Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 51

Guʼdxawíín má xúʼko̱ rí naʼthí

Guʼdxawíín má xúʼko̱ rí naʼthí

“Bugi̱ nindxu̱u̱ A̱ʼdióʼ bi̱ nandoʼ ka̱yo̱o̱, bi̱ naʼni rí maʼdxuu a̱jkiu̱nʼ. Gudxawíínla” (MAT. 17:5).

AJMÚÚ 54 “Rígi̱ nindxu̱u̱ kamba̱a̱”

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1, 2. a) Ndiéjunʼ kiʼtáñajunʼ nindrigú ajtsíin apóstoles ndrígióo Jesús, ga̱jma̱a̱ xóo nini̱ xá. b) Ndiéjunʼ guʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

NDA̱WA̱Á dí nijngoo ndxa̱a̱ Pascua nákha tsiguʼ 32, apóstol Pedro, Santiago ga̱jma̱a̱ Juan ndiyáá ga̱jma̱a̱ idún mbá visión nagui̱i̱ wéñuuʼ. Náa mbá kúbá rí mitsídánʼ, naraʼnuu dí nindxu̱u̱ mbá kúbá dí kajua̱a̱ ga̱jma̱a̱ kúbá dí mbiʼyuu Hermón, Jesús niʼni mixtiʼkuii náa inún ikhiin. Náa Biblia naʼthí: “Inuu nixpíbiʼ xóo a̱jkha̱ʼ ga̱jma̱a̱ xtíñuu nimbiʼi xóo aguʼ” (Mat. 17:1-4). Índo̱ na̱jkha̱ rámbá visión rígi̱ apóstoles nidxawíín dí niʼthí Dios: “Bugi̱ nindxu̱u̱ A̱ʼdióʼ bi̱ nandoʼ ka̱yo̱o̱, bi̱ naʼni rí maʼdxuu a̱jkiu̱nʼ. Gudxawíínla” (Mat. 17:5). Ga̱jma̱a̱ rí xóo nikúwá mbá nájtsíin bugi̱, nisngajmá rí gajkhun nidxawíín dí niʼthí Jesús, ikháanʼlu ma̱ndoo mbuʼyaridúún.

2 Náa artículo rí nijngoo, nijmañulúʼ dí muʼdxawíín dí naʼthí Jesús nandoo gáʼthúu̱n rí tikhuu gíʼmaa muniʼñááʼ ru̱ʼni̱. Náa artículo rígi̱, mbuʼyáá a̱jma̱ dí Jesús niʼthí dí gíʼmaa mu̱ʼni̱.

“ATA̱ʼA̱LA NÁA XKRUGUA RÍ CHÍMA̱JA̱Nʼ”

3. Xó má naʼthí náa Mateo 7:13, 14, ndiéjuunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ rá.

3 (Atraxnuu Mateo 7:13, 14). * Jesús niʼthí dí rígá a̱jma̱ xkrugua náa mámbá xkrugua na̱jkha̱ kaguáanʼ náa mixtiʼkhu kamba̱a̱, nda̱a̱ mbaʼa kamba̱a̱, mbá nindxu̱u̱ “ma̱ja̱nʼ” ga̱jma̱a̱ i̱mba̱ rí nindxu̱u̱ “smídúʼ”. Mámbáa kaʼyoo maraʼwíí náá kamba̱a̱ gáʼga. Rúʼko̱ nindxu̱u̱ dí itháan gíʼdoo numuu muraʼwíí mu̱ʼni̱, numuu rí á mu nuraʼwíí májánʼ makuwáánʼ kámuu mbiʼi.

4. Xú káʼnii gárata ikháán dí nindxu̱u̱ kamba̱a̱ “ma̱ja̱nʼ” rá.

4 Májánʼ gáʼni rí mbuʼyáá xkáʼnii mixtiʼkhu nindxu̱u̱ nájma̱ kamba̱a̱ rígi̱. Mbaʼin nuraʼwíí magún náa kamba̱a̱ rí “ma̱ja̱nʼ” numuu dí ra̱mingíjyúuʼ magún ikhí. Phú migíná dí mbaʼin nuraʼwi̱i̱ magún ikhí numuu rí nagún kidxún eʼwíinʼ. Mú tséyáá dí Gixa̱a̱ nandoo rí magún náa kamba̱a̱ rúʼko̱ rí na̱jkha̱ kagui̱i̱n makhañún (1 Cor. 6:9, 10; 1 Juan 5:19).

5. Ndiéjunʼ tsiakii nini tikhun mu muxkamaa kamba̱a̱ rí smídú mu magún ikhí xá.

5 Raʼkháa i̱ndó kamba̱a̱ dí “ma̱ja̱nʼ” rígá ma̱ngaa rígá i̱mba̱ kamba̱a̱ dí “smídú”, Jesús niʼthí dí nguéjmi̱i̱n bi̱ nuxkamaa. Ndíjkha rá. Náa i̱mba̱ versículo, Jesús niʼthí dí ndayóoʼ muñeumíjna̱ náa profeta bi̱ minduwiinʼ (Mat. 7:15). Xa̱bu̱ nuthi dí rígá mbaʼa wéñuuʼ religión ga̱jma̱a̱ mbaʼa dí ikhaa nuthi dí nusngáa dí gajkhun. Numuu dí rígá mbaʼa wéñuuʼ religión, mbaʼiin xa̱bu̱ nakawábiinʼ ga̱jma̱a̱ nánguá eyáá dí muni̱, asndu má nánguá eyaʼ muxkamaa kamba̱a̱ dí na̱jkha̱ kagui̱i̱n makuwá kámuu mbiʼi. Mú, ma̱ndoo muxkamaa, numuu rí Jesús niʼthí: “Á mu nakuwáanʼ má xúʼko̱ náa rí nisngáa, musngajmá gajkhun rí nindxa̱la xa̱bi̱ʼ; muniʼnuuʼ rí gajkhun, ga̱jma̱a̱ rí gajkhun maʼni káwáanʼlá” (Juan 8:31, 32). Ra̱ʼkhá tháán májánʼ dí ikháán nitayáʼ dí gajkhun, na̱nguá nitani̱ xóo eni̱ mbaʼin xa̱bu̱. Nitanigajmaa mi̱jnu̱ʼ dí naʼthí náa Ajngá rawuunʼ Dios mu majmañaaʼ ma̱ta̱ya̱a̱ xóo nindxu̱u̱ ikha ndrígóo ga̱jma̱a̱ nitadxawíín dí niʼsngáa Jesús. Mbá xkri̱da, nijmañaaʼ dí Jeobá nagi̱ʼthu̱u̱n rí muʼnigaʼduunʼ kiʼsngáa dí na̱ʼkha̱ náa religión rí mindu̱wa̱ʼ, rí xúʼgua̱ o xúʼni ndxa̱a̱ o costumbre dí tsénigu̱u̱ʼ Dios. Ma̱ngaa nitayáá rí nguáná naʼni mingíjyúuʼ muʼni dí naʼthí Jeobá ga̱jma̱a̱ muniʼñááʼ ru̱ʼni̱ dí ikhaa tsénigu̱u̱ʼ (Mat. 10:34-36). Mbáa ikháán niʼniaanʼ mingíjyúuʼ matriʼkuminaʼ, mú tákanájkhaaʼ numuu rí nindaaʼ xtayáá Jeobá ga̱jma̱a̱ nindaaʼ rí ikhaa ma̱ndoo kaʼyaaʼ. Ikha jngóo Jeobá nadxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ (Prov. 27:11).

XÓO GÁKUWÁANʼ MÁ XÚʼKO̱ NÁA KAMBA̱A̱ SMÍDÚ RÁ.

Rí naʼthí Dios mu̱ʼni̱ nambáyulúʼ mu̱ʼgua̱ má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ “smídú”. (Atayáá kutriga̱ 6 asndu 8). *

6. Xó má naʼthí náa Salmo 119:9, 10, 45, 133, ndiéjunʼ gándoo gámbáyulú makuwáánʼ má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ dí smídú rá.

6 Á mu na̱jkua̱ má náa kamba̱a̱ smídú, ndiéjunʼ gámbáyulú mu̱ʼgua̱ má xúʼko̱ ikhí rá. Guʼyáá mbá xkri̱da. Náa tikhu xuajen, kamba̱a̱ smídú dí rígá kúbá gíʼdoo gúlóo mu xúʼko̱ bi̱ na̱jkha̱ kayóo carro xáʼga kanuu rawuunʼ ga̱jma̱a̱ mu xáxpatríguíi náa xki̱jka̱. Lá ragájkhun dí nimbáa xa̱bu̱ bi̱ na̱jkha̱ kayóo carro xáʼthi dí gúláa rúʼko̱ naʼni xkájkiu̱u̱n ráʼ. Xúʼko̱ má kayuuʼ nindxu̱u̱ ikha ndrígóo Jeobá dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, nindxu̱u̱ xóo gúláa rúʼko̱, rí nambáyulúʼ mu̱ʼgua̱ má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ dí smídú (atraxnuu Salmo 119:9, 10, * 45, * 133). *

7. Xú káʼnii gíʼmaa mbuyáá jiámá ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ kamba̱a̱ dí smídú rá.

7 Dxámá ga̱jma̱a̱ dxáʼgú, lá nguáná nakuma̱a̱ʼ dí naʼthí muʼni Jeobá nindxu̱u̱ gakhii wéñuʼ ráʼ. Rúʼko̱ nandoo Gixa̱a̱ dí matatsaʼwamínáʼ. Ikhaa naʼni ma̱ta̱ya̱a̱ itháan xóo nuni̱ bi̱ nagún náa kamba̱a̱ ma̱ja̱nʼ ga̱jma̱a̱ rí xóo nuni̱ gagimijná. Nandoo makumaaʼ rí ikháán na̱nguá tani̱ gagiminaʼ wéñuuʼ xóo eni̱ eʼwíinʼ bi̱ natanigajmaa gajmiáanʼ o xa̱bu̱ bi̱ natañún náa internet, ga̱jma̱a̱ naʼni maku̱ma̱a̱ʼ rí naʼthí Jeobá na̱nguá eniñaaʼ matani rí mitsaanʼ dí rígá. * Mú garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí Gixa̱a̱ na̱nguá exmiéjuunʼ dí bi̱ nagún náa kamba̱a̱ rúʼko̱ mbuyáá ndiéjunʼ kuáʼti̱i̱n. Mú, Jeobá naʼtháanʼ kaʼwu ndiéjunʼ gakhánún bi̱ gágún má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ dí smídú (Sal. 37:29; Is. 35:5, 6; 65:21-23).

8. Ndiéjunʼ gándoo gajmañún jiáma ga̱jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ náa xkri̱doo Olaf rá.

8 Atatsaʼwáminaʼ ndiéjunʼ gándoo gajmañaaʼ rí xóo nigíʼnuu mbáa ndxájulú dxámá mbiʼyuu Olaf. * A̱ngui̱i̱n bi̱ najkha̱a̱ gajmíi̱n escuela nutsudaa maʼni dí raʼkhí. Índo̱ ikhaa niʼthí dí bi̱ testigo de Jeobá nunimbáníí ikha dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, mbaʼiin wa̱ʼxa̱ʼ bi̱ naʼnigajmaa gajmíi̱n náa escuela nitsudaa dí mubúúnʼ gajmiún. Mú ikhaa niʼni gaʼduunʼ mbaʼa dí nitsudaa maʼni. Ikhaa niʼthí: “Mbaʼin maestro bi̱ nisngóʼ nitsudún dí maʼgá gánigajmaa escuela rí mitsídánʼ, numuu rí xúʼko̱ gáʼni rí magúʼdóʼ mbújkha̱a̱. Nithu̱nʼ rí á mu na̱nguá eni̱ xúʼko̱, xáʼga̱nú mani̱ndxu̱ʼ mbáa bi̱ gíʼdoo numuu náa numbaaʼ”. Ndiéjunʼ nimbáyúu maʼni gaʼduunʼ dí nitsudaa maʼni xá. Ikhaa niʼthí: “Ndiʼñíinʼ bi̱ ni̱ndxu̱ún míjíinʼ xa̱bu̱ bi̱ mambaxúʼ gajmínʼ náa congregación. Bi̱ kúwá ikhí niguánú ninindxu̱ún xóo bi̱ kúwá náa goʼwóʼ. Ma̱ngaa nigíʼdu̱u̱ ninigajmaa itháan Biblia. Índo̱ ninigajmaa itháan, itháan má e̱yo̱o̱ rí gajkhun nindxu̱u̱ dí xtáá rajmañuʼ ga̱jma̱a̱ niʼni dí nimbá xárikhoʼ ma̱ni̱ ñajuunʼ Jeobá”.

9. Ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ á mu nandulú mu̱ʼgua̱ má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ smídú rá.

9 Gixa̱a̱ nandoo dí magajnáálú náa kamba̱a̱ dí na̱jkha̱ kaguáanʼ makuwáánʼ ga̱jma̱a̱ rí mu̱ʼgua̱ mbóó gajmiúlú xa̱bu̱ bi̱ nagún náa kamba̱a̱ ma̱ja̱nʼ rí na̱jkha̱ kagui̱i̱n makhañún (Mat. 7:13). Mú, á mu nuʼdxawíín má xúʼko̱ rí naʼthí Jesús ga̱jma̱a̱ nduʼyáá dí kamba̱a̱ smídú nañewu̱nlú, xágajnánlu ikhí. Rí xúgi̱ guʼyáá i̱mba̱ dí Jesús niʼthí dí gíʼmaa mu̱ʼni̱.

“GAMBAJXÍIʼ GA̱JMA̱A̱ʼ NDXÁJUAAʼ”

10. Xó má naʼthí Mateo 5:23, 24, ndiéjunʼ niʼthí Jesús dí gíʼmaa mu̱ʼni̱ rá.

10 (Atraxnuu Mateo 5:23, 24). * Náa versículo rígi̱, Jesús xtáa raʼthí ga̱jma̱a̱ mbá mbiʼi dí gíʼdoo numuu eyáá bi̱ judío. Gundxaʼwámíjná dí mbáa judío xtáa náa templo inu maxnáxi̱i̱ mbáa xujkhú náa dxajkun xóo tsigijñaʼ. Mú ikhú narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n dí mbáa ndxájuu nakiʼnáa kaʼyoo, ndiyóoʼ maniñuuʼ xujkhúʼ ga̱jma̱a̱ magajnáa ikhí. Náá numuu rá. Ndiéjunʼ lá nigiʼdoo itháan numuu ki xóo maxnáxi̱ tsigijñaʼ náa Jeobá xá. Jesús niʼthí kaʼwu: “Ginii, gambajxíiʼ ga̱jma̱a̱ʼ ndxájuaaʼ”.

Lá mbuʼyaridáá Jacob, bi̱ ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ wabaaʼ mu mambaxíi ga̱jma̱a̱ ndxájuu ráʼ. (Atayáá kutriga̱ 11 ga̱jma̱a̱ 12). *

11. Ndiéjunʼ ndiyóoʼ maʼni Jacob mu mambajxíi ga̱jma̱a̱ Esaú rá.

11 Ma̱ndoo majmañulúʼ xóo gambajxíiʼ gajmiúlú eʼwíinʼ rí mbuʼyáá xóo niʼni Jacob. Índo̱ Jacob nixtáa itháan rí 20 tsiguʼ náa raʼkháa kubo̱o̱ʼ, Dios nijmiuu mbáa ángel maʼthúu̱n dí mata̱nga̱a̱ (Gén. 31:11, 13, 38). Mú rígá mbá xkujndu, Esaú bi̱ nindxu̱u̱ ndxájuu nigíʼ maxíyáa (Gén. 27:41). Jacob “nimíñuu wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ nixmiéjuunʼ” índo̱ nindxa̱ʼwáminaʼ á mu ndxájuu ka̱ʼníí gíʼdaa xóó sia̱nʼ (Gén. 32:7). Ndiéjunʼ niʼni Jacob mu mambajxíi ga̱jma̱a̱ ndxájuu rá. Ginii, niʼtákáñuu Jeobá. Raga̱jma̱, nixnúu mbaʼa regalo Esaú (Gén. 32:9-15). Ragajtsú, índo̱ ndiʼyoo mijngii, Jacob ndiʼyamajkhuu Esaú índo̱ nismbáti̱go̱o̱ asndu juwan nuthu. Numuu rí ninindxu̱u̱ xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ nigiʼdoo gamajkhu Jacob nimbájxii ga̱jma̱a̱ ndxájuu (Gén. 33:3, 4).

12. Ndiéjunʼ ejmañuluʼ náa xkri̱doo Jacob rá.

12 Ma̱ndoo majmañulúʼ mbá ikha dí xú káʼnii Jacob niʼni rataminaʼ matsijnuu ndxájuu ga̱jma̱a̱ rí xóo niʼni. Ginii, nindo̱ʼo̱o̱ Jeobá rí mambáyúu. Nda̱wa̱á, niʼni xó má niʼtájkháan índo̱ niʼni xúgíʼ xóo eʼngo̱o̱ mu mani̱ndxu̱u̱ májánʼ índo̱ gátsijnuu Esaú. Ga̱jma̱a̱ índo̱ ndiʼyoo, na̱nguá nigi̱ʼdu̱u̱ ga̱jma̱a̱ mu maʼthí tsáa gíʼdoo aʼkhúun. Ikhaa nindoo dí mambaxíi ga̱jma̱a̱ ndxájuu. Xú káʼnii gándoo guʼyaridáá xá.

XÚ KÁʼNII GÁNDOO GÁMBÁXÍIʼ GAJMIÚLÚ EʼWÍINʼ RÁ.

13, 14. Ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ á mu niʼni gawíínʼ mbáa ndxájulú rá.

13 Bi̱ na̱jkua̱ náa kamba̱a̱ dí na̱jkha̱ kaguáanʼ makáwáanʼ nandulú makuwáánʼ mbá tsímáá gajmiúlú a̱ngiu̱lú (Rom. 12:18). Ikha jngóo, ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ á mu nduʼyáá dí niʼni gawíínʼ mbáa ndxájulú rá. Xó má niʼni Jacob, gíʼmaa muʼtákáñíí Jeobá mu maʼni tsajkurámuuʼ tsiakii dí gúʼni rí mambaxíiʼ gajmiúlú ndxájulú buʼko̱.

14 Gíʼmaa mbuʼyáá xóo ni̱ndxu̱lú. Mbá xkri̱da, Ma̱ndoo murajximíjna̱: “Lá maʼngo̱ʼ maniʼñúuʼ rí nanimbamínáʼ mu mathu̱u̱n ga̱jma̱a̱ ajngáa wabaaʼ dí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoʼ mu mambaxíiʼ gajmuʼ xáʼ. Xóo gáku̱mu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ Jesús á mu ikhúún ginii na̱ni̱ rí mambajxíiʼ ga̱jmu̱ʼ ndxájuʼ rá.” Dí xóo gúriʼña̱a̱ graxe̱ rígi̱ maxkajxáánʼ muʼdxawíín dí naʼthí Jesús ga̱jma̱a̱ mu̱ʼgua̱ kanuu náa ndxájulú mu mambaxíiʼ gajmiúlú. Xkri̱da ndrígóo Jacob mambáyulú maʼngo̱o̱ mu̱ʼni̱ xúʼko̱.

15. Xú káʼnii embáyuluʼ ikha dí na̱ʼkha̱ náa Efesios 4:2, 3 mambaxíiʼ gajmiúlú ndxájulú rá.

15 Ndiéjunʼ gárígá á mu Jacob niʼnimbamínáʼ índo̱ niraʼnuu ndxájuu rá. Mbáa mixtiʼkhu xóo nirígá. Xúʼko̱ má kayuuʼ, á mu nuʼtámíjná gajmiúlú ndxájulú mu muʼnimbáníí xkujndu, gíʼmaa manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ wabaaʼ (atraxnuu Efesios 4:2, 3). * Proverbios 18:19 naʼthí: “A̱jkiu̱u̱n mbáa ndxájulú bi̱ nigawúunʼ kúgoo itháan xa̱ʼ ki xóo mbá xuajen dí kúgumaʼá májánʼ ga̱jma̱a̱ rígá xkujndu rí nindxu̱u̱ xóo xkrugoo mbá xtátsí”. Rí mani̱ndxa̱a̱ʼ xa̱bu̱ wabaaʼ índo̱ naratháán dí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ma̱ndoo mani̱ndxu̱u̱ xóo llave rí maʼni matuʼulú náa “xtátsí”.

16. Ndiéjunʼ gíʼmaa mundxaʼwamíjná ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

16 Ma̱ngaa gíʼmaa mundxaʼwamíjná wapháá ga̱jma̱a̱ tsumáá dí guʼtháán ndxájulú bi̱ niʼnigawíínʼ. Índo̱ gakáwáánʼ xawii, gíʼmaa mu̱ʼgua̱ kanuu náa ndxájulú bi̱ nigawúunʼ mu mu̱ʼni̱ rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Nákhá ginii mbáa maʼthúlú dí xánigulú wéñuuʼ. Mú xákiʼnáaʼlu ni má xúʼtha rí ikháanʼ májánʼ má eʼnilu, numuu dí rúʼko̱ xáyambáá mambaxíiʼ gajmiúlú. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí itháan gíʼdoo numuu dí mambaxíiʼ gajmiúlú ndxájulú raʼkháa dí mbuʼyáá tsáa niʼni májánʼ o niʼni dí raʼkhí (1 Cor. 6:7).

17. Ndiéjunʼ ejmañaaʼ ikháán náa xkri̱da ndrígóo Gilbert rá.

17 Guʼyáá xúgíʼ tsiakii dí niʼni ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Gilbert mu mbayáʼ maxtáa tsímáá ga̱jma̱a̱ ndxájuu. Ikhaa niʼthí: “Nigúʼdoʼ mbaʼa wéñuuʼ xkujndu gajmuʼ mbáa bi̱ ka̱yo̱o̱. Niniminaʼ itháan rí a̱jma̱ tsiguʼ rí matamíjná gajmuʼ májánʼ mu mambájxu gajmuʼ xó má nákha ginii”. Ndiéjunʼ itháan niʼni xá. “Nákha xóó tsétamijná gajmuʼ bi̱ ka̱yo̱o̱, nitakáñuu Jeobá ga̱jma̱a̱ ni̱ni̱ rataminaʼ dí xagawúnʼ á mu naʼthí rí maʼnigawúnʼ. Ndiyóoʼ maxtáá xawii ma̱ni̱ mba̱a̱ a̱jkiu̱nʼ. Nijmañuʼ mbayóo dí ikhúún ma̱ngaa nakiéʼkhunʼ ga̱jma̱a̱ nikro̱ʼo̱ʼ dí kaʼyoʼ ma̱ni̱ marigá dí tsímáá”. Ndiéjunʼ nirígá nda̱wa̱á rá. Gilbert naʼthí: “Rí xúgi̱ xtáá tsímáá numuu rí nambájxu̱ʼ májánʼ gajmíʼ xúgíinʼ bi̱ kúwá náa goʼwóʼ”.

18, 19. Á mu niʼnigawíínʼ mbáa, ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ ga̱jma̱a̱ náá numuu rá.

18 Ndiéjunʼ gíʼmaa mu̱ʼni̱ á nduʼyáá dí niʼni gawíínʼ mbáa ndxájulú rá. Rí munimbulú dí niʼtáñajunʼ Jesús dí mambaxíiʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú. Guʼtháán Jeobá rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ guʼyáʼ espíritu santo ndrígóo mu mambáyulú muʼnimbáníí xkujndu. Á mu nuʼni xúʼko̱, makuwáánʼ gagi ga̱jma̱a̱ musngajmá rí kuwáánʼ runiʼmbulú dí niʼthí Jesús (Mat. 5:9).

19 Ra̱ʼkhá tháán nadxuu a̱jkiu̱lú dí Jeobá najmiuu Jesús mu maxná ikhulú, bi̱ “kayá edxu̱u̱ náa congregación” (Efes. 5:23). Xó má apóstol Pedro, Santiago ga̱jma̱a̱ Juan, nidxawíín dí niʼthí Jesús, xúʼko̱ má gíʼmaa muʼdxawíín mangáán (Mat. 17:5). Ndiʼyáá mbá rí xóo ma̱ndoo mu̱ʼni̱ nindxu̱u̱ rí mambaxíiʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú bi̱ ni̱ʼni̱ gawúúnʼ. Ma̱ngaa á mu na̱jkua̱ má xúʼko̱ náa kamba̱a̱ smídú dí na̱jkha̱ kaguáánʼ makuwáánʼ, maguma tsajkurámáanʼlu wéñuuʼ xúgi̱ ga̱jma̱a̱ makuwáánʼlu gagi kámuu mbiʼi nda̱wa̱á.

AJMÚÚ 130 Guʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼyamijná

^ párr. 5 Jesús naʼthúlú rí mu̱ʼgua̱ náa kamba̱a̱ rí na̱jkha̱ kaguáanʼ makuwáánʼ ga̱jma̱a̱ rí mambaxíiʼ gajmiúlú a̱ngiu̱lú. Ndiéjunʼ rí gáʼniulú mingíjyúuʼ muʼnimbaníí rí ikhaa niʼthúlú ga̱jma̱a̱ xú káʼnii gáʼngulú muʼnimbáníí rá.

^ párr. 3 Mateo 7:13, 14: “Ata̱ʼa̱la náa xkrugua rí chíma̱ja̱nʼ. Numuu rí ma̱ja̱nʼ nindxu̱u̱ xkrugua ga̱jma̱a̱ ma̱ja̱nʼ nindxu̱u̱ kamba̱a̱ rí na̱jkha̱ kagui̱i̱n mandáti̱gi̱i̱n, mbaʼin natu̱ʼu̱u̱n náa xkrugua rúʼko̱. Mú chíma̱ja̱nʼ nindxu̱u̱ xkrugua ga̱jma̱a̱ smídú nindxu̱u̱ kamba̱a̱ rí na̱jkha̱ kagui̱i̱n mu makuwá, mú káaʼ nguéjmi̱i̱n bi̱ nuxkamaa”.

^ párr. 6 Salmo 119:9, 10: “Xú káʼni gándoo maʼni kaʼwu má xúʼko̱ kambo̱o̱ mbáa dxámá rá. Dí maxtáa xawii má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ maʼnimbánuu xó má ikháán naratá. Ndaʼñáánʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱nʼ. Xátatsiʼñáʼ dí manújngorámuʼ dí naratañájun”.

^ párr. 6 Salmo 119:45: “Majngruigoʼ má xúʼko̱ náa maxtie̱wu̱nʼ májánʼ, numuu rí ndaʼyáaʼ dí ikháán maratañájunʼ”.

^ párr. 6 Salmo 119:133: “Ga̱jma̱a̱ ajngá rawanʼ, atani rí maʼni jmbu kambo̱ʼ ga̱jma̱a̱ atambáyuʼ mu xáni nimbá dí raʼkhí”.

^ párr. 7 Atayáá folleto Naxtiʼña̱a̱ 10 graxe̱ rí nuni jiáma jma̱a̱ wa̱ʼxa̱ʼ, graxe̱ 6: “Xú káʼnii gáni gaʼduunʼ rí nandún mani eʼwíinʼ rá.” Ga̱jma̱a̱ video Atanikríyaminaʼ náa xkujndu, dí na̱ʼkha̱ náa “Dibujo dí naʼsngáa”, náa www.pr418.com (ayuʼ náa BIBLIOTECA > MBAʼA VIDEO > JIÁMA GA̱JMA̱A̱ WA̱ʼXA̱ʼ).

^ párr. 8 Nixtiʼkhu̱u̱ mbiʼñún.

^ párr. 10 Mateo 5:23, 24: “Ikha jngóo, á mu nadxuʼ jcháaʼ mbá tsigijñaʼ náa altar ga̱jma̱a̱ ikhí narmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí ndxájuaaʼ nakiʼnáa kaʼyaaʼ, atatsíñááʼ tsigijñaʼ ndrígáaʼ náa inuu altar ga̱jma̱a̱ ayuʼ gátaʼyáaʼ ndxájuaaʼ. Ginii, gambajxíiʼ ga̱jma̱a̱ʼ, nda̱wa̱á gídxa̱a̱ʼ gáraxnajxí tsigijñaʼ ndrígáaʼ”.

^ párr. 15 Efesios 4:2, 3: “Ganindxa̱la xa̱bu̱ guabaaʼ, xákiʼnáanʼla ga̱jma̱a̱ gaʼngo̱o̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱; gusngajmá dí nandala kuyamíjna̱, gunimíjna dí makuwáanʼla mbá kambájxala má xúʼko̱, xó má espíritu niruwáanʼla, narígá rígi̱ numuu rí kuwáanʼla tsímáá”.

^ párr. 62 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Á mu kuwáánʼ náa kamba̱a̱ “smídú” náa naxtiewunlú ga̱jma̱a̱ dí Jeobá naxná, nuʼni gaʼduunʼ mbuʼyáá pornografía, nu̱ʼni̱ gaʼduunʼ mambaxúlúʼ gajmiúlú xa̱bu̱ bi̱ nuni̱ dí xkawiʼ ga̱jma̱a̱ índo̱ nutsudáánʼ muʼnigajmaa escuela mitsídánʼ.

^ párr. 64 NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHU: Jacob nismbáti̱go̱o̱ mbaʼa nuthu náa inuu ndxájuu Esaú mu mambaxíi ga̱jma̱a̱.