Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 9

Menmjan ki Jézi, fò ou toujou paré a édé lézòt

Menmjan ki Jézi, fò ou toujou paré a édé lézòt

« On moun ka pli kontan lè i ka bay ki lè i ka rèsèvwa » (AKT 20:35).

KANTIK 17 « Je le veux »

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Ki bèl mantalité sèwvitè a Bondyé ni ?

LABIB té anonsé kè pèp a Bondyé té’é « ofè-y volontyé » pou sèvi-y anba dirèksyon a Gason a-y Jézi (Sòm 110:3). Pwofési-lasa ka réyalizé anba zyé an nou. Nou pa ni pon dout asi sa. Chak lanné, sèwvitè a Bondyé ka pasé plizyè milyon èdtan ka préché. Yo pa ka péyé-yo pou fè sa é yo ka fè sa èvè tout tchè a yo. Anplisdisa, yo ka fè tousa yo pé pou ba frè é sè a yo sa yo bizwen pou viv, pou ankourajé-yo é pou édé-yo ni on fwa ki solid. Sé ansyen-la é sé asistan-la ka pasé onlo tan ka préparé-yo lèwvwè yo ni on sijé oben on diskou. Yo k’ay vwè frè é sè a yo osi akaz a yo pou ankourajé-yo. Ka ki ka pousé-yo fè sa ? Yo ka fè sa pas yo enmé Jéova é pas yo enmé pwochen a yo (Mat. 22:37-39).

2. Dapré Women 15:1-3, ki bèl ègzanp Jézi lésé ban nou ?

2 Jézi toujou té ka fè entéré a lézòt pasé avan ta-y. Nou ka fè tousa nou pé pou nou pé sa suiv bèl ègzanp-la i lésé la (li Women 15:1-3). Si nou ka fè sa, a pa ti bon biten sa ké pòté ban nou ! Dayè, mi sa Jézi ni lokazyon di : « On moun ka pli kontan lè i ka bay ki lè i ka rèsèvwa » (Akt 20:35).

3. Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

3 Adan awtik-lasa, nou ké vwè sèwten biten Jézi fè pou édé lézòt é nou ké vwè kijan nou pé imité ègzanp a-y. Nou ké vwè osi ka nou pé fè pou nou pé sa anvi édé lézòt plis ankò.

SUIV ÈGZANP-LA JÉZI LÉSÉ LA

Magré Jézi té las bon las la, kijan i réyaji lè on foulmoun vin vwè-y ? (gadé paragraf 4 la).

4. Kijan Jézi montré kè i té ka fè entéré a lézòt pasé avan ta-y ?

4Jézi té ka édé lézòt menmsi i té las bon las la. Pran tan réfléchi asi mannyè Jézi réyaji lèwvwè on foulmoun vin jwenn-li asi on montangn. Pétèt montangn-la té ka touvé-y toupré Kafarnaòm. I té ja pasé tout lannuit ka priyé Pap’a-y, kifè, i dwèt té las bon las la. Men, i té ni onlo konpasyon pou sé maléré-la é pou sé moun-la ki té malad la ki té adan foul-la. Sé pousa, jou-lasa, i géri onlo moun toubònman men anplisdisa, i fè on bèl diskou yo ka kriyé Sèwmon-la anlè montangn-la. Pawmi tout diskou yo ja fè pou ankourajé moun, sila sé yonn adan sé pi bèl la (Lik 6:12-20).

Jézi té ka fè entéré a lézòt pasé avan ta-y. Kijan nou pé imité-y ? (gadé paragraf 5 la).

5. Jézi montré kè i té enmé lézòt. Kijan sé chèf a fanmi la pé imité-y lèwvwè yo las ?

5Kijan sé chèf a fanmi-la pé imité Jézi ? An-nou pran on ègzanp. On chèf a fanmi ka rantré akaz a-y é i byen las pas jouné a-y té rèd toubònman. Men i ka sonjé kè sé oswè-la yo ni étid familyal a yo. Alò, ka i ka fè ? I byen anvi di fanmi a-y kè yo ka woumèt sa pou on ondòt jou men a pa sa i ka fè. I ka sipliyé Jéova pou i pé sa ba-y fòs pou fè étid familyal la èvè fanmi a-y. Jéova ka kouté priyè a-y é yo ka fè étid-la konm dabitid. Jou-lasa, sé timoun-la ka aprann on biten ki enpòwtan toubònman : sa ki ni plis valè pou fanmi a yo, sé adoré Jéova.

6. Bay on ègzanp ki ka montré kè Jézi té ka pran asi tan a-y pou édé lézòt.

6Jézi té ka pasé tan èvè lézòt menm lè i té bizwen rété tousèl a-y. Ès ou ja imajiné sa Jézi rèsanti lèwvwè yo tchouyé zanmi a-y Jan Lèbatis ? Sèten sa fè-y lapenn toubònman. Mi sa Labib ka di : « Lè Jézi tann sa [kivédi lè yo di-y kè Jan mò], i pran on bato, i kité la i té yé la pou ay on ti koté apa pou i té rété tousèl a-y » (Mat. 14:10-13). Jézi té anvi rété tousèl é nou ka konprann sa pas pli souvan ki rarman, lè on moun tris i préféré rété tousèl. Men jou-lasa, sa pa té posib. On gran foulmoun pati pou ay la i té k’ay la é yo jous rivé avan-y. Ka i fè ? Jézi konprann sa foulmoun-lasa té bizwen é ‘i té ni pityé’ pou yo. I rann-li kont kè sé moun-lasa té bizwen kè Bondyé édé-yo é kè i konsolé-yo, kifè, i pa pèd tan pou fè sa. I mété-y ka anségné-yo é ‘a pa déotwa biten tousèl i koumansé aprann-yo men i aprann-yo onlo biten’ (Mawk 6:31-34 ; Lik 9:10, 11).

7-8. Lè on moun an lasanblé-la bizwen èd, kijan sé ansyen-la ka imité Jézi ? Bay on ègzanp.

7Kijan sé ansyen-la ka imité Jézi ? Nou ni onlo rèkonésans pou tousa sé ansyen-la ka fè ban nou. Sa ka mandé-yo fè onlo sakrifis. Pa ni onlo moun adan lasanblé-la ki konnèt tousa yo ka fè. Pa ègzanp, lè fò on moun rantré lopital onfwa-onfwa, sé frè-la ki ka fè pawti a komité pou fè lyannaj èvè sé lopital-la ka pòté bon mannèv pou ay édé frè é sè a yo ki an difikilté é souvantfwa, sé anplen lannuit sé sitiyasyon-lasa ka rivé. Men konm sé ansyen-lasa é fanmi a yo ni konpasyon, yo ka fè entéré a lézòt pasé avan ta yo.

8 Ni ansyen osi ki ka pawtisipé pou konstwi Sal di Wayòm é dòt batiman oben ki ka bay on pal pou pòté sèkou pou frè é sè an nou ki ka viv la on katastròf fèt. É yo ka pran onlo adan tan a yo pou anségné é pou ankourajé frè é sè a lasanblé a yo. Tout sé frè-lasa é fanmi a yo mérité kè yo félisité-yo toubònman ! Nou ka mandé Jéova ba-yo on bèl rékonpans pou sakrifis yo ka fè é pou bèl létadèspri a yo ! Nou ka tou konprann kè kon toutmoun, fò sé ansyen-la montré-yo rézonab. Fò-yo fè atansyon pou tout tan-la yo ka pasé ka travay pou lasanblé-la pa pran asi tan-la yo bizwen la pou pran swen a fanmi a yo.

KA NOU PÉ FÈ POU NOU TOUJOU PARÉ A FÈ SAKRIFIS

9. Dapré Filipyen 2:4, 5, fò tout sé krétyen-la ni on bèl létadèspri. Kilès ?

9 (Li Filipyen 2:4, 5.) Noutout pa ansyen men noutout pé imité Jézi é fè entéré a lézòt pasé avan tan nou. Labib ka di kè i pran « fòm a on èsklav » (Filip. 2:7). Men ka yo té vé di pa la ? An-nou pran on ti tan pou réfléchi asi sa. On èsklav oben on sèwvitè té ka gadé pou vwè ka i té’é pé fè pou fè mèt a-y plézi. Menmjan-la, konm nou sé èsklav a Jéova é kè nou ka édé frè é sè an nou, nou vé kontinyé fè tousa nou pé pou nou vin pi itil an men a Jéova é pou nou édé frè é sè an nou pibyen ankò. Pou nou rivé fè sa, an-nou vwè déotwa ti konsèy.

10. Ki kèsyon nou pé pozé-nou ?

10Pran tan réfléchi asi mannyè ou ka aji. Pozé-w sé kèsyon-lasa : « Ki sakrifis an paré a fè pou édé lézòt ? Pa ègzanp, lè yo ka mandé-mwen ay vwè on frè ki ka rété on koté yo ka okipé dè moun ki ja ni on bèl laj, kijan an ka réyaji ? É lè yo ka mandé-mwen menné on sè ki ja ni on bèl laj an réinyon, ès an dakò ? Lè yo bizwen moun pou nétwayé on koté yo ké fè on lasanblé oben pou okipé dè Sal di Wayòm la, ès an prèmyé douvan pou bay on pal ? » Lè nou ba Jéova vi an nou, nou pwomèt-li kè nou ké itilizé tousa nou ni pou sèvi-y. I vé kè nou itilizé tan an nou, énèwji an nou é tousa nou ni pou édé lézòt. Lè nou ka fè sa, a pa ti kontan Jéova ka kontan ! Men si nou ka rann-nou kont kè nou bizwen pwogrésé adan domenn-lasa, ka pou nou fè ?

11. Lapriyè pé ba-w anvi fè plis pou édé lézòt. Kijansa ?

11Priyé Jéova èvè tout tchè a-w. Si ou ka rann-vou kont kè ou ni pwogré a fè adan sèwten domenn é kè ou pa’a santi kè ou ni fòs pou fè sé chanjman-lasa, priyé Jéova èvè tout tchè a-w. Palé ba-y franchman. Di-y tousa ou ka rèsanti é mandé-y ba-w ‘lanvi-la é fòs-la anmenmtan pou ou pé sa aji’ (Filip. 2:13).

12. Si ou sé on jenn frè, kijan ou pé édé lasanblé a-w ?

12 Si ou sé on jenn frè, mandé Jéova édé-w pou-w pé sa anvi fè plis pou frè é sè a-w adan lasanblé-la. Adan sèwten péyi, nou ka touvé plis ansyen ki asistan é onlo adan sé asistan-la pa jenn ankò. Òwganizasyon an nou ka kontinyé gwosi, sé pousa nou bizwen onlo jenn frè pou édé-nou pran swen a pèp a Jéova. Si ou paré a édé frè é sè a-w kèlkèswa sa yo mandé-w fè, ou ké ni tchè-kontan. Poukwa nou ka di sa ? Pas ou ké fè Jéova plézi, ou ké ni on bon répitasyon é ou ké ni tchè-kontan davwa ou ka édé lézòt.

Plizyè krétyen Jidé travèsé Jouden-la pou yo ay kouri kaché a Péla. Lèwvwè yo rivé, té ja ni déotwa krétyen ki té la é yo koumansé distribiyé manjé ba yo (gadé paragraf 13 la).

13-14. Ka nou pé fè pou édé frè é sè an nou ? (gadé imaj-la ki anlè po a jounal-la).

13Gadé pou vwè si frè é sè a-w pa bizwen ayen. Mi sa lapòt Pòl mandé sé krétyen Jidé la fè : « Pa oubliyé fè lèbyen é pawtajé èvè lézòt, pas sé sakrifis konsa Bondyé enmé » (Ébr. 13:16). Konsèy-lasa té itil toubònman ! Kèlkètan apré lapòt Pòl té voyé lèt-lasa ba sé krétyen Jidé la, yo té oblijé kité kaz a yo, boutik a yo é fanmi a yo ki pa té krétyen pou kouri kaché kò a yo adan sé montangn-la (Mat. 24:16). A moman-lasa sa pa té fasil, kifè sa té enpòwtan kè yonn édé lòt. Si sé krétyen-lasa té ja pran labitid suiv sa lapòt Pòl té di-yo, kivédi yonn té ja ka édé lòt, sèten yo rivé adapté-yo pi fasilman lèwvwè yo touvé-yo adan sitiyasyon-lasa menmsi yo pa té ni granzafè pou viv.

14 A pa toutlè kè frè é sè an nou ké fè-nou sav kè yo bizwen on biten. An-nou pran ègzanp a on frè ki sòti pèd madanm a-y. Ès sa té’é fè-y plézi siwvwè nou té ka menné tibwen manjé ba-y, siwvwè nou té ka fè-y sòti tibwen oben si nou té ka fè on ti biten an kaz-la ba-y ? Pétèt i pa’a di ponmoun ayen pas i pa anvi déranjé ponmoun. Men si sé frè é sè la ka fè on biten ba-y san menm i mandé-yo, sèten i ké kontan. Fò pa nou mèt an tèt an nou kè antoutjan ké ni on moun pou fè on biten ba-y oben kè siwvwè i bizwen on biten i ké di-nou sa. Mi sa pou mandé-w : « Ka an té’é enmé yo fè ban mwen si an té an plas a-y ? »

15. Ka pou nou fè si nou anvi édé lézòt ?

15Fò frè é sè a-w alèz èvè-w. Pétèt adan lasanblé a-w ni frè é sè ki toujou paré a édé lézòt. Yo pa jen ka ba-w lenprésyon kè yo two mélé pou fè on biten ba-w. Nou sav nou pé konté si yo kèlkèswa sitiyasyon-la. A pa ti anvi nou té’é anvi sanm-yo ! Alan, sé on ansyen ki ni 45 an. I pran tan réfléchi asi ègzanp a Jézi pas i té anvi kè frè é sè a-y santi-yo alèz èvè-y. Mi sa i ka di : « Jézi té ni onlo biten a fè, men sé moun-la pa té pè vin owa a-y pou mandé-y édé-yo, ki yo té jenn ki yo té ni on bèl laj. Pou yo, i té ka entérésé-y a yo vréman. Jézi sé té on moun ki té ka mèt lézòt alèz a yo, ki té ni onlo chalè é ki toujou té ka pran swen a moun ki alantou a-y. Sé pousa an anvi vin kon-y. »

16. Lè nou ka mèt Sòm 119:59, 60 an pratik, sa ka édé-nou suiv ègzanp a Jézi byen menm. Kijansa ?

16 Si nou pa’a rivé fè ègzaktèman menm biten ki Jézi, fò pa nou lésé sa kasé 2 bra an nou (Jak 3:2). An-nou pran ègzanp a on moun ki ka aprann penn tablo. I pé pa rivé fè ègzaktèman menm tablo ki moun-la ki ka aprann-li penn la. Piti-a-piti i ké aprann fè mwens érè. Si i fè éfò, i ké pwogrésé é pi tan ké ka pasé, pi sa i ké fè la ké sanm tablo-la moun-la ki ka aprann-li penn la fè la. Menmjan-la osi, si nou ka apliké sa nou ka aprann lè nou ka étidyé tousèl an nou é kè nou ka fè tousa nou pé pou kontinyé pwogrésé, nou ké suiv ègzanp a Jézi pibyen (li Sòm 119:59, 60).

BÉNÉDISYON KI KA ATANN MOUN KI KA FÈ SAKRIFIS

Lè sé ansyen-la ka fè entéré a lézòt pasé avan ta yo kon Jézi té ka fè-y, sa ka ba sé jenn-la on bèl ègzanp * (gadé paragraf 17 la).

17-18. Si nou ka imité Jézi, ki byenfé sa ké pwokiré-nou ?

17 Lè nou ka chèché tout ti lokazyon pou édé moun ki bizwen èd, sa pé ba lézòt anvi fè menm biten-la osi. Mi sa on ansyen non a-y sé Tim ka di : « Nou ni plizyè jenn frè ki pwogrésé pou vin asistan é ni sèwten adan yo ki jenn toubònman. On rézon ki fè si yo pwogrésé konsa, sé pas yo imité ègzanp a moun ki ka fè entéré a lézòt pasé avan ta yo. Sé jenn frè-lasa ka fè tout lasanblé-la dibyen é yo ka ba sé ansyen-la on bèl pal toubònman. »

18 Adan mond-la nou ka viv la, ni onlo moun ki égoyis. Men sèwvitè a Bondyé pa konsa ditou-ditou. Jézi té ka fè entéré a lézòt pasé avan ta-y. Lè nou ka réfléchi asi sa, sa ka touché-nou toubònman é sa ka ban-nou anvi imité-y. Sé vré, nou pé pa suiv ègzanp a Jézi on mannyè ki pawfè men nou pé ‘suiv ègzanp a-y alatras’ (1 Pyè 2:21). Si nou ka fè tousa nou pé pou imité Jézi, nou ké ni tchè-kontan pas nou ka fè Jéova plézi.

KANTIK 13 Christ, notre modèle

^ par. 5 Jézi toujou té ka fè entéré a lézòt pasé avan ta-y. Adan awtik-lasa nou ké vwè kijan nou pé imité ègzanp a-y plizyè mannyè diféran. Nou ké vwè osi ki byenfé sa ka pwokiré-nou lè nou ka éséyé fè menm biten ki-y.

^ par. 57 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : On jenn frè non a-y sé Dan ka gadé 2 ansyen ki vin vwè pap’a-y lopital. I ka vwè jan yo ka aji èvè pap’a-y èvè lanmou é sa ka ba-y anvi fè menm biten ki yo. Kifè, i ka chèché tout ti lokazyon pou fè sé frè é sè a lasanblé-la dibyen. Ondòt jenn frè non a-y sé Ben ka gadé kijan Dan ka édé sé frè é sè a lasanblé-la. Lè Ben ka vwè sa Dan ka fè, i anvi bay on pal osi pou nétwayé Sal di Wayòm la.