Faigi nösi

Faigi ba gangolifa

ARTIKEL WAMAHAʼÖ 7

”Fondrondrongo Wehede Niha Satua-tua”

”Fondrondrongo Wehede Niha Satua-tua”

”Beʼe mbörö dalingau ba fondrondrongo wehede niha satua-tua.”—AMD. 22:17.

SINUNÖ 123 Lö Faröi ba Woloʼö Nifakhoi

NITUTUNÖ *

1. Hadia manö mbörö wa labeʼe khöda mene-mene, ba hana wa moguna khöda daʼö?

 FEFU ITA moguna khöda mene-mene. Itaria, yaʼita samösa zangandrö mene-mene ba niha nifosumangeda. Mazui, tola manö ibeʼe khöda mene-mene talifusöda si sara lala wamati börö me aombö dödönia alai na ’tatörö lala si sala’, mazui tafalua zangaʼasogö khöda faniasa. (Gal. 6:1) Baero daʼö, na tafalua zala sebua, si toʼölönia labeʼe khöda mene-mene hegöi fotu. Gofu hadia mbörö wa laʼamenesi ita, moguna tafondrondrongo mene-mene nibeʼe khöda. Na tafalua daʼö, hasambalö tatema mbuania ba lö tebulö tatörö lala saekhu ba waʼauri!—Amd. 6:23.

2. Moloʼö Amaedola 12:15, hadia mbörö wa moguna tafondrondrongo mene-mene?

2 Ba ayati si tobali tuho artikel daʼa, muʼamenesi ita enaʼö ’tafondrondrongo wehede niha satua-tua’. (Amd. 22:17) Lö hadöi niha si no mangila fefu hadia ia. Hasambalö so niha böʼö sabölö oya mangokhögö faʼaboto ba dödö moroi khöda mazui abölö oya zi no latörö ba waʼaurira. (Baso Gamaedola 12:15.) Na tafondrondrongo mene-mene, daʼö zangoromaʼö wa so khöda wangide-ngideʼö ba taʼila wa so zoʼamböta ita. Aboto ba dödöda wa lö tebulö moguna khöda wanolo moroi ba niha böʼö. Barö wanuturu lala moroi khö Yehowa, imane Razo Selomo satua-tua, ”Aʼozu gohitö dödö . . . na ato zanuturu lala.”—Amd. 15:22.

Moloʼö yaʼugö, hezo zabölö abua khöu wanemaʼö? (Faigi ngenoli si 3-4)

3. Hewisa wameʼe khöda mene-mene?

3 Hewisa wameʼe khöda mene-mene? Itaria, te so nibasoda ba Zura Niʼamoniʼö mazui ba publikasi, samasugi ba dödöda sanandrösa ba lala wangera-ngera mazui amuatada si fasala, irege daʼö zamarou yaʼita ba wombulöʼö lala waʼaurida. (Heb. 4:12) Baero daʼö, te so zatua sokubaloi mazui talifusöda saro ba wamati soʼamenesi yaʼita sanandrösa ba gamuatada sinangea taʼatulöʼö. Na so niha sameʼe khöda mene-mene si teʼodane-dane ba Zura Niʼamoniʼö börö waʼomasinia khöda, moguna taʼandrö saohagölö, tafondrondrongo, ba taʼoʼö mene-menenia andrö.

4. Moloʼö Sangombakha 7:9, hadia zi tebai tafalua na labeʼe khöda mene-mene?

4 Na so niha böʼö sameʼe khöda mene-mene, tola manö abua khöda wanemaʼö yaʼia mazui abao dödöda. Hadia mbörö? Hewaʼae na aboto ba dödöda wa niha si lö moʼahonoa ita, tola manö abua khöda wanemaʼö mene-mene moroi ba niha samatunö khöda hadia zala si no tafalua. (Baso Zangombakha 7:9.) Lua-luania, tola manö taʼosatulö ita, lö fatema ba dödöda lalania wamaʼema khöda mene-mene, mazui manofu-nofu dödöda hadia sibai mbörö wa iʼamenesi ita. Te tamane tödöda, ’Tenga sinangea iʼamenesi ndraʼo! Yaʼia samösa göi so zala nifaluania.’ Baero daʼö, na lö omasi ita mene-mene nibeʼenia andrö, tola manö taʼosilöʼögö daʼö mazui taʼandrö ba niha böʼö enaʼö labeʼe khöda mene-mene somasi ita.

5. Hadia nitutunöda ba artikel daʼa?

5 Ba artikel daʼa, tatutunö ösa duma-duma si so ba Zura Niʼamoniʼö sanandrösa ba niha sanimbagö hegöi sanemaʼö mene-mene. Tatutunö göi hadia zinangea tafalua enaʼö itugu aoha khöda wanemaʼö mene-mene ba tatema mbuania.

NIHA SANIMBAGÖ MENE-MENE

6. Hadia wamahaʼö si tola tahalö moroi ba duma-duma si lö sökhi nifalua Razo Rehabeamo?

6 Nehegö atö duma-duma Rehabeamo. Me tobali ia razo ndraono Gizaraʼeli, laʼondrasi ia ono mbanuania ba laʼandrö enaʼö iʼalösi noro sabua nibeʼe namania Selomo khöra. Ba wamobörö, iforomaʼö waʼatua-tua Rehabeamo. Manofu ia khö ndra satua mbanua ndraono Gizaraʼeli enaʼö iʼila hewisa zinangeania wameʼenia fanema li ba nono mbanuania. Lafatunö khönia ira satua mbanua andrö wa lö tebulö latuhini ia ono mbanuania na ifalua hadia niʼandröra khönia. (1 Ra. 12:3-7) Hizaʼi, lö fatema ba dödö Rehabeamo mene-mene nibeʼera andrö. Börö daʼö, iʼandrö mene-mene khö ndra matua si fagölö döfi khönia. Me luo daʼö, te mato 40 fakhe ndröfira ba oya zi no latörö ba waʼaurira. (2 Ng. 12:13) Hizaʼi, lö sökhi mene-mene nibeʼera khö Rehabeamo. Lafarou ia enaʼö inönö noro nono mbanuania. (1 Ra. 12:8-11) Me no itema dombua mene-mene si faböʼö, tola menaʼö mangandrö Rehabeamo khö Yehowa ba wanofu hadia mene-mene sinangea iʼoʼö. Hizaʼi, lö ifalua daʼö. Iʼanemaiʼö iʼoʼö mene-mene somasi ia, yaʼia daʼö mene-mene nifaʼema ndra si fahuwu khönia. Börö gangetulania andrö, alua khönia wangabu dödö hegöi ba ndraono Gizaraʼeli. Hewisa göi ita iadaʼa? Itaria, lö fatema ba dödöda mene-mene nibeʼe khöda. Hewaʼae simanö, moguna taʼoʼö mene-mene andrö na teʼodane-dane ia ba Daromali Lowalangi.

7. Hadia wamahaʼö si tola tahalö moroi ba duma-duma si lö sökhi nifalua Razo Usia?

7 Itimbagö göi mene-mene Razo Usia. Samuza inötö, möi ia ba nahia wanunu sumange somuhua ba gosali, hewaʼae sindruhunia ha ira ere zi tola möi ba daʼö. Börö daʼö, lamane khönia ira ere, ”He Usia, tenga yaʼugö zinangea manunu sumange somuhua khö Yehowa! Ha ira ere zi tola mamalua daʼö.” Hadia nifalua Usia? Na itemaʼö mene-mene daʼö si fao fangide-ngideʼö ba iʼanemaiʼö iröi gosali, tola manö iʼefaʼö zalania andrö Yehowa. Hizaʼi, itimbagö mene-menera andrö ba ”mofönu ia”. Hadia mbörö? Te iwaʼö tödönia wa tola ifalua-lua manö zomasi dödönia börö me razo ia. Hizaʼi, lö fao dödö Yehowa ba nifaluania andrö. Börö me ifalua zi tenga halöwönia Usia, göna ia bou auri ba ’lö aheta khönia mbou auri irugi waʼamatenia’. (2 Ng. 26:16-21) Hadia wamahaʼö si tola tahalö moroi ba duma-duma si lö sökhi nifalua Usia? Gofu haniha ita, fatuwu sibai khö Yehowa na lö omasi ita tatema mene-mene si teʼodane-dane ba Zura Niʼamoniʼö.

NIHA SANEMAʼÖ MENE-MENE

8. Hadia nifalua Yobi me labeʼe khönia mene-mene?

8 Itutunö göi Sura Niʼamoniʼö sanandrösa ba niha sanema howu-howu börö me laʼoʼö mene-mene. Faehu sibai nifaluara moroi ba niha sawena tatutunö. Angeragö atö duma-duma Yobi. Iʼomasiʼö sibai Lowalangi ba iforege wangomusoiʼö tödönia. Hizaʼi, Yobi andrö tenga niha soʼahonoa. Me alua khönia gabula dödö sebua, no irai so khönia lala wangera-ngera si fasala. Börö daʼö, iʼamenesi ia Elihu hegöi Yehowa. Hadia nifalua Yobi? Omasi ia itemaʼö mene-mene nibeʼera andrö si fao fangide-ngideʼö. Imane, ”Noa sa fahuhuo ndraʼo lö faʼaboto ba dödö . . . Ufuli uwuʼai wehedegu, mangesa ndraʼo ba gawu-gawu hegöi ba nawu.” Börö me so khö Yobi wangide-ngideʼö, ifahowuʼö ia Yehowa.—Yob. 42:3-6, 12-17.

9. Hewisa wameʼe Moze duma-duma si sökhi sanandrösa ba wanemaʼö mene-mene?

9 Duma-duma si sökhi tanö böʼö si tola taʼoʼö yaʼia daʼö Moze. Omasi ia itemaʼö wotu nibeʼe khönia me ifalua zala sebua. Samuza inötö, me mofönu sibai ia, lö ifolakhömi Yehowa. Lua-luania, lö itehegö khönia Yehowa weʼamöi ba Danö Amabuʼula. (4 Mo. 20:1-13) Me iʼandrö Moze khö Yehowa enaʼö ibulöʼö gangetulania andrö, imane khönia Yehowa, ”Böi törö-törö tödöu daʼö saʼae.” (5 Mo. 3:23-27) Hewaʼae simanö, lö mofönu Moze. Omasi ia itemaʼö gangetula Yehowa, ba lö tebulö iʼogunaʼö ia Yehowa ba wondröniaʼö iraono Gizaraʼeli. (5 Mo. 4:1) Na so zameʼe khöda mene-mene, moguna taʼoʼö duma-duma Yobi hegöi Moze. Omasi Yobi wangatulöʼö lala wangera-ngerania ba lö iʼosatulö ia. Lö faröi Moze khö Yehowa hewaʼae na lö mofozu gohitö dödönia weʼamöi ba Danö Amabuʼula.

10. (a) Moloʼö Amaedola 4:10-13, hadia manö mbuania khöda na tatemaʼö mene-mene? (b) Hadia nifalua ndra talifusöda me so zameʼe khöra mene-mene?

10 Na taʼoʼö duma-duma niha si lö faröi simane Yobi hegöi Moze, oya mbua nitemada. (Baso Gamaedola 4:10-13.) Ato ndra talifusöda sanema bua si sökhi börö me no lafalua daʼö. Duma-dumania, nehegö atö zi no irai alua khö Emmanuel, samösa talifusöda ira matua si toröi ba Kongo. * No irai labeʼe khönia mene-mene sabeʼe ira talifusöda saro ba wamati ba mbanua niha Keriso. Imane wanutunö, ”Me laʼila wa arakhagö ahöndrö ndraʼo ba wamati, iʼanemaiʼö latolo ndraʼo. Börö me uʼoʼö mene-mene nibeʼera, teʼefaʼö ndraʼo moroi ba ngawalö gabula dödö.” Imane samösa perintis sotöi Megan si toröi ba Kanada, ”Ambö omasido me lafaʼema khögu mene-mene. Hizaʼi sindruhunia, moguna khögu mene-mene andrö.” Imane talifusöda ira matua sotöi Marko si toröi ba Kroasia, ”No irai aheta khögu noro dödö ba mbanua niha Keriso. Hizaʼi, na ufuli uʼangeragö hadia zalua me luo daʼö, aboto ba dödögu wa mene-mene hegöi fotu andrö zanolo yaʼo ba wangaʼazökhi mangawuli fahuwusagu khö Yehowa.”

11. Hadia niwaʼö dalifusöda Karl Klein sanandrösa ba wanemaʼö mene-mene?

11 Nehegö göi duma-duma dalifusöda Karl Klein, si no irai mangai halöwö tobali Boto Solohe. Itema mbua si sökhi börö me iʼoʼö mene-mene nibeʼe khönia. Ba waö-waö waʼaurinia, itutunö talifusöda Klein wa no irai ibeʼe khönia mene-mene sabeʼe si fahuwu khönia, yaʼia daʼö talifusöda Joseph F. Rutherford. Ifaduhuʼö talifusöda Klein wa abao dödönia ba wamobörö. Imane, ”Lö ara aefa daʼö, me falukha ndraʼo khönia, imane khögu si fao faʼomuso dödö, ’Yaʼahowu Karl!’ Hizaʼi, börö me abao nasa dödögu khönia, no uʼide-ideʼö ligu wanema linia. Imane khögu, ’Angelama Karl! Ifaigi-faigi ndraʼugö Afökha!’ Börö waʼailagu, umane khönia, ’Lö hadia ia le talifusö.’ Hizaʼi, iʼila wa abao dödögu khönia. Börö daʼö, ifuli imane khögu, ’Lö salania. Hizaʼi, angelama. Ifaigi-faigi ndraʼugö Afökha.’ Atulö sibai niwaʼönia andrö! Na abao dödöda khö dalifusöda tanö böʼö ha börö me iwaʼö khöda wehede sinangea ifaʼema . . . , no tabeʼe ginötö khö Gafökha ba wamaʼala yaʼita.” * (Ef. 4:25-27) Itemaʼö mene-mene andrö talifusöda Klein, ba lö tebulö aro wahuwusania khö dalifusöda Rutherford.

HADIA ZINANGEA TAFALUA ENAʼÖ AOHA KHÖDA WANEMAʼÖ MENE-MENE?

12. Hewisa wa tola möi fanoloda wangide-ngideʼö irege aoha khöda wanemaʼö mene-mene? (Sinunö 141:5)

12 Hadia zinangea tafalua enaʼö aoha khöda wanemaʼö mene-mene? Moguna taforomaʼö wangide-ngideʼö ba tatörö tödöda wa yaʼita andre niha si lö moʼahonoa ba itaria fasala gangetula nihalöda. Simane si no tatutunö ba wamobörö, no irai iʼokhögö lala wangera-ngera si fasala Yobi. Hizaʼi ba gafuriata, iʼatulöʼö lala wangera-ngerania irege ifahowuʼö ia Yehowa. Hadia mbörö? Börö me so wangide-ngideʼö khö Yobi. Iforomaʼö daʼö me itemaʼö mene-mene nibeʼe Gelihu sabölö awuyu-wuyu moroi khönia. (Yob. 32:6, 7) Fangide-ngideʼö göi zanolo yaʼita ba wanemaʼö mene-mene hewaʼae na tarasoi wa lö moguna muʼamenesi ita mazui abölö awuyu-wuyu niha sameʼe khöda mene-mene. Imane si samösa satua sokubaloi ba Kanada, ”Lö taʼila hewisa wamaigi niha böʼö yaʼita. Börö daʼö, hewisa wa tola taforomaʼö waʼatedou ba wamati na lö hadöi niha soʼamenesi yaʼita?” Moguna tedou ita ba wangoromaʼö bua-bua geheha, ba wanuriaigö, hegöi ba wamahaʼö niha.—Baso Zinunö 141:5.

13. Hewisa zinangeania lala wangera-ngerada na labeʼe khöda mene-mene?

13 Yaʼaboto ba dödöu wa mene-mene andrö no tandra waʼomasi Lowalangi. Omasi Yehowa na sökhi zalua ba waʼaurida. (Amd. 4:20-22) Börö daʼö, iʼogunaʼö Daromalinia, publikasida, mazui talifusöda saro ba wamati ba wameʼe khöda mene-mene. Ifalua daʼö ba wangoromaʼö faʼomasinia khöda. Imane ba Heberaiʼo 12:9, 10, ”Ibeʼe khöda wotu enaʼö sökhi ita.”

14. Hezo taʼosambuaʼö dödöda na labeʼe khöda mene-mene?

14 Osambuaʼö dödöu ba mene-mene nibeʼe khöu, tenga ba lala wamaʼema yaʼia. Itaria tarasoi wa ambö tefaudu ba dödöda lala wameʼera khöda mene-mene. Tatu manö, moguna iforege niha samaʼema mene-mene enaʼö aoha ba niha böʼö wanemaʼö mene-mene nibeʼenia. * (Gal. 6:1) Hizaʼi, na labeʼe khöda mene-mene, moguna taʼosambuaʼö dödöda ba wamahaʼö si tola tahalö hewaʼae na tarasoi wa so menaʼö lala tanö böʼö sabölö tefaudu ba wamaʼema yaʼia. Tola tasofu khöda samösa, ’Hadia so wamahaʼö si tola uhalö moroi ba mene-menenia andrö? Hadia tola uforege enaʼö lö uʼosambuaʼö dödögu ba walömoʼahonoa niha sameʼe khögu mene-mene?’ No taforomaʼö waʼatua-tua na tatemaʼö mene-mene nibeʼe khöda.—Amd. 15:31.

ANDRÖ MENE-MENE BA TEMA MBUANIA

15. Hana wa moguna taʼandrö mene-mene?

15 Ifarou ita Sura Niʼamoniʼö enaʼö taʼandrö mene-mene. Imane ba Gamaedola 13:10, ”Iʼokhögö waʼatua-tua niha sangandrö mene-mene.” Atulö sibai wehede daʼö! Moroi na tabalo-baloi balazi niha böʼö zoʼamenesi yaʼita, abölö sökhi na yaʼita samösa zangandrö mene-mene. Na tafalua daʼö, itugu alio oroma waʼatedouda ba wamati moroi ba niha si lö omasi mangandrö mene-mene. Börö daʼö, halö gangetula ba wangandrö mene-mene.

Hana wa iʼandrö mene-mene ono alawe andrö dalifusöda ira alawe saro ba wamati? (Faigi ngenoli si 16)

16. Hawaʼara moguna taʼandrö mene-mene?

16 Hawaʼara moguna taʼandrö mene-mene khö ndra talifusöda si sara lala wamati? Nehegö atö duma-duma andre: (1) Me idöniaʼö wamahaʼö ba Zura Niʼamoniʼö si samösa talifusöda ira alawe, iʼohe awönia zanuriaigö si no toʼölö. Aefa daʼö, iʼandrö mene-mene khö zanuriaigö andrö enaʼö itugu onekhe ia ba wondröniaʼö famahaʼö. (2) Me edöna iʼöli mbarunia si samösa ono alawe, iʼandrö mbua gera-era khö dalifusöda ira alawe saro ba wamati sanandrösa ba nukha nifilinia. (3) Me awena sibai mubeʼe halöwö khö zi samösa talifusöda ira matua ba wamaʼema huhuo sebua, iʼandrö khö dalifusöda si no toʼölö mamaʼema huhuo ba wamondrondrongo huhuo nifaʼemania. Aefa daʼö, ibeʼe khönia mene-mene talifusöda andrö enaʼö tola idouʼö waʼonekhenia ba wamaʼema huhuo. Ira talifusöda si no asese mamaʼema huhuo, tola göi laʼandrö mene-mene khö dalifusöda si no toʼölö mamaʼema huhuo ba lafalua mene-mene nibeʼe khöra.

17. Hadia zinangea tafalua enaʼö tatema mbua moroi ba mene-mene nibeʼe khöda?

17 Alio ara hasambalö tebeʼe khöda mene-mene, he moroi khö ndra talifusöda, Sura Niʼamoniʼö, publikasi, ba tanö böʼönia. Na labeʼe khöu mene-mene, törö tödöu wamahaʼö sawena tatutunö. Okhögö wangide-ngideʼö. Osambuaʼö dödöu ba mene-mene nibeʼe khöu, tenga ba lala wamaʼema yaʼia. Ba falua mene-mene nibeʼe khöu. Tenga iʼotarai me tumbu ita taʼokhögö waʼatua-tua. Hizaʼi, na ’tafondrondrongo mene-mene ba tatema wamahaʼö’, ifabuʼu khöda Taromali Lowalangi wa hasambalö ’atua-tua ita dania’.—Amd. 19:20.

SINUNÖ 124 Böi Faröi

^ par. 5 Na labeʼe khöda mene-mene si teʼodane-dane ba Zura Niʼamoniʼö, moguna tafondrondrongo ba taʼoʼö ia. Yaʼita ono mbanua Yehowa, aboto ba dödöda wa moguna sibai tafalua daʼö. Hizaʼi itaria, abua khöda wanemaʼö mene-mene. Hadia mbörö? Ba hadia zinangea tafalua enaʼö itugu aoha khöda wanemaʼö mene-mene ba tatema mbuania?

^ par. 10 So ösa zi no mufaböʼöni töi.

^ par. 11 Faigi Menara Pengawal seri 4 tahun 1984, ngaʼörö 23-30.

^ par. 14 Ba artikel aefa daʼa, tatutunö hewisa enaʼö tefaudu wamaʼemada mene-mene.