Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

EDWƐKƐ 8

Wɔ Folɛdulɛ “Maa Ahonle Di Fɛlɛko Ɔ”?

Wɔ Folɛdulɛ “Maa Ahonle Di Fɛlɛko Ɔ”?

“Kɛ mɔɔ nwole nee ayilevuanlɛ maa ahonle di fɛlɛko la; zɔhane ala a agɔnwolɛ mɔɔ tu folɛ kpalɛ la noko de a.”​—MRƐ. 27:9.

EDWƐNE 102 “Boa Bɛdabɛ Mɔɔ Bɛle Bɛtɛɛ La”

MƆƆ YƐBAZUKOA *

1-2. Duzu a adiema nrenyia bie nwunle ye wɔ folɛdulɛ nwo a?

WƆ ƐVOLƐ dɔɔnwo mɔɔ ɛpɛ nu la anu, mgbanyima nwiɔ hɔkpɔlale adiema raalɛ bie mɔɔ ɛnee ɔnda ɔmba debiezukoalɛ la. Mgbanyima ne mɔ ko gengale ngɛlɛlera dɔɔnwo mɔɔ fale debiezukoalɛ ɛhɔlɛ nwo la hilele ye. Ɛnee ye adwenle yɛ ye kɛ bɛboa adiema raalɛ ne kpalɛ, noko mɔɔ ɔ nee ɔ gɔnwo ne ɛlɛfi ɛkɛ ne la, adiema raalɛ ne hanle kɛ, “Bɛnze ngyegyelɛ mɔɔ melɛyia la anwo ɛhwee.” Mediema ne mɔ dule adiema raalɛ ne folɛ mɔɔ bɛambiza ye ngyegyelɛ mɔɔ ɔlɛyia la anwo edwɛkɛ a. Ɛhye ati, yeande nganeɛ kɛ bɛ folɛdulɛ ne boale ye.

2 Asafo nu kpanyinli ne mɔɔ gengale ngɛlɛlera ne hilele raalɛ ne la hanle kɛ: “Wɔ zɔhane mekɛ ne, mendele nganeɛ kɛ adiema raalɛ ne ambu yɛ. Noko mɔɔ mendwenlenle nwolɛ la, menwunle kɛ mengengale ngɛlɛlera mɔɔ fɛta la kɔsɔɔti noko meambiza ye kpuya mɔɔ fɛta mɔɔ le kɛ, ‘Duzu a ɛlɛkɔ zo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a?’ ‘Duzu a mebahola meayɛ meaboa wɔ a?’” Asafo nu kpanyinli ne zukoale debie kpalɛ vile zɔhane anwubielɛ ne anu. Ɛnɛ, ɔle mboaneneavolɛ mɔɔ ɔte awie mɔ edwɛkɛ bo na ɔboa bɛ a.

3. Nwane a bahola adu folɛ wɔ asafo ne anu a?

 3 Kɛ mboaneneavolɛma la, ɔle mgbanyima ne mɔ gyima kɛ saa awie hyia folɛdulɛ a, bɛbadu ye folɛ. Noko ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔbahyia kɛ menli gyɛne mɔɔ wɔ asafo ne anu la tu awie folɛ. Kɛ neazo la, adiema nrenyia anzɛɛ raalɛ bahola agyinla Baebolo ne azo adu ɔ gɔnwo folɛ. (Edw. 141:5; Mrɛ. 25:12) Anzɛɛ adiema raalɛ mɔɔ ɔle kpanyinli la bahola adu “mbɛlɛra folɛ” wɔ ninyɛne mɔɔ bɛha nwolɛ edwɛkɛ wɔ Taetɛse 2:3-5 la anwo. Yɛɛ ɔwɔ kɛ awovolɛ ta tu bɛ mra folɛ na bɛtenrɛdenrɛ bɛ. Ɔnva nwo kɛ bɛhɛlɛle edwɛkɛ ɛhye bɛmaanle asafo nu mgbanyima titili la, saa yɛ muala yɛneɛnlea ndenle mɔɔ yɛbahola yɛalua zo yɛadu folɛ kpalɛ mɔɔ maa anwosesebɛ na ɔmaa “ahonle di fɛlɛko” la anu a, ɔbaboa yɛ.​—Mrɛ. 27:9.

4. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

4 Wɔ edwɛkɛ ɛhye anu, yɛbazuzu folɛdulɛ nwo kpuya nna bie anwo: (1) Adwenle boni a ɔwɔ kɛ yɛfa yɛtu folɛ ne a? (2) Asoo folɛdulɛ ne anwo hyia kpalɛ ɔ? (3) Nwane a ɔwɔ kɛ ɔtu folɛ ne a? (4) Kɛ ɔkɛyɛ na wɔadu folɛ kpalɛ ɛ?

ADWENLE BONI A ƆWƆ KƐ YƐFA YƐTU FOLƐ NE A?

5. Kɛzi adwenle kpalɛ mɔɔ kpanyinli bie banyia la bamaa yeadu folɛ wɔ ɛlɔlɛ nu ɛ? (1 Kɔlentema 13:4, 7)

5 Asafo nu mgbanyima kulo bɛ mediema mrenyia nee mraalɛ. Ɔyɛ a bɛtu awie mɔɔ ɔlɛfo adenle la folɛ bɛfa bɛda zɔhane ɛlɔlɛ ne ali. (Gal. 6:1) Noko, kolaa na kpanyinli bie adu awie folɛ la, ɔwɔ kɛ ɔdimoa ɔsuzu ɛlɔlɛ nwo edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hanle la anwo. “Ɛlɔlɛ lɛ abotane yɛɛ ɔ ti akunlu le kɛnlɛma. . . . Ɔto ɔ rɛle aze wɔ debie biala anu, ɔdie debie biala ɔdi, ɔlɛ debie biala anu anyelazo, ɔgyinla debie biala anloa.” (Kenga 1 Kɔlentema 13:4, 7.) Saa asafo nu kpanyinli ne dwenledwenle zɔhane ngyehyɛnu ne mɔ anwo a, ɔbamaa yeanleɛnlea adwenle mɔɔ ɔlɛfa yeadu folɛ ne la anu na yealua adenle kpalɛ zo yeadu ɔ diema ne folɛ. Saa ahenle mɔɔ bɛlɛtu ye folɛ la nwu kɛ asafo nu kpanyinli ne dwenle ɔ nwo a, ɔbamaa yeadie folɛdulɛ ne.​—Wlo. 12:10.

6. Neazo kpalɛ boni a ɛzoanvolɛ Pɔɔlo yɛle a?

6 Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo le asafo nu kpanyinli na ɔyɛle neazo kpalɛ. Kɛ neazo la, mekɛ mɔɔ ɛnee ɔhyia kɛ Pɔɔlo tu mediema mɔɔ wɔ Tɛsalonaeka la folɛ la, yeandwehwenle ɔ bo aze. Noko mɔɔ Pɔɔlo kɛlɛ bɛ kɛlata la, ɔlimoale ɔhanle bɛ gyima mɔɔ bɛfa diedi bɛyɛ, gyima ɛsesebɛ mɔɔ bɛfi ɛlɔlɛ nu bɛyɛ nee bɛ kpundiigyinlanlɛ ne anwo edwɛkɛ. Eza ɔzuzule bɛ tɛnlabelɛ ne anwo na ɔliele ɔdole nu kɛ ɛnee ɛbɛlabɔlɛ ɛnla aze ɛmmaa bɛ yɛɛ ɛnee bɛlɛgyinla kpɔdekpɔdeyɛlɛ nloa. (1 Tɛs. 1:3; 2 Tɛs. 1:4) Ɔhanle ɔhilele zɔhane mediema ne mɔ bɔbɔ kɛ bɛle neazo bɛmaa Kilisienema gyɛne. (1 Tɛs. 1:8, 9) Mɔɔ bɛ sa hanle Pɔɔlo nganvolɛ ne la, nea kɛzi bɛ nye balie a! Nɔhalɛ nu, ɛnee Pɔɔlo kulo ɔ mediema ne mɔ kpalɛ. Ɛhye ati a ɔholale ɔdule Tɛsalonaekama folɛ kpalɛ wɔ ye ngɛlata nwiɔ ne mɔɔ ɔhɛlɛle ɔhɔmaanle bɛ la anu la.​—1 Tɛs. 4:1, 3-5, 11; 2 Tɛs. 3:11, 12.

7. Duzu a wɔannea a ɔnrɛmaa awie ɛnrɛdie folɛdulɛ a?

7 Saa yɛanlua adenle kpalɛ zo yɛandu folɛ a, duzu a bahola azi a? Asafo nu kpanyinli bie mɔɔ ɔlɛ anwubielɛ la hanle kɛ, “Menli bie mɔ ɛndie folɛdulɛ, tɛ kɛ folɛdulɛ ne ɛnle kpalɛ, emomu kɛ mɔɔ ahenle anlua ɛlɔlɛ adenle zo andu bɛ folɛ la ati ɔ.” Duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi ɛhye anu a? Saa awie anva ɛya andu folɛ, emomu ɔdua ɛlɔlɛ adenle zo ɔyɛ zɔ a, ɔnrɛyɛ se kɛ bɛbadie.

ASOO FOLƐDULƐ NE ANWO HYIA KPALƐ Ɔ?

8. Saa asafo nu kpanyinli bie kulo kɛ ɔtu awie folɛ a, kpuya boni a ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo a?

8 Ɔnle kɛ mgbanyima pele bɛ nwo tu folɛ. Kolaa na kpanyinli bie adu awie folɛ la, ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kɛ: ‘Asoo ɔhyia kɛ meka ɛhye anwo edwɛkɛ? Asoo medie medi kɛ mɔɔ ahenle ɛlɛyɛ la le nvonleɛ ɔ? Baebolo ne tendɛ tia mɔɔ ɔlɛyɛ la ɔ? Anzɛɛ kɛmɔ medame a anrɛɛ menrɛyɛ ye zɔ la ati ɔ?’ Nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ mgbanyima ‘ɛnrɛpele bɛ nwo wɔ bɛ edwɛkɛ nwo.’ (Mrɛ. 29:20) Saa kpanyinli bie ɛngola ɛnnwu ye kɛ ɔhyia kɛ ɔtu awie folɛ a, ɔbahola ɔ nee kpanyinli gyɛne azuzu nwo na bɛanlea kɛ saa Ngɛlɛlera ne tendɛ tia mɔɔ ahenle ɛlɛyɛ la ɔti ɔhyia kɛ bɛtu ye folɛ a.​—2 Tim. 3:16, 17.

9. Saa yɛkulo kɛ yɛtu awie folɛ wɔ tɛladeɛ ɛwulalɛ nee anwoziezielɛ nwo a, duzu a yɛbahola yɛazukoa yɛavi Pɔɔlo ɛkɛ a? (1 Timote 2:9, 10)

9 Suzu neazo bie anwo. Fa ye kɛ adiema bie tɛladeɛwulalɛ anzɛɛ ye anwoziezielɛ gyegye asafo nu kpanyinli bie. Kpanyinli ne bahola abiza ɔ nwo kɛ, ‘Debie wɔ Ngɛlɛlera ne anu mɔɔ mebahola meagyinla zo meaha nwolɛ edwɛkɛ ɔ?’ Kɛmɔ kpanyinli ne ɛngulo kɛ ɔfa mɔɔ wɔ ye adwenle nu la ɔtinlitinli awie mɔ anwo zo la ati, ɔbahola yeabiza kpanyinli gyɛne anzɛɛ nolobɔlɛnli mɔɔ ɛnyi sunsum nu la kɛzi ɔdaye noko ɔnwu ye la. Bɛbahola bɛabɔ nu bɛazuzu Pɔɔlo edwɛkɛ mɔɔ fale tɛladeɛwulalɛ nee anwoziezielɛ nwo la anwo. (Kenga 1 Timote 2:9, 10.) Pɔɔlo hanle ngyinlazo bie mɔɔ kɔ moa la anwo edwɛkɛ kɛ, ɔwɔ kɛ Kilisienenli siezie ɔ nwo wɔ adenle mɔɔ fɛta na ɔmmaa menli ɛndendɛ ɛntia Gyihova la azo. Noko Pɔɔlo anga adɛladeɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛwula nee mɔɔ ɔnle kɛ bɛwula la anwo edwɛkɛ. Ɛnee ɔze kɛ kɛmɔ Kilisienema ze mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka la ati, bɛbawula adɛladeɛ mɔɔ bɛkulo na ɔfɛta la. Ɔti saa mgbanyima ɛlɛnea kɛ saa ɔhyia kɛ bɛtu awie folɛ a, ɔwɔ kɛ bɛsuzu nwo saa ahenle ne adɛladeɛ nee ye anwoziezielɛ fɛta yɛɛ ɔmmaa bɛndendɛ bɛntia Gyihova a.

10. Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛabu awie mɔ kpɔkɛzilɛ a?

10 Ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ Kilisienema nwiɔ mɔɔ ɛnyi sunsum nu la bahola azi kpɔkɛ ngakyile, noko biala ɛdeɛ le kpalɛ. Ɔnle kɛ yɛtinlitinli yɛ mediema nwo zo kɛ bɛli yɛdayɛ mumua ne yɛ ngyinlazo mɔɔ yɛlɛ ye wɔ kpalɛ nee ɛtane nwo la azo.​—Wlo. 14:10.

NWANE A ƆWƆ KƐ ƆTU FOLƐ NE A?

11-12. Saa ɔhyia kɛ bɛtu awie folɛ a, kpuya boni mɔ a ɔwɔ kɛ asafo nu kpanyinli biza ɔ nwo a, na duzu ati ɔ?

11 Saa ɔda ali kɛ ɔhyia kɛ bɛtu awie folɛ a, kpuya bieko a le kɛ, Nwane a ɔwɔ kɛ ɔtu ye folɛ ne a? Kolaa na kpanyinli bie adu agyalɛ raalɛ anzɛɛ kakula bie folɛ la, ɔ nee abusua tile ne mɔɔ bie a ɔbahulo kɛ ɔdaye mumua ne ɔbali tɛnlabelɛ ne anwo gyima la bazuzu nwo. * Anzɛɛ kpanyinli ne bahola aha ahile abusua tile ne kɛ ɔbahola yeadɛnla ɛkɛ ne bie wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛtu folɛ ne la. Yɛɛ kɛ mɔɔ bɛhanle ye wɔ  ɛdendɛkpunli 3 ne anu la, ɔdwu mekɛ ne bie a, ɔbayɛ kpalɛ kɛ adiema raalɛ kpanyinli badu adiema bɛlɛra bie folɛ.

12 Debie bieko wɔ ɛkɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛsuzu nwo a. Kpanyinli bie bahola abiza ɔ nwo kɛ, ‘Asoo medame a ɔfɛta kɛ metu folɛ ne a, anzɛɛ awie gyɛne tu a ɔbayɛ kpalɛ ɔ?’ Kɛ neazo la, saa ɔwɔ kɛ bɛtu awie mɔɔ ɔte nganeɛ kɛ ɔ nwo ɛngyia la folɛ a, ɔbayɛ kpalɛ kɛ bɛbamaa kpanyinli mɔɔ ɛyia ye ngyegyelɛ ne bie ɛlɛ la adu ye folɛ na tɛ mɔɔ ɔtɛyiale bie ɛlɛ la ɔ. Kpanyinli ne mɔɔ ɛyia ye ngyegyelɛ ne bie ɛlɛ la bade ye edwɛkɛ bo kpalɛ, na ɔbalie mɔɔ ɔbaha la yeado nu ndɛndɛ. Noko ɔle mgbanyima kɔsɔɔti ɛzonlelilɛ kɛ bɛbamaa bɛ mediema anwosesebɛ bɛamaa bɛayɛ nzenzaleɛ kɛ mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka la. Ɔti saa ɔwɔ kɛ bɛtu awie folɛ a, mɔɔ ɔhyia kpalɛ la a le kɛ bɛdu ye folɛ ne.

KƐ ƆKƐYƐ NA WƆADU FOLƐ KPALƐ Ɛ?

Duzu ati a ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima “yɛ ye ndɛ tie edwɛkɛ” a? (Nea ɛdendɛkpunli 13-14)

13-14. Duzu ati a ɔhyia kɛ asafo nu kpanyinli tie edwɛkɛ a?

13Siezie ɛ nwo kɛ ɛbadie edwɛkɛ. Saa asafo nu kpanyinli bie ɛlɛsiezie ɔ nwo kɛ ɔtu awie folɛ a, ɔwɔ kɛ ɔbiza ɔ nwo kɛ: ‘Duzu a meze ye wɔ me diema ne tɛnlabelɛ ne anwo a? Duzu a ɛlɛkɔ zo wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu a? Ɔlɛyia ngyegyelɛ bie mɔɔ menze ɔ? Duzu a ɔhyia nwo kpalɛ kɛkala a?’

14 Ngyinlazo mɔɔ wɔ Gyemise 1:19 la fale bɛdabɛ mɔɔ bɛtu folɛ la anwo bɔkɔɔ. Gyemise hɛlɛle kɛ: “Ɔwɔ kɛ awie biala yɛ ye ndɛ tie edwɛkɛ, ɔmmapele ɔ nwo ɔtendɛ, yɛɛ ɔmmafa ɛya ndɛndɛ.” Bie a asafo nu kpanyinli bie banyia adwenle kɛ ɔze nɔhalɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la amuala, noko asoo amgba ɔze? Mrɛlɛbulɛ 18:13 kakye yɛ kɛ: “Saa awie bua edwɛkɛ kolaa na yeade nɔhalɛ mɔɔ wɔ nu la a, ɔle koasea yɛɛ ɔ nyunlu gua aze.” Ɔle kpalɛ kɛ yɛbade nɔhalɛ ne yɛavi ahenle mumua ne ɛkɛ. Ɛhye kile kɛ ɔwɔ kɛ ɛtie ye kolaa na wɔadendɛ. Kakye mɔɔ asafo nu kpanyinli ne mɔɔ yɛha ɔ nwo edwɛkɛ wɔ mɔlebɛbo ne la nwunle ye la. Ɔnwunle kɛ anrɛɛ ɔnle kɛ ɔfa edwɛkɛ mɔɔ yeziezie la ɔbɔ ɔ bo, emomu anrɛɛ ɔwɔ kɛ ɔbiza adiema raalɛ ne kɛ: “Duzu a ɛlɛkɔ zo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a?” “Duzu a mebahola meayɛ meaboa wɔ a?” Saa asafo nu mgbanyima nyia mekɛ tie nɔhalɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la amuala a, ɔbamaa bɛaboa bɛ mediema na bɛamaa bɛ anwosesebɛ.

15. Kɛ ɔkɛyɛ na mgbanyima ava ngyinlazo mɔɔ wɔ Mrɛlɛbulɛ 27:23 la ali gyima ɛ?

15Nwu mboane ne kpalɛ. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ mɔlebɛbo ne la, saa yɛbahola yɛadu folɛ kpalɛ a, tɛ yemɔ ala a le kɛ yɛgenga ngɛlɛlera bie mɔ anzɛɛ yɛva nzuzulɛ ko anzɛɛ nwiɔ bie yɛmaa. Ɔwɔ kɛ yɛ mediema ne mɔ nwu kɛ yɛdwenle bɛ nwo, yɛte bɛ edwɛkɛ bo yɛɛ yɛkulo kɛ yɛboa bɛ. (Kenga Mrɛlɛbulɛ 27:23.) Ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ bɔ mɔdenle kɛ bɛbabikye bɛ mediema ne mɔ kpalɛ.

Duzu a ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se ɔnrɛmaa asafo nu mgbanyima kɛ bɛbadu folɛ a? (Nea ɛdendɛkpunli 16)

16. Duzu a baboa mgbanyima yeamaa bɛadu folɛ kpalɛ a?

16 Mgbanyima ɛngulo kɛ bɛmaa bɛ mediema nyia adwenle kɛ saa bɛkulo kɛ bɛtu bɛ folɛ anzɛɛ saa bɛnyia edwɛkɛ a yɛɛ bɛkpo bɛ bo zo a. Emomu, bɛ nee bɛ tendɛ dahuu na bɛkile kɛ bɛdwenle bɛ nwo wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyia ngyegyelɛ la. Kpanyinli ko mɔɔ ɔlɛ anwubielɛ la hanle kɛ: “Saa ɛyɛ ye zɔ a, bɛbava wɔ agɔnwolɛ kpalɛ. Na saa akee ɔhyia kɛ ɛtu bɛ folɛ a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ɛbayɛ ye zɔ.” Na ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ ahenle mɔɔ ɛlɛtu ye folɛ la badie.

Saa kpanyinli bie ɛlɛtu folɛ a, duzu ati a ɔwɔ kɛ ɔsi abotane na ɔda atiakunlukɛnlɛma ali a? (Nea ɛdendɛkpunli 17)

17. Mekɛ boni a ɔhyia kɛ kpanyinli bie si abotane na ɔda atiakunlukɛnlɛma ali kpalɛ a?

17Si abotane na da atiakunlukɛnlɛma ali. Saa yɛgyinla Baebolo ne azo yɛtu awie folɛ na yeanva yeanli gyima wɔ mɔlebɛbo ne a, mekɛ zɔhane a ɔhyia kɛ yɛsi abotane na yɛda atiakunlukɛnlɛma ali a. Saa kpanyinli bie tu awie folɛ na yeandie anzɛɛ yeanva yeanli gyima ɛkɛ ne ala a, ɔnle kɛ ɔfa ɛya. Bɛhanle Gyisɛse anwo ngapezo kɛ: “Ɔnrɛbu ndɔ baka mɔɔ bɛkposo ye la, yɛɛ ɔnrɛnlua kɛnlaneɛ nu nyɛma mɔɔ asɛɛ ɛnlu la.” (Mat. 12:20) Ɔti saa asafo nu kpanyinli ne ɛlɛyɛ asɔne a, ɔbahola yeazɛlɛ Gyihova kɛ ɔyila ahenle mɔɔ ɔhyia folɛdulɛ ne la na ɔboa ye ɔmaa ɔde deɛmɔti bɛdule ye folɛ ne la abo na ɔva ɔli gyima. Bie a ɔwɔ kɛ adiema ne mɔɔ ɛdule ye folɛ la nyia mekɛ dwenledwenle mɔɔ ɛhanle la anwo. Saa kpanyinli ne si abotane na ɔda atiakunlukɛnlɛma ali a, ahenle mɔɔ ɔlɛbɔ mɔdenle yeaboa ye la ɛnrɛva ye adwenle ɛnrɛzie kɛzi ɔlɛka edwɛkɛ ne la azo, emomu, ɔbahola yeava ye adwenle yeazie edwɛkɛ ne azo. Noko, ɔwɔ kɛ dahuu bɛgyinla Nyamenle Edwɛkɛ ne azo a bɛtu folɛ a.

18. (a) Saa yɛlɛtu folɛ a, duzu a ɔwɔ kɛ yɛmaa ɔtɛnla yɛ adwenle nu a? (b) Kɛ mɔɔ yɛnwu ye wɔ nvoninli ne nee ɛlɛka ne anu la, duzu a awovolɛ ne mɔ ɛlɛsuzu nwo a?

18 Sukoa debie fi wɔ nvonleɛ nu. Kɛ mɔɔ yɛnli munli la ati, yɛnrɛhola yɛnrɛva nzuzulɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la amuala yɛnrɛli gyima pɛpɛɛpɛ. (Gye. 3:2) Yɛbayɛ nvonleɛ, noko saa ɔba ye zɛhae a, ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛsukoa debie yɛfi nu. Saa yɛ mediema nwu kɛ yɛkulo bɛ a, ɔnrɛmaa ɔnrɛyɛ se kɛ yɛyɛ debie anzɛɛ yɛka edwɛkɛ mɔɔ ɔgyegye bɛ la a, bɛbava bɛahyɛ yɛ.​—Eza nea ɛlɛka, “ Awovolɛ Ɛyɛ Ye Nzonlɛ.”

DUZU A YƐZUKOA A?

19. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛamaa yɛ mediema ahonle ali fɛlɛko ɛ?

19 Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, ɔnla aze kɛ yɛbava folɛdulɛ kpalɛ yɛamaa. Yɛnli munli yɛɛ menli mɔɔ yɛtu bɛ folɛ la noko ɛnli munli. Kakye ngyinlazo mɔɔ yɛzuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu la. Nea kɛ ɛbava adwenle kpalɛ wɔadu folɛ ne. Eza nea kɛ amgba ahenle hyia folɛdulɛ ne anwo na ɛdawɔ a ɔfɛta kɛ ɔwɔ kɛ ɛtu ye folɛ a. Kolaa na wɔadu awie folɛ la, biza ye kpuya na tie ye kpalɛ amaa wɔade ngyegyelɛ mɔɔ ɔlɛyia la abo. Bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu ninyɛne kɛ mɔɔ ɔnwu ye la. Mmayɛ kyengye, fa ɛ mediema mrenyia nee mraalɛ agɔnwolɛ kpalɛ. Kakye bodane ne: Yɛkulo kɛ yɛtu folɛ kpalɛ mɔɔ eza ‘ɔmaa ahonle di fɛlɛko la.’​—Mrɛ. 27:9.

EDWƐNE 103 Neavolɛma Le Ahyɛlɛdeɛ

^ ɛden. 5 Tɛ mekɛ ne amuala a ɔla aze kɛ yɛbadu folɛ a. Noko akee saa ɔhyia kɛ yɛtu awie folɛ a, kɛ ɔkɛyɛ na yɛayɛ ye wɔ adenle mɔɔ ɔbaboa ye na yeamaa ye anwosesebɛ la azo ɛ? Edwɛkɛ ɛhye baboa asafo nu mgbanyima titili yeamaa bɛadu folɛ wɔ adenle mɔɔ menli ne badie na bɛava bɛayɛ gyima la azo.

^ ɛden. 11 Nea edwɛkɛ, “Te Tileyɛlɛ Nwo Ngyehyɛleɛ Mɔɔ Wɔ Asafo Ne Anu La Abo” mɔɔ wɔ February 2021 Ɛzinzalɛ Arane ne anu la.