Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Nsɛm A Akenkamfo Bisa

Ahyɛdze a ɔwɔ Leviticus 19:16 a ɔkã dɛ, “mma nnsoɛr nntsia wo nyɛnko no bɔgyaa” no kyerɛ dɛn, na ebɛnadze na yebotum esũa efi mu?

Jehovah tuu Israelfo no fo dɛ wɔnyɛ krɔnkrɔn. Mbrɛ ɔbɛyɛ a wobotum ayɛ krɔnkrɔn no, Jehovah kãa kyerɛɛ hɔn dɛ: “Mma nnkyin sor nye ase dɛ afakɔafabanyi wɔ wo nkorɔfo mu: nkyii so mma nnsoɛr nntsia wo nyɛnko no bɔgyaa: emi nye Ewuradze.”​—Lev. 19:2, 16.

Asɛm a wɔdze dzii dwuma wɔ ha a ɔnye ‘soɛr tsia’ no, ɔma Hebrew kasafua a wɔkyerɛɛ ase no mu da hɔ. Naaso ɔkyerɛ dɛn? Jewfo hɔn nwoma bi a ɔkã Leviticus ho asɛm kã dɛ: “Asɛm a kyerɛwsɛm ne fã yi kã no . . . ɔyɛ dzen dɛ ebɛtse ase, osiandɛ ɔyɛ dzen dɛ ibohu dza Hebrew nkasafua a [wɔdze edzi dwuma wɔ ha] no kyerɛ. Sɛ wɔrekyerɛ ase tsenn a obotum akyerɛ, ‘mma nngyina do, mma nngyina ho anaa mma nngyina nkyɛn.’”

Abemfo bi kyerɛ dɛ asɛmfua yi nye nyiyimu 15 no wɔ ebusuabɔ. Hɔ kã dɛ: “Mma hom nnyɛ atsɛmbu mu dza ɔnntsen: mma nnhwɛ ohianyi enyim, na nnhyehyɛ otumfo enyim: mbom tsenenee mu na bu wo nyɛnko atsɛn.” (Lev. 19:15) Sɛ dɛm a, ɔno ahyɛdze a ɔwɔ nyiyimu 16 a ɔkã dɛ mma obi “nnsoɛr nntsia” ne nyɛnko no botum akyerɛ dɛ onnyi dɛ Nyankopɔn no nkorɔfo sisi obi wɔ asɛndzii mu, eguadzi mu nye ebusuasɛm mu. Afei so nna ɔnnsɛ dɛ wɔdan asɛm enyi osian mfaso bi a nna wɔrepɛ ntsi. Nokwasɛm nye dɛ, onnyi dɛ yɛyɛ ndzɛmba a ɔtse dɛm. Naaso yebotum atse asɛmfua a ɔwɔ nyiyimu 16 no ase akɔ ekyir yie akyɛn dɛm.

Ma yɛnhwɛ asɛm a ɔwɔ nyiyimu 16 n’ahyɛse pɛɛ no. Nyankopɔn hyɛɛ no nkorɔfo no dɛ mma wonnkyinkyin nnsɛɛ nkorɔfo hɔn edzin. Ɔyɛ nokwar dɛ sɛ obi dzi obi ho anokum a, otum dze ɔhaw ba. Naaso sɛ obi sɛɛ obi ne dzin a, ɔnodze ɔnnyɛ koraa. (Mbɛ. 10:19; Ɔsɛnk. 10:12-14; 1 Tim. 5:11-15; Jas. 3:6) Obi a ɔsɛɛ nkorɔfo dzin no, mpɛn pii no, ɔhyɛ da ara kã nsɛm a ɔnnyɛ nokwar fa afofor ho. Siantsir a ɔyɛ dɛm nye dɛ obogu hɔn enyim ase. Obi a ɔyɛ dɛm no botum edzi dasekrum etsia obi fofor. Sɛ dɛm a ɔbɛyɛ no dze nyimpa no no nkwa bɔto esian mu mpo a, ɔnnyɛ hɔ na ɔrohwɛ. Kaa dɛ nyimpa a wɔtse dɛm bi na wodzii dasekrum tsiaa Naboth ma wosiiw no abo kum no yayaayaw no. (1 Ahe. 21:8-13) Nokwasɛm nye dɛ, dɛ mbrɛ wɔakã wɔ Leviticus 19:16 ne fã a otsĩa ebien no, obi a ɔsɛɛ afofor dzin no botum asoɛr etsia obi no nkwa.

Bio so, obi botum asɛɛ obi ne dzin, osian ɔtan a ɔtan no ntsi. 1 John 3:15 kã dɛ: “Obiara a ɔnndɔ no nua yɛ wudzifo: na hom nyim dɛ onnyiewiei nkwa nntsena owudzifo biara mu.” Ber a Nyankopɔn dze ahyɛdze maa dɛ, “Mma nnsoɛr nntsia wo nyɛnko no bɔgyaa” no, ɔdze kaa ho dɛ: “Mma nntan wo nua wɔ w’akoma mu.”​—Lev. 19:17.

Dɛm ntsi, ahyɛdze a no mu dɔ a ɔwɔ Leviticus 19:16 no dze afotu a no mu yɛ dzen ma Christianfo. Ɔwɔ dɛ yɛpow nsusui bɔn biara na yekwetsir dɛ yɛbɛsɛɛ afofor hɔn edzin. Yebotwa no tsia a, sɛ yɛma pɛ a yɛmmpɛ obi n’asɛm anaa enyiber ma yɛsɛɛ obi ne dzin a, ɔkyerɛ dɛ ‘yɛasoɛr etsia’ no. Ɔno so bɛkyerɛ dɛ yɛtan no. Ɔwɔ dɛ Christianfo kwetsir biribi a ɔtse dɛm korakora.​—Matt. 12:36, 37.