Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 7

“Tsie Enyansafo Nsɛm”

“Tsie Enyansafo Nsɛm”

“Kyɛn w’aso, na tsie enyansafo nsɛm.”​—MBƐ. 22:17.

NDWOM 123 Brɛ Woho Adze Ma Nyankopɔn Ne Nhyehyɛɛ

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Ebɛn kwan do na bi a hɛn nsa bɛka afotu? Ebɛnadze ntsi na hɛn nyina yehia afotu?

 HƐN mu biara nnyi hɔ a ɔabor afotu, ntsi ofi ber to ber no, yebehia afotu. Ɔtɔfabi a, obotum aba dɛ yɛbɔkɔ onua bi a yɛwɔ no mu awerɛhyɛmu hɔ akɛgye afotu. Obotum so aba dɛ onua bi a ɔdwen hɛnho bohu dɛ yɛreyɛ edzi “mfom” bi a ekyir yi ɔbɛma yeenu hɛnho na ɔaatwe hɛn adwen esi do. (Gal. 6:1) Afei, afotu no bi so wɔ hɔ a, obotum ayɛ ntsẽa a wɔdze ma hɛn aber a yeedzi mfomdo kɛse bi no. Mbrɛ hɛn nsa besi aka afotu no biara no, ɔwɔ dɛ yetsie na yɛdze yɛ edwuma. Sɛ yetsie na yɛdze yɛ edwuma a, yebenya do mfaso na obotum so agye hɛn nkwa!​—Mbɛ. 6:23.

2. Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 12:15 ma yehu no, ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ yetsie afotu na yɛdze yɛ edwuma?

2 Kyerɛwsɛm a adzesua yi gyina do no tu hɛn fo dɛ ‘yentsie enyansafo nsɛm.’ (Mbɛ. 22:17) Nyansa nnyi ɔbaakofo tsirmu, ntsi ɔnyɛ dɛn ara a, obi wɔ nyimdzee anaa suahu pii kyɛn hɛn. (Kenkan Mbɛbusɛm 12:15.) Ntsi sɛ yetsie afotu a, ɔkyerɛ dɛ yɛbrɛ hɛnho adze. Ɔno so bɛkyerɛ dɛ yɛgye to mu dɛ nnyɛ biribiara na yenyim, mbom yenyim dɛ yehia mboa ana yeetum ayɛ biribi a osi hɛn enyi do. Nyankopɔn maa Ɔhen Solomon a ɔyɛ onyansafo no kyerɛɛw dɛ: ‘Egyinatufo dodow mu na wosi asɛm pi.’​—Mbɛ. 15:22.

Akwan ebien a yɛfa do nya afotu yi mu hendze na ɔyɛ dzen ma wo dɛ ebɛgye ato mu? (Hwɛ nkyekyɛmu 3-4)

3. Ebɛn kwan na yɛfa do nya afotu?

3 Kwan kor a yɛfa do nya afotu nye dɛ yɛbɛkenkan Bible no anaa asafo nwoma bi. Sɛ yɛyɛ dɛm a, bi a yebenya afotu bi a ɔbɔboa hɛn ma yeesusu biribi a yɛpɛ dɛ yɛyɛ ho yie, na yeegyaa ndzeyɛɛ bi yɛ. (Heb. 4:12) Kwan kor so nye dɛ yebenya afotu no efi hɛn nuanom hɔ. Dɛ nhwɛdo no, bi a asafo mu panyin bi anaa onua bi a noho akokwaa botum atwe hɛn adwen esi biribi a ohia dɛ yɛyɛ nsesa wɔ ho do. Sɛ obi dze Bible mu afotu ma hɛn a, ɔkyerɛ dɛ ɔdɔ hɛn paa. Ntsi, ɔwɔ dɛ yetsie, yɛkyerɛ ho enyisɔ na yɛdze yɛ edwuma.

4. Dɛ mbrɛ Ɔsɛnkafo 7:9 ma yehu no, sɛ wotu hɛn fo a, ebɛnadze na ɔnnsɛ dɛ yɛyɛ?

4 Nokwasɛm nye dɛ obotum ayɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛgye afotu a onua bi dze bɛma hɛn no ato mu. Ɔtɔfabi a, hɛn bo botum efuw mpo dɛ wɔdze afotu a ɔtse dɛm ama hɛn. Ebɛnadze ntsi a? Yɛgye to mu dɛ yenndzi mũ, naaso sɛ yedzi mfom na wotu hɛn fo a, bi a ɔbɛyɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛgye ato mu na yɛdze aayɛ edwuma. (Kenkan Ɔsɛnkafo 7:9.) Bi a yɛdze nsɛm beyiyi hɛnho ano. Obotum aba dɛ yebenya adwen a ɔnntsen wɔ obi a ɔdze afotu no rema hɛn noho. Afei so, hɛn bo botum efuw wɔ kwan a ɔfaa do tuu hɛn fo no ho. Bi mpo a yɛbɔhwehwɛ mfom bi wɔ onua a orutu hɛn fo no ho na yaakã dɛ: ‘Ebɛn ho kwan na ɔwɔ dɛ otu me fo? Ɔnoara so dzi mfom!’ Asɛm no nye dɛ, sɛ afotu a wɔdze ama hɛn no nnyɛ hɛn dɛw a, bi a yɛremmfa nnyɛ edwuma anaa yɛbɔkɔ akɔhwehwɛ afotu a hɛn enyi bɛgye ho wɔ beebi fofor.

5. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

5 Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ Bible mu nhwɛdo ahorow a ɔfa nyimpa binom a wotsiee afotu nye binom a woenntsie ho. Afei so, yɛbɔhwɛ dza ɔbɔboa hɛn ma yeetsie afotu na yeenya do mfaso.

NYIMPA BINOM A WOENNTSIE AFOTU

6. Ebɛn esuadze na yenya fi mbrɛ Ɔhen Rehoboam yɛɛ n’adze wɔ afotu a wɔdze maa no no mu?

6 Hom mma yensusu Rehoboam ho nhwɛ. Aber a ɔbɛyɛɛ Israelhen no, ne mamfo no dze hɔn adzeserɛ kɔtoo n’enyim. Ɔmamfo no serɛɛ no dɛ ɔntsew adzesoa a n’egya Solomon dze too hɔn do no do. Rehoboam nye mpanyimfo a wɔwɔ Israel no susuu asɛm no ho mbrɛ ɔbɛyɛ a obohu mbuae a ɔdze bɛma ɔmamfo no. Nna iyi yɛ no kwan do. Mpanyimfo no tuu no fo dɛ ɔnyɛ ɔmamfo no hɔn adzeserɛdze no mma hɔn, na sɛ ɔyɛ dɛm a ɔmamfo no bɛtaa n’ekyir aber nyina. (1 Ahe. 12:3-7) Naaso, obotum aba dɛ Rehoboam n’enyi anngye afotu a wɔdze maa no no ho, ntsi ɔkɔhwehwɛɛ afotu fii mbarimba a wɔnye no nyinii no hɔ. Nna dɛm mbarimba no wɔ hɔn mfe 40 mu, ntsi ɔnyɛ dɛn ara a nna wɔwɔ asetsena mu suahu kakra. (2 Mber. 12:13) Naaso, dɛm asɛm yi mu dze, wɔamma Rehoboam afotu pa. Wotuu no fo dɛ ɔmma ɔmamfo no hɔn adzesoa no mu nyɛ dzen kɛse. (1 Ahe. 12:8-11) Nna afotu no ayɛ ebien, ntsi nkyɛ ɔwɔ dɛ Rehoboam bɔ Jehovah mpaa na obisa no afotu no mu dza ɔmfa nyɛ edwuma. Naaso, ɔannyɛ dɛm. Mbom, ɔyɛɛ n’adwen dɛ ɔdze afotu no mu dza n’enyi gye ho no bɛyɛ edwuma, na ɔdze mbarimba a wɔnye no nyinii no hɔn afotu no yɛɛ edwuma. Dɛm afotu yi a Rehoboam dze yɛɛ edwuma no dze ɔhaw kɛse baa ɔno na Israelman no do. Hɛn so, bi a ɔnnyɛ aber nyina na hɛn enyi bɛgye afotu a wɔdze bɛma hɛn no ho. Naaso, sɛ afotu no fi Bible mu nkotsee dze a, ɔwɔ dɛ yetsie na yɛdze yɛ edwuma.

7. Ebɛn esuadze na yenya fi Ɔhen Uzziah n’asɛm no mu?

7 Ɔhen Uzziah enntsie afotu. Ɔkɔr bea bi wɔ Jehovah n’asɔrfi hɔ dɛ ɔrekɛhyew eduhuam. Beebi a ɔkɔree no, nna asɔfo no nkotsee na wɔwɔ ho kwan dɛ wɔkɔ hɔ. Asɔfo no kãa kyerɛɛ no dɛ: “Ɔnnyɛ ɔwo wodze, dɛ ebɛhyew eduhuam ama Ewuradze, na mbom Aaronmba asɔfo no a.” Uzziah yɛɛ n’adze dɛn? Sɛ ɔbrɛɛ noho adze na otsiee afotu a asɔfo no dze maa no no na ofii asɔrfi hɔ ntsɛmara a, nkyɛ bi a Jehovah dze no bɔn bɛkyɛ no. Naaso, “Uzziah no bo fuwii.” Ebɛnadze ntsi na oenntsie afotu no? Bi a onyaa adwen dɛ, osiandɛ ɔyɛ ɔhen ntsi ɔwɔ ho kwan dɛ ɔyɛ dza ɔpɛ biara. Naaso, Jehovah dze nna onnhu no dɛm. Osian Uzziah n’enyiammbɔho ntsi, Jehovah maa kwata yɛɛ no, na ɔyɛɛ “ɔkwatanyi dze kodur no wu da.” (2 Mber. 26:16-21) Dza Uzziah yɛe no ma yehu dɛ, ɔmmfa ho ho kwan biara a yɛwɔ no, sɛ yeenntsie Bible mu afotu a, yɛbɔhwer Jehovah n’enyimpa.

NYIMPA BINOM A WOTSIEE AFOTU

8. Ebɛnadze na Job yɛe wɔ afotu a wɔdze maa no no ho?

8 Dza hɔn a yeedzi kan akã hɔnho asɛm no yɛe no yɛ kɔkɔbɔ ma hɛn. Naaso, Bible no ma yehu nyimpa binom so a Jehovah hyiraa hɔn, osiandɛ wotsiee afotu na wɔdze yɛɛ edwuma. Hɔn mu kor nye Job. Ɔwɔ mu dɛ nna onndzi mũ dze, naaso nna ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔbɛyɛ Nyankopɔn n’apɛdze na ɔaasɔ n’enyi. Naaso ɔhaw hyɛɛ no do araa ma ɔkekãa nsɛm bi a nna ɔmmfa kwan mu. Iyi ntsi, Elihu nye Jehovah tuu no fo. Job yɛɛ n’adze dɛn? Ɔbrɛɛ noho adze na otsiee afotu no. Ɔkãa dɛ: ‘Mekãa dza menntse ase.’ Na ɔtoaa do dɛ “mopow moho, na munu moho wɔ dɛtse na nso mu.” Jehovah hyiraa Job wɔ ahobrɛadze a ɔdaa no edzi no ho.​—Job 42:3-6, 12-17.

9. Ebɛnadze na Moses yɛe dze kyerɛɛ dɛ ɔgyee ntsẽa too mu, na ebɛnadze ntsi na dza ɔyɛe no yɛ nhwɛdo pa ma hɛn?

9 Moses so yɛ obi a ɔyɛɛ nhwɛdo pa. Aber a odzii mfomdo kɛse bi no, ɔgyee ntsẽa a wɔdze maa no no too mu. Ber bi, no bo fuwii na ɔammfa enyimnyam a nna ɔfata Jehovah no aamma no. Iyi ntsi Jehovah amma Moses annkɔ Anohoba Asaase no do. (Nka. 20:1-13) Asɛm yi haaw Moses ntsi ɔkãa ho asɛm kyerɛɛ Jehovah, naaso Jehovah kãa kyerɛɛ no dɛ: “Mma nnye me nnkasa asɛm yi ho bio.” (Deut. 3:23-27) Moses no bo emmfuw. Mbom no, ɔgyee asɛm a Jehovah kãe no too mu, na Jehovah maa ɔkɔr do dzii Israelfo no enyim. (Deut. 4:1) Job na Moses nyina tsiee afotu na wɔdze yɛɛ edwuma. Iyi yɛ nhwɛdo pa a yebotum esũasua. Job nuu noho wɔ dza ɔkãe no ho na ɔammfa nsɛm ennyiyi noho ano. Ɔwɔ mu dɛ Moses hweer ho kwan kɛse a nna ɔda n’akoma do no dze, naaso ɔgyee ntsẽa a Jehovah dze maa no no too mu na ɔkɔr do dzii nokwar.

10. (a) Dɛ mbrɛ Mbɛbusɛm 4:10-13 ma yehu no, sɛ yɛgye ntsẽa anaa afotu to mu a, ebɛn mfaso na yebenya? (b) Ebɛn suban pa na hɛn nuanom binom ada no edzi wɔ afotu anaa ntsẽa ho?

10 Nna Job na Moses yɛ mbarimba anokwafo. Sɛ yesũasua dza wɔyɛe no a, yebenya do mfaso. (Kenkan Mbɛbusɛm 4:10-13.) Hɛn nuanom pii esũasua nhwɛdo pa a wɔyɛe no. Emmanuel yɛ hɛn nua a ɔwɔ Congo. Enuanom bɔɔ no kɔkɔ wɔ ne ndzeyɛɛ bi ho. Hom mma yɛnhyɛ asɛm a ɔkãe no nsew. Ɔkãa dɛ: “Enuanom a hɔnho akokwaa a menye hɔn wɔ asafo mu no hun dɛ, annhwɛ a mibedzi mfomdo bi ma aasɛɛ ebusuabɔ a menye Jehovah wɔ no, ntsi wɔboaa me ntsɛmara. Wotuu me fo, na medze hɔn afotu no yɛɛ edwuma. Iyi boaa me ma mukwetsiir ɔhaw pii.” * Megan so yɛ hɛn akyerɛbaa kwampaaefo a ɔwɔ Canada. Ɔkãa dɛ: “Ɔtɔfabi a ɔyɛ dzen ma me dɛ mebɛgye afotu ato mu. Naaso, mpɛn pii no, ebɔhwɛ no nna afotu no yɛ ne ber mu dze paa.” Hɛn nua Marko wɔ Croatia. Ɔno so kãa dɛ: “Mfom bi a midzii no maa mohweer ɔsom ho kwan a nna mowɔ no. Naaso, sɛ mohwɛ dza osii no a, muhu dɛ, ntsẽa a wɔdze maa me dɛm aber no boaa me paa ma menye Jehovah nyaa ebusuabɔ a no mu yɛ dzen bio.”

11. Ebɛnadze na Onua Karl Klein kãe faa afotu a yɛbɛgye ato mu na yɛdze ayɛ edwuma ho?

11 Nna Onua Karl Klein som dɛ Akwankyerɛ Kuw no munyi. Ɔno so tsiee afotu na ɔdze yɛɛ edwuma ma ɔboaa no. Aber a ɔrekã n’asetsena mu nsɛm no, ɔkãa dɛ ber bi Joseph F. Rutherford dze afotu bi a no mu yɛ dzen maa no. Nna hɔn beenu no yɛ anyɛnkofo paa. Onua Klein gyee too mu dɛ, ahyɛse no dze, asɛm no haaw no paa. Ɔkãa dɛ: “Ɔno ekyir no, [Onua Rutherford] hyiaa me na ɔdze serew kãa dɛ, ‘Karl mikyia wo o!’ Naaso ɔnam dɛ nna asɛm no ho ebufuw da ho ara hyɛ mo mu ntsi, megyee do wɔ me men mu. Ntsi Onua Rutherford kãa dɛ, ‘Karl, hwɛ yie! Ereyɛ ma Abɔnsam eenya wo!’ Na medze fɛr kãa dɛ, ‘Oh Onua Rutherford menye wo nnyi asɛm biara.’ Naaso, Onua Rutherford hun dɛ mafa noho ebufuw, ntsi ɔsanee kãa dɛ, ‘Akã a matse, naaso hwɛ yie. Ereyɛ ma Abɔnsam eenya wo.’ Asɛm a ɔkãe no yɛ nokwar paa! Sɛ onua bi twe hɛn adwen si biribi do na yɛfa noho ebufuw a, . . . nna yɛrema kwan ma Abɔnsam eenya hɛn.” * (Eph. 4:25-27) Onua Klein tsiee Onua Rutherford n’afotu no na hɔn anyɛnkofa no mu kɔr do yɛɛ dzen.

EBƐNADZE NA OBOTUM ABOA HƐN MA YEETSIE AFOTU NA YƐDZE AAYƐ EDWUMA?

12. Sɛ yɛbrɛ hɛnho adze a, ebɛn kwan do na ɔbɔboa hɛn ma yeetsie afotu na yɛdze aayɛ edwuma? (Ndwom 141:5)

12 Ebɛnadze na obotum aboa hɛn ma yeetsie afotu na yɛdze aayɛ edwuma? Ɔwɔ dɛ yɛkaa dɛ yɛyɛ nyimpa a yenndzi mũ, ntsi no ho hia dɛ yɛbrɛ hɛnho adze na yɛgye to mu dɛ ɔtɔ da a, yebotum ayɛ ndzɛmba bi a nyansa nnyi mu. Dɛ mbrɛ yeedzi kan akã ho asɛm no, ahyɛse no Job kekãa nsɛm bi a nna ɔmmfa kwan mu. Naaso ekyir yi, onuu noho na Jehovah hyiraa no papaapa. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ nna Job brɛ noho adze. Ɔwɔ mu dɛ nna Job enyin kyɛn Elihu koraa dze, naaso ɔgyee afotu a ɔdze maa no no too mu dze kyerɛɛ dɛ ɔbrɛ noho adze. (Job 32:6, 7) Dɛmara na hɛn so, sɛ onua bi rutu hɛn fo na yɛtse nka dɛ afotu no ho nnhia, anaadɛ yeenyin kyɛn onua a orutu hɛn fo no mpo a, ahobrɛadze bɔboa hɛn ma yaagye ato mu na yɛdze aayɛ edwuma. Asafo mu panyin bi a ɔwɔ Canada kãa dɛ, “Obi a orutwa sa no, onnyim dɛ n’ekyir akyea. Ntsi sɛ obi enntu hɛn fo a, yebesi dɛn akɔ hɛn enyim?” Ɔwɔ dɛ hɛn nyinara yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛda sunsum aba no edzi. Afei so, ɔwɔ dɛ yetu mpon wɔ asɛnka nye ɔkyerɛkyerɛ edwuma a yɛreyɛ no mu.​—Kenkan Ndwom 141:5.

13. Sɛ wotu hɛn fo a, ɔsɛ dɛ yebu no dɛn?

13 Nyankopɔn dɔ wo ntsi na otu wo fo no. Jehovah pɛ dɛ osi hɛn yie. (Mbɛ. 4:20-22) Nyankopɔn botum afa Bible, asafo nwoma anaa onua bi a noho akokwaa do etu hɛn fo. Ɔyɛ dɛm dze kyerɛ dɛ ɔdɔ hɛn. Dɛ mbrɛ Hebrewfo 12:9, 10 ma yehu no, hɛnara “hɛn mfaso” ntsi na ɔyɛ dɛm.

14. Sɛ wotu hɛn fo a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si do?

14 Mma mmfa w’adwen nnsi kwan a wɔfaa do tuu wo fo no do, mbom fa si afotu no do. Ɔtɔfabi a, bi a yɛbɛtse nka dɛ kwan a wɔfaa do tuu hɛn fo nnyɛ papa. Asɛm no nye dɛ, sɛ yerutu obi fo a, ɔwɔ dɛ yɛbɔ mbɔdzen paa dɛ yɛbɛyɛ no wɔ kwan bi do a ɔnnkɛyɛ dzen ama no koraa dɛ ɔbɛgye ato mu na ɔdze aayɛ edwuma. * (Gal. 6:1) Naaso, sɛ ɔyɛ hɛn na worutu hɛn fo so ɛ? Ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛyɛ? Sɛ yɛtse nka dɛ kwan a wɔfaa do tuu hɛn fo no nnyɛ papa mpo a, nnyɛ ɔno na ɔwɔ dɛ yɛdze hɛn adwen si do, mbom afotu no na ɔwɔ dɛ yɛdze hɛn adwen si do. Yebotum ebisa hɛnho dɛ: ‘Sɛ metse nka dɛ kwan a onua bi faa do tuu me fo no nnyɛ papa mpo a, ana dza ɔkãe no yɛ nokwar? Ana mubotum ebu m’enyi egu onua no ne mberɛwyɛ do, na mbom medze m’adwen esi asɛm a ɔkãe no do?’ Afotu biara a wɔdze ma hɛn no, ɔsɛ dɛ yɛbɔ mbɔdzen dɛ yebenya esuadze bi wɔ mu na yɛdze aayɛ edwuma. Sɛ yɛyɛ dɛm a, yɛda no edzi dɛ yenyim nyansa.​—Mbɛ. 15:31.

HWEHWƐ AFOTU NA IBENYA DO MFASO

15. Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ yɛkɔhwehwɛ afotu fi afofor hɔ?

15 Nyankopɔn n’Asɛm no hyɛ hɛn nkuran dɛ yɛnhwehwɛ afotu mfi afofor hɔ. Mbɛbusɛm 13:10 kã dɛ: ‘Hɔn a wɔhwehwɛ afotu pa no dze, wonya nyansa.’ Dɛm asɛm yi yɛ nokwar paa! Hɔn a wɔnntweɔn dɛ afofor botu hɔn fo na mbom hɔnara wɔkɔhwehwɛ afotu no, mpɛn pii no ɔma wosisi gyinae a nyansa wɔ mu wɔ Jehovah no som mu kyɛn hɔn a wɔnnhwehwɛ afotu no. Ntsi ɔyɛ a, hwehwɛ afotu fi afofor hɔ.

Akyerɛbaa bi rohwehwɛ afotu efi akyerɛbaa fofor a noho akokwaa hɔ (Hwɛ nkyekyɛmu 16)

16. Ebɛn aber na yebotum ahwehwɛ afotu efi hɛn nuanom Christianfo hɔ?

16 Ebɛn aber na yebotum ahwehwɛ afotu efi hɛn nuanom Christianfo hɔ? Yensusu tsebea a odzidzi do yi ho. (1) Akyerɛbaa bi akã akyerɛ ɔdawurbɔfo bi a noho akokwaa dɛ onkegya no ma ɔnkɛyɛ ne Bible adzesua. Ɔno ekyir no, oebisa ɔdawurbɔfo a noho akokwaa no dɛ ebɛnadze na obotum ayɛ ama oeetu mpon wɔ ne nkyerɛkyerɛ mu. (2) Akyerɛbaa sigyanyi bi pɛ dɛ ɔkɔtɔ ntar, ntsi oribisa akyerɛbaa fofor a noho akokwaa dɛ ohu ntar no dɛn. (3) Onua bi enya ho kwan rekɛma ne bagua mu ɔkasa a odzi kan. Ɔakã akyerɛ onua bi a otum ma ɔkasa yie dɛ ontsie ne kasa no na ɔmma onhu beebi a ɔwɔ dɛ otu mpon. Sɛ eyɛ obi a ama ɔkasa mpɛn pii mpo a, ibotum ebisa enuanom a wotum ma ɔkasa yie no ma wɔaama wo nyansahyɛ. Na sɛ wɔdze nyansahyɛ no ma wo so a, bɔ mbɔdzen fa yɛ edwuma.

17. Sɛ wotu hɛn fo a, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeenya do mfaso?

17 Ofi dɛm aber yi rokɔ no, hɛn mu biara nsa bɛka afotu. Afotu no botum efi hɛn nua Christiannyi bi hɔ. Dɛmara na obotum efi Bible no anaa asafo nwoma bi mu. Sɛ wo nsa ka afotu bi a, ɔyɛ a kaa nsɛm a yeesusu ho wɔ adzesua yi mu no. Kɔ do brɛ woho adze. Mma mmfa w’adwen nnsi kwan a wɔfaa do tuu wo fo no do, mbom fa si afotu no do. Na bɔ mbɔdzen fa afotu no yɛ edwuma. Hɛn mu biara nnyi hɔ a wɔwoo no onyansafo. Naaso, Bible no kã dɛ, sɛ ‘yetsie afotu na yɛgye ntsẽa to mu a, yɛbɛyɛ enyansafo.’​—Mbɛ. 19:20.

NDWOM 124 Yebedzi Nokwar Daa

^ nky. 5 Jehovah n’asomfo gye to mu dɛ, sɛ wotsie Bible mu afotu na wɔdze yɛ edwuma a, wonya do mfaso. Naaso, ɔnnyɛ aber nyina na ɔyɛ mberɛw dɛ yɛbɛgye afotu ato mu na yɛdze aayɛ edwuma. Ebɛnadze ntsi a? Ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yeenya afotu a wɔdze ma hɛn no do mfaso?

^ nky. 10 Wɔasesa edzin ahorow no bi.

^ nky. 14 Wɔ adzesua a odzi hɔ no mu no, yɛbɔhwɛ mbrɛ hɔn a wotu afofor fo no botum ayɛ no wɔ kwan bi do a ɔnnkɛyɛ dzen ama hɔn a worutu hɔn fo no dɛ wobetsie na wɔdze aayɛ edwuma.