Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

3 Mose 19:16 lɛ, Yehowa fã Israelbii lɛ akɛ: “Kaate shi oshi onyɛmi gbɔmɔ wala kɔkɔɔkɔ.” Mɛni famɔ nɛɛ tsɔɔ? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ mli?

Yehowa kɛɛ Israelbii lɛ akɛ, amɛfee krɔŋkrɔŋ. Famɔi ni ekɛhã amɛ koni amɛfee krɔŋkrɔŋ lɛ eko ji: “Kaanyiɛ ni oowie mɔ ko he efɔŋ yɛ omaŋbii lɛ ateŋ. Kaate shi oshi onyɛmi gbɔmɔ wala kɔkɔɔkɔ. Miji Yehowa lɛ.”​—3 Mo. 19:2, 16.

“Kaate shi oshi” ni akɛtsu nii yɛ Ga Bibliai komɛi amli lɛ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni abaanyɛ atsɔɔ Hebri wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ shishi. Shi mɛni etsɔɔ? Yudafoi aniiamlitaomɔ wolo ko ni wieɔ Mose Wolo Ni Ji Etɛ lɛ he lɛ wie akɛ: “Sane nɛɛ ni awie yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ shishinumɔ wa, ejaakɛ ewa akɛ abaagbala nɔ ni Hebri wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ tsɔɔ lɛ mli. Shi eshishitsɔɔmɔ ŋmiiŋmi ji, ‘kaadamɔ nɔ, loo kaadamɔ he, loo kaadamɔ masɛi.’”

Biblia he nilelɔi komɛi kɛɔ akɛ, wiemɔ ni ji, “kaate shi oshi” ni yɔɔ kuku 16 lɛ mli lɛ kɔɔ nɔ ni awie yɛ kuku 15 lɛ mli lɛ he. Kuku 15 lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛkatsɔa sane hiɛ nyɛbua shi kɛ́ nyɛmiikojo. Nyɛkakwɛa hiɛiaŋ ni nyɛye sane nyɛhã ohiafo aloo nyɛye sane nyɛhã niiatsɛ. Nyɛkojoa nyɛnyɛmi gbɔmɔ yɛ jalɛ naa.” (3 Mo. 19:15) Kɛ́ nɔ ni amɛwieɔ lɛ ja lɛ, belɛ famɔ ni ji, “kaate shi oshi” onyɛmi gbɔmɔ lɛ baanyɛ atsɔɔ akɛ, esaaa akɛ Israelnyo ko yeɔ enyɛmi ko sane fɔŋ yɛ kojomɔ mli, yɛ nitsumɔ saji amli, loo yɛ weku saji amli, ni esaaa akɛ etsɔɔ sane hiɛ ebuɔ shi yɛ lɛ diɛŋtsɛ esɛɛnamɔ hewɔ. Eji anɔkwale akɛ, esaaa akɛ mɔ ko feɔ nibii gbohii nɛɛ. Shi gbɛ kroko yɛ ni abaanyɛ agbala ŋmalɛ nɛɛ mli ni shishinumɔ yɛ he kwraa fe enɛ.

Kɛ́ okwɛ kuku 16 lɛ shishijeegbɛ lɛ, obaana akɛ Nyɔŋmɔ fã ewebii lɛ akɛ amɛkawie mɔ ko he efɔŋ. Kaimɔ akɛ, esoro ni mɔ ko miiwie mɔ ko he sane fɔŋ, ni esoro ni mɔ ko miiye mɔ ko he osheku. Oshekuyeli ehiii; shi kɛ́ mɔ ko wie mɔ ko he sane fɔŋ lɛ, no lɛ ehiii kwraa, ni eyɛ hiɛdɔɔ hu. (Abɛi 10:19; Jaj. 10:12-14; 1 Tim. 5:11-15; Yak. 3:6) Kɛ́ akɛɛ mɔ ko miiwie mɔ ko he sane fɔŋ lɛ, belɛ eje gbɛ eemale mɔ lɛ he koni mɛi aná mɔ lɛ he jwɛŋmɔ gbonyo. Ebaanyɛ eye mɔ lɛ he amale odase po, ni kɛ́ no baahã agbe mɔ lɛ po lɛ, egbaaa enaa. Kɛ́ obaakai lɛ, nakai mɛi ye amale odase amɛshi Nabot ni no hã atswia lɛ tɛi ni agbe lɛ be ni efeko nɔ ko lɛ. (1 Maŋ. 21:8-13) No hewɔ lɛ, mɔ ko ni wieɔ mɔ ko he sane fɔŋ lɛ baanyɛ ate shi ashi mɔ lɛ wala, tamɔ bɔ ni awie yɛ 3 Mose 19:16 lɛ fã ni ji enyɔ lɛ.

Agbɛnɛ hu, bei pii lɛ kɛ́ mɔ ko nyɛ mɔ ko lɛ, no hãa ewieɔ mɔ lɛ he sane fɔŋ. Biblia lɛ wieɔ yɛ 1 Yohane 3:15 lɛ akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni nyɛɔ enyɛmi lɛ, gbɔmɔgbelɔ ji lɛ, ni nyɛle akɛ gbɔmɔgbelɔ ko gbɔmɔgbelɔ ko bɛ naanɔ wala yɛ emli.” No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ be ni Nyɔŋmɔ wie wiemɔi ni yɔɔ 3 Mose 19:16 lɛ sɛɛ lɛ, ewie akɛ: “Kaanyɛ onyɛmi yɛ otsui mli.”​—3 Mo. 19:17.

No hewɔ lɛ, famɔ ni yɔɔ 3 Mose 19:16 lɛ ji kɔkɔbɔɔ kɛhã Kristofoi akɛ, esaaa akɛ wɔnáa mɛi ahe jwɛŋmɔ gbonyo loo wɔwieɔ amɛhe sane fɔŋ. Kɛ́ ‘wɔte shi wɔshi’ wɔnyɛmi gbɔmɔ, ni tsɔɔ akɛ, wɔwie ehe sane fɔŋ yɛ esane ni wɔsumɔɔɔ loo wɔhe ni miitsɛ̃ lɛ lɛ hewɔ lɛ, no baanyɛ atsɔɔ akɛ wɔmiinyɛ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkanyɛ mɔ ko.​—Mat. 12:36, 37.