Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 7

‘Bo Hiɛshikalɔi Awiemɔi Toi’

‘Bo Hiɛshikalɔi Awiemɔi Toi’

“Ba otoi shi ni obo hiɛshikalɔi awiemɔi toi.”—ABƐI 22:17.

LALA 123 Ba Ohe Shi Ohã Teokrase Gbɛtsɔɔmɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛɛ shihilɛi amli ekolɛ abaawo wɔ ŋaa? Ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔ fɛɛ wɔbo ŋaawoo toi?

 ŊAAWOO he miihia wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ. Bei komɛi lɛ, wɔ diɛŋtsɛ wɔyabiɔ mɔ ko ni wɔbuɔ lɛ waa lɛ ŋaawoo. Bei komɛi hu lɛ, mɔ ko ni ena akɛ wɔyaakɔ “gbɛ ko ni ejaaa,” ni tsɔɔ akɛ, wɔyaafee nɔ ko ni sɛɛ mli lɛ ebaadɔ wɔ waa akɛ wɔyafee nakai lɛ, baawo wɔ ŋaa. (Gal. 6:1) Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔyatɔ̃ tɔmɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni abaajaje wɔ, ni no hu lɛ, ŋaawoo ni. Yɛ shihilɛi nɛɛ eko fɛɛ eko mli lɛ, esa akɛ wɔbo ŋaa ni abaawo wɔ lɛ toi. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, ebaahi ehã wɔ ni ebaanyɛ ehere wɔyiwala po!​—Abɛi 6:23.

2. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Abɛi 12:15 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ esa akɛ wɔbo toi lɛ?

2 Ŋmalɛ ni nikasemɔ lɛ damɔ nɔ lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni ‘wɔbo hiɛshikalɔi awiemɔi toi.’ (Abɛi 22:17) Mɔ ko mɔ ko bɛ ni le nɔ fɛɛ nɔ. Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, mɔ ko yɛ ni le nii loo eyɛ niiashikpamɔ fe wɔ. (Kanemɔ Abɛi 12:15.) No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔbo ŋaawoo toi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi. Etsɔɔ hu akɛ, wɔle akɛ ja aye abua wɔ dani wɔbaanyɛ wɔshɛ otii ni wɔkɛmamɔ wɔhiɛ lɛ ahe, ni kɛ́ ashi wɔ kome lɛ, wɔnyɛŋ wɔshɛ he. Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ Maŋtsɛ Solomon, ni ji maŋtsɛ ko ni hiɛ kã shi waa lɛ, ni ewie akɛ: “Kɛ́ ŋaawolɔi pii yɛ lɛ, nibii yaa nɔ jogbaŋŋ.”​—Abɛi 15:22.

Gbɛi enyɔ nɛɛ ateŋ te nɔ ni kɛ́ atsɔ nɔ awo bo ŋaa lɛ, ewa kɛhã bo akɛ obaabo toi? (Kwɛmɔ kuku 3-4)

3. Mɛɛ gbɛi anɔ Yehowa baanyɛ etsɔ ewo wɔ ŋaa?

3 Gbɛ kome ni Yehowa tsɔɔ nɔ ewoɔ wɔ ŋaa ji, kɛtsɔ Biblia lɛ kɛ asafo lɛ woji, vidioi, kɛ nibii krokomɛi lɛ anɔ. Kɛ́ wɔmiikane Biblia lɛ loo asafo lɛ woji lɛ eko loo wɔmiikwɛ vidioi lɛ eko lɛ, wɔbaanyɛ wɔna nɔ ko ni baahã wɔsusu nɔ ko ni wɔmiifee lɛ he ni wɔna akɛ esa akɛ wɔtsake. (Heb. 4:12) Gbɛ kroko ni Yehowa baanyɛ atsɔ nɔ ewo wɔ ŋaa ji, kɛtsɔ asafoŋ onukpai lɛ loo nyɛmimɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ anɔ. Nyɛmimɛi nɛɛ baanyɛ agbala wɔjwɛŋmɔ kɛya gbɛ ko ni wɔkɔ ni ehiii ni esa akɛ wɔtsake lɛ nɔ. Kɛ́ mɔ ko jɛ Biblia lɛ mli ewo wɔ ŋaa lɛ, no tsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔsane waa, ni esa akɛ wɔbo lɛ toi ni wɔkɛ ŋaa ni ewoɔ wɔ lɛ atsu nii koni ena akɛ wɔhiɛ sɔɔ.

4. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ Jajelɔ 7:9 lɛ naa lɛ, kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ mɛni esaaa akɛ wɔfeɔ?

4 Bei komɛi lɛ, kɛ́ Yehowa tsɔ gbɛ ni ji enyɔ lɛ, ni ji, asafoŋ onukpai lɛ loo wɔnyɛmimɛi lɛ anɔ ewo wɔ ŋaa lɛ, ewa waa kɛhã wɔ akɛ wɔbaabo toi ni wɔkɛtsu nii. Bei komɛi po lɛ wɔmli fuɔ. Mɛni hewɔ? Wɔle akɛ wɔyeee emuu, shi kɛ́ mɔ ko gbala wɔjwɛŋmɔ kɛtee nɔ ko ni wɔfee ni ejaaa lɛ nɔ lɛ, ewa kɛhã wɔ akɛ wɔbaakpɛlɛ nɔ. (Kanemɔ Jajelɔ 7:9.) Ekolɛ wɔkɛ nibii baajie wɔnaa. Wɔbaanu he akɛ mɔ ni wo wɔ ŋaa lɛ sumɔɔɔ wɔsane loo gbɛ ni etsɔ nɔ ewo wɔ ŋaa lɛ ehiii. Ekolɛ wɔbaatao tɔmɔ yɛ mɔ ni wo wɔ ŋaa lɛ he ni wɔwie akɛ, ‘Lɛ diɛŋtsɛ lɛ ewo ehe ŋaa egbe naa ni eeba ebawo mi ŋaa lɛ?’ Kɛ́ ŋaawoo lɛ eyaŋɔɔɔ wɔnaa lɛ, wɔboŋ toi loo wɔbaayabi mɛi ni baakɛɛ wɔ nɔ ni baaŋɔɔ wɔnaa lɛ ŋaawoo.

5. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

5 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu mɛi komɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli ni booo ŋaawoo toi kɛ mɛi komɛi ni bo ŋaawoo toi lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, wɔbaakwɛ nɔ ni baaye abua wɔ ni kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ wɔbo toi ni wɔná he sɛɛ.

AMƐBOOO ŊAAWOO TOI

6. Be ni awo Maŋtsɛ Rehoboam ŋaa lɛ, mɛni efee? Ni mɛni wɔkaseɔ yɛ mli?

6 Nyɛhãa wɔsusua Rehoboam sane lɛ he wɔkwɛa. Be ni awó lɛ maŋtsɛ yɛ Israel lɛ, emaŋbii lɛ kɛ sane ko bafɔ̃ ehiɛ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ, ehã kɔɔŋtso ni tsii ni epapa Solomon kɛfɔ̃ amɛnɔ lɛ afee huyɛɛ ahã amɛ. Rehoboam yabi ŋaawoo kɛjɛ hii onukpai ni yɔɔ Israel lɛ adɛŋ koni ele bɔ ni ebaahã maŋbii lɛ hetoo ehã. Ni ehi waa akɛ efee nakai. Hii onukpai lɛ wo lɛ ŋaa akɛ ebo maŋbii lɛ toi ejaakɛ kɛ́ ebo amɛ toi lɛ, amɛbaasɔmɔ lɛ daa. (1 Maŋ. 12:3-7) Shi etamɔ nɔ ni ŋaa ni amɛwo lɛ lɛ eyaŋɔɔɔ enaa. No hewɔ lɛ, eyabi oblahii ni ekɛje nɔ lɛ hu ŋaawoo. Eeenyɛ efee akɛ hii nɛɛ eye aaafee afii 40. No hewɔ lɛ, amɛyɛ niiashikpamɔ ko kɛ̃ yɛ shihilɛ mli. (2 Kro. 12:13) Shi amɛyawooo lɛ ŋaa kpakpa yɛ sane nɛɛ he. Amɛwo lɛ ŋaa ni ehã maŋbii lɛ akɔɔŋtso lɛ atsii fe tsutsu lɛ po. (1 Maŋ. 12:8-11) Akɛni esoro ŋaa ni oblahii lɛ wo Rehoboam lɛ yɛ ŋaa ni hii onukpai lɛ wo lɛ lɛ he lɛ hewɔ lɛ, kulɛ ebaanyɛ esɔle ebi Yehowa ni etsɔɔ lɛ emli nɔ ni ekɔ. Shi efeee nakai. Moŋ lɛ, eyabo ŋaa ni oblahii ni kɛ lɛ je nɔ lɛ wo lɛ lɛ toi, ejaakɛ no ŋɔɔ enaa. Nɔ ni efee nɛɛ kɛ naagbai pii ba lɛ kɛ Israelbii lɛ anɔ. Ŋmɛnɛ hu lɛ, jeee ŋaa fɛɛ ŋaa ni abaawo wɔ lɛ baafee nɔ ni ŋɔɔ wɔtoi naa. Shi kɛ́ Biblia lɛ mli ejɛ lɛ, belɛ esa akɛ wɔbo toi ni wɔkɛtsu nii.

7. Mɛni wɔkaseɔ yɛ Maŋtsɛ Uzia sane lɛ mli?

7 Maŋtsɛ Uzia hu eyabooo ŋaawoo toi. Ebote sɔlemɔ shĩa lɛ fã ko ni osɔfoi lɛ pɛ yɔɔ hegbɛ akɛ amɛyaa jɛmɛ lɛ, koni eyashã tsofa-kɛ-ŋma. Osɔfoi lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Uzia, jeee onitsumɔ ji oshã tsofa-kɛ-ŋma ohã Yehowa.” Osɔfoi lɛ pɛ afee amɛ krɔŋkrɔŋ akɛ amɛshã tsofa-kɛ-ŋma. Te Uzia fee enii ehã tɛŋŋ? Ebaaa ehe shi ni ebaabo ŋaawoo lɛ toi ni eje kpo kɛje sɔlemɔ shĩa lɛ amrɔ nɔŋŋ. Eji efee nakai kulɛ, Yehowa kɛ ehe baake lɛ. Moŋ lɛ, “emli wo la.” Mɛni hewɔ? Eeenyɛ efee akɛ, eyanu he akɛ akɛni maŋtsɛ ji lɛ hewɔ lɛ, ebaanyɛ efee nɔ fɛɛ nɔ ni esumɔɔ. Shi jeee nakai Yehowa na sane lɛ. Nɔ ni Uzia fee nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa hã kpiti shwie lɛ ni ‘eye kpiti kɛyashi gbi ni egbo.’ (2 Kro. 26:16-21) Uzia sane lɛ hãa wɔnaa akɛ, kɛ́ ajɛ Biblia lɛ mli awo wɔ ŋaa ni wɔbooo toi lɛ, Yehowa náŋ wɔhe miishɛɛ ekɔɔɔ he eko mɛi ni wɔji.

AMƐBO ŊAAWOO TOI

8. Be ni awo Hiob ŋaa lɛ, mɛni efee?

8 Biblia lɛ wieɔ mɛi komɛi hu ni bo ŋaawoo toi ni ajɔɔ amɛ lɛ ahe. Amɛteŋ mɔ kome ji Hiob. Hiob sumɔɔ Nyɔŋmɔ. Shi akɛni eyeee emuu hewɔ lɛ, be ni eyaje shihilɛ ni mli wa mli lɛ, ewie nibii komɛi ni ejaaa. Enɛ hewɔ lɛ, Elihu kɛ Yehowa fɛɛ wo lɛ ŋaa. Te Hiob fee enii ehã tɛŋŋ? Eba ehe shi ni ebo ŋaawoo lɛ toi. Ewie akɛ: “Miwie ní mibɛ niiashishinumɔ . . . No hewɔ ni migbala nɔ ni miwie lɛ sɛɛ, ni mitsake mitsui yɛ mulu kɛ lamulu mli lɛ.” Yehowa jɔɔ Hiob ejaakɛ eba ehe shi.​—Hiob 42:3-6, 12-17.

9. Be ni awo Mose ŋaa lɛ, mɛni efee? Ni mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ mli?

9 Be ni Mose tɔ̃ tɔmɔ ko ni yɔɔ hiɛdɔɔ ni ajaje lɛ lɛ, ebo toi, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa kɛhã wɔ. Be ko lɛ, emli fu waa ni eyawooo Yehowa hiɛ nyam. Enɛ hewɔ lɛ, Yehowa hãaa eya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. (4 Mo. 20:1-13) Be ni Mose kpa Yehowa fai yɛ sane nɛɛ he lɛ, Yehowa kɛɛ lɛ akɛ: “Okɛ mi akawie sane nɛɛ he dɔŋŋ.” (5 Mo. 3:23-27) Ani Mose mli fu? Dabi. Ekpɛlɛ yiŋ ni Yehowa ekpɛ lɛ nɔ, ni Yehowa hã etee nɔ enyiɛ Israelbii lɛ ahiɛ. (5 Mo. 4:1) Hiob kɛ Mose fɛɛ bo ŋaa ni awo amɛ lɛ toi, ni enɛ ji nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni esa akɛ wɔkase. Be ni awo Hiob ŋaa lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ etɔ̃, ni ekɛ saji ejieee enaa. Mose hu bo ŋaa ni Yehowa wo lɛ lɛ toi, ejaakɛ be ni hegbɛ ni eshwɛɛɛ he kwraa lɛ ŋmɛɛ lɛ po lɛ, etee nɔ esɔmɔ Yehowa.

10. (a) Yɛ nɔ ni awie yɛ Abɛi 4:10-13 lɛ naa lɛ, kɛ́ awo wɔ ŋaa ni wɔbo toi lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔnáa he sɛɛ? (b) Te nyɛmimɛi komɛi fee amɛnii amɛhã tɛŋŋ be ni awo amɛ ŋaa lɛ?

10 Kɛ́ wɔkase hii anɔkwafoi tamɔ Hiob kɛ Mose lɛ, wɔbaaná he sɛɛ. (Kanemɔ Abɛi 4:10-13.) Nyɛmimɛi babaoo efee nakai. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Congo ni atsɛɔ lɛ Emmanuel lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi hii komɛi ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ misafo lɛ mli lɛ na akɛ miifee nɔ ko ni baanyɛ afite mi kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ, ni amɛwo mi ŋaa yɛ he. Mikɛ ŋaa ni amɛwo mi lɛ tsu nii, ni enɛ hã miye mihe kɛjɛ naagbai pii ni kulɛ mikɛbaakpe lɛ ahe.” * Nyɛmi yoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ Canada ni atsɛɔ lɛ Megan lɛ wie akɛ: “Bei komɛi lɛ, ŋaa ni awoɔ mi lɛ eŋɔɔɔ mitoi naa. Shi miboɔ toi ni mikɛtsuɔ nii ejaakɛ mile akɛ ebaawa mi.” Ni nyɛmi nuu ko ni jɛ Croatia ni atsɛɔ lɛ Marko lɛ wie akɛ: “Ahe sɔɔmɔ hegbɛ ko ni miyɔɔ lɛ yɛ midɛŋ. Shi bianɛ lɛ, kɛ́ misusu ŋaa ni awo mi lɛ he lɛ, miina akɛ no eye ebua mi ni mi kɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli ebawa ekoŋŋ.”

11. Mɛni Nyɛminuu Karl Klein wie ni hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia ni wɔbo ŋaawoo toi?

11 Mɔ kroko ni bo ŋaawoo toi ni ená he sɛɛ ji, Nyɛminuu Karl Klein ni sɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo lɛ. Yɛ Nyɛminuu Klein wala shihilɛ he sane lɛ mli lɛ, ewie akɛ, be ko lɛ, enaanyo Nyɛminuu Joseph F. Rutherford wo lɛ ŋaa waa yɛ nɔ ko he, shi eyaŋɔɔɔ enaa. Ewie akɛ: “Sɛɛ mli lɛ, Nyɛminuu Rutherford kɛ mi kpe ni ekɛ miishɛɛ ŋa mi akɛ: ‘Hɛloo Karl!’ Shi akɛni sane lɛ miidɔ mi lolo hewɔ lɛ, mihereee nɔ ekpakpa ko. No hewɔ lɛ, Nyɛminuu Rutherford kɛɛ mi akɛ: ‘Karl kwɛmɔ jogbaŋŋ. Abonsam miitao osɛɛ gbɛ.’ Hiɛgbele mɔ mi ni miwie akɛ, ‘Oo Nyɛminuu Rutherford naagba ko bɛ.’ Shi Nyɛminuu Rutherford na akɛ nɔ ni miwieɔ lɛ jeee anɔkwale. No hewɔ lɛ, ekɛɛ mi akɛ: ‘Yoo minu. Shi bo lɛ kwɛmɔ jogbaŋŋ! Abonsam miitao osɛɛ gbɛ.’ Mina akɛ esane ja. Wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ hegbɛ akɛ amɛwoɔ wɔ ŋaa. No hewɔ lɛ, kɛ́ amɛwo wɔ ŋaa ni wɔbɛ amɛ wɔwo wɔmli lɛ, Abonsam nine baashɛ wɔnɔ.” * (Efe. 4:25-27) Nyɛminuu Klein bo ŋaa ni Nyɛminuu Rutherford wo lɛ lɛ toi, ni amɛtee nɔ amɛhi shi akɛ nanemɛi.

MƐNI BAAYE ABUA WƆ NI KƐ́ AWO WƆ ŊAA LƐ WƆKƐTSU NII?

12. Mɛɛ gbɛ nɔ kɛ́ wɔbaa wɔhe shi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔbo ŋaawoo toi? (Lala 141:5)

12 Mɛni baaye abua wɔ ni kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ wɔkɛtsu nii? Esa akɛ wɔba wɔhe shi ni wɔkai akɛ, wɔyeee emuu, ni bei komɛi lɛ wɔfeɔ nibii ni nilee bɛ mli. Tamɔ bɔ ni wɔwie kɛtsɔ hiɛ lɛ, Hiob wie nibii komɛi ni ejaaa, shi sɛɛ mli lɛ, egbala ehe sɛɛ ni Yehowa jɔɔ lɛ. Mɛni hã Hiob fee nakai? No ji, heshibaa. Hiob ba ehe shi ni ebo ŋaa ni Elihu wo lɛ lɛ toi eyɛ mli akɛ eye Elihu onukpa kwraa. (Hiob 32:6, 7) Kɛ́ wɔ hu wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔbaabo ŋaawoo toi kɛ́ wɔnuɔ he akɛ wɔtɔ̃ko loo wɔye mɔ ni woɔ wɔ ŋaa lɛ onukpa po. Asafoŋ onukpa ko ni yɔɔ Canada lɛ wie akɛ: “Gbɛjelɔ enaaa esɛɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko mɔ ko wooo wɔ ŋaa lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ wɔya wɔhiɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli?” Ekã shi faŋŋ akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baasumɔ ni ewo mumɔ lɛ yibii lɛ jogbaŋŋ fe bɔ ni efeɔ bianɛ lɛ po ni eya ehiɛ yɛ shiɛmɔ kɛ nitsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi kɛ́ awooo wɔ ŋaa lɛ, te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee enɛ?​—Kanemɔ Lala 141:5.

13. Kɛ́ Yehowa wo wɔ ŋaa lɛ, te esa akɛ wɔna lɛ tɛŋŋ?

13 Kɛ́ Yehowa wo wɔ ŋaa lɛ, esa akɛ wɔna akɛ suɔmɔ ni esumɔɔ wɔ lɛ hewɔ ni efee nakai lɛ. Yehowa miisumɔ ni ehi ehã wɔ. (Abɛi 4:20-22) No hewɔ lɛ, kɛ́ ewo wɔ ŋaa kɛtsɔ Biblia lɛ, asafo lɛ wolo ko loo vidio ko, loo wɔnyɛmi Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ lɛ nɔ lɛ, eefee nakai koni wɔna akɛ esumɔɔ wɔ. Hebribii 12:9, 10 lɛ kɛɛ: “Efeɔ nakai koni wɔná he sɛɛ.”

14. Kɛ́ aawo wɔ ŋaa lɛ, mɛni nɔ esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama?

14 Kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ, esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ aya nɔ ni awie lɛ nɔ, shi jeee bɔ ni awie lɛ ahã lɛ. Bei komɛi lɛ, kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ wɔnuɔ he akɛ bɔ ni akɛ wɔ wie lɛ esaaa. Lɛɛlɛŋ, kɛ́ mɔ ko miiwo mɔ ko ŋaa lɛ, esa akɛ ekwɛ bɔ ni ebaawie lɛ ehã lɛ jogbaŋŋ. * (Gal. 6:1) Shi no etsɔɔɔ akɛ kɛ́ aawo wɔ ŋaa ni wɔnu he akɛ bɔ ni mɔ lɛ kɛ wɔ wieɔ ehãa lɛ esaaa lɛ, wɔkabo toi. Esa akɛ wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ aya nɔ ni mɔ lɛ wieɔ lɛ nɔ, shi jeee bɔ ni ewieɔ lɛ ehãa lɛ. Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Eyɛ mli akɛ bɔ ni mɔ lɛ kɛ mi wie ehã lɛ eŋɔɔɔ minaa moŋ, shi ani nɔ ko yɛ ni manyɛ makase yɛ nɔ ni ewie lɛ mli? Mɛni hewɔ mijieee mijwɛŋmɔ yɛ mɔ ni wo mi ŋaa lɛ tɔmɔi lɛ anɔ, ni mikɛ mijwɛŋmɔ tee bɔ ni manyɛ maná he sɛɛ lɛ moŋ nɔ?’ Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaakase nɔ ko yɛ ŋaa fɛɛ ŋaa ni abaawo wɔ lɛ mli lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔhiɛ kã shi.​—Abɛi 15:31.

BI ŊAAWOO NI OBAANÁ HE SƐƐ

15. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbi ŋaawoo?

15 Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔbi ŋaawoo. Abɛi 13:10 lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni biɔ ŋaawoo lɛ, amɛhiɛ kã shi.” Enɛ ji anɔkwale waa. Bei pii lɛ, mɛi ni biɔ ŋaawoo lɛ yaa amɛhiɛ oyayaayai fe mɛi ni biii ŋaawoo. No hewɔ lɛ, kaamɛ ni abawo bo ŋaa, bo yaabi ŋaawoo.

Mɛni hewɔ nyɛmi yoo lɛ biɔ nyɛmi yoo onukpa lɛ ŋaawoo lɛ? (Kwɛmɔ kuku 16)

16. Mɛɛ bei nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔbi wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ŋaawoo?

16 Mɛɛ bei nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔbi wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ŋaawoo? Naa ekomɛi. (1) Kɛ́ nyɛmi ko kɛ mɔ ko yaakase nii lɛ, ebaanyɛ ehã shiɛlɔ ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa lɛ afata ehe koni kɛ́ akɛ mɔ lɛ kase nii agbe naa lɛ, ebi lɛ bɔ ni ebaanyɛ efee eya ehiɛ yɛ bɔ ni etsɔɔ nii ehãa lɛ mli. (2) Kɛ́ nyɛmi yoo oshijafo ko yaahé atade ko lɛ, ebaanyɛ ebi nyɛmi yoo onukpa ko esusumɔ yɛ nakai atade lɛ he. (3) Kɛ́ nyɛmi nuu ko yaahã eklɛŋklɛŋ maŋshiɛmɔ lɛ, ebaanyɛ ekɛɛ nyɛmi nuu ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ wiemɔhamɔ mli lɛ akɛ ebo lɛ toi jogbaŋŋ koni ewo lɛ ŋaa yɛ he. Mɔ ko ni ehã wiemɔ aahu lɛ po baanyɛ afee nakai koni ekɛ ŋaa ni abaawo lɛ lɛ atsu nii.

17. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔbo ŋaawoo toi ni wɔkɛtsu nii?

17 Bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, Yehowa baawo wɔ ŋaa. Ekolɛ ekɛbaatsɔ Biblia lɛ loo asafo lɛ woji kɛ vidioi lɛ anɔ, aloo ekɛbaatsɔ wɔnyɛmi Kristofonyo ko nɔ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔkai otii nɛɛ ni baaye abua wɔ ni wɔbo ŋaawoo toi lɛ. Nomɛi ji, wɔba wɔhe shi, wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ ama nɔ ni akɛɔ wɔ lɛ nɔ moŋ fe bɔ ni awieɔ lɛ ahãa lɛ, ni wɔkɛ ŋaa ni abaawo wɔ lɛ atsu nii. Wɔteŋ mɔ ko mɔ ko bɛ ni be ni abaafɔ lɛ lɛ ehiɛ kã shi momo. Shi kɛ́ wɔbo ŋaawoo toi ni wɔkpɛlɛ tsɔsemɔ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɛ wɔhiɛ baakã shi.​—Abɛi 19:20.

LALA 124 Ye Anɔkwa Daa!

^ Yehowa webii le akɛ, ehe miihia waa ni kɛ́ ajɛ Biblia lɛ mli awo amɛ ŋaa lɛ, amɛbo toi ni amɛkɛtsu nii. Shi jeee be fɛɛ be enɛ feemɔ yɔɔ mlɛo. Mɛni hewɔ? Ni mɛni baaye abua wɔ ni kɛ́ awo wɔ ŋaa lɛ, wɔkɛtsu nii ni wɔná he sɛɛ?

^ Atsake gbɛ́i lɛ ekomɛi.

^ Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ nɔ ni baaye abua wɔ ni kɛ́ wɔmiiwo mɛi ŋaa lɛ, wɔfee lɛ bɔ ni baahã efee mlɛo kɛhã amɛ akɛ amɛbaabo toi.