V nebesiach Ježiš nadobudol vlastnosti, vďaka ktorým neskôr na zemi vedel dobre spolupracovať s inými a dal im v tom vynikajúci príklad. Čo sa od neho môžeme naučiť my? Z jeho príkladu sa učíme tri zásady, ktoré nám pomôžu byť dobrými spolupracovníkmi. Keď ich uplatníme, budeme prispievať k väčšej jednote a lepšej spolupráci.

Dobrý spolupracovník si úprimne váži svojich kolegov a nesnaží sa nad nimi vyniknúť. Takýto pokorný postoj sa Ježiš naučil prejavovať od svojho Otca. Hoci len Jehova si zaslúži byť nazývaný Stvoriteľom, chcel, aby aj iní vedeli, akú dôležitú úlohu hral pri stvorení jeho Syn a spolupracovník. Vidno to z Božieho výroku: „Urobme človeka na svoj obraz.“ (1. Mojž. 1:26) Ježiš si určite uvedomoval, aký je Jehova v tomto ohľade pokorný. (Žalm 18:35)

Keď bol Ježiš na zemi, bol pokorný tak ako jeho Otec. Keď ho druhí chválili za to, čo robil, vždy vzdával chválu Bohu, ktorý si ju zaslúži. (Mar. 10:17, 18; Ján 7:15, 16) Pri spolupráci so svojimi učeníkmi vytváral pokojnú atmosféru. Pozeral sa na nich ako na priateľov, a nie ako na otrokov. (Ján 15:15) Dokonca im umyl nohy, aby ich naučil pokore. (Ján 13:5, 12–14) Aj my by sme si mali  vážiť svojich spolupracovníkov a dávať ich záujmy pred svoje vlastné. Keď si navzájom prejavujeme úctu a nezameriavame sa na to, kto za vykonanú prácu zožne pochvalu, môže sa tým dosiahnuť veľa dobrého. (Rim. 12:10)

Pokorný človek si tiež uvedomuje, že „vďaka mnohým radcom sa [plány] vydaria“. (Prísl. 15:22) Aj keď máme bohaté skúsenosti a rôzne schopnosti, musíme uznať, že žiadny človek nevie všetko. Aj Ježiš uznal, že niektoré veci nepozná. (Mat. 24:36) A zaujímal sa o názory svojich učeníkov, hoci boli nedokonalí. (Mat. 16:13–16) Nie div, že jeho spolupracovníci sa pri ňom cítili príjemne. Keď si pokorne uvedomujeme, že nevieme všetko, a umožníme druhým, aby aj oni prispeli svojím návrhom, povedie to k tomu, že budú medzi nami dobré vzťahy a naše plány sa vydaria.

Najmä zboroví starší by mali pri vzájomnej spolupráci napodobňovať Ježiša a byť pokorní. Mali by pamätať na to, že svätý duch môže podnietiť ktoréhokoľvek staršieho z rady starších, aby prišiel s dobrým návrhom. Ak na svojich stretnutiach budú udržiavať atmosféru, v ktorej sa môže každý voľne vyjadrovať, spoločne dospejú k rozhodnutiam, ktoré budú na úžitok celého zboru.

Dobrý spolupracovník je rozumný v tom, ako pristupuje k svojim kolegom. Je prispôsobivý a ústupčivý. Ježiš mohol pri mnohých príležitostiach pozorovať, aký je jeho Otec rozumný. Napríklad Jehova ho poslal, aby oslobodil ľudí od rozsudku smrti, ktorý si zasluhujú. (Ján 3:16)

Ježiš bol ochotný ustúpiť, keď to bolo potrebné alebo vhodné. Spomeňme si, ako pomohol Feničanke, aj keď bol poslaný k izraelskému národu. (Mat. 15:22–28) A bol rozumný v tom, čo očakával od svojich učeníkov. Keď ho jeho priateľ Peter pred druhými zaprel, Ježiš mu ochotne odpustil a neskôr ho poveril dôležitými úlohami. (Luk. 22:32; Ján 21:17; Sk. 2:14; 8:14–17; 10:44, 45) Z Ježišovho príkladu jasne vyplýva, že aj my by sme mali byť ústupčiví, „nech všetci ľudia vidia, že [sme] rozumní“. (Fil. 4:5)

 Byť rozumní znamená byť aj prispôsobiví, aby sme dokázali harmonicky spolupracovať s rôznymi typmi ľudí. Ježiš vychádzal s ľuďmi vo svojom okolí tak dobre, že jeho nepriatelia naňho žiarlili a obvinili ho, že „sa priatelí s vyberačmi daní a hriešnikmi“, ktorí priaznivo reagovali na to, čo učil. (Mat. 11:19) Môžeme aj my vychádzať s druhými tak dobre ako Ježiš? Louis, ktorý v krajskej službe a v Bételi spolupracoval s ľuďmi z rôzneho prostredia, hovorí: „Spolupráca s inými nedokonalými ľuďmi je ako stavba múru z kameňov rôznej veľkosti a tvaru. A keďže každý kameň je iný, vyžaduje si to veľkú námahu, aby bol múr rovný. Aj ja som musel byť ochotný prispôsobiť sa, aby sme spolupracovali pokojne a aby bola práca hotová.“ To je vynikajúci postoj!

Pri akej príležitosti môžeme dať v našom zbore najavo, že sme rozumní? Napríklad keď spolupracujeme so svojou zvestovateľskou skupinou. Možno sú v nej zvestovatelia, ktorí majú inú rodinnú situáciu ako my alebo sú od nás starší či mladší. Rozumnosť prejavíme tak, že sa prispôsobíme ich tempu alebo forme služby, aká vyhovuje im, aby mali zo služby väčšiu radosť.

Dobrý spolupracovník je ochotný deliť sa. (1. Tim. 6:18) Ježiš si pri spolupráci so svojím Otcom určite všimol, že Jehova nie je tajnostkár. Keď Jehova „pripravoval nebesia“, Ježiš bol „pri tom“ a mohol sa od neho učiť. (Prísl. 8:27) Neskôr sa aj sám Ježiš rád delil so svojimi učeníkmi o všetko, čo „počul od svojho Otca“. (Ján 15:15) Napodobňujme Jehovov príklad a ochotne sa deľme so svojimi bratmi a sestrami o skúsenosti a poznatky, ktoré sme nadobudli. Dobrý spolupracovník si nenecháva dôležité alebo užitočné informácie pre seba, len aby neprišiel o svoju autoritu a postavenie. Rád sa s druhými podelí o užitočné veci, ktoré sa naučil.

So svojimi spolupracovníkmi sa môžeme deliť aj o slová povzbudenia. Nepoteší nás to, keď si niekto všimne naše úsilie a úprimne nás pochváli? Ježiš si našiel čas, aby svojim spolupracovníkom povedal, čo dobré na nich vidí. (Porovnaj Matúša 25:19–23; Lukáša 10:17–20.) Dokonca im povedal, že budú „konať ešte väčšie skutky“ ako on. (Ján 14:12) Večer pred svojou smrťou pochválil svojich verných apoštolov slovami: „Vy ste zostali pri mne v mojich skúškach.“ (Luk. 22:28) Predstav si, ako ich museli jeho slová zahriať pri srdci a akým impulzom boli pre ich ďalšiu službu! Ak si nájdeme čas a pochválime svojich spolupracovníkov, určite budú šťastnejší a pravdepodobne aj produktívnejší.

Brat, ktorý sa volá Kayode, hovorí: „Dobrý spolupracovník nemusí byť bez chyby, ale šíri okolo seba radosť a uľahčuje tým prácu ostatným v tíme.“ Si aj ty takým spolupracovníkom? Mohol by si sa opýtať niektorého zo svojich spolukresťanov, čo si o tebe v tomto ohľade ostatní myslia? Ak s tebou radi spolupracujú, tak ako učeníci radi spolupracovali s Ježišom, potom môžeš povedať tak ako apoštol Pavol: „Sme… spolupracovníci, ktorí prispievajú k vašej radosti.“ (2. Kor. 1:24)