Skip to content

Skip to table of contents

49 EKOBEE UE ENƆ

Nu Kpa Levitikɔs I Tɔgɛ Akiiloo Kɛ̄ E’aara Pya Dɔɔ̄na Doo

Nu Kpa Levitikɔs I Tɔgɛ Akiiloo Kɛ̄ E’aara Pya Dɔɔ̄na Doo

“O gaa le wereloo o nɛɛ yɔrɔ le doodoo oloo.”—LEV 19:18.

YƆƆ 109 Wereloo Aā Taɛ Bu Beenyiɛ A

DASĪ TƐƐ̄NYƆƆ *

1-2. Ena i bee nɔ bu elua ekobee ue a, e ena i nɔ bu lo ekobee ue ama a?

 BU ELUA ekobee ue i bee aa a, i bee nɔ pya zuurabahtɔ̄ i dap su daānu a le bu 19 ekobee loo kpa Levitikɔs. Bu edoba, dookɛ̄ a le bu ye 3 barakpaɛ̄ doo, Jɛhova bee kɔ nɛ Pya Izrɛl kɔ ba a nwadɛɛ̄ wa tɛ le ka. I bee kɔnianage kɛ̄ i dap su lo zuurabahtɔ̄ daānu doo anii’ee, tɛ̄maloo e’ɛp kɛ̄ nu tɔɔ̄loo pya i tɛ le ka doo, sa doo pya nu alu wa ebɛɛ̄ bu namloo le bu edɔɔ̄. Bu aba lo barakpaɛ̄, bee lu enyɛŋiabu pya nɛɛ Bari kɔ ba a sere Dee Fɛɛrɛloo. E i bee nɔ kɔ, kere ii aa serena Dee Fɛɛrɛloo anii’ee, i dap su zuurabahtɔ̄ ama daānu tɛ̄maloo enɔɔ sɔ̄ aāloo pya nu edoo a i le bah lokwa i dap doo pya nu akiiloo taāŋabah Bari. Lo i doo wo, i tɔgɛ kɔ i aa piiga lo ele kaɛ dookɛ̄ kpa Levitikɔs 19:2 le 1 Pita 1:15 kɔ doo.

2 Bu ekobee ue ama, i gaa le kiisī lo ekɔnia pya dɔɔ̄na dɔ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee. Ena dɔ ama i dap tɔgɛ akiiloo lulu fɛgɛ loo pya a ɛrɛ boh, kɔ kaka ue sɔ̄ i aa doo gbora le tɔgɛ wereloo kumaloo pya nɛɛ le ii le a? I gbī ele kaɛ dookɛ̄ Bari le kaɛ doo, nyɔɔwo doraa i ɛp nu i dap nɔ aāloo.

LULU FƐGƐ LOO PYA A ƐRƐ BOH

Kpa Levitikɔs 19:14 zū i kɔ i ɛrɛ amunu elap dogo kumaloo pya bɔ̄nɔ̄ ale pya zimadɛɛ̄? (Ɛp 3-5 barakpaɛ̄) *

3-4. Kpa Levitikɔs 19:14 kɔ alu e’aara nɛɛ naɛ̄bee le nɛɛ zīmadɛɛ̄ doodoo wa?

3 Buū Levitikɔs 19:14. Jɛhova bee ɛmadɛɛ̄ kɔ pya ye nɛɛ alu fɛgɛ loo pya a ɛrɛ boh. Bu edoba, bee lu enɛ lok Pya Izrɛl kɔ ba aa tue nɛɛ naɛ̄bee. Lo ama ɛrɛ nu edoo kiiloo yere ye bɔɔ bu ale kaɛ-bie ye nɛ. Naa ɛp kɛ̄ a bee piya lo edoo dua nu ama loo nɛɛ naɛ̄bee doo a! Kuma sɔ̄ a naa dap dā nu aa lu ekɔ ye loo a, naale edap kɔ ue bee aba ɛɛ.

4 Gbaāloo wo, bu ye 14 barakpaɛ̄ i nɔ kɔ pya zooro Bari aa “sere ekuma kɛ̄ sī nɛɛ zīmadɛɛ̄.” A ɛrɛ ziī kpa a kɔ nu akiiloo pya a ɛrɛ boh kɔ: “Dee kere a, bie barasī loo Izrɛl le pya buɛ̄ a ye legara kpaɛ̄, gbɛnɛ-edo sɔ̄ ba wee [wa] ziā, si bag loo sa [wa] aara bu pɔrɔ sīdee.” Pio sɔ̄, pya bag wee sere ekuma kɛ̄ sɛɛ nɛɛ zīmadɛɛ̄ lo esi ye bag loo, lokwa a dɔ sa ba kɛgɛ ye. Mɛ dua bag sɛh! Tɛ̄maloo lok ama, Jɛhova bee yerebah nɛ pya ye nɛɛ kɔ ba a tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya nɛɛ nu naa lee loo.

5. I dap tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya a ɛrɛ boh doodoo wa?

5 Jizɔs bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya a ɛrɛ boh. Nyɛŋiabu loo nu a bee kɔ nɛ Jɔn Nɛɛ Limaā kɔ: “Pya zimadɛɛ̄ muɛ nu, pya kɔgah kiā, pya ebiakpaŋ ɛɛ ɔŋia, e pya naɛ̄bee dā nu, e [alu] edāna pya e’ua lɛɛ kɛ̄.” Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ muɛ pya tam nyɛŋia Jizɔs si, “ba nɛ leera Bari.” (Luk 7:​20-22; 18:43) A ɛɛrɛbu Pya Nɛɛ Kraist lo enɔ kɛ̄ Jizɔs bee tɔgɛ toesaɛ̄ loo pya a bee ɛrɛ boh doo. Nyɔɔwo, i lu fɛgɛ sa ɛrɛ toesaɛ̄ loo pya a le doo wo. Kɛādoo, Jɛhova naa nɛ i ekpo esu siā tam nyɛŋia. Mɛ i ɛrɛ dee lo ekɔ le yereue nɛ pya a ɛrɛ boh bu namloo le bu edɔɔ̄, kɔ bu paradais pya nɛɛ e’ɛrɛ nwanaloo bu namloo le bu edɔɔ̄. (Luk 4:18) Le yereue ama edora kɔ gbɛnɛ-edo nɛɛ a leera Bari.

KƆKƆ KAKA UE SƆ̄ I AA DOO GBORA

6. Bu mɛ sīdee na ue a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee doo kɔ i dābeeloo Lop Bee Lok a bee lu enɛ a?

6 Siga barakpaɛ̄ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee doo kɔ i dābeeloo Lop Bee Lok a bee lu enɛ. Bu edoba, lo eree ɛrɛtaa lok a le yɛɛ lo lok kɔ: “O a yib biu.” (A’aa 20:15) Ziī nɛɛ dap kɛɛrɛ kɔ aa seree lo lok lo a naa sue nu a naale alɛ. Kerewo, a dap le aa yib biu bu pya dɔɔ̄na sīdee.

7. Bu mɛ sīdee na nɛɛ uradu dap dɔ lo eree ɛrɛtaa lok a kɔ nu akiiloo yib biu a?

7 Ziī nɛɛ uradu dap kaaga kɔ a sii sue lɔgɔ nu a naale alɛ. E bu ye gbora ni a? Dookɛ̄ alu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:​35, 36 doo, Jɛhova bee kɔ: “Buii lee doo lɔgɔ pɔrɔ bu biaɛ, bu nu doā nyɔɔnyɔɔ nu ale bu ye dɔnia, ale kɛ̄ a yii doo. Bui gaa le ɛrɛ kaāna nu doā nu, kaāna edo nu, kaāna ephah, le kaāna hin.” Nɛɛ uradu a su nu doānu a naa era ale lo a naa lee lo edag nɛɛ aa oore nu, aa ye yib nu aābah. Pya dɔɔ̄na dɔ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee doo kɔ i suā lo ama leere.

Dookɛ̄ kpa Levitikɔs 19:​11-13 kɔ doo, pya amunu ebip na Nɛɛ Kraist ebip ye loo kumaloo kɛ̄ aa doo ye gbora doo a? (Ɛp 8-10 barakpaɛ̄) *

8. Mɛ sīdee na ue a le bu kpa Levitikɔs 19:​11-13 bee yerebah nɛ pya Juu kɔ ba a su nu a le bu lo eree ɛrɛtaa lok yerebu dogo a, e a dɔbiī i nɛ doodoo wa?

8 Buū Levitikɔs 19:​11-13. Tua ue a le bu kpa Levitikɔs 19:11 kɔ: “Buii le yib bui.” Ye 13 barakpaɛ̄ su yib biu kɔā ue kumaloo ziā nɛɛ bu uradu, sɔ̄ a kɔ: ‘Buii le eziā nɛɛ le bui le.’ Nyɔɔwo, ziā nɛɛ bu uradu lenage doodoo yib biu le aŋana nu lɛɛbah nɛɛ. Kere lo eree ɛrɛtaa lok kɔ nu akiiloo yib biu, pya ue a le bu kpa Levitikɔs bee yerebah nɛ pya Juu kɔ ba a dābeeloo ekɛɛrɛ a le dumɛ lo lok. I dap ɛrɛ biī aāloo sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ kɛ̄ Jɛhova ɛp kɔ esah le yib biu doo. I dap bip i loo kɔ: ‘Aāloo ue a le bu kpa Levitikɔs 19:​11-13, ekɔ a ɛrɛ ziī nu a bɔloo kɔ m kwabaloo bu na dum ni? Ekɔ alu ebɛɛ̄ kɔ m nyaana baloo kɛ̄ m oo nu doo ale kɛ̄ m si tam doo ni?’

9. Bu mɛ sīdee na lok a le bu kpa Levitikɔs 19:13 bee kpega pya alu esu loo tam kpugi a?

9 A ɛrɛnage dɔɔ̄na nu a bɔloo kɔ Nɛɛ Kraist lo aa doo gbora a kɛɛrɛ nu akiiloo. Kpɛdumɛ etaā ue a le bu kpa Levitikɔs 19:13 kɔ: “Ekpɛanu nɛɛ tam kpugi naale bia a bah yube loo edɛɛ̄ mmɛ lɔɔrɛ.” Bu buɛ̄ Izrɛl, wee lu ekpɛ kpugi pya ba bee su loo tam kpugi sɔ̄ ba esiatam lo dee sah. Lo a naa lu ekpɛ kpugi lo nɛɛ tam kpugi, edoo kɔ aa dap nɛ nuede pya ye tɔ lo dee. Jɛhova bee baatɛ̄ kɔ: “Nyɔnɛbee alu nɛɛ kporo, sa bee sere ye beenyiɛ lo e’ɛrɛ ye.”​—⁠Deut 24:​14, 15; Mat 20:⁠8.

10. Ena i dap nɔ aābu kpa Levitikɔs 19:13 a?

10 Nii’ee, gbɛnɛ-edo pya alu esu loo tam wee lu ekpɛ wa ziī ale baɛ sɔ̄ kpugi bu enɔɔ̄, e a naale ziī ziī dee. Kerewo, ue a le bu kpa Levitikɔs 19:13 lege aa dɔbiī anii’ee. Pio pya a su nɛɛ loo tam wee kpɛ kpugi a tera kaāna loo tam ba wa si nɛ. Ba suā kɔ ba dap kiisī lo esi lo tam nyɔɔbee ba naa ɛrɛna lɔgɔ dɔɔ̄na tam esi, kere kpugi ba wa kpɛ tera. Bu lo sīdee, pya tɛ tam a doo wo, ‘gaa aa ekpɛanu nɛɛ tam kpugi.’ Lee kɔ Nɛɛ Kraist aa doo gbora a kɛɛrɛbu ue ama. Nyaawo, doraa i ɛp dɔɔ̄na nu i dap nɔ aābu kpa Levitikɔs 19 ekobee.

WERELOO NƐƐ LE ƆƆ LE DOODOO OLOO LOO

11-12. Amunu ue na Jizɔs bee kɔ siībahdɛɛ̄ a le bu kpa Levitikɔs 19:​17, 18 a?

11 Bari ɛmadɛɛ̄ kɔ i doo nu a eenyɔɔ aadee aara pya nɛɛ bu le sīdee. I muɛ lo ama bu kpa Levitikɔs 19:​17, 18. (Buū.) Yere nukuādɛɛ̄ loo lok a kɔ: “O gaa le wereloo o nɛɛ yɔrɔ le doodoo oloo.” Lo ama lu ebɛɛ̄ kaāna kɔ Nɛɛ Kraist a gbī edoo nu enia Bari a doo wo.

12 Naa ɛp kɛ̄ Jizɔs bee kɔ siībahdɛɛ̄ kɛ̄ lok alu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:18 kuī doo. Ziī Nɛɛ Farisii bee bip Jizɔs kɔ: “Amunu na alu gbɛnɛ etɔānu bu lok a?” Jizɔs bee ye ture nɛ kɔ “lo gbɛnɛ le lo tuatua etɔānu” na lo ewereloo Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ, dɛ̄dɛɛ̄ i piogi, le aābu dɛ̄dɛɛ̄ i ekɛɛrɛ. Lɛɛ Jizɔs kɔ nu a le bu kpa Levitikɔs 19:​18, lo a kɔ: “Lo baɛ aba a ye bee na ama: ‘O wereloo o nɛɛ yɔrɔ le doodoo oloo loo.’” (Mat 22:​35-40) A ɛrɛ gbɛnɛ-edo sīdee i dap tɔgɛ wereloo kumaloo nɛɛ le ii le, mɛ i dap sikɛ̄ nɔ kɛ̄ i dap doo lo ama doo aābu kpa Levitikɔs 19 ekobee.

13. Bu mɛ sīdee na nu Baibol kɔ akiiloo Josɛf baatɛ̄ nu a bee lu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:18 sɔ̄ esaa ani?

13 Ziī sīdee i dap tɔgɛ wereloo loo nɛɛ le ii le na tɛ̄maloo esu zuurabahtɔ̄ a le bu kpa Levitikɔs 19:18 daānu. A kɔ: “Oo lee doodogee ale bura pɔrɔ beenyiɛ.” Gbɛnɛ-edo ii emɔna sɔ̄ ziī nɛɛ baaloo nɛɛ le ɛɛ aa gbaa si tam, nɛɛ le ɛɛ le tɔkpa, ale ziī nɛɛ a nuūna ye butɔ bu gbɛnɛ-edo zua. Nyɛŋiabu kɔ lop pya wuga Josɛf bee aa saŋ biea bu beenyiɛ wa ye pima, lo a bee doo kɔ ba a si ye bag loo. (Jɛn 37:​2-8, 25-28) Naa ɛp kɛ̄ Josɛf bee doo nu alu kee wa kumaloo doo a! Sɔ̄ a bee le dɔ ekpo, ebee dap obara kpɛ pya ye wuga mɛ a naa bee doo wo, a bee wa ɛrɛ toesaɛ̄ loo. Josɛf naa bee aa saŋ biea nyiɛ ye. Taāwo, a bee doo dogo a gbaaloo zuurabahtɔ̄ a bee lu e’ɛm bu kpa Levitikɔs 19:18 sɔ̄ esaa.​—⁠Jɛn 50:​19-21.

14. Ena a tɔgɛ kɔ daakuu a le bu kpa Levitikɔs 19:18 lee kɔ i gbaɛ̄nage tɔ̄loo anii’ee a?

14 Dogo aaloo nɛ lo Josɛf bee tɔgɛ sa naa aara lɔgɔ baaloo bu beenyiɛ ale obara kpɛ, lu le edoba nɛ Pya Nɛɛ Kraist ba gbī edoo nu enia Bari. Lo ama gbaanage loo kara Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, nyɔɔbee Jizɔs bee kɔ i aaloo nɛ pya a i doo piya nu loo. (Mat 6:​9, 12) Bu aba lo sīdee, nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee zuurabahtɔ̄ pya le ɛɛ aa bee taāŋabah Bari kɔ: “Bui aa doodogee, pya na wereloo.” (Rom 12:19) A bee wa yerenage mɛm loo kɔ: “Gbɔaā ɛnia ii, suaa esaɛ̄ beenyiɛ lɛɛbaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ lo a le ɛrɛgeba nɛɛ pima a ue.” (Kɔl 3:13) Daakuu Jɛhova naa wee nyaa. Lee kɔ i gbaɛ̄nage tɔ̄loo pya daakuu a le bu kpa Levitikɔs 19:18 anii’ee.

Dookɛ̄ a naa lee epɛ dɛɛ̄ kasī muū doo, kɛ̄ a naa leenage kɔ i aa saŋ biea nyiɛ doolo. A lee kɔ i piiga lo elɛa nyiɛ i (Ɛp 15 barakpaɛ̄) *

15. Amunu edoba na a i yerebah nɛ kɔ i dābeeloo nu anua alu ebɛɛ̄ kɔ i aaloo pɔrɔ sa ibere a?

15 Naa ɛp ziī edoba ama. Dap lu esu saŋ dooreloo muū a yiiloo nɛɛ. Pio ɛɛ wee tera; e pio ɛɛ wee kuī. Bu edoba, zima dap i ku bah sɔ̄ i gaa tɛŋ yā-ee. A dap i ziloo kaāna, mɛ a naale bie i boh loo. Naadaba, sɔ̄ ziī ale baɛ biradee etɛ̄na ii wee nyɛŋianabu kɛ̄ lo muū bee yii. Bu aba lo sīdee, pio ekwɔ alu etɛɛ̄ i loo dap lu nwīgbagbara. Bu edoba, ziī i gbo dap kɔ nu ale doo nu a i ziloo, mɛ i dap ye nwaabah aaloo nɛ. Mɛ lo gbɛnɛ muū yii i loo, wee lu ebɛɛ̄ kɔ dɔktɔ a gba sa su nu bɔma lo muū. E lo i kiisī lo epɛ lo muū, eyɛg sa naale nwaabah tah. Alu ekiɛ̄nu kɔ nɛɛ dap doo nu a bee wo sɔ̄ alu ebiire ye bu kaāna. A dap le aa kɛɛrɛbu kɛ̄ lo nu ye ziloo doo, le kɛ̄ lo nɛɛ ye biirebu doo. Mɛ pya a aa biirabu biea nyiɛ doo piya nu loo aba aba. Naa ɛp kɛ̄ a lee lo egbaɛ̄tɔ̄loo zuurabahtɔ̄ a le bu kpa Levitikɔs 19:18 doo a!

16. Dookɛ̄ Levitikɔs 19:​33, 34 kɔ doo, bee lu ebɛɛ̄ kɔ Pya Izrɛl a aara pya saanɛɛ doodoo wa, e ena i dap nɔ aāloo a?

16 Sɔ̄ Jɛhova bee kɔ nɛ Pya Izrɛl kɔ ba a wereloo nɛɛ le aba le, naa bee kɔ ba a wereloo aba pya wa buɛ̄ ale pya wa edo. A bee lunage ekɔ wa nɛ kɔ ba a wereloo pya saanɛɛ a wa le yɛɛ. Taɛ ue a le bu kpa Levitikɔs 19:​33, 34 lo. (Buū.) Bee lu ebɛɛ̄ kɔ Pya Izrɛl a aara nɛɛ saanɛɛ doodoo “nwiī kɛ̄ buɛ̄,” sa ye ‘wereloo’ doodoo alaba loo. Bu edoba, Pya Izrɛl enɛ dee pya saanɛɛ le pya kporo a wa le yɛɛ kɔ ba a ɛrɛ biī aāloo lok a bee lu enɛ kiiloo lalap nu a bee dɔ kɛ̄ uwe. (Lev 19:​9, 10) Ue a kɔ alu ewereloo pya saanɛɛ kuunage Pya Nɛɛ Kraist anii’ee. (Luk 10:​30-37) Bu mɛ sīdee? A ɛrɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ e’aara wa buɛ̄ kii dɔɔ̄na buɛ̄, esiga sɔ̄ pio aba dap le kɛ̄ o tɔɔ̄. A bɔloo kɔ i yere ka loo pya nɛɛdam, pya nɛɛwa le pya miɔŋɔ a le doo wo sa wa nɛ enwadɛɛ̄.

Ɛ’ƐP EMANYƆƆ NU A LE BU KPA LEVITIKƆS 19 EKOBEE

17-18. (a) Ena Levitikɔs 19:2 le 1 Pita 1:15 i zū kɔ i doo a? (b) Amunu tam a kuī na nɛɛ lɛɛratam Pita i yere mɛm loo kɔ i si a?

17 Levitikɔs 19:2 le 1 Pita 1:15 zū pya nɛɛ Bari kɔ ba a le kaɛ. Pya dɔɔ̄na dɔ a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee dap i yerebah nɛ kɔ i suā nu edoo lokwa i ɛrɛ yerekpotɛ̄ a aabah Jɛhova. I ekɔa nu akiiloo pya dɔ a kɔ siga nu a bɔloo kɔ i doo, le pya nu a naa bɔloo edoo. * Naɛsī Kpa Kaɛ a bee lu e’ɛm bu muɛ̄ ue Grik tɔgɛ kɔ Jɛhova gbīnage kɔ i ɛrɛ pya lo elap dogo ama. Mɛ a ɛrɛ ue nɛɛ lɛɛratam Pita bee kɔ yereloo.

18 Kere sɔ̄ i aa taāŋabah Jɛhova sa sinage pya dɔɔ̄na tam a lee a, Pita bee kɔ ziī nu a kuī a bɔloo kɔ i doo. Lɛɛ Pita gae kɔ i le kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ i dogo, a bee i zū kɔ: ‘Kpɛ̄naa loo bui beenyiɛ bɛma tam.’ (1 Pit 1:​13, 15) Ena alu lo tam a? Pita bee kɔ pya wuga Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee e “zue nyɛŋia nu akiiloo Nɛɛ a bee” wa kue. (1 Pit 2:⁠9) Bu kaka, dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist anii’ee ɛrɛ ka lo esitam a kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ tam ama, lo eyerebah nɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ. Mɛ dua dee a i kpaā nɛ doodoo pya nɛɛ a le kaɛ lo e’ɛrɛ epoo bu tam zue ue le tɔgɛnu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ sɛh! (Maak 13:10) Sɔ̄ i su pya daakuu a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee yere bu dogo, i tɔgɛ kɔ i wereloo i Bari le nɛɛ le ii le. E i tɔgɛ kɔ i gaa gbī “ele kaɛ” bu dɛ̄dɛɛ̄ nu i doo.

YƆƆ 111 Pya Nu A I Ɛɛrɛbu

^ bar. 5 Pya Nɛɛ Kraist naale kɛɛ̄ Lok Mozis, mɛ lo Lok kɔ gbɛnɛ-edo nu i doo le pya nu ii le edoo. Nɔnɔ nu akiiloo dap i yerebah nɛ kɔ i tɔgɛ wereloo kumaloo pya dɔɔ̄na sa doo nu enia Bari. Ekobee ue ama kɔ kɛ̄ i dap ɛrɛ biī aāloo pio ue a le bu kpa Levitikɔs 19 ekobee doo.

^ bar. 17 Bu ekobee ue ama le bu lo i aa a, naa lu ekɔ nu akiiloo pya pɔrɔ elap dogo a le doodoo ɛp sī nɛɛ, gbee bee nɛɛ, ba mii, doo edɔɔ̄, bip nu esira le dum kunagā.​—Lev 19:​15, 16, 26-29, 31.​—Buū “Ebip Pya A Buū Bip” a le bu lo ekpo ama.

^ bar. 52 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī Nɛɛ Ekeebee aa yerebah nɛ ziī wuga alu bɔ̄nɔ̄ lokwa a dābeeloo nu dɔktɔ aa ye kɔ nɛ.

^ bar. 54 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī wuga nɛɛdam a wee si tam tɛrɛ-egba aa kpɛ kpugi nɛ nɛɛ a bee kue loo tam.

^ bar. 56 UE A BAATƐ̄ FOTO: Ziī wuga nɛɛwa dap nwaabah ibere nwīgbagbara muū a ye yii loo. Mɛ edooge wo lo gbɛnɛ muū yii ye loo ni?