Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 9

Miezaha Hanompo ty Hafa Manahaky ani-Jesosy

Miezaha Hanompo ty Hafa Manahaky ani-Jesosy

“Mahasambatsy marè ty manome, tany ty amea.”​—ASA. 20:35.

HIRA 17 “Sitrako Tokoa”

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty toe-tsay soa ananani-vahoakini-Jehovah?

FA NIVOLA ty Baiboly hoe “hanome ty vatany an-tsitrapo” ho ani-Jehovah ty vahoakiny, ambany fahefàni-Anakilahiny iny eo. (Sal. 110:3) Tanteraky vatany faminania io henanizao. Tena mazoto mitory ty mpanomponi-Jehovah ka mandany lera an-jatony tapitrisa mahery santao. Tsy karamà rozy manao ani-asa io sady mianto-bata. Manampy ty mpiara-manompo amin-drozy koa rozy ka manome ze raha ilàn-drozy, mampahery an-drozy, noho mampitombo ty fitiavan-drozy ani-Jehovah. Manoka lera maro koa ty anti-panahy noho ty mpikarakara fiangona mba hanomana ty anjaran-drozy amy fivoria noho hitsidiha ty rahalahy noho anabavin-drozy. Fa manino ty vahoakini-Jehovah ro manao ani-raha iaby rezay? Satria tea ani-Jehovah rozy sady tea olo.​—Mat. 22:37-39.

2. Laha hentea ty Romanina 15:1-3, ino ty modely nameani-Jesosy?

2 Tena modely soa ho antsika Jesosy satria ze hahasoa olo hafa tse ro nifantohany zay vo ty azy. Manao ze fara herintsika tsika mba hanahafa azy. (Vakio Romanina 15:1-3.) Handramby soa tsika laha manao ani-zay. Hoy Jesosy: “Mahasambatsy marè ty manome, tany ty amea.”​—Asa. 20:35.

3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

3 Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato ty raha sisany nataoni-Jesosy mba hanampea olo noho ty fomba azontsika anahafa azy. Hianarantsika ato koa hoe ino ty azontsika atao mba hahavy antsika ho tea manampy olo.

TAHAFO JESOSY

Nivozaky biby Jesosy, fe ino ty nataony lafa nisy vahoaky maro namonjy azy? (Fehintsoratsy 4)

4. Ino ty nataoni-Jesosy mba hampisehoa hoe nila ze hahasoa ty olo hafa tse ie?

4Nanampy olo avao Jesosy ndre nivozaky. Diniho ty raha nataoni-Jesosy lafa nisy vahoaky maro namonjy azy tamy sisini-vohitsy raiky, tanilani-Kapernaomy tany. Baka nivavaky Jesosy amin’io. Nivavaky avao ie tamy haly iny le zisiky maraindray. Azo antoky hoe nivozaky biby ie. Fe lafa nahita ani-vahoaky rey ie, le niferinay an-drozy satria nisy nahantra noho narary tamin-drozy reo. Tsy hoe nitaha an-drozy avao Jesosy fa mbo nampahery an-drozy koa. Nanao lahateny tena nampahery ie tamy zay. Io azy kaihy hoe Toriteny Tam-bohitsy teo iny.​—Lioka 6:12-20.

Akory ty azontsika ampisehoa hoe mana fahafoizam-bata manahaky ani-Jesosy tsika? (Fehintsoratsy 5)

5. Akory ty hanahafani-loham-pianakavia ani-Jesosy lafa rozy vozaky?

5Akory ty hanahafani-loham-pianakavia ani-Jesosy? Ndao hatao hoe misy loham-pianakavia raiky niasa avao tanatini-andro iny. Vozaky biby ie lafa niavy an-trano ao amy hariva iny. Rozy amin’io hanao Fotoam-pivavahani-Fianakavia. Mety mba teany ho najano amy zay tse fandahara io. Fe nangataky hery tamy Jehovah ie mba hahafahany mitariky ani-fianara io. Namaly ty vavaky nataony Jehovah ka afaky niaraky nianatsy tamy fianakaviany ie manahaky ty fataony sankerinandro. Ino ty vokany? Lasa hitani-anan-drozy rey hoe tena vatan-draha amy baban-drozy noho renin-drozy ty fanompoa ani-Jehovah.

6. Manomeza ohatsy mampiseho hoe nahafoy fotoa ho ahi-ty hafa Jesosy.

6Nahafoy fotoa ho ahi-ty hafa Jesosy ndre mba tokony hitoka aza. Eritsereto hoe nanao akory Jesosy lafa naharè hoe nivonoa Jaona Mpanao Batisa namany. Tsy maintsy nalahelo biby ie. Hoy ty Baiboly: “Niala teo Jesosy lafa naharè [ty nahafatesani-Jaona], ka nandeha sambokely nana amy pilasy mitoka ie satria mba ta hijano raiky.” (Mat. 14:10-13) Azontsika soa hoe manino ie ro mba ta hitoka. Misy olo sisany, ohatsy, tsy ta hampiseho ty alahelony amasan’olo eny. Fe tsy afaky nanao ani-zay Jesosy. Nanino? Fa nisy vahoaky maro niavy talohany tamy pilasy teany handehana iny any. Nanao akory Jesosy lafa nahita an-drozy? Nieritseritsy ze raha nilan’olo reo ie ka ‘niferinesany’ rozy. Hainy hoe nila fanampea noho fampahereza baka amy Ndranahary rozy ka avy le nampeany. “Nanomboky nampianatsy an-drozy raha maro” amy zay ie.​—Mar. 6:31-34; Lioka 9:10, 11.

7-8. Manomeza ohatsy mampiseho hoe akory ty azoni-anti-panahy anahafa ani-Jesosy lafa misy olo mila fanampea amy fiangona eo.

7Akory ty hanahafani-anti-panahy ani-Jesosy? Tena ankasitrahantsika anti-panahy reo satria tsy tea tena rozy fa miasa mafy ho antsika! Maro ty rahalahy noho anabavy amy fiangona eo tsy mahay hoe ino iaby ty asa ataon-drozy. Lafa misy, ohatsy, rahalahy noho anabavy marary ka mila fitsaboa malaky, le avy le manampy an-drozy ty rahalahy anatini-Komity Mifandramby amy Hopitaly. Matetiky aza amy haly biby ty isehoani-raha zay! Fe be fitiava noho mahay miferinay anti-panahy rey ka ze hahasoa ani-mpiara-manompo amin-drozy rey tse ro ataon-drozy. Manao ho zay koa ty fianakavian-drozy.

8 Mandramby anjara amy fanorena Efitrano Fanjakà na amy trano hafa ampiasani-fandamina koa ty anti-panahy, sady manampy tra-boina. Manoka fotoa maro rozy mba hampianara noho hampahereza antsika. Tena tokony hankasitraky ani-rahalahy reo noho ty fianakavian-drozy tsika. Loniky lahy Jehovah hitahy an-drozy avao satria mana toe-tsay soa rozy! Fe tokony hahay mandanjalanja manahaky ty olo iaby avao koa ty anti-panahy. Tsy mety laha mandany fotoa maro hanaova asani-fiangona rozy kanefa lasa tsy manam-potoa hikarakarà ty fianakavian-drozy.

INO TY HANAMPY ANTSIKA HANA TOE-TSAY FENO FAHAFOIZAM-BATA?

9. Laha hentea ty Filipianina 2:4, 5, ino ty toe-tsay tokony hiezahani-Kristiana iaby hanana?

9 Vakio Filipianina 2:4, 5. Tsy hoe anti-panahy iaby tsika. Fe azontsika atao ty manahaky ani-Jesosy ka mila ze hahasoa ty hafa tse zay vo ty ahintsika. Mivola ty Baiboly fa “lasa nanahaky mpanompo” io Jesosy. (Fil. 2:7) Eritsereto hoe ino ty azontsika ianara baka amy zay. Ty mpanompo soa, mila fomba avao mba hampifalefalea ty tompony. Mpanomponi-Jehovah koa tsika sady manompo ani-rahalahintsika reo, ka teantsika ty hanao raha maro ho ani-Jehovah noho ho ani-mpiara-manompo reo. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Ndao tsika handiniky soso-kevitsy vitsivitsy.

10. Ino iaby ty fanontanea azontsika eritserety?

10Diniho ty toe-tsainao. Retoa, ohatsy, misy fanontanea azonao eritserety: ‘Parè hanome ty fotoako noho ty heriko va aho mba hanampea ty olo hafa? Ino, ohatsy, ty hataoko laha ampamangỳ rahalahy be tao amy trano fitezà olo antitsy rey any aho, na ampangalà ranabavy be tao an-tranony any mba handesy mivory? Parè hanampy va aho lafa misy fanadiova pilasy fanaova fivoriambe na fikojakojà Efitrano Fanjakà?’ Lafa nanokam-bata ho ani-Jehovah tsika, le nampitamà azy hoe hampiasa ze raha iaby ananantsika mba hanompoa azy. Teany laha ampiasantsika hanampea olo ty fotoantsika, ty herintsika noho ty raha ananantsika. Tena ho falifaly zany ie laha manao ani-zay amy fo tsika. Ka ino ty azontsika atao laha misy raha hitantsika hoe mila hasoavy?

11. Manino ty vavaky ro afaky manampy antsika hana fahafoizam-bata?

11Mivavaha amy Jehovah amy fo. Mety ambinao vasa hoe misy toetsy mila hasoavinao, ohatsy hoe resaky fahafoizam-bata. Fe tsapanao hoe atao raha tsy ta hiova zay iha. Laha zay ty raha mahazo anao, le miantehera amy Jehovah amy vavaky. Ka misy avonivony. Resaho amy Jehovah ze raha tsapanao, le angataho ie mba hanome anao “faniria noho hery hanaova raha.”​—Fil. 2:13.

12. Ino ty azoni-rahalahy tanora atao mba hanampea ty fiangona?

12 Rahalahy tanora vita batisa va iha? Angataho Jehovah hanampy anao haniry hanompo ani-rahalahy noho anabavy amy fiangona eo. Amy tany sisany, ohatsy, ty anti-panahy ro maro mandilatsy ty mpikarakara fiangona, le ty ankamaroani-mpikarakara fiangona rey amy zay somary fa be be avao. Mihamandroso avao ty fandamina, ka tena mila rahalahy tanora maro tsika mba hanampy ty anti-panahy hikarakara ty vahoakini-Jehovah. Tena ho falifaly iha laha parè hanao ze raha ampanaovy anao amy fanompoa ani-Jehovah. Ino ty antony? Satria hampifalifaly ani-Jehovah iha, hana laza soa, sady ho afa-po satria manampy ty hafa.

Nilay nana a Pela any ty Kristiana baka a Jodia le namakivaky ty Vavaranoni-Jordana. Mizara hany ho ani-mpiara-manompo amin-drozy vo avy rey ze fa niavy tany taloha (Fehintsoratsy 13)

13-14. Ino ty azontsika atao mba hanampea ani-rahalahy noho anabavintsika reo? (Henteo sary amy fononi-gazety toy.)

13Anovo hay hoe ino ty raha ilàn’olo hafa. Nampirisiky ty Kristiana nipetraky ta Jodia any apostoly Paoly hoe: “Ka halino ty manao raha soa noho ty mizara amy hafa, fa tena mahafalifaly a Ndranahary ty soro manahaky ani-zay.” (Heb. 13:16) Tena soa torohevitsy io! Tsy ela tafarani-nahazoani-Kristiana reo ani-taratasy io, le tsy maintsy nanenga ty tranon-drozy, ty asan-drozy, noho ty longon-drozy tsy Kristiana rozy satria ‘nilay nana am-bohitsy any.’ (Mat. 24:16) Tena nila nifanampy rozy tamy fotoa zay. Laha fa niezaky nanoriky ani-torohevitsini-Paoly iny rozy ka nifampizara ze nananan-drozy, le tsy ho nisarotsy tamin-drozy ty nizatsy ty fiainan-drozy vaovao.

14 Tsy voatery hambarani-rahalahy noho anabavintsika reo amintsika ty raha ilàn-drozy. Eritsereto, ohatsy, hoe misy rahalahy raiky maty valy. Mila olo hanampy azy va ie mba hikarakara sakafo, na hanao raha hafa an-trano ao? Mety tsy hangataky fanampea ie satria tsy ta hanahira antsika. Fe mety ho teany laha tsika mihintsy ro manao volontera hanampy azy. Tsy tokony hieritseritsy tsika hoe fa misy olo hafa manampy azy any, na tokony mivola avao ie laha mila fanampea. Eritsereto zao: ‘Laha zaho ro tamy pilasiny, ino ty raha mba teako hanampean’olo ahy?’

15. Ino ty tokony hataontsika laha teantsika ty hanampy ty hafa?

15Anovo ze hahavy ty hafa tsy hisalasala hangataky fanampea aminao. Azo antoky fa mahay rahalahy noho anabavy parè hanampy olo avao iha amy fiangonanareo eo. Tsy ataony mihintsy ze hahavy antsika hieritseritsy hoe manahira azy tsika. Haintsika fa parè hanampy antsika avao ie lafa mila fanampea tsika, ka mba teantsika koa ty hanahaky azy! Naniry hanao ho zay mihintsy Alan, anti-panahy 45 tao. Hoy ty asany lafa ie nandiniky ty modelini-Jesosy: “Nimaro raha natao Jesosy, fe tsy nisalasala namonjy azy noho nangataky fanampea taminy iaby ty olo, ndre olobe ndre kelikely. Nihitan-drozy fa tena nidary an-drozy ie. Tena teako zao laha mba manahaky ani-Jesosy aho. Teako koa laha mba malaza ho olo tsy manahy, soa fanahy, noho midary olo aho.”

16. Manino ty fanoriha ty raha volanini-​Salamo 119:59, 60 ro manampy antsika hanaraky marìny ty modelini-Jesosy?

16 Tsy tokony ho kivy tsika laha tsy vitantsika ty manahaky tanteraky ani-Jesosy. (Jak. 3:2) Laha misy olo raiky, ohatsy, mianatsy manao sary le tsy ho vitany ty hanahaky tanteraky ty olo mampianatsy azy. Mety fa miezaky hanahaky ani-mpampianatsy iny ie fe mety mbo manao diso avao lafa mamboatsy sary. Fe arakaraky ty iezahany le ho hainy hoe aia amy raha ataony rey ro tsy mety, le hihamahay avao ie amy farany. Manahaky ani-zay koa tsika. Vomaiky hanaraky marìny ty modelini-Jesosy tsika laha manoriky ze raha ianarantsika amy fianara am-bata noho miezaky manity ze raha tsy mety ataontsika.​—Vakio Salamo 119:59, 60.

MAHASOA TY FANANA FAHAFOIZAM-BATA

Laha mana fahafoizam-bata manahaky ani-Jesosy ty anti-panahy, le modely soa ho ahi-ty tanora koa (Fehintsoratsy 17) *

17-18. Hanao akory ty vokany laha tsika mana fahafoizam-bata manahaky ani-Jesosy?

17 Laha tsika parè hanampy ty hafa avao, le ho voatosiky hanao ho zay koa ty olo hafa. Hoy anti-panahy raiky mana anara Tim zay: “Tena mbo tanora ty sisany amy rahalahy mpikarakara fiangona aminay atoy. Anisani-antony nahavy ani-zay zao ty fahitan-drozy ty modelin’olo hafa. Lasa ta hanampy olo koa rozy vokatsini-zay. Tena manampy ty fiangona rahalahy tanora rey sady manoha ty anti-panahy.”

18 Tea tena ty ankamaroan’olo amy tontolo toy eto henanizao. Fe tsy manahaky ani-zay tsika vahoakini-Jehovah. Misy vokany amintsika ty fahafoizam-bata nasehoni-Jesosy ka tapa-kevitsy hanahaky azy tsika. Marina fa tsy afaky hanahaky azy tanteraky tsika, fe azontsika atao ty ‘manaraky marìny ty liany.’ (1 Pet. 2:21) Laha manao ze fara herintsika tsika mba hanahafa ani-Jesosy, le tena ho falifaly satria mahazo hatò amy Jehovah.

HIRA 13 Kristy no Modelintsika

^ feh. 5 Ze hahasoa olo hafa avao ro tena nifantohani-Jesosy zay vo ty hahasoa azy. Handiniky raha vitsivitsy azontsika anahafa ani-Jesosy tsika amy lahatsoratsy toy ato. Hohenteantsika koa hoe manino ro manampy antsika ty fanahafa ani-Jesosy.

^ feh. 57 SARY: Marary an-dapotaly any babani-rahalahy tanora mana anara Dan toy, le misy anti-panahy roe mamangy azy any. Hitany hoe tena modely anti-panahy reo sady be fitiava ka lasa manampy olo hafa amy fiangona eo koa ie. Mahita ani-Dan mikarakara ty hafa koa rahalahy tanora mana anara Ben toy, le lasa manampy amy fanadiova Efitrano Fanjakà.