1., 2. Čo sa jeden starší naučil o dávaní rád?

 PRED mnohými rokmi navštívili dvaja starší sestru, ktorá už dlhšie nechodila na zhromaždenia. Starší, ktorý viedol rozhovor, jej prečítal niekoľko biblických textov o tom, aké sú zhromaždenia dôležité. Myslel si, že návšteva dopadla dobre, ale pri odchode im sestra povedala: „Bratia, ani netušíte, čo prežívam.“ Bratia jej dali radu, a pritom vôbec nevedeli, ako sa jej darí a či nemá nejaké problémy. Výsledkom bolo, že ich rada sestre vôbec nepomohla.

² Starší, ktorý viedol rozhovor, s odstupom času hovorí: „Vtedy som si pomyslel, že sestra je neúctivá. Ale keď som o tom premýšľal, uvedomil som si, že som ju nemal zahrnúť množstvom biblických textov, ale skôr otázkami, ako sa jej darí a ako jej môžem pomôcť.“ Z toho, čo tento starší zažil, sa veľa naučil a dnes je z neho chápavý pastier.

3. Kto v zbore môže dávať rady?

 ³ Starší slúžia ako pastieri, a keď je to nutné, k ich úlohám patrí aj dávanie rád. Ale niekedy vznikne situácia, keď je potrebné, aby aj iní v zbore dali niekomu radu. Napríklad nejaký brat alebo sestra dá biblickú radu svojmu priateľovi. (Žalm 141:5; Prísl. 25:12) Alebo staršia sestra poradí mladšej v takých oblastiach, o ktorých  sa píše v Títovi 2:3–5. A, samozrejme, rodičia musia často naprávať svoje deti. Aj keď je tento článok určený predovšetkým zborovým starším, pre každého z nás bude užitočné, keď si pripomenieme, ako môžeme dávať rady, ktoré sú praktické a podnetné a ktoré „rozradostňujú srdce“. (Prísl. 27:9)

4. Čo si rozoberieme v tomto článku?

⁴ V tomto článku sa budeme zaoberať štyrmi otázkami, ktoré sa týkajú dávania rád: (1) Z akej pohnútky dávať radu? (2) Je rada naozaj potrebná? (3) Kto by mal dať radu? (4) Ako môžeme dávať rady, ktoré druhým pomôžu a povzbudia ich?

5. Čo pomôže starším, aby dávali radu zo správnej pohnútky? (1. Korinťanom 13:4, 7)

⁵ Starší milujú svojich bratov a sestry, a práve preto považujú niekedy za potrebné dať radu niekomu, kto sa vydáva zlým smerom. (Gal. 6:1) Predtým ako starší za niekým pôjde, by mal pouvažovať o tom, čo apoštol Pavol povedal o láske: „Láska je trpezlivá a láskavá… Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ (Prečítajte 1. Korinťanom 13:4, 7.) Keď bude starší uvažovať o týchto biblických textoch, pomôže mu to, aby sa uistil, že má správnu pohnútku a radu dá naozaj z lásky. Keď bratia a sestry cítia, že starším na nich záleží, radu zrejme ľahšie prijmú. (Rim. 12:10)

6. Aký príklad dal starším apoštol Pavol?

⁶ Dobrý príklad v tom, ako majú starší dávať rady, dal apoštol Pavol. Vedel, že kresťania v Tesalonike potrebujú radu, a neváhal im ju dať. Ale všimnime si, čo urobil najprv. Vo svojich listoch ich pochválil za ich prácu, ktorú konajú z viery a lásky, a za ich vytrvalosť. Premýšľal o tom, čo prežívajú, a uistil ich, že si uvedomuje, že to nemajú ľahké, lebo majú ťažkosti a sú prenasledovaní. (1. Tes. 1:3; 2. Tes. 1:4) Dokonca im napísal, že sú krásnym príkladom pre ostatných kresťanov. (1. Tes. 1:8, 9) Takáto pochvala im musela veľmi dobre padnúť a určite nepochybovali o tom, že Pavol ich má veľmi rád. Vo svojich dvoch listoch im dal rady, ktoré mohli zapôsobiť na ich srdce. (1. Tes. 4:1, 3–5, 11; 2. Tes. 3:11, 12)

7. Prečo niektorí neprijmú radu?

⁷ Čo by sa mohlo stať, keby sme radu nedali láskavým spôsobom? Jeden skúsený starší hovorí: „Ak rada nie je daná láskavým spôsobom, môže sa stať, že niektorí ju odmietnu, aj keď sama osebe nie je zlá.“ Čo sa z toho učíme? Druhí ľahšie prijmú radu, keď im ju dáme z lásky, a nie z hnevu.

8. Aké otázky si starší môže položiť, skôr ako dá niekomu radu?

⁸ V Biblii sa píše, že nemáme „hovoriť unáhlene“. (Prísl. 29:20) Preto skôr ako dá starší niekomu radu, mal by si to dobre premyslieť. Môže si položiť otázky: Naozaj je potrebné, aby som k tomu niečo povedal? Som si istý, že ten brat alebo sestra robí niečo zlé? Porušuje nejaký biblický príkaz? Alebo len robí niečo inak, ako by som  to urobil ja? Ak si starší nie je istý, či je potrebné dať niekomu radu, môže sa opýtať iného staršieho. Ten mu môže pomôcť posúdiť, či brat alebo sestra naozaj robí niečo v rozpore s Bibliou. (2. Tim. 3:16, 17)

9. Čo sa z 1. Timotejovi 2:9, 10 učíme o tom, kedy dať niekomu radu, ako by sa mal obliekať a upravovať?

⁹ Uveďme si príklad. Staršieho znepokojuje, ako sa niekto zo zboru oblieka alebo upravuje. Mal by si položiť otázku: Mám biblický dôvod, aby som v tomto prípade dal radu? Chce byť objektívny, a preto sa opýta na názor iného staršieho alebo duchovne zrelého kresťana. Spolu si môžu rozobrať Pavlove rady o tom, ako sa obliekať a upravovať. (Prečítajte 1. Timotejovi 2:9, 10.) Pavol nevytvoril nejaký konkrétny zoznam toho, čo sa smie a čo nie. Uviedol všeobecné zásady, podľa ktorých sa má kresťan obliekať slušne, cudne a s dobrým úsudkom. Chápal, že kresťania sa môžu obliekať podľa vlastného vkusu, pokiaľ tým neporušujú biblické zásady. Teda keď starší zvažujú, či dať niekomu radu, mali by vziať do úvahy, či sa ten brat alebo sestra riadi biblickými zásadami.

10. Čo by sme si mali uvedomovať?

¹⁰ Mali by sme si uvedomovať, že v určitej veci sa dvaja kresťania môžu rozhodnúť inak, ale obidve rozhodnutia môžu byť správne. Preto by sme bratom a sestrám nemali vnucovať svoje názory na to, čo je vhodné a nevhodné. (Rim. 14:10)

11., 12. Čo všetko by mal starší vziať do úvahy, skôr ako dá radu, a prečo?

¹¹ Ak je predsa len potrebné dať radu, ďalšia otázka je, kto by ju mal dať. Keď si starší všimne, že radu potrebuje vydatá sestra alebo mladý človek, najprv by to mal prebrať s hlavou rodiny. Hlava rodiny sa možno rozhodne, že sa o tejto záležitosti porozprávajú v rámci rodiny. * Alebo poprosí staršieho, či by mohol byť pri tom, keď bude dávať radu jeho manželke alebo dieťaťu. A ako bolo uvedené  v treťom odseku, v niektorých situáciách môže byť vhodnejšie, keď mladej sestre dá radu staršia sestra.

¹² Starší by mal vziať do úvahy ešte jednu vec. Mal by sa zamyslieť, či by tú radu mal dať on alebo niekto iný, od koho by ju ten brat alebo sestra prijali  ľahšie. Napríklad kresťan, ktorý má pocity menejcennosti, môže lepšie reagovať na radu od staršieho, ktorý bojuje s podobnými pocitmi. Takýto starší sa dokáže lepšie vžiť do jeho pocitov a rada od neho môže viac zapôsobiť na srdce. Na druhej strane, povzbudzovať spolukresťanov a pomáhať im, aby robili v živote zmeny, je zodpovednosťou všetkých starších. Preto keď niekto potrebuje radu, to najdôležitejšie je, aby ju dostal.

13., 14. Prečo je dôležité, aby starší pozorne počúval?

¹³ Pozorne počúvaj. Skôr ako dá starší niekomu radu, mal by si položiť otázky: V akej situácii sa nachádza ten brat alebo sestra? Čo prežíva? Má nejaké problémy, o ktorých neviem? Čo teraz najviac potrebuje?

¹⁴ Starší si možno povie, že pozná všetky fakty. Ale je to naozaj tak? V Prísloviach 18:13 sa píše: „Ak niekto odpovedá skôr, ako si vypočuje všetky skutočnosti, je to hlúpe a zahanbujúce.“ Najlepšie je, keď si starší zistí všetky skutočnosti priamo od človeka, ktorému chce dať radu. Preto je potrebné, aby ho dobre počúval. V Jakubovi 1:19 sa píše: „Každý človek má byť pripravený počúvať a nemá byť unáhlený v reči ani v hneve.“ Spomeňme si, čo si uvedomil brat, o ktorom sme hovorili v úvode tohto článku. Nemal sestru zahrnúť informáciami, ktoré si pripravil, ale najprv sa jej mal opýtať, ako sa jej darí a ako jej môže pomôcť. Keď starší dobre spoznajú situáciu, v ktorej sa nachádzajú bratia a sestry, budú im vedieť lepšie pomôcť.

15. Ako môžu starší uplatniť zásadu z Prísloví 27:23?

¹⁵ Dobre spoznaj bratov a sestry. Ako sme spomenuli v úvode, dať dobrú radu zahŕňa viac ako len prečítať niekoľko biblických veršov alebo prísť s nejakými návrhmi. Naši bratia a sestry musia cítiť, že nám na nich záleží, že im rozumieme a chceme im pomôcť. (Prečítajte Príslovia 27:23.) Preto by sa mali starší snažiť spriateliť s bratmi a sestrami.

16. Kedy je pre starších ľahšie dať radu?

¹⁶ Starší určite nechcú byť známi tým, že za bratmi a sestrami prídu iba vtedy, keď im musia dať radu. Preto sa s nimi často rozprávajú a zaujímajú sa o nich, najmä keď majú ťažšie obdobie. „Keď to tak robíme,“ hovorí jeden skúsený starší, „vytvárame si v zbore dobré vzťahy. A keď potom musíme dať  niekomu radu, je to oveľa ľahšie.“ A aj pre toho, kto radu dostal, je ľahšie ju prijať.

17. Najmä kedy by mal byť starší trpezlivý a láskavý?

¹⁷ Buď trpezlivý a láskavý. Starší by mal byť trpezlivý a láskavý najmä vtedy, keď niekto spočiatku odmieta biblickú radu, ktorú mu dal. Musí si dávať pozor, aby sa na toho spolukresťana nenahneval. O Ježišovi bolo prorokované: „Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nezahasí.“ (Mat. 12:20) Starší by mal prosiť Jehovu, aby pomohol tomu bratovi pochopiť, prečo dostal radu, a aby mu pomohol podľa nej konať. Brat, ktorý dostal radu, možno potrebuje čas, aby o nej porozmýšľal. Ak je k nemu starší trpezlivý a láskavý, ľahšie prijme radu, lebo ho nebude dráždiť spôsob, akým sa s ním starší rozpráva, ale sústredí sa na to, čo mu hovorí. Samozrejme, starší by mali vždy zakladať svoje rady na Božom Slove.

18. a) Na čo by sme mali pamätať v súvislosti s dávaním rád? b) O čom možno uvažujú rodičia na obrázku v rámčeku?

¹⁸ Pouč sa zo svojich chýb. Sme nedokonalí, a preto nedokážeme uplatniť návrhy z tohto článku bez toho, aby sme nerobili chyby. (Jak. 3:2) Ale keď ich urobíme, mali by sme sa z nich poučiť. Keď sa niektorého spolukresťana dotkneme tým, čo povieme alebo urobíme, pravdepodobne nám ochotnejšie odpustí, keď bude cítiť, že ho máme radi. (Pozri aj rámček „ Pre rodičov“.)

19. Ako môžeme dávať rady, ktoré „rozradostňujú srdce“?

¹⁹ Ako sme si povedali, dávať rady, ktoré druhým pomôžu, nie je ľahké. Sme nedokonalí a nedokonalí sú aj tí,  ktorým radíme. Pamätajme na zásady, o ktorých sme hovorili v tomto článku. Preskúmajme sa, či dávame radu zo správnej pohnútky. Pouvažujme, či je tá rada naozaj potrebná a či by sme ju mali dať práve my. Keď za niekým prídeme, najprv sa ho opýtajme, čo prežíva, a pozorne ho počúvajme. Snažme sa vžiť do jeho situácie. Buďme k bratom a sestrám láskaví a snažme sa s nimi spriateliť. A myslime na to, že naším cieľom nie je dávať len dobré rady, ktoré sú namieste, ale rady, ktoré „rozradostňujú srdce“. (Prísl. 27:9)