Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 8

Ana W’afotu “Ma Akoma Dzi Ehurusi”?

Ana W’afotu “Ma Akoma Dzi Ehurusi”?

“Ngo na eduhuam ma akoma dzi ehurusi, mbrɛ nyimpa ne nyɛnko ho dɛw a ofir apam a ofir akoma mu so tse ara nye no.”​—MBƐ. 27:9.

NDWOM 102 “Boa Hɔn A Wɔyɛ Mberɛw No”

DZA YERUBOSUSU HO *

1-2. Ebɛn esuadze na asafo mu panyin bi nyae wɔ mbrɛ obesi dze afotu ama afofor no ho?

 MFE bi a etwa mu no, asafo mu mpanyimfo beenu kɛseraa akyerɛbaa bi a nna ɔnntaa mmba asafo nhyiamu. Mpanyimfo no mu kor nye no susuu kyerɛwnsɛm ahorow bi ho. Nna ne nyina twe adwen si do dɛ no ho hia dɛ ɔba asafo nhyiamu. Nna panyin no adwen yɛ no dɛ wɔahyɛ akyerɛbaa nkuran araa ma. Naaso, aber a worifi hɔ akɔ no, akyerɛbaa no kãa kyerɛɛ hɔn dɛ, “Hom nnyim dza merefa mu ntsi a.” Mpanyimfo no emmbisa ɔhaw a akyerɛbaa no rihyia anaa tsebea a ɔwɔ mu ana worutu no fo. Iyi ntsi, akyerɛbaa no ennya hɔn afotu no do mfaso.

2 Ber bi ekyir no, asafo mu panyin a ɔnye akyerɛbaa no susuu kyerɛwnsɛm ahorow ho no kãa dɛ: “Asɛm a akyerɛbaa no kãe no maa minyaa adwen dɛ ommbu adze. Naaso, aber a megyee ber susuu asɛm no ho yie no, mubohun dɛ, ɔwɔ mu dɛ kyerɛwnsɛm ahorow a medze dzii dwuma no fata dze, naaso nkyɛ ɔsɛ dɛ medze nsɛmbisa a ɔfata dzi dwuma mbom. Nkyɛ ɔwɔ dɛ mibisa no dɛ, ‘Ndzɛmba rokɔ dɛn?’ ‘Ebɛnadze na mubotum ayɛ aboa wo?’” Asafo mu panyin no nyaa esuadze kɛse fii dza osii no mu. Ndɛ, ɔyɛ panyin a ɔwɔ ayamuhyehye na ɔbɔ mbɔdzen dɛ ɔbɔboa afofor.

3. Wɔ asafo no mu no, woananom na wobotum dze afotu ama?

 3 Asafo mu mpanyimfo yɛ ahwɛfo, ntsi hɔn na ɔsɛ dɛ wotu enuanom fo ber a no ho ebehia no. Naaso, ɔtɔfabi a, afofor a wɔwɔ asafo no mu so botum dze afotu ama. Dɛ nhwɛdo no, onua anaa akyerɛbaa bi botum dze Bible mu afotu ama onua fofor. (Ndw. 141:5; Mbɛ. 25:12) Mbaa mpanyimfo a wɔwɔ asafo no mu so botum etu nkataasia no fo wɔ nsɛm bi tse dɛ dza wɔakã ho asɛm wɔ Titus 2:3-5 no ho. Dɛmara na awofo so wɔ asodzi dɛ wotu hɔn mba fo na wɔtsẽa hɔn aber a wɔafom no. Adzesua yi kɔ ma asafo mu mpanyimfo tsitsir. Naaso sɛ yesusu nsɛm a ɔwɔ mu no ho a, ɔbɔboa hɛn nyina ma yeehu kwan a yebotum afa do etu afofor fo ma wɔdze aayɛ edwuma, woeenya do mfaso, na hɔn ‘akoma eedzi ehurusi.’​—Mbɛ. 27:9.

4. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

4 Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ nsɛmbisa anan bi a ɔbɔboa hɛn aber a yɛpɛ dɛ yetu obi fo no. Ɔno nye: (1) Ebɛnadze na ɔsɛ dɛ ɔka hɛn ma yetu afofor fo? (2) Ana afotu no ho hia? (3) Woana na ɔsɛ dɛ ɔdze afotu no ma? (4) Ebɛnadze na ibotum ayɛ ama afofor eenya w’afotu do mfaso?

EBƐNADZE NA ƆSƐ DƐ ƆKA HƐN MA YETU AFOFOR FO?

5. Sɛ asafo mu mpanyimfo fi ɔdɔ mu dze afotu ma a, ebɛnadze ntsi na ɔnnkɛyɛ dzen ama enuanom dɛ wɔdze bɛyɛ edwuma? (1 Corinthfo 13:4, 7)

5 Asafo mu mpanyimfo no dɔ enuanom a wɔwɔ asafo no mu no paa. Kwan kor a wɔfa do da dɛm ɔdɔ no edzi nye dɛ, sɛ wohu dɛ onua bi reyɛ edzi mfom a, wotu no fo. (Gal. 6:1) Naaso, ansaana asafo mu panyin bi botu onua bi fo no, ɔyɛ papa dɛ ɔma nsɛm ahorow bi a ɔsomafo Paul kãe faa ɔdɔ ho no tsena n’adwen mu. Ɔsomafo Paul kãa dɛ: “Ɔdɔ pen kyɛr [anaa ɔwɔ abotar], ne yamu ye; . . . Ɔsoa adze nyina; ɔgye adze nyina dzi; onya adze nyina ho enyidado; ɔsɔw adze nyina.” (Kenkan 1 Corinthfo 13:4, 7.) Sɛ asafo mu panyin no dwendwen dɛm kyerɛwnsɛm yi ho a, ɔbɔboa no ma oeefi ɔdɔ mu dze afotu no ama na ɔaayɛ no kwan bi do a onua no benya do mfaso. Sɛ onua no hu dɛ asafo mu panyin no dwen noho a, ɔnnkɛyɛ dzen ama no dɛ ɔdze n’afotu no bɛyɛ edwuma.​—Rom. 12:10.

6. Ebɛn nhwɛdo pa na ɔsomafo Paul yɛe?

6 Nna ɔsomafo Paul yɛ asafo mu panyin, na ɔyɛɛ nhwɛdo pa maa asafo mu mpanyimfo. Dɛ nhwɛdo no, otuu enuanom a nna wɔwɔ Thessalonica no fo aber a nna no ho ebehia no. Naaso aber a Paul kyerɛɛw ne nkrataa no kɛmaa Thessalonicafo no, odzii kan kamfoo hɔn osiandɛ nna n’enyi sɔ gyedzi na ɔdɔ a wɔdze yɛ edwuma, nye abotar a wɔdze gyina ɔhaw ano no. Bio so, nna ɔdwen ahohia a enuanom no refa mu no ho, na ɔmaa wohun dɛ onyim dɛ wɔdze nokwardzi rigyina ɔhaw a worihyia no ano. (1 Thess. 1:3; 2 Thess. 1:4) Ɔmaa wohun dɛ dza wɔreyɛ no yɛ nhwɛdo pa ma Christianfo afofor so. (1 Thess. 1:8, 9) Aber a wɔtsee Paul ne nsɛm no, hɔn enyi gyee paa! Nna biribiara kyerɛ dɛ Paul dɔ no nuanom no papaapa. Iyi ntsi, wɔannyɛ dzen amma no dɛ ɔdze afotu a ɔbɔboa Thessalonicafo no bɛma hɔn wɔ ne nkrataa a ɔkyerɛwee kɛmaa hɔn no mu.​—1 Thess. 4:1, 3-5, 11; 2 Thess. 3:11, 12.

7. Ebɛnadze na obotum ama wɔaayɛ dzen ama obi dɛ obetsie afotu na ɔdze aayɛ edwuma?

7 Sɛ yerutu obi fo na yaannda ɔdɔ edzi a, ebɛnadze na obotum efi mu aba? Asafo mu panyin bi a noho akokwaa kãa dɛ: “Sɛ binom ammfa afotu aannyɛ edwuma a, mpɛn pii no ɔnnyɛ dɛ afotu no na ɔnnyɛ papa. Mbom ebɔhwɛ no, nna obi a otuu hɔn fo no annda ɔdɔ edzi.” Ebɛnadze na yebotum esũa efi asɛm yi mu? Sɛ yerutu obi fo a, ɔnnsɛ dɛ yefi ebufuw mu yɛ, na mbom ɔsɛ dɛ yɛda ɔdɔ edzi. Sɛ yɛyɛ dɛm a ɔnnkɛyɛ dzen ama nyimpa no dɛ obetsie na ɔdze aayɛ edwuma.

ANA AFOTU NO HO HIA?

8. Sɛ asafo mu panyin bi pɛ dɛ otu onua bi fo a, ebɛn nsɛm na ɔsɛ dɛ obisa noho?

8 Ɔsɛ dɛ asafo mu mpanyimfo nya abotar susu nsɛm ho ana woeetu afofor fo. Ansaana panyin bi botu onua bi fo no, ɔsɛ dɛ obisa noho nsɛm bi tse dɛ: ‘Ana ohia dɛ medze afotu no ma? Megye dzi paa dɛ dza nyimpa no reyɛ no nnyɛ papa? Aso Bible mu asɛm bi wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ dza ɔreyɛ no nnyɛ? Anaadɛ mara na menye no nnyɛ adwen wɔ dza ɔreyɛ no ho?’ Sɛ asafo mu mpanyimfo dze hɔn enyi to famu a, wɔremmper hɔnho dɛ wɔdze afotu bɛma. (Mbɛ. 29:20) Sɛ asafo mu panyin no n’adwen nnsi no pi dɛ ɔsɛ dɛ otu onua bi fo a, ɔbɛyɛ papa dɛ obisa ɔpanyin fofor hwɛ dɛ, ana onua a ɔpɛ dɛ otu no fo no ebu Bible mu asɛm bi do anaa.​—2 Tim. 3:16, 17.

9. Sɛ ɔba no dɛ yerutu onua bi fo wɔ n’ahosiesie ho a, yebesi dɛn esũasua Paul? (1 Timothy 2:9, 10)

9 Hom mma yɛnyɛ dɛm mfatoho yi. Fa no dɛ asafo mu panyin bi susu dɛ onua anaa akyerɛbaa bi ne ntarhyɛ nye n’ahosiesie nnyɛ papa. Asafo mu panyin no botum ebisa noho dɛ, ‘Aso onua no ammfa Bible mu ngyinadosɛm bi annyɛ edwuma wɔ n’ahosiesie mu ma ntsi ɔsɛ dɛ mutu no fo?’ Sɛ ɔpanyin no mmpɛ dɛ ɔdze n’ankasa no nsusui yɛ edwuma a, obotum ebisa ɔpanyin fofor anaa ɔdawurbɔfo bi a noho akokwaa n’adwenkyerɛ. Ɔpanyin no nye nyimpa a okebisaa no hɔ adwenkyerɛ no botum abɔ mu ahwɛ Paul n’afotu a ɔfa ntarhyɛ nye ahosiesie ho no. (Kenkan 1 Timothy 2:9, 10.) Paul kãa ngyinadosɛm bi a ɔfa ntarhyɛ nye ahosiesie ho asɛm. Ɔkãa dɛ, ɔsɛ dɛ Christiannyi n’ahosiesie yɛ dza ɔfata na ɔhyɛ Jehovah enyimnyam. Naaso, Paul annhyehyɛ mbra biara wɔ ahosiesie ho. Nna Paul gye to mu dɛ Christiannyi biara botum esiesie no ho dɛ mbrɛ ɔpɛ, naaso ɔsɛ dɛ n’ahosiesie no nye Bible ngyinadosɛm hyia. Ntsi, sɛ asafo mu mpanyimfo hu dɛ mbrɛ onua bi si siesie noho no fata na ɔhyɛ Jehovah enyimnyam a, no ho rinnhia dɛ wotu no fo wɔ ho.

10. Ɔdze fa hɛn nuanom hɔn ahosiesie ho no, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛkaa?

10 Ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ enuanom beenu a hɔnho akokwaa botum esiesie hɔnho wɔ kwan soronko do, naaso ɔno nnkyerɛ dɛ baako nedze yɛ papa kyɛn kor. Ntsi, ɔnnsɛ dɛ yɛdze dza hɛnara yɛtse nka dɛ ɔyɛ papa no hyɛ hɛn nuanom do.​—Rom. 14:10.

WOANA NA ƆSƐ DƐ ƆDZE AFOTU NO MA?

11-12. Sɛ ɔda edzi dɛ onua bi hia afotu a, ebɛn nsɛm na asafo mu panyin a ɔpɛ dɛ otu no fo no botum ebisa noho, na ebɛnadze ntsi a?

11 Sɛ ɔda edzi dɛ onua bi hia afotu a, ɔsɛ dɛ yebisa dɛ, Woana na ɔsɛ dɛ ɔdze afotu no ma? Sɛ asafo mu panyin bi pɛ dɛ ɔdze afotu ma akyerɛbaa a ɔawar anaa abofra bi a, ɔsɛ dɛ odzi kan bɔ ebusuatsir no amandzɛɛ ana. Bi a ebusuatsir no bɛpɛ dɛ nankasa dze afotu no ma. * Anaadɛ bi a ɔbɛpɛ dɛ ɔwɔ hɔ bi ber a asafo mu panyin no dze afotu rema ne yer anaa ne ba no. Dɛ mbrɛ yehunii wɔ  nkyekyɛmu 3 no, ber bi so wɔ hɔ a, bi a ɔbɛyɛ papa dɛ akyerɛbaa bi a ne mfe akɔ enyim tu akataasia bi fo.

12 Adze fofor bi so wɔ hɔ a ɔwɔ dɛ asafo mu panyin no susu ho. Obotum ebisa noho dɛ, ‘Aso emi paa na ɔsɛ dɛ medze afotu no ma, anaa onua fofor mbom dze ma a nkyɛ oye?’ Yɛmfa obi a ɔtse nka dɛ mfaso nnyi no do ahen biara no dɛ nhwɛdo. Sɛ asafo mu panyin bi a ɔno so atse nka dɛm pɛn rutu no fo a, bi a ɔbɛyɛ mberɛw ama no dɛ obetsie kyɛn dɛ obetsie ɔpanyin a ɔnnkɔr tsebea a ɔtse dɛm mu pɛn. Bi a asafo mu panyin a ɔno so akɔ tsebea a ɔtse dɛm mu pɛn no bɛtse onua no ase yie, na ɔno bɔboa onua no ma ɔdze n’afotu no aayɛ edwuma ntsɛmara. Naaso, asafo mu mpanyimfo nyina wɔ asodzi dɛ wɔhyɛ hɔn nuanom nkuran na wɔboa hɔn ma wɔyɛ nsesa biara a Kyerɛwnsɛm no hwehwɛ dɛ wɔyɛ no. Ntsi, sɛ ɔba no dɛ onua bi hia afotu a, dza ohia paa nye dɛ ne nsa bɛka afotu no na nnyɛ panyin a obotu no fo no.

EBƐNADZE NA IBOTUM AYƐ AMA AFOFOR EENYA W’AFOTU DO MFASO?

Ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ asafo mu mpanyimfo ‘yɛ ntsɛm tsie’ asɛm? (Hwɛ nkyekyɛmu 13-14)

13-14. Sɛ asafo mu panyin bi rutu onua bi fo a, ebɛnadze ntsi na ɔwɔ dɛ ɔyɛ aso tsie no ana ɔaakasa?

13 Yɛ aso tsie wo nua no. Sɛ asafo mu panyin bi risiesie noho ekotu onua bi fo a, ɔsɛ dɛ obisa noho dɛ: ‘Ebɛnadze na minyim fa onua no ne tsebea ho? Ndzɛmba rokɔ dɛn wɔ n’asetsena mu? Ana orihyia ɔhaw bi a minnyim? Sesei, ebɛn mboa na onua no hia paa?’

14 Ɔda edzi dɛ asɛm a ɔwɔ James 1:19 no fa hɔn a wotu afofor fo no ho. James kãa dɛ: “Nyimpa biara nyɛ ntsɛm ntsie, nyɛ nyaa nkasa, nyɛ nyaa mfa ebufuw.” Bi a asafo mu panyin a orukotu onua bi fo no n’adwen bɛyɛ no dɛ onyim dza onua no refa mu nyinara. Naaso asɛm no nye dɛ ana ɔtse onua no ne tsebea no ase paa? Mbɛbusɛm 18:13 tu hɛn fo dɛ: “Nyia obua asɛm ana ɔatse no, ɔyɛ nkwaseasɛm na enyito ma no.” Ɔbɛyɛ papa dɛ panyin no bisa onua no ma nankasa kyerɛkyerɛ ne tsebea no mu kyerɛ no. Iyi hwehwɛ dɛ ɔyɛ aso tsie onua no yie ana ɔwɔ biribi kã a ɔakã. Esuadze a asafo mu panyin a yɛkãa noho asɛm wɔ adzesua yi ahyɛse no nyae no, ɔwɔ dɛ yɛma ɔtsena hɛn adwen mu. Obohun dɛ, ɔwɔ mu dɛ osiesiee noho dɛ orukotu akyerɛbaa no fo dze, naaso nkyɛ ɔwɔ dɛ obisa nsɛm bi tse dɛ: “Ndzɛmba rokɔ dɛn?” “Ebɛnadze na mubotum ayɛ aboa wo?” Sɛ asafo mu mpanyimfo gye ber na wohu tsebea a hɔn nuanom refa mu no yie a, wobotum aboa hɔn na wɔaahyɛ hɔn nkuran.

15. Asafo mu mpanyimfo besi dɛn dze asɛm a ɔwɔ Mbɛbusɛm 27:23 no ayɛ edwuma?

15 Hu wo nuanom no yie. Dɛ mbrɛ yehunii wɔ adzesua yi ahyɛse no, nnyɛ kyerɛwnsɛm ahorow bi a yɛbɛkenkan anaa nyansahyɛ a yɛdze bɛma obi kɛkɛ na ɔbɛma hɛn afotu etu mpon. Ɔwɔ dɛ yɛma hɛn nuanom no hu dɛ yɛdwen hɔnho, yɛtse hɔn ase na yɛpɛ paa dɛ yɛboa hɔn. (Kenkan Mbɛbusɛm 27:23.) Ɔsɛ dɛ asafo mu mpanyimfo bɔ mbɔdzen dɛ wobohu hɔn nuanom yie na wɔfa hɔn nyɛnko.

Ebɛnadze na ɔbɛma wɔayɛ mberɛw ama asafo mu mpanyimfo dɛ wobotu enuanom fo? (Hwɛ nkyekyɛmu 16)

16. Ebɛnadze na sɛ asafo mu mpanyimfo yɛ a ɔbɔboa ma enuanom eenya hɔn afotu do mfaso?

16 Ɔnnsɛ dɛ asafo mu mpanyimfo ma hɔn nuanom nya adwen dɛ, onua bi dzi mfom nkotsee a na wɔbɛn no na wɔnye no kasa. Mbom ɔwɔ dɛ asafo mu mpanyimfo taa nye enuanom bɔ nkɔmbɔ, na sɛ enuanom rihyia nsɛndzendzen a wɔaayɛ biribi aboa hɔn dze akyerɛ dɛ wɔdwen hɔnho. Asafo mu panyin bi a noho akokwaa kãa dɛ, sɛ eyɛ asafo mu panyin na “eyɛ dɛm a, enye enuanom no benya ebusuabɔ papa. Sɛ enye enuanom nya ebusuabɔ a ɔtse dɛm na sɛ no ho behia dɛ itu hɔn fo a, ɔnnyɛ dzen koraa.” Nkyii so, ɔnnkɛyɛ dzen ama onua a ibotu no fo no dɛ obetsie na ɔdze aayɛ edwuma.

Ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ asafo mu panyin bi nya abotar na ɔda ayamuyie edzi aber a ɔdze afotu rema onua bi no? (Hwɛ nkyekyɛmu 17)

17. Ebɛn aber paa na ɔwɔ dɛ asafo mu panyin nya abotar na ɔda ayamuyie edzi?

17 Nya abotar na da ayamuyie edzi. Sɛ yɛdze Bible mu afotu ma onua bi na oeenntsie a, ɔwɔ dɛ yenya abotar na yɛda ayamuyie edzi kyerɛ no. Sɛ asafo mu panyin bi tu onua bi fo na oenntsie anaa ɔammfa annyɛ edwuma wɔ hɔ ara a, ɔnnsɛ dɛ ɔma no bo fuw. Bible no hyɛɛ Jesus ho nkɔm dɛ: “Ndzɛmbir a ɔakonkon onnkobu, na asaaba a opun wusiw onnkodum.” (Matt. 12:20) Sɛ asafo mu panyin no robɔ mpaa a, obotum aserɛ Jehovah dɛ onhyira onua no na ɔmboa no ma onhu siantsir a ohia afotu no na ɔmfa nyɛ edwuma. Bi a onua a worutu no fo no behia mber kakra dze adwendwen afotu no ho. Sɛ ɔpanyin no nya onua a orutu no fo no ho abotar na ɔda ayamuyie edzi kyerɛ no a, ɔrennyɛ dzen mma onua no dɛ obetsie afotu no na ɔdze aayɛ edwuma. Asɛm no ara nye dɛ, ɔsɛ dɛ yɛdze hɛn afotu gyina Bible no do aber nyina.

18. (a) Sɛ yerutu onua bi fo a, ebɛnadze na ɔsɛ dɛ yɛma ɔtsena hɛn adwen mu? (b) Sɛ yɛhwɛ mfonyin a ɔwɔ adakaba no mu no a, ebɛnadze na awofo no rususu ho?

18 Sũa biribi fi mfom a idzi mu. Hɛn mu biara nndzi mũ, ntsi ɔnyɛ dɛn ara a yerunntum mmfa dza wɔakã ho asɛm wɔ adzesua yi mu no nyina nnyɛ edwuma pɛpɛɛpɛr. (Jas. 3:2) Ɔyɛ dɛn ara yebedzi mfom, naaso ɔwɔ dɛ yesũa biribi fi mfom a yedzi no mu. Sɛ hɛn nuanom no hu dɛ yɛdɔ hɔn a, ɔnnkɛyɛ dzen ama hɔn dɛ wɔdze hɛn mfom bɛkyɛ hɛn aber a yɛayɛ biribi anaa yɛakã asɛm bi ma ahaw hɔn no.​—Hwɛ adakaba a wɔato dzin “ Awofo, Asɛm Yi Kɔ Ma Hom” no so.

EBƐN ESUADZE NA YEENYA EFI ADZESUA YI MU?

19. Yebesi dɛn ama hɛn nuanom hɔn akoma edzi ehurusi?

19 Adzesua yi ama yeehu dɛ ɔnnda famu dɛ yɛdze afotu bɛma onua bi ma ɔdze aayɛ edwuma. Yɛyɛ nyimpa a yenndzi mũ, na dɛmara na hɔn a yetu hɔn fo no so tse. Dɛm ntsi ma ngyinadonsɛm a yeesusu ho wɔ adzesua yi mu no ntsena w’adwen mu. Sɛ irutu onua bi fo a, hu siantsir a epɛ dɛ itu no fo no. Afei so, hwɛ hu dɛ afotu no ho hia paa, na ɔwo na efata dɛ edze afotu no ma. Bisa onua a epɛ dɛ edze afotu ma no no nsɛm, na tsie dza ɔbɛkã no yie ama eehu tsebea a orihyia no ansaana etu no fo. Nkyii so, fa woho hyɛ onua no ne tsebea no mu. Nya wo nuanom ho abotar, bɛn hɔn na fa hɔn nyɛnko. Ma dɛm asɛm yi ntsena w’adwen mu: Yɛpɛ dɛ afofor nya hɛn afotu do mfaso na dza ɔkyɛn iyi no yɛpɛ dɛ hɛn afotu “ma akoma dzi ehurusi.”​—Mbɛ. 27:9.

NDWOM 103 Ahwɛfo​—Wɔyɛ Akyɛdze

^ nky. 5 Ɔnnyɛ aber nyina na ɔyɛ mberɛw dɛ yebotu obi fo. Naaso sɛ no ho behia dɛ yetu fo a, ebɛn kwan do na yɛbɛfa do ayɛ no ma nyia yerutu no fo no eenya do mfaso? Adzesua yi bɔboa hɛn nyina, tsitsir asafo mu mpanyimfo ma woeehu mbrɛ wobesi etu afofor fo wɔ kwan bi do a ɔnnkɛyɛ dzen ama hɔn a worutu hɔn fo no dɛ wobetsie na wɔdze aayɛ edwuma.

^ nky. 11 Hwɛ asɛm a wɔato dzin “Tsiryɛ Ho Nhyehyɛɛ A Ɔwɔ Asafo No Mu A Yɛbɛtse Ase” a ɔwɔ February 2021 Ɔweɔn-Aban mu no.