Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Releépa raʼe umi rrevísta Ñemañaha osẽ vaʼekue ko áñope? Ehechamína ikatúpa nemanduʼa koʼã mbaʼére:

Éxodo 34:6 ningo heʼi Jehová ‘ohechaukaha ñandéve mborayhu ifiélva’ ha ‘ñandeporiahuverekoha’. ¿Mbaʼépa oasegura ñandéve upéva?

Jehová ningo ohechauka ñandeporiahuverekoha operdonávo umi mbaʼe vai jajapóva. Ha Éxodo 34:6 oasegura avei ñandéve haʼe ñanepytyvõsetereiha ñanderayhu rupi. Iporãta ningo ñande avei jasegíramo iñehémplo (w21.01, páh. 21).

¿Mbaʼérepa Jehová omeʼẽ algúnope autorida oporomoakã hag̃ua?

Haʼe ojapo upéva ñanderayhu rupi. Oĩ rupi oporomoakãva, Jehová famíliape oĩ pyʼaguapy ha ojejapo porã entéro mbaʼe. Entéronte jaikuaa mávapa odesidi vaʼerã peteĩ mbaʼe ha mávapa ojapo vaʼerã upe ojedesidi vaʼekue (w21.02, páh. 3).

¿Mbaʼérepa kristianokuéra oñatende porã vaʼerã oipuru jave umi aplikasión oenvia térã orresivi hag̃ua mensáhe?

Peteĩ persóna odesidíramo oipurutaha koʼãichagua aplikasión oñatende vaʼerã mávarepa ojeheʼáta, koʼýte oikéta mbaʼérõ peteĩ grúpo tuichávape (1 Tim. 5:13). Oñatende vaʼerã avei ani hag̃ua omosarambi umi informasión ndojekuaaporãiva siertoha, térã ojaprovecha ermanokuérare ogana hag̃ua pláta (w21.03, páh. 31).

¿Mbaʼérepa Ñandejára oheja vaʼekue Itaʼýra osufri ha omano?

Primero, Jesúspe oñemosaingo vaʼerã kuri peteĩ yvyráre olivera hag̃ua umi judíope peteĩ maldisión poguýgui (Gál. 3:10, 13). Segundo, Ñandejára oheja vaʼekue Itaʼýra osufri pórke péicha ombokatupyry hína kuri chupe oservi hag̃ua de Súmo Saserdóte. Ha tercero, Jesús osegírõ guare ifiél Jehovápe omanoite peve ohechauka vaʼekue ñande avei ikatuha jajapo upéva, jahasáramo jepe umi pruéva ijetuʼuvéva (Job 1:9-11) (w21.04, páh. 16, 17).

¿Mbaʼépa ikatu jajapo ndajatopaguasúirõ umi héntere predikasiónpe?

Ikatu ñañemongeta hetave persónandi japredikáramo haʼekuéra oĩha órape hógape. Ñatanteakuaa avei japredika diferénte lugárpe. Ha ikatu avei ñañehaʼã japredika diferénte hendáicha, por ehémplo jajapo kárta (w21.05, páh. 15, 16).

¿Mbaʼépa heʼise vaʼekue apóstol Pablo heʼírõ guare: “Pe léi chepytyvõ rupi, che amano pe léipe g̃uarã”? (Gál. 2:19).

Pe léi mosáika ohechauka vaʼekue yvyporakuéra iñimperfektoha, ha oipytyvõ umi israelítape ohechakuaa hag̃ua Jesús haʼeha “pe familiare” (Gál. 3:19, 24). Pe léi oipytyvõ vaʼekue Páblope ojerovia hag̃ua Jesúsre. Upévare haʼe heʼi vaʼekue “che amano pe léipe g̃uarã”, pórke pe léi ndorekovéima chupe ipoguýpe (w21.06, páh. 31).

¿Mbaʼe mbaʼépa Jehová oaguanta hína, ha mbaʼépa ñanemboʼe iñehémplo?

Jehová ningo heta mbaʼéma oaguanta. Por ehémplo oñemongyʼa héra, oĩ heta oñemoĩva hese ha igoviérnore, unos kuánto umi ifamiliakuéra opuʼã hese, pe Diablo kontinuadoite ijapu ikóntrape, osufri umi isiervokuéra haʼe ohayhuetéva, omano chugui iñamigokuéra, umi persóna iñañáva ombohasa asy hapichápe, ha oñehundi ohóvo ko yvy haʼe ojapo vaʼekue (w21.07, páh. 9-12).

¿Mbaʼéichapa José ohechauka vaʼekue ipasiensiaha, ha mbaʼépa ñanemboʼe iñehémplo?

José ermanokuéra ningo otrata vaieterei vaʼekue chupe. Ikausarekuéra ojeakusa reiete vaʼekue chupe, ha oĩ jepe kárselpe Egíptope heta áñore. Péro haʼe oaguantapaite vaʼekue umi mbaʼe (w21.08, páh. 12).

¿Mbaʼeichagua ñembokacha rehepa oñeñeʼẽ Ageo 2:6-9, 20-22-pe?

La majoríape ningo ndogustái pe mensáhe jagueraháva, péro oĩ avei heta hénte ñanerendu porãva ha oñemoag̃uíva Jehováre. Koʼẽrõitéma ningo oñembokacha jeýta kompletoite umi nasión ha oñehundipaitéta hikuái (w21.09, páh. 15-19).

¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã japredika ñañentregaʼỹre?

Jehová ningo ohecha mbaʼeichaitépa ñañehaʼã ha upéva ombovyʼa chupe. Ñande nañañentregáiramo, jahupytýta vída etérna (w21.10, páh. 25, 26).

¿Mbaʼéichapa Levítico ñanepytyvõ jasegi hag̃ua pe konsého heʼíva: “Peẽ sánto vaʼerã entéro mbaʼe pejapóvape” (1 Ped. 1:15, nóta).

Oskrivírõ guare ko versíkulo, amalisia apóstol Pedro osita raʼe la heʼíva Levítico 19:2. Pe kapítulo 19 ohechauka ñandéve heta mbaʼe ikatúva jajapo ñakumpli hag̃ua la heʼíva 1 Pedro 1:15 (w21.12, páh. 3, 4).