Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 2

Moo Kase Ní Kɛ Je Yesu Nyɛminyumu Wayoo ɔ Ngɔ

Moo Kase Ní Kɛ Je Yesu Nyɛminyumu Wayoo ɔ Ngɔ

“Yakobo, Mawu kɛ Nyɔmtsɛ Yesu Kristo a tsɔlɔ ɔ.”​—YAK. 1:1.

LA 88 Ha Nɛ Ma Le O Blɔ Ɔmɛ

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1. Kɛ o maa kale Yakobo weku ɔ ha kɛɛ?

 A TSƆSE Yakobo nɛ ji Yesu nyɛminyumu ɔ ngɛ weku nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa a mi. * E fɔli nɛ ji Yosef kɛ Maria suɔ Yehowa wawɛɛ, nɛ a pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ sɔmɔ Yehowa. Yakobo ná he blɔ kpa ko, e nyɛminyumu nɔkɔtɔma a ba pee Mesia a. Yakobo ná he blɔ nɛ se be kaa e piɛɛ weku nɛ ɔ he.

Níhi nɛ Yakobo kɛ Yesu bla kɛ pee ɔ ha nɛ e ba le e nyɛminyumu nɔkɔtɔma a saminya (Hyɛ kuku 2)

2. Mɛni yi mi tomi komɛ a he je nɛ Yakobo ma nyɛ maa kase ní kɛ je e nyɛminyumu nɔkɔtɔma a ngɔ?

2 Yakobo ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ e sa nɛ e kase e nyɛminyumu nɔkɔtɔma a. (Mat. 13:55) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Yesu maa ye jeha 12 ɔ, e le Ngmami ɔ mi saminya, nɛ tsɔɔli nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ po a bua jɔ e he. (Luka 2:46, 47) Eko ɔ, Yakobo kɛ Yesu tsuo tsu kapitɛ ní tsumi ɔ. Ke jã a, lɛɛ e maa le e nyɛminyumu ɔ saminya. Nathan H. Knorr pɔɔ demi ke: “Ke o kɛ nɔ ko tsu ní ɔ, o kaseɔ níhi fuu kɛ jeɔ e ngɔ.” * Eko ɔ, Yakobo na bɔ nɛ “Yesu juɛmi mi ngɛ kuɔe, nɛ e ngɛ wae ngɛ nɔmlɔ tso mi, nɛ Mawu kɛ nimli tsuo a bua jɔ e he” ɔ. (Luka 2:52) Eko ɔ, wa ma susu kaa Yakobo piɛɛ nihi nɛ a sɛ hlami ba piɛɛ Yesu kaseli ɔmɛ a he ɔ he. Se tsa pi jã kulaa ji sane ɔ.

3. Benɛ Yesu je e sɔmɔmi ní tsumi ɔ sisi ɔ, kɛ Yakobo pee e ní ha kɛɛ?

3 Benɛ Yesu ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ tsue ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yakobo piɛɛ we e kaseli ɔmɛ a he. (Yoh. 7:3-5) Eko ɔ, Yakobo piɛɛ Yesu weku li nɛ a susu kaa “e yi puɛ” ɔ a he. (Maak. 3:21) Nɔ́ ko be Ngmami ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa benɛ Yesu ngɛ gboe ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ, Yakobo piɛɛ e mami Maria he.​—Yoh. 19:25-27.

4. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

4 Pee se ɔ, Yakobo ná Yesu mi hemi kɛ yemi, nɛ e ba pee asafo mi nɔkɔtɔma nɛ a buu lɛ wawɛɛ ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma susu nɔ́ enyɔ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yakobo he: (1) nɔ́ he je nɛ e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa ba wa he si. (2) nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa pee konɛ waa pee tsɔɔli nɛ a he be.

YAA NƆ NƐ O BA O HE SI KAA YAKOBO

Benɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ Yakobo ɔ, Yakobo je he si bami mi kɛ kplɛɛ nɔ kaa Yesu ji Mesia a nɛ, nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, Yakobo ba pee Kristo kaselɔ nɛ yeɔ anɔkuale (Hyɛ kuku 5-7)

5. Benɛ a tle Yesu si nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ Yakobo ɔ, kɛ Yakobo pee e ní ha kɛɛ?

5 Mɛni be Yakobo ba pee Yesu se nyɛɛlɔ nɛ yeɔ anɔkuale? Benɛ a tle Yesu si kɛ je gbeje ɔ, “e je e he kpo ngɔ tsɔɔ Yakobo, nɛ lɔ ɔ se ɔ, kɛ tsɔɔ bɔfo ɔmɛ tsuo.” (1 Kor. 15:7) Yakobo ba pee Yesu kaseli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake benɛ e kɛ Yesu kpe ɔ se. E piɛɛ bɔfo ɔmɛ a he ngɛ Yerusalem ngɛ hiɔwe tsu ko mi nɛ a ngɛ mlɛe nɛ a ná mumi klɔuklɔu ɔ. (Níts. 1:13, 14) Pee se ɔ, Yakobo ná he blɔ kɛ sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. (Níts. 15:6, 13-22; Gal. 2:9) Mumi klɔuklɔu ɔ wo lɛ he wami nɛ e ngma sɛ womi kɛ ya ha Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ loko e su jeha 62. Jamɛ a sɛ womi ɔ yeɔ bua wɔ mwɔnɛ ɔ ke wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa maa ya hiɔwe jio wa maa hi zugba a nɔ jio. (Yak. 1:1) Yuda bi ɔmɛ a yi nɔ sane womi ngmalɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Josephus ɔ ngma ke: Osɔfo Nɔkɔtɔma Anania nɛ ji Anas binyumu ɔ lɛ fã kaa a gbe Yakobo. Yakobo ye Yehowa anɔkuale kɛ ya si benɛ e gbe e zugba a nɔ ní tsumi ɔ nya.

6. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yakobo je ekpa ngɛ jami hɛ mi nyɛɛli nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi a he?

6 Yakobo baa e he si. Mɛni he je wa ma nyɛ ma de jã a? Mo susu slɔɔto nɛ ngɛ bɔ nɛ pee se Yakobo pee e ní ngɛ Yesu he ha kɛ bɔ nɛ jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu pee a ní ngɛ Yesu he ha a he nɛ o hyɛ. Benɛ Yakobo na odase nɛ ngɛ heii nɛ tsɔɔ kaa Yesu ji Mawu Bi ɔ, e ba e he si nɛ e kplɛɛ nɔ. Se osɔfo nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ Yerusalem ɔ pee we a ní jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a nyɛ we nɛ a je he atsinyɛ kaa Yesu tle Lazaro si, se a kplɛɛ we nɔ kaa Yehowa lɛ tsɔ Yesu. Mohu ɔ, a bɔ mɔde kaa a maa gbe Yesu kɛ Lazaro tsuo. (Yoh. 11:53; 12:9-11) Pee se benɛ a tle Yesu si kɛ je gbeje ɔ, a bɔ mɔde kaa a maa laa sane ɔ nɔ nɛ nihi nɛ a ko le. (Mat. 28:11-15) Akɛnɛ jami hɛ mi nyɛɛli nɛ ɔmɛ woɔ a he nɔ he je ɔ, a kua Mesia a.

7. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa kua he nɔ womi?

7 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Ko wo o he nɔ, mohu ɔ, ha nɛ Yehowa nɛ tsɔɔ mo ní. Kaa bɔ nɛ hiɔ ma nyɛ ma ha nɛ wa tsui ɔ be ní tsue saminya a, jã kɛ̃ nɛ he nɔ womi hu be hae nɛ waa kɛ Yehowa blɔ tsɔɔmi nɛ tsu ní. Farisi bi ɔmɛ wo a he nɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a kua odase nɛ ngɛ heii nɛ tsɔɔ kaa Mawu mumi ɔ ngɛ Yesu nɔ, nɛ lɛ ji Mawu Bi ɔ. (Yoh. 12:37-40) A he nɔ womi ɔ hí kulaa, ejakaa lɔ ɔ ha nɛ neneene wami ɔ bɔ mɛ. (Mat. 23:13, 33) E he hia wawɛɛ kaa wa ma ha nɛ Mawu Munyu ɔ kɛ e mumi ɔ nɛ kudɔ wɔ nɛ e kudɔ wa susumi kɛ wa yi mi kpɔ mwɔmi tsuo. (Yak. 3:17) Akɛnɛ Yakobo baa e he si he jeɔ, e ngmɛ blɔ nɛ Yehowa tsɔse lɛ. Nɛ kaa bɔ nɛ wa maa na ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, e he si bami ɔ ha nɛ e ba pee tsɔɔlɔ nɛ e he be.

HA NƐ O NÍ TSƆƆMI NƐ NU TSO KAA YAKOBO

8. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ wa pee tsɔɔli nɛ a he be?

8 Yakobo yɛ sukuu kɛ ya tsitsaa. Atsinyɛ jemi ko be he kaa jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ naa lɛ kaa bɔ nɛ a naa bɔfo Petro kɛ Yohane ɔ. A naa mɛ “kaa a yɛ sukuu nɛ a ji nimli guhi.” (Níts. 4:13) Se Yakobo kase bɔ nɛ a tsɔɔ ní saminya ha, nɛ wa naa enɛ ɔ ke wa kane Baiblo mi womi nɛ e biɛ ngɛ nɔ ɔ. Kaa bɔ nɛ e ji ngɛ Yakobo blɔ fa mi ɔ, eko ɔ, wɔ hu wa yɛ sukuu kɛ ya tsitsaa. Ke jã a, kɛ gu Yehowa mumi ɔ kɛ tsɔsemi nɛ wa náa ngɛ Yehowa asafo ɔ mi ɔ nɔ ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma ba pee tsɔɔli nɛ a he be. Yakobo pee ní tsɔɔmi he nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa kɛ ha wɔ. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ mi.

9. Kɛ o maa kale bɔ nɛ Yakobo tsɔɔ ní ha a ha kɛɛ?

9 Yakobo kɛ munyunguhi nɛ a mi wa loo munyuhi nɛ a sisi nu mi yee tsu we ní. Enɛ ɔ ye bua e tue bɔli ɔmɛ nɛ a le nɔ́ nɛ sa kaa a pee kɛ bɔ nɛ e sa nɛ a pee lɛ ha. Mo susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ ɔ he nɛ o hyɛ. Yakobo tsɔɔ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi ɔ kaa e sa nɛ a pee klaalo kaa nihi maa ye mɛ sane yaya, se e sɛ nɛ a ngɔ dɔdɔɛ kɛ wo a mi. Blɔ nɛ e gu nɔ kɛ tsɔɔ mɛ ní ɔ ha nɛ a nu oti ɔ sisi. E ngma ke: “Wa buɔ ni nɛmɛ nɛ a fĩ si ɔ kaa a ngɛ bua jɔmi. Nyɛ nu Hiob si fimi ɔ he, nɛ nyɛ na nɔ́ nɛ Yehowa pee kɛ ha lɛ ɔ, kaa Yehowa mi mi hi wawɛɛ nɛ e ji mɔbɔ nalɔ.” (Yak. 5:11) Mo kadi kaa Yakobo ngɔ e tsɔɔmi ɔmɛ kɛ da Ngmami ɔ nɔ. E ngɔ Mawu Munyu ɔ kɛ ye bua e tue buli ɔmɛ nɛ a na kaa Yehowa jɔɔ nihi nɛ a yeɔ anɔkuale kaa Hiob ɔ be fɛɛ be. Yakobo ngɔ munyuhi nɛ a sisi numi yi kɛ tsɔɔ oti ɔmɛ a mi. Kɛ gu jã nɛ e pee ɔ nɔ ɔ, e gbla nihi a juɛmi kɛ ya Yehowa nɔ, se pi lɛ nitsɛ e nɔ.

10. Ke wa ngɛ ní tsɔɔe ɔ, mɛni ji blɔ kake nɔ nɛ wa ma nyɛ maa gu kɛ kase Yakobo?

10 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Ngɔɔ munyunguhi nɛ a sisi numi yi kɛ tsu ní nɛ o da Mawu Munyu ɔ nɔ kɛ tsɔɔ ní. Ke wa ngɛ ní tsɔɔe ɔ, e sɛ nɛ waa bɔ mɔde kaa wa ma ha nɛ nihi nɛ a na bɔ nɛ wa le ní ha. Mohu ɔ, e sa nɛ wa ha nɛ a le níhi abɔ nɛ Yehowa le kɛ bɔ nɛ e susuɔ a he ha. (Rom. 11:33) Wa ma nyɛ maa su jamɛ a oti ɔ he ke waa kɛ wa ní tsɔɔmi ɔ da Ngmami ɔ nɔ be fɛɛ be. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e sɛ nɛ wa de nihi nɛ waa kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ nɔ́ nɛ wa maa pee ke wɔ nɛ wa ngɛ a si fɔfɔɛ ɔ mi ɔ. Mohu ɔ, e sa nɛ waa ye bua nɛ a susu Baiblo mi nɔ hyɛmi níhi a he, a le Yehowa susumi ngɛ níhi a he kɛ bɔ nɛ e nuɔ he ha. Ke wa pee jã a, lɔ ɔ ma ha nɛ a kɛ nɔ́ nɛ a kase ɔ ma tsu ní, ejakaa a suɔ nɛ a sa Yehowa hɛ mi, se pi wɔ.

11. Ngɛ Yakobo be ɔ mi ɔ, mɛni nyagba nɛ Kristofohi komɛ kɛ kpe, nɛ mɛni ga nɛ Yakobo wo mɛ? (Yakobo 5:13-15)

11 Yakobo le nyagba nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ngɛ kpee. Yakobo sɛ womi ɔ ha nɛ wa na kaa e le nyagbahi nɛ e nyɛmimɛ Kristofo ɔmɛ kɛ ngɛ kpee, nɛ e kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ heii nɛ maa ye bua mɛ kɛ da a nyagba amɛ a nya a ha mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kristofohi komɛ gbla a nane si ngɛ e ga womi ɔ nɛ a kɛ ma tsu ní ɔ he. (Yak. 1:22) Ni komɛ hlaa nihi a mi nɛ a buɔ nihi nɛ a ngɛ sika wawɛɛ ɔ pe ni kpahi. (Yak. 2:1-3) Ni komɛ hu ngɛ nɛ e he wa ha mɛ kaa a ma kudɔ a lilɛ. (Yak. 3:8-10) Kristofohi nɛ ɔmɛ ngɛ nyagbahi fuu nɛ e sa nɛ a kɛ hɛdɔ nɛ tsu he ní, se Yakobo kɔni gbo we ngɛ a he. E je mi mi jɔmi mi kɛ wo mɛ ga, nɛ e laa we mɛ níhi a nɔ. E wo nihi nɛ a hia yemi kɛ buami ga kaa, a ya bi yemi kɛ buami ngɛ nikɔtɔma amɛ a ngɔ konɛ a ye bua mɛ nɛ a pee tsakemi.​—Kane Yakobo 5:13-15.

12. Ke wa ngɛ wa Baiblo kaseli ye buae ɔ, mɛni wa ma nyɛ maa pee konɛ wa ná juɛmi nɛ da?

12 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Mo ha nɛ nihi nɛ o kɛ mɛ kaseɔ Baiblo ɔ nɛ a le tsakemi nɛ e sa kaa a pee, se mo ná a he juɛmi nɛ da. E he ma nyɛ maa wa ha wa Baiblo kaseli ɔmɛ a kpɛti nihi fuu kaa a kɛ nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ ma tsu ní. (Yak. 4:1-4) E ma nyɛ ma he mɛ be babauu loko a ma kpa su yaya komɛ nɛ a wo Kristofohi a su ɔmɛ. Kaa bɔ nɛ Yakobo pee ɔ, e sa nɛ wa ná kã nɛ wa de wa Baiblo kaseli ɔmɛ hehi nɛ e sa nɛ a pee tsakemi ngɛ. Jehanɛ hu ɔ, e sa nɛ wa ná juɛmi nɛ da, nɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa gbla nihi nɛ a baa a he si ɔ kɛ ba e ngɔ. Nɛ e ma ha mɛ he wami nɛ a kɛ maa pee tsakemi ngɛ a si himi mi.​—Yak. 4:10.

13. Kaa bɔ nɛ a tsɔɔ ngɛ Yakobo 3:2 kɛ sisi ningma a mi ɔ, mɛni nɛ Yakobo yɔse?

13 Yakobo ná juɛmi nɛ da ngɛ lɛ nitsɛ e he. Yakobo susuu we kaa e nɔ kuɔ pe e nyɛmimɛ Kristofohi kpa amɛ akɛnɛ e nyɛminyumu ji Yesu loo akɛnɛ e ná sɔmɔmi he blɔ komɛ ɔ he je. E tsɛ Kristofohi kpa amɛ ke: “Ye nyɛmimɛ nɛ i suɔ.” (Yak. 1:16, 19; 2:5) E ha we nɛ ni kpahi nɛ a nu he kaa lɛɛ e ye mluku. Mohu ɔ, munyu nɛ e tu ke: “Wɔ tsuo wa tɔɔ si si abɔ” ɔ tsɔɔ kaa lɛ hu e yi mluku.​—Kane Yakobo 3:2 kɛ sisi ningma.

14. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa kplɛɛ wa tɔmihi a nɔ?

14 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Mo kai kaa wɔ tsuo wa ji yayami peeli. E sɛ nɛ wa susu kaa wa nɔ kuɔ pe wa Baiblo kaseli ɔmɛ ngɛ blɔ ko nɔ. Mɛni he je? Ke wa ha nɛ wa Baiblo kaseli ɔmɛ nu he kaa wɔɔ lɛɛ wa tɔ̃ we ɔ, e ma nyɛ ma jɔ̃ a kɔni mi. E ma nyɛ ma ha nɛ a susu kaa a be nyɛe maa bu Mawu nɛ e ye mluku ɔ tue. Se ke wa ha nɛ a le kaa pi be fɛɛ be nɛ e ngɛ gbɔjɔɔ kaa waa kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi ma tsu ní, nɛ wa tsɔɔ mɛ bɔ nɛ Yehowa ye bua wɔ ha kɛ da nyagba ko nya a, e maa ye bua wa Baiblo kaseli ɔmɛ nɛ a maa na kaa mɛ hu a ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa.

Yakobo nɔ́ he tomi ní ɔmɛ a sisi numi yi, nɛ a kɛ ní tsumi hu yi (Hyɛ kuku 15-16) *

15.Mɛni o ma nyɛ ma de ngɛ nɔ́ he tomi níhi nɛ Yakobo kɛ tsu ní ɔ he? (Yakobo 3:2-6, 10-12)

15 Yakobo ngɔ nɔ́ he tomi níhi nɛ sa kɛ tsu ní. E ngɛ heii kaa mumi klɔuklɔu ɔ ye bua lɛ ngɛ enɛ ɔ blɔ fa mi. Se e ma nyɛ maa ba kaa e kase bɔ nɛ a kɛ nɔ́ he tomi níhi tsuɔ ní saminya ha kɛ je e nyɛminyumu nɔkɔtɔma Yesu ngɔ. Nɔ́ he tomi níhi nɛ Yakobo kɛ tsu ní ngɛ e sɛ womi ɔ mi ɔ a sisi numi yi, nɛ e kɛ ní tsumi hu yi.​—Kane Yakobo 3:2-6, 10-12.

16. Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa ngɔ nɔ́ he tomi níhi nɛ sa kɛ tsu ní ɔ?

16 Nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ mi: Ngɔɔ nɔ́ he tomi níhi nɛ taa nɔ tsui he kɛ tsu ní. Ke o kɛ nɔ́ he tomi níhi nɛ sa tsu ní ɔ, e yeɔ bua o tue buli ɔmɛ nɛ a poɔ nɔ́ nɛ o ngɛ tsɔɔe ɔ he foni ngɛ a juɛmi mi. E yeɔ bua mɛ nɛ a kai ɔ Baiblo mi anɔkualehi nɛ a he hia a. Yesu ji nɔ ko nɛ e le bɔ nɛ a kɛ nɔ́ he tomi níhi tsuɔ ní ha saminya, nɛ e nyɛminyumu Yakobo kase e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. Nyɛ ha nɛ wa susu nɔ́ he tomi nɔ́ ko nɛ Yakobo kɛ tsu ní kɛ nɔ́ he je nɛ e nu tso ɔ he nɛ waa hyɛ.

17. Mɛni he je nɛ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ ngɛ Yakobo 1:22-25 ɔ sa a?

17 Kane Yakobo 1:22-25. Wa ma nyɛ ma de ke Yakobo nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ ahuhuɛ ɔ he ɔ nu tso saminya. E ngɛ nɔ́ ko pɔtɛɛ he munyu tue. Lɔ ɔ ji bɔ nɛ wa ma ná Mawu Munyu ɔ he se ha a. E tsɔɔ kaa pi kanemi pɛ nɛ e sa nɛ waa kane, se e sa nɛ waa kɛ nɔ́ nɛ wa ngɛ kanee ɔ nɛ tsu ní. Yakobo hla nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ e tue buli ɔmɛ maa nu sisi mla. E ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ kɔɔ nyumu ko nɛ e ngɛ e hɛ mi hyɛe ngɛ ahuhuɛ mi ɔ he ɔ kɛ tsu ní. Mɛni nɛ e ngɛ tsɔɔe? Ke nyumu ko hyɛ ahuhuɛ mi nɛ e na nɔ́ ko nɛ e sa kaa e dla ngɛ e he nɛ e dla we ɔ, e ji kuasia jemi. Jã kɛ̃ nɛ ke nɔ ko kane Mawu Munyu ɔ nɛ e na tsakemi nɛ e sa nɛ e pee ngɛ e je mi bami, e subai kɛ ní kpahi a mi nɛ e tsu we he ní ɔ, e ji kuasia jemi.

18. Mɛni níhi etɛ nɛ e sa nɛ waa pee ke waa kɛ nɔ́ he tomi níhi ngɛ ní tsue?

18 Ke o kɛ nɔ́ he tomi níhi ngɛ ní tsue ɔ, o ma nyɛ maa kase Yakobo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ nɛ o pee níhi etɛ nɛ ɔmɛ: (1) Hyɛ kaa nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ kɛ oti nɛ o kɛ tue buli ɔmɛ ngɛ he susue ɔ kɔ lo. (2) Ngɔɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ o tue buli ɔmɛ maa nu sisi mla kɛ tsu ní. (3) Ha nɛ oti nɛ o kɛ nɔ́ he tomi nɔ́ ɔ ngɛ mi tsɔɔe ɔ nɛ je kpo heii. Ke e he wa ha mo kaa o ma ná nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ sa a, hyɛ Watch Tower Publications Index ɔ mi. O maa na nɔ́ he tomi níhi fuu nɛ o kɛ ma tsu ní ngɛ munyuyi nɛ ji “Illustrations” ɔ sisi. Mo kai kaa nɔ́ he tomi níhi ngɛ kaa munyu tumi klama. E ma nyɛ ma ha nɛ oti nɛ o ngɛ tsɔɔe ɔ nɛ e je kpo heii. Lɔ ɔ he ɔ, ngɔɔ nɔ́ he tomi níhi kɛ tsu ní kɛ ma oti ɔmɛ pɛ a nɔ mi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, yi mi tomi titli he je nɛ wa suɔ nɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ ní tsɔɔmi mi ji kaa, wa maa ye bua nihi fuu nɛ a ba piɛɛ Yehowa weku nɛ bua jɔmi ngɛ mi ɔ he, se pi kaa wa maa gbla nihi a juɛmi kɛ ba wɔ nitsɛmɛ wa nɔ.

19. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ wa nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi?

19 Yakobo ngɛ nyɛminyumu nɔkɔtɔma nɛ e ye mluku, se wɔɔ lɛɛ wa be nɔ ko kaa jã. Se e ji he blɔ nɛ wa ná kaa wa piɛɛ Kristofohi nyumuhi kɛ yihi babauu a he kɛ ngɛ Yehowa sɔmɔe. Ke waa kɛ mɛ bɔ, wa kase ní kɛ je a ngɔ, nɛ waa kɛ mɛ pee kake kɛ tsu ní ngɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ. Ke wa bɔ mɔde nɛ wa kase Yakobo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, nɛ e je kpo ngɛ wa subai, wa ní peepee kɛ blɔ nɔ nɛ wa guɔ kɛ tsɔɔ ní ɔ mi ɔ, e maa wo Yehowa hɛ mi nyami, nɛ e maa ye bua tsui kpakpatsɛmɛ nɛ a hɛ kɛ su wa hiɔwe Tsɛ nɛ ngɛ suɔmi ɔ he.

LA 114 “Nyɛɛ To Nyɛ Tsui Si”

^ A tsɔse Yakobo kɛ Yesu tsuo ngɛ we kake mi. Yakobo le Mawu Bi ɔ nɛ e ye mluku ɔ wawɛɛ pe nihi nɛ a hi si ngɛ e be ɔ mi a kpɛti nihi fuu. Yakobo piɛɛ nihi nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi a he. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa hyɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ maa kase ngɛ Yesu nyɛminyumu wayoo nɛ ɔ si himi mi kɛ e ní tsɔɔmi mi.

^ Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa ma tsɛ Yakobo ke Yesu nyɛminyumu. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu ji Yakobo nyɛbi, nɛ Yakobo nɛ e ngma Baiblo mi womi nɛ e biɛ ji Yakobo ɔ nɛ.

^ Nathan H. Knorr sɔmɔ kaa Blɔ Tsɔɔmi Ajla Toli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake. E gbe e zugba a nɔ sɔmɔmi ní tsumi ɔ nya ngɛ 1977 ɔ mi.

^ FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Yakobo ngɔ nɔ́ he tomi nɔ́ nɛ kɔɔ la nyafii ko he ɔ kɛ tsu ní kɛ tsɔɔ bɔ nɛ o slaa ngɛ he ha ke wa nyɛ we nɛ wa kudɔ wa lilɛ. E ji nɔ́ he tomi nɔ́ kpakpa, ejakaa nɔ fɛɛ nɔ le la nyafii.