Jɛhova bui Bari a.” Kerebah ue ama ale lo a ye bee sira nu alu 16 sɔ̄ bu lo ekobee. Lo ama doo kɔ i nyɛŋiabu loo tua lok a bee lu enɛ, lo a kɔ: “Mda na Jɛhova o Bari a . . . O aa ɛrɛ dɔɔ̄na Bari, a naale mda.” (A’aa 20:​2, 3) Ɛrɛgeba Nɛɛ Kraist lo aa gbī ele kaɛ, ɛrɛ emuɛ kɔ a naa lɛɛebaloo lɔgɔ nɛɛ ale lɔgɔ nu kɔ a yii yɛɛ ye gbanialoo kiikɛ̄ Bari le. E nyɔnɛbee i lu Pya Ekeebee Jɛhova a, i biaɛfii kɔ ii le edoo lɔgɔ nu lo enua kɛɛ ale faa loo ye bee a le kaɛ.​—⁠Lev 19:12; Ais 57:⁠15.

15. Pya dɔ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee zū i kɔ i doo wa?

15 Kiikɛ̄ Pya Izrɛl le, nu a tɔgɛ kɔ ba su Jɛhova nua wa Bari na sɔ̄ ba sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok. Levitikɔs 18:4 kɔ: “Bui gaa le doo dɛ̄dɛɛ̄ na lok le na etɔānu sa wa kiā bu. Mda na Jɛhova bui Bari a.” Ye 19 ekobee aara pio “lok” a bee lu enɛ Pya Izrɛl ama. Bu edoba, ye 5-821, 22 barakpaɛ̄ kɔ nu akiiloo su nam wɔma zɔɔ. Ba bee ɛrɛ edoo lo ama bu sīdee a naale ‘gbee nu Jɛhova a le kaɛ.’ Būbuū pya dɔ ama a zū i kɔ i gbī edoo pya nu enia Jɛhova, sa ye nɛ ka tɛ̄maloo eleera ye bu sīdee a su baɛ bah suā, dookɛ̄ Pya Hibru 13:15 i zū kɔ i doo.

16. Ena a dap doo kɔ i suā kee a le yɛɛ pya nɛɛ aa taāŋabah Bari le pya a naa taāŋa ye bah a?

16 Lo ele kaɛ i ɛrɛ ekpɛ̄naloo lo etɔɔ̄ kee aaloo pya nyɔuwe. Lo ama dap lu nu finiabah. Pio sɔ̄, pya le ii gbaa le tɔkpa, gbaa ura du, pya i nɛɛ ba naa yira le pya dɔɔ̄na dap i zū kɔ i doo nu edoo kɔ, i aa dapna taāŋabah Bari leere. Lo ba doo wo, i ɛrɛ kaāna gbɛnɛ biaɛfii lo edoo. Ena edap i yerebah nɛ kɔ i biaɛnufii bu sīdee a lee ani? Naa ɛp ziī zuurabahtɔ̄ a le bu kpa Levitikɔs 19:19 ama, lo ye sigaloo kɔ: “Buii le yaa bɛloo ba su baɛ sī dee nu loā.” Lo lok bee doo kɔ Pya Izrɛl alu kee loo pya edonyɔɔ a wa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ. Nii’ee, ii kiī lo eyaa bɛloo a ɛrɛ keekee dɛɛ̄ le ekputup bɛloo ale ɛrɛgeba dɔɔ̄na bɛloo a le doo wo. Mɛ ii gbī ebee pya nɛɛ lo wa yira le wa elap dogo be nu Baibol tɔgɛ, kere pya nɛɛ ama lu pya le ii gbaa le tɔkpa, pya nɛɛ le ii aa gbaa doo gbora ale pya i manamana. Kɛādoo, i wereloo pya i manamana kaāna sa werenage loo pya le ii gbaa le. Mɛ sɔ̄ a ɛrɛ nu edoo kiiloo i sīdee tɔɔ̄dum, i ɛrɛ ekpɛ̄naloo etɔɔ̄ kee doodoo pya nɛɛ Jɛhova. Nyɛŋiabu kɔ tɔɔ̄ kee doodoo pya nɛɛ Bari ɛrɛ nu edoo kiiloo lele kaɛ. Lo ama lu gbɛnɛ lo i aa piiga lo etɔɔ̄ kaɛ.​—⁠2 Kɔr 6:​14-16; 1 Pit 4:​3, 4.

Ena pya nɛɛ Bari bee nɔ aābu kpa Levitikɔs 19:23-25 a, e ena o nɔ aāloo pya dɔ ama a? (Ɛp 17-18 barakpaɛ̄) *

17-18. Amunu nu a kuī na i dap nɔ aābu kpa Levitikɔs 19:​23-25 a?

17 Kerebah ue a kɔ: “Mda na Jɛhova bui Bari a” bee dap doo kɔ Pya Izrɛl a ɛp taāŋabah Jɛhova nua nu a wa kuī loo bu dum. Bu mɛ sīdee ni? Kpa Levitikɔs 19:​23-25 tɔgɛ i ziī sīdee i dap doo lo ama. (Buū.) Naa kɛɛrɛ nu ue ama kura nɛ Pya Izrɛl aba sɔ̄ ba bee yii bu Buɛ̄ A Bee Lu Eyira Yii Loo a. Lo a le ziī nɛɛ foh ziī te a wee mum bee, a naale ede bee alu nyɔɔ mmɛ sɔ̄ taa zua etɛ̄na. Bu lo eree nia zua, wee lu esere beete a aa nyɔɔ lo te nua kee lokwa alu esu siātam bu tɔkaɛ Bari. Aba bu lo eree o’oo zua na nɛɛ a bee foh lo te ede bee a aa nyɔɔ lo te a. Lok ama bee dap yerebah nɛ Pya Izrɛl kɔ, ba a dābeeloo kɔ nu alu wa nia naa ɛrɛ elu tuatua bu wa dum. A bee lu ebɛɛ̄ kɔ ba a ture nyiɛ loo Jɛhova doodoo Nɛɛ a wee nɛ nu a wa bɛɛ̄ sa su ye taāŋabah nua nu a wa kuī loo. E doo kɔ ba a ɛrɛ nuede egbɔɛ̄ wa loo. Sa Bari bee wa yere mɛm loo kɔ ba a dɔɔ̄ nu ture bu tɔkaɛ, lo a bee lu ekatɛ̄ taāŋabah Bari.

18 Lok alu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:​23-25 nyɛŋia i bu pya ue Jizɔs bee kɔ bu ye Ekɔaue Nyɔɔ Egu. A bee kɔ: “Bui aa su gbɛnɛ ekɛɛrɛ nyɔā loo i kumaloo . . . nu bui de, ale nu bui ɔ̄.” Jizɔs bee kiisī lo ekɔ: “Bui Tɛ lo a le li bunyɔɔ suā kɔmɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya lo nu ama bɛɛ̄ i.” Bari enɛ i nu a i bɛɛ̄ dookɛ̄ a doo nɛ gbo enuɛ̄ doo. (Mat 6:​25, 26, 32) I ture nyiɛ loo Jɛhova kɔ enɛ i nu a i bɛɛ̄. E i wee nɛ ‘dɔɔ̄nu toesaɛ̄’ lo eyerebah nɛ pya a le bu ebɛɛ̄, kere sɔ̄ pya dɔɔ̄na naa suā. E bu i wee ɛɛ lo etura kpugi alu esu daānu bu bɔŋanaloo. Jɛhova yere nukuādɛɛ̄ loo kɛ̄ i dɔɔ̄ nu bu yaaribah doo ama, sa e’obara i kpɛ. (Mat 6:​2-4) Tɛ̄maloo edoo wo, i tɔgɛ kɔ i dābeeloo nu a le bu kpa Levitikɔs 19:​23-25.

19. Bu mɛ sīdee na o e’ɛrɛ biī aāloo pya nu i enɔā aābu kpa Levitikɔs 19 ekobee a?

19 I e’mɔna pio dɔ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee, a tɔgɛ pya sīdee i dap bee i Bari a le kaɛ. Sɔ̄ i ye nɔ, a tɔgɛ kɔ i aa piiga lo ‘ele kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ i dogo.’ (1 Pit 1:15) Gbɛnɛ-edo pya a naa taāŋabah Jɛhova eyere nukuādɛɛ̄ loo pya i lele elap dogo. Bu kaka, edora kɔ siga aba a nɛ ka Jɛhova. (1 Pit 2:12) Kerewo, a ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya dɔɔ̄na nu i dap sikɛ̄ nɔ aābu kpa Levitikɔs 19 ekobee. Bu ekobee ue i nɔ li, i gaa le enɔ pya dɔɔ̄na barakpaɛ̄ a le bu 19 ekobee, lo eyerebah i nɛ kɔ i suā pya dɔɔ̄na sīdee i dap ‘lenage kaɛ’ bu i dum dookɛ̄ Pita bee kɔ doo.

YƆƆ 80 “Daaraa Edɛm Loo Sa Muɛ̄ Kɔ Jɛhova Lee”

^ bar. 5 I wereloo Jɛhova kaāna, e i gbī edoo nu a ye nia. Jɛhova le kaɛ, e a gbīnage kɔ pya a ye taāŋabah a le kaɛ. Waɛge kɔ pya nɛɛ a naa mmana a doo wo ni? Aiī, a waɛ. Kɛkɛɛrɛbu zuurabahtɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pita bee nɛ pya ye wuga bu yira, le zuurabahtɔ̄ Jɛhova bee nɛ Pya Izrɛl a dee kere, eyerebah i nɛ kɔ i nɔ ele kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo.

^ bar. 13 Lo esuā nu akiiloo Dee Fɛɛrɛloo le nu i dap nɔ aāloo, ɛp ekobee ue a kɔ: “‘Ɛrɛgeba Nu Ɛrɛ Sɔ̄’ Sɔ̄ Esitam Le Sɔ̄ Eseea” a le bu Tɔ Baɛloo Lop Le Baɛ Enɔɔ̄ 2019.

^ bar. 57 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nwiīnɛɛdam enyima tura nɛɛ aara ye wa le ye nwiī sɔ̄ a siloo ye tɛ le ka, sa su sɔ̄ wa tɔ̄ma kpaɛ̄, e a nɔɔ sɔ̄ enyɔɔnɛ wa kɔnia ue.

^ bar. 59 UE A BAATƐ̄ FOTO: Nɛɛ foh nu alu Izrɛl aa ɛp bee a le nyɔɔ te a bee foh.