Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Graxe̱ rí nuni bi̱ nuraxnuu

Graxe̱ rí nuni bi̱ nuraxnuu

Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí naʼthí náa Levítico 19:16xátuxaaʼ matani̱i̱ dí raʼkhí xa̱bu̱ numbaaʼ ga̱jma̱a̱ʼ”, ma̱ngaa ndiéjunʼ eʼsngúlú rá.

Jeobá niʼthún bi̱ israelita dí gíʼmaa mani̱ndxu̱ún mbá xuajin kaʼwu. Mu mambáñún, nixnúún kiʼtáñajunʼ rígi̱: “Xájngruigaʼ raratá dí mindu̱wa̱ʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ náa xuajñaanʼ. Xátuxaaʼ matani̱i̱ dí raʼkhí xa̱bu̱ numbaaʼ ga̱jma̱a̱ʼ. Ikhúún ni̱ndxu̱ʼ Jeobá” (Lev. 19:2, 16).

Ajngáa dí naʼthí “xátuxaaʼ matani̱i̱ dí raʼkí” náa ajngáa hebreo dí phú nigumaraʼmáʼ nawáán má kaʼwu. Mú ndiéjunʼ eyoo gáʼthí rá. Mbá i̱yi̱i̱ʼ dí naʼthí ga̱jma̱a̱ numún judío naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu libro ndrígóo Levítico, ikhí naʼthí: “Dí na̱ʼkha̱ náa versículo rígi̱ naʼni mingíjyúuʼ numuu rí tséʼyáá ndiéjunʼ nindoo gáʼthí náa ajngáa hebreo, numuu rí náa ajngáa rúʼko̱ niʼthí ‹xáriejún mijngii o nijniúu›”.

Tikhuun bi̱ najmañún nakumu̱ún dí ajngáa rígi̱ nambríguii ga̱jma̱a̱ versículo dí na̱ʼkha̱ ginii, náa naʼthí: “Ragíʼmaa matani dí ra̱májánʼ náa nambánuu xkujndu. Xátani̱i̱ dí raʼkhí bi̱ migínáa ga̱jma̱a̱ xátani̱i̱ rí májánʼ bi̱ gíʼdoo wéñuʼ. Ga̱jma̱a̱ rí jmbu gíʼmaa matanimbánii xkujndu ndrígóo ndxájuaʼ” (Lev. 19:15). Á mu gajkhun rí xúʼko̱, kiʼtáñajunʼ dí naʼthí náa versículo 16 dí xátuxaaʼ matani̱i̱ dí raʼkhí, mbáa nindoo gáʼthí dí bi̱ israelita gíʼmaa muni̱ dí jmbu índo̱ gúnimbáníí xkujndu, náa nugujua̱ o gajmiún bi̱ kuñún. Ma̱ngaa dí xáʼyóoʼ muthi dí nduwaʼ mu mutambayumijná o makhánún dí májánʼ. Gajkhun má xáʼyóoʼ mu̱ʼni̱ xúʼko̱, mú rígá i̱mba̱ rí xóo ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú ajngáa dí naʼthí náa versículo 16.

Guʼyáá xóo nagi̱ʼdu̱u̱ naʼthí náa versículo rúʼko̱. Dios niʼthún bi̱ israelita dí ragíʼmaa muthi dí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí mataninduwaʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ raʼkháa ikháá nindxu̱u̱ dí marata numún eʼwíinʼ, maski ajndu ma̱ngaa naʼni dí marigá xkujndu (Prov. 10:19; Ecl. 10:12-14; 1 Tim. 5:11-15; Sant. 3:6). Dí nuthi nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ nuni̱ mu muni̱ gachíí mbiʼyuu mbáa. Bi̱ naʼthí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa nguáná asndu naʼthí mbá dí maʼga̱ kayáa makhañúu xa̱bu̱ buʼko̱. Rúʼko̱ dí nirígá ga̱jma̱a̱ numuu Nabot. Tikhuun xa̱bu̱ nithi dí mindu̱wa̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu, ga̱jma̱a̱ numuu dí nithi xa̱bu̱ buʼko̱, niʼni rí xa̱bu̱ muxiyáa Nabot ga̱jma̱a̱ itsí maski ajndu ragíʼdoo aʼkhúun (1 Rey. 21:8-13). Ikha jngóo dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa iwáá kayuuʼ náa Levítico 19:16, mbáa bi̱ naʼthí dí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa, natu̱jxu̱u̱ naʼni dí raʼkháa ikhoo ga̱jma̱a̱ numuu vida ndrígóo mbáa xa̱bu̱.

Ma̱ngaa índo̱ mbáa xa̱bu̱ bi̱ naʼthí dí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa, nindxu̱u̱ numuu rí tsíyoo gáʼyoo. Náa 1 Juan 3:15 naʼthí: “Asndu tsáá bi̱ nawiyu̱u̱ʼ kaʼyoo ndxájuu, nindxu̱u̱ mbáa bi̱ nagudíin xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ ikháanʼla má ndu̱ya̱a̱ rí nimbáa bi̱ nagudíin xa̱bu̱, xándoo maxtáa kámuu mbiʼi”. Nda̱wa̱á dí Dios niʼtáñajunʼ dí naʼthí náa Levítico 19:16, niʼthí: “Ragíʼmaa mawiya̱a̱ʼ xtayáá ndxájuaaʼ náa awúu̱n a̱jkia̱a̱nʼ” (Lev. 19:17).

Ikha jngóo, kiʼtáñajunʼ kiejuunʼ dí naʼthí náa Levítico 19:16 naʼthí mbá dí xúgiáánʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristiano gíʼmaa muʼnimbáníí. Ragíʼmaa mundxaʼwamíjná dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ nditháan ragíʼmaa muʼthá dí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa. Á mu natu̱jxu̱lú nu̱ʼni̱ dí raʼkhí ikhoo ga̱jma̱a̱ numuu mbáa, xóo muʼthá, á mu nuʼthá dí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbáa numuu rí tsíyulú kuʼyáá o numuu rí naxígúlú kuʼyáá, rúʼko̱ nasngájma dí nawiyulú kuʼyáá. Mú ikháanʼ bi̱ ni̱ndxu̱lú cristiano ragíʼmaa mawiyulú kuʼñúún eʼwíinʼ (Mat. 12:36, 37).