Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

MWAHA WOOHUSERYA 8

Apwanne Ekano Anyu Ennakhala Yookhweya Weemereryiwa?

Apwanne Ekano Anyu Ennakhala Yookhweya Weemereryiwa?

“Sawunkhela ni erupani, wèliha murima; miruku sa nthamwene, sinnahakalaliha.”—MASI. 27:9, BNM.

NCIPO 102 “Wakhaviherya Alipa Òthoiwa”

YEEYO NNAHAALAAHU OHUSERYA *

1-2. Tiheeni munna mmoha ohusenryeiye vooloca sa ovaha ekano?

 IYAAKHA sincipale muculi, atokweene eeli yaamuxekurya murokora yoowo aahin’ye oya mmithukumano mu ilukuluku sincipale. Mutokweene yoowo aahoolenle ochekula yoole aamwaalakhanyerya soorepa sincipale vooloca sa ophiya mmithukumano. Owo uupuwela wi oxekurya yoole waahaala okhumelela phaama, nyenya vaavaa owo ni mutokweene mukina aareiyeno yaalaanyaaya, murokora aahi: “Anna nyu hamuniiwexexa echu vooloca sa makacamiho aka.” Anna awo yaarimoona omvaha ekano eheerenrye osuwela makacamiho yaawo aahooleleiye. Ntoko yookhumelela, ekano eyo hiyaarino mphurelo wa yene.

2 Uupuwelaka sa muculi, mutokweene yoole aamwaalakhanyenrye murokora ole soorepa ooloca: “Mu elukuluku yeele, miyaano kaahuupuwela wi murokora ole haathamalenle ekano yeeyo naamvanhaahu. Nyenya vaavaa kuupuwenlaaka sa yeela, kaahoona wi ohiya omwaalakhanyerya soorepa seihe naamwi saari soophwanelela kaaphwanela ompakela makoho oophwanelela ntoko: ‘Tiheeni eneereya mu okumi anyu?’ ‘Kinii kookhaviheryeeni hai?’” Mutokweene yoole aahuseryavo nihusiheryo noochuneya mu yaweereya yeele. Olelo, owo mukukhuli a niphwanya ni ookhaviherya.

3. Taani mmulokoni onaphwanela ovaha ikano?

3 Ntoko akukhuli, atokweene aakhalano murici wa ovaha ekano vaavaa onakhalaaya wookhweleya. Nyenya ilukuluku ikina akina mmulokoni ananwerya ovaha ikano. Ntoko yootakiherya, munna naari murokora onanwerya omvaha nthamwene awe ekano enathipeleya Mpiipiliyani. (Sal. 141:5; Masi. 25:12) Naari murokora awunnuwelavo onanwerya ‘omuleeliha muthiyana mukhaani’ mmiyaha ntoko inatharihiwa mu Tito 2:3-5. Nave mweeparipari, asitiithi wiiliwiili anaphwanela waavaha ikano ni owookolola anaaya. Mwawiihiiha naamwi mwaha ola oyaaka xaxaxa wa atokweene a mmulokoni, oothene ahu nnanwerya ophuravo moorweela wa othokororya mikhalelo seiho nneeraahu nivahe ikano seiho inahaala okhala soophara muteko ni sooceenyerya nave inahaala “wèliha murima.”—Masi. 27:9, BNM.

4. Tiheeni nnahaalaahu othokororya mmwaha yoola?

4 Mmwaha yoola nnahaala othokororya makoho maxexe vooloca sa ovaha ekano: (1) Tiheeni enanceenyerya ovaha ekano? (2) Apwanne ekano ela ti yoochuneya chiryene? (3) Taani onaphwanela ovaha ekano? (4) Ti mwawiihai muneeraanyu mvahe ekano yoophara muteko?

TIHEENI ENANCEENYERYA OVAHA EKANO?

5. Tiheeni enahaala omuceenyerya mutokweene ovaha ekano yoophwanelela? (1 Korinto 13:4, 7)

5 Atokweene annaasivela anna ni arokora aya. Ilukuluku ikina, awo annooniherya osivela yoola moorweela wa omvaha ikano muchu yoowo ori va yawoopiha ya opaka yoocheka. (Gal. 6:1) Ahaakumve oloca ni muchu, yaamukhala yaphaama wa mutokweene wuupuwelela vooloca sa ichu seiho Paulo olonceiye vooloca sa osivela. “Osivela onnavilela, osivela ti wooreera murima, . . . Onnawethano soothene, onnaroromela soothene, onnawehererya soothene, onnavilelano soothene.” (Mwaalakhanye 1 Korinto 13:4, 7.) Vaavaa mutokweene onuupuweleleiye mwawiiseela iversikulu seiha, eyo enahaala omukhaviherya ororomela wi onahaala ovaha ekano mmukhalelo woosivela. Wakhala wi muchu yoowo onavahiwa ekano onnoona wi mutokweene onnampwacha, onahaala okhala wookhweya wa yoowo weemererya ekano.—Aro. 12:10.

6. Yootakiherya taani yaphaama murummwa Paulo otikithenryeiye?

6 Ntoko mutokweene a mmulokoni murummwa Paulo ootikitherya yootakiherya yaphaama. Ntoko yootakiherya, vaavaa anna o Tesalonika yaachunaaya ikano, Paulo hoovelenle waavaha. Nyenya mu ikaarata sawe wa yaawo, Paulo woopaceryani aahaathamalela ntakhara ororomeleya waya, osivela waya, ni ovilela waya. Owo tho aahithokororya mikhalelo saya nave aahaaleela wi aanasuwela wi okumi aya hiwaari wookhweya ni wi yaanavilela moororomeleya variyari va wiikariwa. (1 Tes. 1:3; 2 Tes. 1:4) Ophiyerya tho wi aahaaleela wi awo yaari yootakiherya yaphaama wa Akristu akina. (1 Tes. 1:8, 9) Awo yaahakalala vancipale nthowa na othamalela wa Paulo! Moohikhwa minikwa Paulo aanaasivela vancipale annawe yaala. Ti yeeyo yaamweerinhe owo ovaha ikano soophara muteko mu ikaarata sawe soopiili wa Atesalonika.—1 Tes. 4:1, 3-5, 11; 2 Tes. 3:11, 12.

7. Ntakhara heeni muchu onanwerya ohaakhulela phaama ekano?

7 Tiheeni enahaala weereya wakhala wi hinivanhe ekano mmukhalelo woophwanelela? Mutokweene mmoha a mavyakelo ooloca: “Akina hanaakhulela phaama ekano, ohiya nthowa nawi yookhala echu yoonanara elociwe mu ekano eyo, nyenya nthowa nawi hevahiwe mmukhalelo woosivela.” Tiheeni nnahuseryaahuvo? Onnakhala wookhweya weemererya ekano wakhala wi evahiwe mmukhalelo woosivela, ohiya mmukhalelo woonyeenyeiha.

APWANNE EKANO ELA TI YOOCHUNEYA CHIRYENE?

8. Makoho taani mutokweene onaphwaneleiye wiipakela ahaakumve omvaha muchu ekano?

8 Atokweene hanaphwanela waakuvela ovaha ekano. Ahaakumve ovaha ekano, mutokweene onaphwanela wiikoha: ‘Apwanne chiryene kinnaphwanela oloca echu? Apwanne kinnaroromela chiryene wi yeeyo muchu mukina onapakeiye ti yoonanara? Mwawiiwanana ni Piipiliya apwanne yeeyo owo onapakeiye ti yoonanara naari wi pahiru miyoonelo sahu ti soohiyana?’ Atokweene a miruku annasepa ‘waakuvela oloca’ masu aya. (Masi. 29:20) Wakhala wi mutokweene halekechen’ye wi onnaphwanela omvaha muchu ekano, owo onnaphwanela omukoha mutokweene mukina waakhanle wi owo tho onnoona wi munna onnapaka echu yeeyo ehiniiwanana ni yeeyo Piipiliya onaloceiye nave onnachuna ovahiwa ekano.—2 Tim. 3:16, 17.

9. Tiheeni nnahuseryaahu moorweela wa Paulo sa mukhalelo wa ovaha ekano vooloca sa mawarelo ni wiireeriha? (1 Timóteo 2:9, 10)

9 Muthokororye yootakiherya emoha. Mwaanyiherye wi mutokweene onnuukhuwa vooloca sa mawarelo naari wiireeriha wa munna mukina. Mutokweene owo onaphwanela wiikoha: ‘Apwanne yookhalavo Yoorepa enahaala okikhaviherya olocavo echu?’ Woona wi mutokweene hanaphwanela opaka ichu pahiru mmoonelo awe, owo onaphwanela omukoha mutokweene mukina naari mulaleeryi mukina awiichwelavo omunepani vooloca sa yeeyo onuupuweleiye. Vamoha awo ananwerya woona ekano ya Paulo vooloca sa mawarelo ni wiireeriha. (Mwaalakhanye 1 Timóteo 2:9, 10.) Paulo aathariha malakiheryo makina, ooniheryaka wi mawarelo Eekristu anaphwanela okhala oophwanelela ni amiruku. Nyenya Paulo hatikithenrye malamulo wa yeeyo nnaphwanelaahu ni yeeyo nihinaphwanelaahu owara. Owo aasuwela wi anna ni arokora ananwerya owara soowara seiho anathanlaaya nyenya wakhala wi hinnavuhana ni yeeyo Piipiliya onaloceiye. Mwawiihiiha vaavaa analakelelaaya waakhanle wi onnachuneya ovaha ekano, atokweene anaphwanela othokororya waakhanle wi soothanla sa muchu sinnooniherya mukhalelo woophwanelela ni miruku.

10. Tiheeni nnaphwanelaahu wuupuwela vooloca sa ocicimiha soothanla sa muchu mukhateiye?

10 Ti yaphaama wuupuwela wi anna apiili ananwerya opaka soolakelela soohiyana, nyenya eyo henooniherya wi mukina ooreeriha nave mukina oonanariha. Hiyaano hinnaphwanela otikitherya malamulo ahu wa yeeyo eri yaphaama ni yoonanara wa akhwiihu a munroromeloni.—Aro. 14:10.

TAANI ONAPHWANELA OVAHA EKANO?

11-12. Wakhala woochuneya ovaha ekano, makoho taani mutokweene onaphwaneleiye wiipakela, nave ntakhara heeni?

11 Wakhala wi chiryene ti woochuneya omvaha muchu ekano, nikoho noocharela ti nla, ‘Taani onaphwanela ovaha ekano eyo?’ Ahaakumve omvaha ekano murokora ootheliwa naari mwaana, mutokweene onaphwanela omukoha muhooleli a echoko, waakhanle wi akhweya owo aahaala ochuna okhapelela mwaha owo mukhateiye. * Naari muhooleli a echoko onanwerya oveka wi akhalevo vaavaa mutokweene onavaheiye ekano. Nave onanwerya okhalavo ilukuluku ikina vaavaa onahaalaaya okhala woophwanelela murokora awunnuwelavo omvaha ekano murokora yoowo ori mwali.

12 Yookhalavo tho echu ekina atokweene anaphwanelaaya wuupuwelela. Mutokweene onaphwanela wiikoha: ‘Apwanne ka muchu oophwanelela ovaha ekano, naari yaamukhala phaama waakhanle wi ovanhe muchu mukina?’ Ntoko yootakiherya, onamukhala wookhweya wa muchu yoowo oniisoona ohikhala echweenevo weemererya ekano ya mutokweene yoowo iisoona mmukhalelo mmohamoha. Akhweya mutokweene yoowo otonko wiisoona mmukhalelo yoola, onanwerya omwiiwexexa phaama muchu owo ni oloca ichu mmukhalelo yoowo onahaala omulekecha. Nyenya atokweene oothene aakhalano murici wa waalipiha ni waaceenyerya anna ni arokora aya opaka matorokelo vyakala anachuneya mu Soorempwa. Mwawiihiiha ti woochuneyaxa ovaha ekano naamwi mutokweene yoowo onavaha ahintoko ohoolela nikacamiho nimohamoha.

TI MWAWIIHAI MUNEERAANYU MVAHE EKANO YOOPHARA MUTEKO?

Ntakhara heeni atokweene a muloko anaphwanela okhala ‘awaakuva owiriyana?’ (Moone iparakrafo 13-14)

13-14. Ntakhara heeni oryaaya woochuneya wa atokweene okhala ooreheryeya owiriyana?

13 Mukhale ooreheryeya owiriyana. Vaavaa mutokweene oniirehereryeiye wi avahe ekano, owo onaphwanela wiikoha: ‘Tiheeni kisuwenlaaka vooloca sa mikhalelo sa munnaka? Tiheeni eneereya mu okumi awe? Apwanne onnahoolela makacamiho yaawo kihisuwenlaaka? Tiheeni owo onachuneiye hiihaano?’

14 Nlakiheryo nnaphwanyeya mu Tiyako 1:19 mweeparipari ninnaphariheleya wa yaale anavaha ekano. Tiyako oorepa: “Muchu ni muchu aakuveke owiriyana, ahaakuveleke oloca, ahaakuveleke onanariwa.” Mutokweene onanwerya wuupuwela wi oosuwela soothene inavolowelavo, nyenya apwanne eparipari? Masiposipo 18:13 onnanuupuxerya: “Waakhula ohiiwale phaama, ololo nave wuuliha muru.” Yaamukhala yaphaama osuwela sooleeliherya soothene moorweela wa omukoha mwaneene. Mwawiihiiha mutokweene onaphwanela owiriyana ahaakumve oloca. Muupuwele yeeyo nihusenryaahu orweela wa mutokweene yoowo oromoliwe o mapacereryo wa mwaha ahu yoola. Owo aahoona wi ohiya opacerya oxekurya ni mwaha yoowo aareherenryeiye, aaphwanela omukoha murokora ole makoho ntoko ala: “Tiheeni eneereya mu okumi anyu?” “Kinii kookhaviheryeeni hai?” Wakhala wi atokweene annaavya elukuluku wi esuwele ichu soothene inavolowelavo, ti yawooneya wi awo anahaala waakhaviherya ni waalipiha anna ni arokora aya.

15. Ti mwawiihai atokweene aneeraaya epharihele nlakiheryo nnaphwanyeya mu Masiposipo 27:23?

15 Mwaasuwele phaama anna ni arokora anyu. Ntoko elociwaaya woopaceryani, ovaha ekano yoophara muteko onnavolowela sincipale ohiya pahiru waalakhanya soorepa savakhaani naari ovaha yooleeliherya emoha naari piili. Anna ni arokora ahu annachuna woona wi ninnaapwacha, ninnawiiwexexa, nave ninnachuna waakhaviherya. (Mwaalakhanye Masiposipo 27:23.) Atokweene anaphwanela opaka soothene anaweryaaya wi yinnuwihe onthamwene woolipa ni anna ni arokora aya.

Tiheeni enahaala weeriha okhala wookhweya wa atokweene ovaha ekano? (Moone eparakrafo 16)

16. Tiheeni enahaala waakhaviherya atokweene ovaha ekano yoophara muteko?

16 Atokweene hanachuna oweerihe anna ni arokora aya wuupuwela wi pahiru elukuluku anakhalaayano ya oloca ni yaawo ori vaavaa awo anachunaaya ovaha ekano. Ohiya yeeyo, awo moohihiyererya annaloca ni anna ni arokora aya, nave ennooniherya wi ennaapwacha vaavaa anahoolelaaya makacamiho. Moone yeeyo mutokweene mmoha a mavyakelo olonceiye: “Wakhala wi munneerano yeeyo, munahaala opaka onthamwene waphaama ni yaawo. Voocharela vaavaa munachunaanyu ovaha ekano, onahaala okhala wookhweya weerano yeeyo.” Nave wa yoowo onahaala waakhela ekano eyo onahaala okhala wookhweya weemererya.

Ntakhara heeni mutokweene onaphwanela okhala oopisa murima ni ooreera murima vaavaa onavaheiye ekano? (Moone eparakrafo 17)

17. Elukuluku taani xaxaxa mutokweene onaphwaneleiye okhala oopisa murima ni ooreera murima?

17 Mukhale oopisa murima ni ooreera murima. Opisa murima ni oreera murima ti woochuneya xaxaxa vaavaa muchu woopaceryani onakhooceiye ekano enathipeleya Mpiipiliyani. Mutokweene hanaphwanela onyeenyeya wakhala wi ekano awe hiyeemereryiwe naari ophariheliwa mwawaakuveya. Piipiliya oni vooloca sa Yesu: “Harwa antaka muthala wokhuneya, nari harwa atxipiha muthiko onahala vakhani otxipha.” (Mat. 12:20, BNM) Mwawiihiiha mmavekelo awe a muchu mukhateiye, mutokweene onaphwanela omveka Yehova wi amukhaviherye muchu yoowo onachuna ekano wiiwexexa mathoweene ni opharihela yeeyo. Munna yoowo ovahiwe ekano onaphwanela waavya elukuluku wi uupuwelele sa yeeyo elociwe. Wakhala wi mutokweene onaloca moopisa murima ni mooreera murima, onamukhala wookhweya wa munna owiriyana ekano. Mweeparipari, ilukuluku soothene ekano enaphwanela othipeleya Mmasu a Muluku.

18. (1) Vaavaa nnavahaahu ekano, tiheeni nnaphwanelaahu wuupuwela? (2) Ntoko yooniheryiwaaya mu eruku ya ekaaxa, tiheeni asitiithi anathokororyaaya?

18 Muhuserye orweela wa soohesa sanyu. Woona wi na achu oohiphaameya, hokhala wookhweya opharihela moophaameya sooleeliherya soothene nihusenryaahu mmwaha yoola. (Tiy. 3:2) Hiyaano ninnapaka soohesa, nyenya vaavaa eyo eneereyaaya, nnaphwanela ohuserya orweela wa seiho. Wakhala wi anna ni arokora ahu annoona wi ninnaasivela, mwawooneya onahaala okhala wookhweya wa yaawo onilevelela vaavaa nnaanyeenyeihaahu moorweela wa echu yeeyo nloncaahu naari nipankaahu.—Moone tho ekaaxa “ Yeeyo Asitiithi Anaphwanelaaya Wuupuwela.

TIHEENI NIHUSENRYAAHU?

19. Ti mwawiihai nneeraahu nihakalalihe murima wa anna ni arokora ahu?

19 Ntoko noonnaahu, tahi wookhweya ovaha ekano yoophara muteko. Hiyaano na achu oohiphaameya, nave tho yaawo nnavahaahu ekano achu oohiphaameya. Muupuweleke malakiheryo yaawo nihusenryaahu mmwaha yoola. Muroromele wi munavaha ekano ni mathowa oophwanelela. Nave tho, muroromele wi ekano eyo ti yoochuneya chiryene ni wi mwa muchu oophwanelela ovaha. Muhaakumve ovaha ekano, mpake makoho nave nwiriyane moopwacha, mwawiihiiha munanwerya wiiwexexa makacamiho yaawo muchu owo onahooleleiye. Mweererye woona ichu mmukhalelo owo onooneiye. Mukhale ooreera murima nave munnuwihe onthamwene woolipa ni anna ni arokora anyu. Muupuwele yoolakelela: Hinnachuna pahiru wi ekano ahu ekhale yoophara muteko nyenya tho wi ekhale ya “wèliha murima.”—Masi. 27:9, BNM.

NCIPO 103 Asitokweene a Mmuloko Yoovaha ya Yehova

^ par. 5 Ilukuluku soothene tahi wookhweya ovaha ikano. Wakhala wi nnachuna weerano hiihaa, ti mwawiihai nneeraahu nloce ichu mmukhalelo yoowo onahaala waakhaviherya ni waalipiha akina? Mwaha yoola onahaala waakhaviherya xaxaxa atokweene a mmulokoni ovaha ekano yeeyo enahaala oweeriha akina ochuna owiriyana ni opharihela muteko.

^ par. 11 Moone mwaha “Owerya Yoowo Atokweene Aryaayano Mmulokoni” mu Mulipeleli a Fevereru a 2021.