Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

XÓTA NǓKPLƆNKPLƆN TƆN 2

Nɔví Kpɛví Jezu Tɔn Sín Kpɔ́ndéwú Ni Kplɔ́n Nǔ We

Nɔví Kpɛví Jezu Tɔn Sín Kpɔ́ndéwú Ni Kplɔ́n Nǔ We

“Jaki e nyí azɔ̌watɔ́ Mawu tɔn, bo nyí azɔ̌watɔ́ Aklunɔ Jezu Klisu tɔn ɔ wɛ.”—JA. 1:1.

HAN 88 D’alɔ Mì nú Má Tuùn Ali Towe Lɛ

XÓNUSƆ́ÐÓTE *

1. Xwédo alɔkpa tɛ mɛ Jaki ka sù ɖè?

XWÉDO e lidǒ ɖò gbigbɔ lixo é ɖé mɛ wɛ Jaki e nyí nɔví Jezu tɔn é sù ɖè. * Jozɛfu kpo Mali kpo e nyí mɛjitɔ́ tɔn lɛ é yí wǎn nú Jehovah tawun, bo nɔ lɛ́ wà nǔ e wu ye kpé é bǐ lobo nɔ sɛn Ɛ. Jaki lɛ́ ɖu nǔ ɖevo sín lè. Fofó tɔn wá huzu Mɛsiya ɔ. Wǔjɔmɛ bǔnɔ tɛ ɖíe Jaki ɖó, bo ɖò xwédo enɛ mɛ è!

Táan e mɛ Jaki kpo fofó tɔn Jezu kpo ɖò susu ɖó kpɔ́ wɛ é ɔ, Jaki kpéwú bo tuùn i ganji (Kpɔ́n akpáxwé 2)

2. Ðɔ hwɛjijɔ e wu Jaki na ko yí wǎn nú fofó tɔn é ɖé lɛ.

2 Hwɛjijɔ gegě wu wɛ Jaki na ko yí wǎn nú fofó tɔn. (Mat. 13:55) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, hwenu e Jezu ɖò xwè 12 ɖó wɛ é ɔ, é ko tuùn Mawuxówema ɔ ganji, kaka bɔ é tlɛ nɔ kpaca mɛ̌si e ɖò Jeluzalɛmu lɛ é tawun. (Luk. 2:46, 47) Jaki sixu ko wà xwlɛkpikpazɔ́ xá Jezu. Enyi mɔ̌ wɛ ɔ, é na ko tuùn nɔví tɔn tawun. Nathan H. Knorr nɔ ɖɔ hwɛhwɛ ɖɔ: “Enyi è ɖò azɔ̌ wà ɖó kpɔ́ xá mɛɖé wɛ ɔ, nǔ gegě wɛ è nɔ kplɔ́n dó wǔ tɔn.” * Jaki lɔ na ko ɖibla ɖ’ayi nǔ elɔ wu: “Jezu ɖò susu wɛ, bɔ nǔnywɛ tɔn ɖò jijɛ jí wɛ. Mawu yí wǎn n’i, bɔ gbɛtɔ́ lɛ lɔ yí wǎn n’i.” (Luk. 2:52) Enɛ wu ɔ, mǐ sixu lin ɖɔ Jaki na ko ɖò mɛ nukɔntɔn ɖěɖee na huzu ahwanvu Jezu tɔn lɛ é mɛ. Amɔ̌, mɔ̌ wɛ nǔ lɛ yì gbɔn ǎ.

3. Hwenu e Jezu bɛ́ sinsɛnzɔ́ tɔn ayikúngban jí tɔn é ɔ, nɛ̌ Jaki ka wà nǔ gbɔn?

3 Hwenu e Jezu ɖò sinsɛnzɔ́ tɔn wà wɛ ɖò ayikúngban jí é ɔ, Jaki ɖò ahwanvu tɔn lɛ mɛ ǎ. (Jaan 7:3-5) Nǔgbo ɔ, Jaki sixu ko ɖò hɛ̌nnumɔ Jezu tɔn e lin ɖɔ “ta tɔn mɛ kún sɔ́ sɔgbe ó” lɛ é mɛ. (Mak. 3:21) Gɔ́ na ɔ, nǔ ɖebǔ xlɛ́ ɖɔ Jaki ɖò nɔ yetɔn Mali kpá hwenu e è xwè Jezu dó yatín ɖé jí é ǎ.—Jaan 19:25-27.

4. Nǔ tɛ lɛ mǐ ka na gbéjé kpɔ́n ɖò xóta elɔ mɛ?

4 Nukɔnmɛ ɔ, Jaki wá ɖi nǔ nú Jezu, bo huzu mɛxo agun tɔn e è nɔ ɖó sísí na é ɖé ɖò agun Klisanwun tɔn mɛ. Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, mǐ na gbéjé nǔ ɖěɖee Jaki sixu kplɔ́n mǐ lɛ é we kpɔ́n: (1) etɛwu mǐ ka ɖó na kpò ɖò mǐɖée sɔ́ hwe wɛ? (2) nɛ̌ mǐ ka sixu nyí nǔkplɔnmɛtɔ́ alɔsekpɛ́nnanɔ lɛ gbɔn?

KPÒ ÐÒ HWIÐÉE ZÉ HWE WƐ JAKI ÐƆHUN

Jaki sɔ́ éɖée hwe hwenu e Jezu ɖè éɖée xlɛ́ ɛ é, bɔ sín hwenɛnu ɖidó ɔ, é huzu ahwanvu Klisu tɔn gbejinɔtɔ́ ɖé (Kpɔ́n akpáxwé 5-7)

5. Ee Jezu fɔ́n sín kú, bo sɔ́ éɖée xlɛ́ Jaki gudo é ɔ, nɛ̌ Jaki ka wà nǔ gbɔn?

5 Hwetɛnu Jaki ka huzu ahwanvu Jezu tɔn gbejinɔtɔ́ ɖé? Ee Jezu fɔ́n sín kú gudo é ɔ, “é sɔ́ éɖée xlɛ́ Jaki, bo wá sɔ́ éɖée xlɛ́ mɛsɛ́dó lɛ bǐ.” (1 Kɔ. 15:7) Ee Jezu sɔ́ éɖée xlɛ́ Jaki gudo é ɔ, Jaki wá gbeta ɔ kɔn bo na huzu ahwanvu tɔn. Hwenu e mɛsɛ́dó lɛ ɖò te kpɔ́n gbigbɔ mímɛ́ e sín akpá è dó nú ye é ɖò xɔ ɖaxó ɖé mɛ ɖò Jeluzalɛmu é ɔ, Jaki lɔ ɖò finɛ. (Mɛ. 1:13, 14) Nukɔnmɛ ɔ, é víví nú Jaki ɖɔ é wá nɔ hagbɛ̌ alixlɛ́mɛtɔ́ xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn mɛ. (Mɛ. 15:6, 13-22; Ga. 2:9) Gɔ́ na ɔ, táan klewun ɖé jɛ nukɔn nú xwè 62 H.M. tɔn ɔ, gbigbɔ mímɛ́ sɔ́ d’ayi mɛ n’i, bɔ é wlán wema sɛ́dó Klisanwun yí ami dó ɖè lɛ. Mǐ lɔ ɖò wema enɛ sín lè ɖu wɛ ɖò égbé, nú mǐ na bo tlɛ ɖó nukúnɖiɖó ayikúngban jí tɔn, alǒ jixwé tɔn ɔ nɛ. (Ja. 1:1) Sɔgbe xá nǔ e hwenuxó-wlantɔ́ xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn e è nɔ ylɔ́ ɖɔ Josephus é ɖɔ é ɔ, Jwifu lɛ sín Vɔsanúxwlémawutɔ́ Ðaxó e è nɔ ylɔ́ ɖɔ Ananiyasi Kpɛví ɔ é wɛ ɖegbe bɔ è hu Jaki. Jaki nɔ gbeji nú Jehovah kaka jɛ hwenu e é fó gbɛzán tɔn ayikúngban jí tɔn ɔ é.

6. Ali tɛ nu Jaki ka gbɔn vo nú sinsɛngán hwetɔnnu tɔn lɛ ɖè?

6Mɛɖéesɔ́hwetɔ́ wɛ nú Jaki. Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ mɔ̌? Ð’ayi vogbingbɔn e ɖò lee Jaki wá yí wɛn Jezu tɔn gbɔn é kpo lee sinsɛngán gegě wà nǔ gbɔn é kpo tɛntin é wu. Ee Jaki wá mɔ kúnnuɖenú e xlɛ́ vaan ɖɔ Jezu nyí Vǐ Mawu tɔn é gudo é ɔ, é sɔ́ éɖée hwe, bo yí gbè na. Amɔ̌, vɔsanúxwlémawutɔ́ e ɖò Jeluzalɛmu lɛ é ka wà mɔ̌ ǎ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ye sixu gbɛ́ ɖɔ Jezu kún fɔ́n Lazáa sín kú ó ǎ. Nǔ ɖò ganji ɔ, ye na yí gbè ɖɔ afɔsɔ́ɖótetɔ́ Jehovah tɔn wɛ Jezu nyí. Amɔ̌, ye wà mɔ̌ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, tɛ́n wɛ ye tɛ́n kpɔ́n, bo na hu é kpo Lazáa kpo bǐ. (Jaan 11:53; 12:9-11) Nukɔnmɛ hwenu e Jezu fɔ́n sín kú é ɔ, ye ɖó gbè kpɔ́ bo na bló bonu togun ɔ ma tuùn ɖɔ Jezu fɔ́n sín kú ó. (Mat. 28:11-15) Goyiyi sinsɛngán enɛ lɛ tɔn zɔ́n bɔ ye gbɛ́ Mɛsiya ɔ.

7. Etɛwu mǐ ka ɖó na nyi alɔ nú goyiyi?

7Nǔkplɔnmɛ ɔ: Nyi alɔ nú goyiyi, bo nɔ ɖò gbesisɔmɛ bonu Jehovah na kplɔ́n nǔ we. Lee azɔn ɖé sixu zɔ́n bɔ é na vɛwǔ nú hǔn mǐtɔn tawun bɔ é na xò gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ goyiyi sixu wà nǔ dó hǔn nǔjlɛdonǔwu tɔn mǐtɔn wu, b’ɛ na zɔ́n bɔ mǐ sɔ́ na nɔ wlí tó alixlɛ́mɛ Jehovah tɔn lɛ wu ǎ gbɔn é nɛ. Goyiyi zɔ́n bɔ Falizyɛn lɛ gbɛ́ ɖɔ emi kún na ɖi nǔ nú kúnnuɖenú ɖěɖee jɛ wě bo xlɛ́ ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ Mawu tɔn wɛ ɖò ali xlɛ́ Jezu wɛ, bɔ é lɛ́ nyí Vǐ Mawu tɔn é ó. (Jaan 12:37-40) Ali nyanya ɖé wɛ nyí enɛ bɔ ye mlɛ́, ɖó é zɔ́n bɔ ye na mɔ gbɛ̀ mavɔmavɔ ǎ. (Mat. 23:13, 33) É ɖò taji tawun ɖɔ mǐ ni nɔ na tɛn Xó Mawu tɔn kpo gbigbɔ mímɛ́ tɔn kpo bonu ye ni nɔ huzu mɛ alɔkpa e mǐ nyí é, bo nɔ d’alɔ mǐ ɖò nǔ e mǐ nɔ lin lɛ é kpo gbeta e kɔn mǐ nɔ wá lɛ é kpo kɔn. (Ja. 3:17) Ðó Jaki nɔ sɔ́ éɖée hwe wutu ɔ, é yí gbè bɔ Jehovah kplɔ́n nǔ i. Gɔ́ na ɔ, lee mǐ na wá mɔ gbɔn é ɔ, mɛɖéesɔ́hwe tɔn wɛ zɔ́n bɔ é huzu nǔkplɔnmɛtɔ́ alɔsekpɛ́nnanɔ ɖé.

NƆ KPLƆ́N NǓ MƐ GANJI JAKI ÐƆHUN

8. Etɛ ka na d’alɔ mǐ bɔ mǐ na huzu nǔkplɔnmɛtɔ́ ɖagbe lɛ?

8 Jaki yì wemaxɔmɛ kaka ɖé ǎ. É ɖò wɛn ɖɔ linlin e sinsɛngán hwetɔnnu tɔn lɛ nɔ ɖó dó mɛsɛ́dó Jaan kpo Piyɛ́ɛ kpo wu lɛ é wɛ ye nɔ ɖó dó é lɔmɔ̌ wu; ye nɔ lin ɖɔ mɛsɛ́dó enɛ lɛ ɔ, “gbɛtɔ́ yayǎ ɖé kpowun wɛ ye nyí; ye kún sè wema ɖé ó.” (Mɛ. 4:13) Amɔ̌, nú mǐ ɖò wema Biblu tɔn e nu nyikɔ Jaki tɔn ɖè é xà wɛ ɔ, mǐ nɔ mɔ ɖɔ Jaki kplɔ́n bo huzu nǔkplɔnmɛtɔ́ alɔsekpɛ́nnanɔ ɖé. Jaki ɖɔhun ɔ, mǐ sixu gɔn wema kaka ɖé sè. Nǔ na bo tlɛ nyí mɔ̌ ɔ, alɔ e gbigbɔ mímɛ́ Jehovah tɔn nɔ dó mɛ é kpo azɔ̌ e tutoblonunu tɔn nɔ kplɔ́n mɛ é kpo sixu zɔ́n bɔ mǐ lɔ huzu nǔkplɔnmɛtɔ́ alɔsekpɛ́nnanɔ lɛ. Mi nú mǐ ni gbéjé kpɔ́ndéwú e Jaki e nyí nǔkplɔnmɛtɔ́ ɖé é zé ɖ’ayǐ é kpɔ́n, bo na kpɔ́n nǔ e é sixu kplɔ́n mǐ é ɖé lɛ.

9. Ðɔ lee Jaki nɔ kplɔ́n nǔ mɛ gbɔn é.

9Jaki nɔ zán xógbe e syɛn, alǒ ee gɛ́dɛ́ bɔ nukúnnú mimɔ jɛ mɛ na vɛwǔ lɛ é ǎ. Enɛ nɔ zɔ́n bɔ mɛ e ɖò tó ɖó è wɛ lɛ é nɔ tuùn nǔ e ye ɖó na wà é kpo lee ye ɖó na wà mɔ̌ gbɔn é kpo. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, ɖ’ayi wu ɖɔ xógbe e bɔkun lɛ é wɛ Jaki zán, dó xlɛ́ ɖɔ Klisanwun lɛ ɖó na nɔ sɔ́ jlǒ dó dɛ ɖò wuvɛ̌ nǔagɔwaxámɛ tɔn nu, bo kún ka na nɔ hɛn mɛ dó xomɛ ó. É wlán ɖɔ: “Mǐ nɔ ylɔ́ ye ɖɔ nǔnyɔ́nanɔ, ɖó ye dɛ ɖò ya e ye jì lɛ nu. Suúlu e Jɔbu ɖó ɔ, mi sè, bo tuùn nǔ e Aklunɔ wá na ɛ gbɔn gudo ɔ; ɖó Aklunɔ nyɔ́ xomɛ ɖesu; mɛ nú nɔ blawǔ n’i titewungbe.” (Ja. 5:11) Ð’ayi wu ɖɔ Jaki sɔ́ nǔ e kplɔ́n nɔví tɔn lɛ wɛ é ɖè é jinjɔn Mawuxówema ɔ jí. É zán Xó Mawu tɔn dó d’alɔ mɛ ɖěɖee ɖò tó ɖó è wɛ lɛ é, bɔ ye mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ Jehovah nɔ d’ajɔ mɛ ɖěɖee ɖò gbeji n’I lɛ é hwebǐnu Jɔbu ɖɔhun. Xógbe e Jaki zán dó kplɔ́n nǔ enɛ mɛ é bɔkun bo ka lɛ́ xwè ali. Mɔ̌ e é wà é zɔ́n bɔ é dɔn ayi mɛ lɛ tɔn wá éɖée jí ǎ, loɔ, Jehovah jí wɛ é dɔn yì.

10. Nú mǐ ɖò nǔ kplɔ́n mɛ wɛ ɔ, ɖɔ ali e nu mǐ sixu xwedó kpɔ́ndéwú Jaki tɔn ɖè é ɖokpo.

10Nǔ e kplɔ́n mɛ wɛ a ɖè é ni bɔkun, bo ka jinjɔn Xó Mawu tɔn jí. Nǔ e gbé nya wɛ mǐ ɖè é wɛ nyí mǐ na xlɛ́ lě dò mǐ tuùn nǔ sɔ é mɛ ɖevo lɛ ǎ, loɔ, lě dò Jehovah tuùn nǔ sɔ é kpo lě dò nǔ mɛ ɖevo lɛ tɔn nɔ ɖu ayi mɛ n’i sɔ é kpo xixlɛ́ ye gbé nya wɛ mǐ ɖè. (Hlɔ. 11:33) Bo na dó kpé enɛ wu ɔ, é byɔ ɖɔ mǐ ni nɔ zé nǔ e kplɔ́n mɛ wɛ mǐ ɖè é jinjɔn Mawuxówema ɔ jí hwebǐnu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ na ɖɔ nú Biblu kplɔntɔ́ mǐtɔn lɛ ɖɔ ɖò tɛn yetɔn mɛ ɔ, nǔ lě wɛ mǐ na wà ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, mǐ na zán kpɔ́ndéwú e ɖò Biblu mɛ lɛ é dó jlɛ́ xó dó xó wu xá ye bɔ ye na mɔ nǔ jɛ linlin Jehovah tɔn kpo lee nǔ nɔ cí n’i é kpo mɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, akpakpa na sɔ́ ye bɔ ye na ba na wà jlǒ Jehovah tɔn, b’ɛ na nyí jlǒ mǐdɛɛ lɛ tɔn ǎ.

11. Wuvɛ̌ tɛ lɛ ɖí xwi xá wɛ mɛɖé lɛ ka ɖè ɖò Jaki sín hwenu? Wě tɛ é ka ɖè xá ye? (Jaki 5:13-15)

11Jaki nɔ ɖó linlin e ɖò jlɛ̌ jí é. Ðò wema-sɛ́dó-mɛ Jaki tɔn mɛ ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ é mɔ nukúnnú jɛ tagba e ɖí xwi xá wɛ nǔɖitɔ́ hatɔ́ tɔn lɛ ɖè é wu, lobo ɖè wě e ɖò wɛn lɛ é xá ye dó lee ye na ɖí xwi xá gbɔn é wu. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, é nɔ vɛwǔ nú Klisanwun ɖé lɛ bɔ ye na xwedó wě e è ɖè xá ye é. (Ja. 1:22) Klisanwun ɖevo lɛ nɔ wà nǔ xá dɔkunnɔ lɛ ɖò ali bǔnɔ ɖé nu. (Ja. 2:1-3) Mɔ̌ jɛn mɛ ɖevo lɛ ɖó na dó gǎn syɛnsyɛn bo hɛn nu yetɔn gbɔn é nɛ. (Ja. 3:8-10) Tagba syɛnsyɛn mɛ wɛ Klisanwun enɛ lɛ ɖè, amɔ̌, Jaki jó gbè dó ye wu ǎ. Ðò wěɖexámɛ tɔn mɛ ɔ, é ɖè xomɛnyínyɔ́ xlɛ́, amɔ̌, é gbá nǔ nú nǔ ǎ, bo lɛ́ dó wusyɛn lanmɛ nú Klisanwun e ɖò xwi ɖí xá nǔɖe lɛ wɛ ɖò gbigbɔ lixo é ɖɔ ye ni ba wěɖexámɛ ɖò mɛxo agun tɔn lɛ gɔ́n.— Jaki 5:13-15.

12. Nú mǐ ɖò alɔ dó Biblu kplɔntɔ́ mǐtɔn lɛ wɛ ɔ, nɛ̌ mǐ ka sixu kpò ɖò linlin e sɔgbe é ɖó wɛ gbɔn?

12Nǔkplɔnmɛ ɔ: Nɔ nɔ jlɛ̌ jí, bo ka nɔ lɛ́ ɖó linlin e sɔgbe é dó mɛ ɖevo lɛ wu. É sixu nɔ vɛwǔ nú mɛ e kplɔ́n nǔ xá wɛ mǐ ɖè lɛ é gegě bɔ ye na zán nǔ e kplɔ́n wɛ ye ɖè ɖò Biblu mɛ lɛ é. (Ja. 4:1-4) É sixu byɔ hwenu kpɛɖé ɖò ye sí cobɔ ye na jó nǔwalɔ nyanya e ɖò fɛn yetɔn nu lɛ é dó, lobo sɔnǔ nú jijɔ Klisanwun tɔn lɛ. Jaki ɖɔhun ɔ, mǐ ɖó na kpankɔ́n, bo ɖɔ ali e nu Biblu kplɔntɔ́ mǐtɔn lɛ ɖó na bló huzuhuzu lɛ ɖè lɛ é nú ye. Mǐ ɖó na lɛ́ kpò ɖò linlin e sɔgbe é ɖó wɛ, bo na ɖeji ɖɔ Jehovah na dɔn mɛɖéesɔ́hwetɔ́ lɛ, lobo na ye hlɔnhlɔn bɔ ye na bló huzuhuzu lɛ ɖò gbɛzán yetɔn.—Ja. 4:10.

13. Lee Jaki 3:2 xlɛ́ gbɔn é ɔ, etɛ Jaki ka tuùn?

13Jaki nɔ ɖó linlin e sɔgbe é dó éɖée wu. Jaki nɔ lin ɖɔ xwédo e mɛ emi jɔ ɖè é, alǒ, wǔjɔmɛzɔ́ emitɔn lɛ zɔ́n bɔ emi nyí mɛ bǔnɔ ɖé, alǒ, emi hugǎn nɔví emitɔn lɛ ǎ. “Nɔví ce vívɛ́ná lɛ” wɛ é nɔ ylɔ́ nǔɖitɔ́ hatɔ́ tɔn lɛ ɖɔ. (Ja. 1:16, 19; 2:5) É nɔ wà nǔ ɖò ali ɖé nu bo na dó xlɛ́ mɛ ɖevo lɛ ɖɔ mɛ maɖóblɔ̌ wɛ emi nyí ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é sɔ́ éɖée dó xó elɔ e é ɖɔ é mɛ: “Mǐ mɛ bǐ wɛ nɔ wà nǔ nyi dò gbɔn alɔkpa gegě mɛ.”— Jaki 3:2.

14. Etɛwu mǐ ka ɖó na sɔ́ jlǒ dó yí gbè nú nǔwanyido mǐtɔn lɛ?

14Nǔkplɔnmɛ ɔ: Nɔ flín ɖɔ mǐ mɛ bǐ wɛ nyí hwɛhutɔ́. Mǐ ɖó na nɔ lin ɖò ali ɖé nu ɖɔ mǐ hugǎn mɛ e kplɔ́n nǔ wɛ mǐ ɖè lɛ é ǎ. Etɛwu? Enyi mǐ nɔ wà nǔ ɖò ali ɖé nu bɔ mɛ e kplɔ́n nǔ xá wɛ mǐ ɖè é nɔ mɔ ɖɔ mǐ kún nɔ wà nǔ nyi dò ó ɔ, awakanmɛ sixu kú i, ɖó é na mɔ ɖɔ emi kún sixu kpéwú gbeɖé bo setónú nú Mawu bǐ mlɛ́mlɛ́ ó. Amɔ̌, enyi mǐ tinmɛ nú nǔkplɔntɔ́ ɔ nyi wɛn ɖɔ nǔgbododó Biblu tɔn lɛ xwixwedó kún nɔ bɔwǔ nú mǐ lɔmɔ̌ hwebǐnu ó, bo lɛ́ tinmɛ lee Jehovah d’alɔ mǐ bɔ mǐ ɖí xwi xá tagba lɛ gbɔn é n’i ɔ, enɛ na d’alɔ ɛ, bɔ é na mɔ ɖɔ emi lɔ sixu sɛn Jehovah.

Nǔjlɛdonǔwu Jaki tɔn lɛ nɔ bɔkun, zawě, bo nɔ lɛ́ w’azɔ̌ tawun (Kpɔ́n akpáxwé 15-16) *

15. Nɛ̌ nǔjlɛdonǔwu ɖěɖee Jaki zán lɛ é ka cí? (Jaki 3:2-6, 10-12)

15Jaki nɔ zán nǔjlɛdonǔwu ɖěɖee nɔ byɔ ayi mɛ nú mɛ lɛ é. É ɖò wɛn ɖɔ gbigbɔ mímɛ́ d’alɔ ɛ, amɔ̌, é cí ɖɔ é lɛ́ kplɔ́n nǔ gegě dó lee é na kplɔ́n nǔ mɛ gbɔn é wu gbɔn nǔjlɛdonǔwu ɖěɖee fofó tɔn Jezu nɔ zán lɛ é gblamɛ. Nǔjlɛdonǔwu ɖěɖee Jaki zán ɖò wema-sɛ́dó-mɛ tɔn mɛ lɛ é bɔkun, bɔ nǔkplɔnmɛ ɔ lɛ́ ɖò wɛn.— Jaki 3:2-6, 10-12.

16. Etɛwu mǐ ka ɖó na nɔ zán nǔjlɛdonǔwu ɖagbe lɛ?

16Nǔkplɔnmɛ ɔ: Nɔ zán nǔjlɛdonǔwu ɖagbe lɛ. Enyi a nɔ zán nǔjlɛdonǔwu e sɔgbe lɛ é ɔ, mɛ lɛ na sè nǔ e kplɔ́n ye wɛ a ɖè é kɛɖɛ kpowun ǎ, loɔ, ye na lɛ́ mɔ nǔ e kplɔ́n ye wɛ a ɖè é. Nǔ enɛ lɛ nɔ d’alɔ mɛ e ɖò tó ɖó we wɛ lɛ é bɔ ye nɔ flín nǔgbo taji Biblu tɔn lɛ. Kpɔ́ndéwú nukúnɖeji ɖé wɛ Jezu nyí ɖò nǔjlɛdonǔwu ɖagbe lɛ zinzán linu, bɔ nɔví tɔn Jaki lɔmɔ̌ xwedó kpɔ́ndéwú tɔn. Mi nú mǐ ni gbéjé nǔjlɛdonǔwu Jaki tɔn lɛ ɖokpo kpɔ́n, bo na kpɔ́n nǔ e wu é w’azɔ̌ tawun é.

17. Etɛwu nǔjlɛdonǔwu e ɖò Jaki 1:22-25 mɛ é ka w’azɔ̌ tawun?

17 Jaki 1:22-25. Nǔjlɛdonǔwu ɖagbe ɖé wɛ nǔjlɛdonǔwu Jaki tɔn e kúnkplá nǔkpɛ́n é nyí, ɖó hwɛjijɔ gegě wu. Nǔ taji ɖé wɛ ɖò ayi mɛ n’i, enɛ wɛ nyí, bo na dó ɖu lè Xó Mawu tɔn tɔn ɔ, mǐ ɖó na wà nǔ hú Xó ɔ xixa kpowun; mǐ ɖó na wà nǔ sɔgbe xá nǔ e mǐ xà é. Nǔjlɛdonǔwu e Jaki zán é ɔ, faa wɛ tóɖóetɔ́ lɛ na mɔ nukúnnú jɛ mɛ, enɛ wɛ nyí nya e ɖò nǔkpɛ́n mɛ kpɔ́n wɛ é ɖé. Etɛ ka nyí nǔkplɔnmɛ ɔ? Xlonɔnú wɛ é na nyí ɖɔ mɛɖé ni kpɔ́n nǔkpɛ́n mɛ bo mɔ nǔjɛdo ɖò éɖée wu, bo ka gɔn jijlaɖó. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, xlonɔnú wɛ é na nyí, enyi mǐ xà Xó Mawu tɔn bo mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ é byɔ ɖɔ mǐ ni bló huzuhuzu lɛ ɖò mɛ alɔkpa e mǐ nyí é wu, bo ka gɔn mɔ̌ wà.

18. Nú mǐ ɖò nǔjlɛdonǔwu ɖé na wɛ ɔ, nǔ atɔn tɛ lɛ mǐ ka ɖó na wà?

18 Enyi a ɖò nǔjlɛdonǔwu ɖé na zán wɛ ɔ, a sixu xwedó kpɔ́ndéwú Jaki tɔn gbɔn nǔ atɔn elɔ lɛ wiwa gblamɛ: (1) Mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ nǔjlɛdonǔwu ɔ sɔgbe xá nǔ e jí ɖɔ xó dó wɛ mi ɖè é. (2) Zǎn nǔjlɛdonǔwu e tóɖówetɔ́ lɛ na mɔ nǔ jɛ mɛ faa é. (3) Blǒ bonu nǔkplɔnmɛ ɔ ni jɛ wě. Enyi é nɔ vɛwǔ nú we bonu a na na nǔjlɛdonǔwu ɖagbe lɛ hǔn, ba dò nú nǔ ɖò Index des publications des Témoins de Jéhovah mɛ. Ðò xótalá “Exemple” glɔ́ ɔ, a na mɔ kpɔ́ndéwú e a sixu zán é gegě. Amɔ̌, flín ɖɔ nǔjlɛdonǔwu lɛ ɔ, miklo ɖé ɖɔhun wɛ ye cí: ye nɔ ɖè nǔ e kplɔ́n mɛ wɛ a ɖè é nyi wěxo. Enɛ wu ɔ, mɔ nǔ jɛ mɛ ɖɔ nǔ taji e kplɔ́n mɛ wɛ a ɖè é kɛɖɛ wu wɛ nǔjlɛdonǔwu ɔ ɖɔ xó dó. Nǔgbo ɔ, hwɛjijɔ ɖagbe hugǎn e wu mǐ nɔ ba ɖɔ nǔwukpíkpé mɛkplɔnkplɔn tɔn mǐtɔn ni kpɔ́n te é wɛ nyí ɖɔ mǐ na dɔn ayi wá mǐɖesunɔ jí ǎ, loɔ, mǐ na d’alɔ mɛ gegě lee é nyɔ́ bló gbɔn é bɔ ye na wá xwédo awǎjijɛnɔ Jehovah tɔn mɛ.

19. Nɛ̌ mǐ ka nɔ xlɛ́ ɖɔ xwédo gbigbɔ tɔn mǐtɔn sù nukún mǐtɔn mɛ gbɔn?

19 Mǐ ɖó wǔjɔmɛ ɔ bo sù ɖó kpɔ́ xá fofó maɖóblɔ̌ ɖé ǎ có, mǐ ka ɖó wǔjɔmɛ ɔ, bo ɖò Jehovah sɛn ɖó kpɔ́ xá xwédo ɖaxó e mɛ nɔví sunnu lɛ kpo nɔví nyɔnu lɛ kpo ɖè é ɖé wɛ. Mǐ nɔ ɖexlɛ́ nɔví mǐtɔn lɛ ɖɔ mǐ yí wǎn nú ye gbɔn nǔ wà ɖó kpɔ́ xá ye, nǔ kplɔ́n ɖò ye gɔ́n, gɔ́ nú alɔɖiɖó ɖò azɔ̌ Mawuxóɖiɖɔ kpo mɛkplɔnkplɔn kpo tɔn e mǐ nɔ wà alɔ ɖò alɔ mɛ xá ye kpo gbejininɔ kpo é mɛ gblamɛ. Enyi mǐ tɛ́n kpɔ́n bo xwedó kpɔ́ndéwú Jaki tɔn ɖò linlin mǐtɔn, zinzán mǐtɔn kpo wlɛnwín mɛkplɔnkplɔn tɔn mǐtɔn kpo mɛ ɔ, mǐ na kpa susu nú Jehovah, bo na lɛ́ d’alɔ ayijlɔjlɔnɔ lɛ bɔ ye na wá Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn wanyiyinɔ ɔ gɔ́n.

HAN 114 “Mi Ðó Suúlu”

^ par. 5 Xwédo ɖokpo ɔ mɛ wɛ Jezu kpo Jaki kpo bǐ sù ɖè. Jaki tuùn Vǐ maɖóblɔ̌ Mawu tɔn hú mɛ ɖevo ɖebǔ hwenɛnu. Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, mǐ na gbéjé nǔ e gbɛzán kpo nǔkplɔnmɛ kpo nɔví kpɛví Jezu tɔn e wá huzu sósyɛn ɖé ɖò agun Klisanwun xwè kanweko nukɔntɔn ɔ tɔn mɛ é sixu kplɔ́n mǐ é kpɔ́n.

^ par. 1 Ðò xóta elɔ mɛ ɔ, mǐ na ylɔ́ Jaki ɖɔ nɔví Jezu tɔn. É ɖò wɛn ɖɔ nɔví agbaza tɔn Jezu tɔn wɛ n’i, b’ɛ wɛ lɛ́ wlán wema Biblu tɔn e nɔ nyí Jaki é.

^ par. 2 Nathan H. Knorr ko nɔ Hagbɛ̌ Alixlɛ́mɛtɔ́ ɔ mɛ kpɔ́n. É fó gbɛzán tɔn ayikúngban jí tɔn ɖò 1977.

^ par. 61 ÐIÐE LƐ SÍN TINMƐ: Jaki zán nǔjlɛdonǔwu e kúnkplá myɔ klewun ɖé é dó ɖɔ xó dó awovínú e ɖò ɖɛ̌ mɛtɔn zinzán nyi dò mɛ é wu; nǔjlɛdonǔwu e mɛ lɛ bǐ sixu yawǔ mɔ nǔ jɛ mɛ é ɖé wɛ.