Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 10

Obaanyɛ ‘Ojie Subaŋ Momo Lɛ Yɛ Ohe’

Obaanyɛ ‘Ojie Subaŋ Momo Lɛ Yɛ Ohe’

“Nyɛjiea subaŋ momo lɛ kɛ enifeemɔi lɛ yɛ nyɛhe.”​—KOL. 3:9.

LALA 29 Wɔbaahi Shi Yɛ Wɔgbɛ́i Lɛ Naa

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Dani akɛ bo baabɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, te obaa ojeŋ ohãa tɛŋŋ?

 DANI Yehowa Odasefoi kɛ bo baabɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, te obaa ojeŋ ohãa tɛŋŋ? Wɔteŋ mɛi pii yɛ ni no mli lɛ, wɔjeŋba ehiii kwraa. No mli lɛ, wɔnyiɛɔ je lɛ sɛɛ, ni nɔ ni je lɛ baakɛɛ ehi lɛ, no wɔfeɔ. Nakai beiaŋ lɛ, ‘wɔbɛ hiɛnɔkamɔ ni wɔbɛ Nyɔŋmɔ yɛ je lɛ mli.’ (Efe. 2:12) Shi Biblia lɛ ni akɛ wɔ bɔi kasemɔ lɛ hã wɔtsake.

2. Be ni akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mɛni obana?

2 Be ni akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, obana akɛ Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ sumɔɔ bo waa. Obana hu akɛ, kɛ́ ootao Yehowa aná ohe miishɛɛ ni ofata mɛi ni jáa lɛ lɛ ahe lɛ, belɛ esa akɛ otsake ojeŋba kɛ osusumɔ kwraa, ni ohi shi yɛ egbɛtsɔɔmɔi anaa.​—Efe. 5:3-5.

3. Yɛ nɔ ni awie yɛ Kolosebii 3:9, 10 lɛ naa lɛ, mɛni Yehowa miisumɔ ni wɔfee? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Yehowa ni bɔ wɔ, ni lɛ ji wɔ-Tsɛ, ni no hewɔ lɛ, eyɛ hegbɛ ni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔhi shi wɔhã. Yehowa kɛɛ dani abaabaptisi wɔ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ‘wɔjie subaŋ momo lɛ kɛ enifeemɔi lɛ yɛ wɔhe.’ * (Kanemɔ Kolosebii 3:9, 10.) Nikasemɔ nɛɛ baaye abua mɛi ni miitao ni abaptisi amɛ lɛ ni amɛhã sanebimɔi etɛ nɛɛ hetoo: (1) Mɛni ji “subaŋ momo lɛ”? (2) Mɛni hewɔ Yehowa kɛɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔjie yɛ wɔhe lɛ? (3) Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔfee nakai? Kɛ́ abaptisi wɔ momo lɛ, nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔkajie sui ni mɛi ni wo subaŋ momo lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ akpo.

MƐNI JI “SUBAŊ MOMO LƐ”?

4. Mɛni kɛ́ mɔ ko fee lɛ no tsɔɔ akɛ ewo “subaŋ momo lɛ”?

4 Kɛ́ mɔ ko feɔ nibii ni ehiii loo esusuɔ nibii ni ehiii ahe lɛ, no tsɔɔ akɛ ewo “subaŋ momo lɛ.” Bei pii lɛ, mɛi ni wo “subaŋ momo lɛ” susuɔ amɛ pɛ amɛhe, amɛmli fuɔ mramra, amɛhiɛ esɔɔɔ nii, ni amɛwóɔ amɛhe nɔ. Amɛkwɛɔ ponografi kɛ sinii ni jeŋba sha kɛ yiwalɛ nifeemɔi yɔɔ mli. Eyɛ mli akɛ amɛteŋ mɛi komɛi yɛ sui kpakpai komɛi, ni amɛnaa akɛ nibii ni amɛwieɔ loo nibii ni amɛfeɔ lɛ ehiii moŋ, shi amɛfeko amɛjwɛŋmɔ akɛ amɛbaakpa nibii gbohii nɛɛ.​—Gal. 5:19-21; 2 Tim. 3:2-5.

Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ejie “subaŋ momo lɛ” yɛ ehe lɛ, no tsɔɔ akɛ, ehãaa susumɔi gbohii loo nifeemɔi gbohii aye enɔ (Kwɛmɔ kuku 5) *

5. Ani wɔbaanyɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe kwraa? Tsɔɔmɔ mli. (Bɔfoi 3:19)

5 Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, bei komɛi lɛ susumɔi gbohii baanyɛ aba wɔtsui kɛ wɔjwɛŋmɔ mli, ni wɔbaanyɛ wɔfee nibii komɛi loo wɔwie nibii komɛi kɛkɛ lɛ sɛɛ mli lɛ wɔshwa wɔhe. (Yer. 17:9; Yak. 3:2) Shi ani enɛ tsɔɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe kwraa? Dabi, wɔbaanyɛ, ejaakɛ kɛ́ akɛɛ mɔ ko ejie subaŋ momo lɛ yɛ ehe lɛ, belɛ ehãaa susumɔi gbohii loo nifeemɔi gbohii aye enɔ. Ni tsɔɔ akɛ, jeee nakai sui gbohii lɛ akɛle lɛ.​—Yes. 55:7; kanemɔ Bɔfoi 3:19.

6. Mɛni hewɔ Yehowa kɛɔ wɔ akɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe lɛ?

6 Yehowa sumɔɔ wɔ waa, ni eesumɔ ni wɔná miishɛɛ. Ni no hewɔ ekɛɛ wɔjie susumɔi gbohii kɛje wɔjwɛŋmɔ mli ni wɔkpa nibii gbohii feemɔ lɛ. (Yes. 48:17, 18) Ele akɛ, mɛi ni hãa susumɔi gbohii kudɔɔ amɛ lɛ yeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe kɛ mɛi krokomɛi awui. Kɛ́ Yehowa na ni wɔmiiye wɔ diɛŋtsɛ wɔhe loo mɛi krokomɛi awui lɛ, edɔɔ lɛ waa.

7. Yɛ nɔ ni awie yɛ Romabii 12:1, 2 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ mɔ ko nyɛŋ akɛɛ akɛ eefee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ lɛ?

7 Wɔwekumɛi kɛ wɔnanemɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛna akɛ wɔmiibɔ mɔdɛŋ ni wɔkpa nibii komɛi ni wɔfeɔ be ko ni eho lɛ, amɛnuŋ wɔ shishi. (1 Pet. 4:3, 4) Ekolɛ amɛbaakɛɛ wɔ akɛ esaaa akɛ wɔhãa mɔ ko tsɔɔ wɔ nɔ ni wɔfee, ni akɛ wɔbaanyɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔtsui sumɔɔ. Shi kɛji mɔ ko efeee nɔ ni Yehowa sumɔɔ lɛ, ani lɛɛlɛŋ akɛ eefee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ? Dabi. Eefee nɔ ni Satan je lɛ sumɔɔ. (Kanemɔ Romabii 12:1, 2.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ ko mɔ ko bɛ ni baanyɛ akɛɛ akɛ eefee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ. Ejaakɛ kɛjeee Yehowa suɔmɔnaa nii efeɔ lɛ, belɛ eefee nɔ ni Satan je lɛ sumɔɔ. Shi esa akɛ wɔfee Yehowa suɔmɔnaa nii koni ahi ahã wɔ.​—Yes. 64:8.

TE WƆBAAFEE TƐŊŊ ‘WƆJIE SUBAŊ MOMO LƐ YƐ WƆHE’?

8. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔjie susumɔi gbohii kɛje wɔjwɛŋmɔ mli ni wɔkpa nibii gbohii feemɔ?

8 Yehowa le akɛ, ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔjie susumɔi gbohii kɛje wɔjwɛŋmɔ mli ni wɔkpa nibii gbohii feemɔ, ni ele hu akɛ ebaahe wɔ be. (Lala 103:13, 14) Shi etsɔɔ e-Wiemɔ lɛ, emumɔ lɛ, kɛ esafo lɛ nɔ ehãa wɔleɔ nii, ewajeɔ wɔ, ni eyeɔ ebuaa wɔ koni wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, eye ebua bo ni onyɛ ojie sui gbohii nɛɛ ekomɛi yɛ ohe. Shi hã wɔkwɛ nibii krokomɛi ni obaanyɛ ofee koni onyɛ ojie subaŋ momo lɛ yɛ ohe kwraa ni anyɛ abaptisi bo.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baanyɛ aye abua bo?

9 Okɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ apɛi omli jogbaŋŋ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tamɔ ashwishwɛ, ni ebaanyɛ eye ebua bo ni ona kɛji naagba ko yɛ bɔ ni osusuɔ nii ahe ohãa, bɔ ni owieɔ ohãa, kɛ bɔ ni ofeɔ onii ohãa lɛ he. (Yak. 1:22-25) Mɔ ni kɛ bo kaseɔ nii lɛ kɛ nyɛmimɛi krokomɛi ni he wa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli lɛ hu baanyɛ amɛye amɛbua bo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛjɛ Ŋmalɛ lɛ mli amɛye amɛbua bo ni ona hei ni obɔɔ mɔdɛŋ yɛ kɛ hei ni esa akɛ ofee tsakemɔi yɛ. Agbɛnɛ hu, amɛbaanyɛ amɛtsɔɔ bo bɔ ni obaafee oná saji ni damɔ Biblia lɛ nɔ ni baaye abua bo ni oye sui gbohii anɔ. Yehowa hu efee klalo akɛ ebaaye ebua bo. Lɛ ji mɔ ni fe fɛɛ ni baanyɛ aye abua bo, ejaakɛ enaa otsui mli. (Abɛi 14:10; 15:11) No hewɔ lɛ, sɔlemɔ ohã lɛ daa, ni okase e-Wiemɔ lɛ daa gbi.

10. Mɛni okaseɔ yɛ Elie niiashikpamɔ lɛ mli?

10 Hemɔ oye akɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anɔ bɛ. Wɔnáa nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa kɛɔ wɔ akɛ wɔfee lɛ he sɛɛ. Mɛi ni hiɔ shi yɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi anaa lɛ náa miishɛɛ, shihilɛ ejeee amɛtsine, ni amɛnuuu he akɛ amɛbɛ nɔ ko mli hu. (Lala 19:7-11) Shi mɛi ni ehiii shi yɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi anaa lɛ kɛ amɛhe woɔ heloo lɛ nitsumɔi lɛ amli, ni amɛpiŋɔ waa. Naa nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Elie lɛ niiashikpamɔ ni tsɔɔ nakai. Elie fɔlɔi ji Yehowa Odasefoi, ni amɛtsɔse lɛ ni esumɔ Yehowa. Shi yɛ eblahiiaŋ lɛ, ekɛ nanemɛi gbohii yabɔ. Ekɛ wii kɛ ehenɔi lɛ bɔi nitsumɔ, ekɛ ehe wo jeŋba sha mli, ni ebɔi juu. Elie kɛɛ ebayɔse akɛ nɔ ko fioo nɔŋŋ lɛ, kɛkɛ lɛ emli efu waa, ni ekɛ mɛi nɔɔ. Ewie akɛ: “Kɛ́ makɛɛ lɛ, mifee nibii fɛɛ ni mile akɛ esaaa akɛ Kristofonyo feɔ.” Shi Elie hiɛ kpaaa nibii ni ekase yɛ egbekɛbiiashi lɛ anɔ. Ebɔi Biblia lɛ kasemɔ ekoŋŋ, emia ehiɛ ekpa nibii gbohii ni efeɔ lɛ, ni yɛ afi 2000 lɛ, abaptisi lɛ. Kɛjɛ be ni Elie kɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ bɔi nitsumɔ nɛɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ená he sɛɛ? Ewie akɛ: “Amrɔ nɛɛ, miyɛ toiŋjɔlɛ kɛ henilee kpakpa.” * Niiashikpamɔ nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, mɛi ni kɛ Yehowa gbɛtsɔɔmɔi tsuuu nii lɛ yeɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe awui. Shi Yehowa efee klalo akɛ ebaaye ebua mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ po ni amɛtsake.

11. Tsĩi nibii komɛi ni Yehowa nyɛɔ lɛ atã.

11 Nyɛɛ nɔ ni Yehowa nyɛɔ. (Lala 97:10) Biblia lɛ kɛɛ, Yehowa nyɛɔ “hiŋmɛi ni wóɔ ehe nɔ, kɛ lilɛi ni maleɔ, kɛ niji ni shwieɔ mɔ ko ni efeko nɔ ko lɛ lá shi.” (Abɛi 6:16, 17) Agbɛnɛ hu, ‘eehi mɛi ni yi wa ni lakaa mɛi.’ (Lala 5:6) Yehowa miihi sui kɛ nifeemɔi nɛɛ aahu akɛ, ekpãtã mɛi fɔji fɛɛ ni hi shi yɛ Noa beiaŋ lɛ ahiɛ ejaakɛ amɛhã shikpɔŋ lɛ nɔ eyi obɔ kɛ yiwalɛ. (1 Mo. 6:13) Yɛ gbalɔ Maleaki beiaŋ lɛ, Yehowa tsɔɔ nɔ kroko hu ni enyɛɔ. Yehowa kɛɛ enyɛɔ mɛi fɛɛ ni tseɔ gbãla be mli ni amɛhefatalɔ lɛ efeko nɔ ko lɛ. Jamɔ ni amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ fɛɛ lɛ, efolo ni, ni ebaagbala amɛtoi yɛ amɛnifeemɔi lɛ ahewɔ.​—Mal. 2:13-16; Heb. 13:4.

Kɛ́ wɔnu he akɛ wɔyafee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ, esa akɛ wɔhe anyaŋe wɔ tamɔ nɔ ni akɛɛ wɔ akɛ wɔye niyenii ko ni ekpɔtɔ (Kwɛmɔ kuku 11-12)

12. Kɛ́ akɛɛ ‘wɔhi efɔŋ’ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

12 Yehowa kɛɛ ‘wɔhi efɔŋ.’ (Rom. 12:9) Kɛ́ akɛɛ mɔ ko miihi nɔ ko lɛ, etsɔɔ akɛ mɔ lɛ miinyɛ nii lɛ, etaooo kwraa, ni efeɔ lɛ tãŋ po. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ mɔ ko kɛ aduawai komɛi ni ekpɔtɔ ehã bo akɛ oye. Te obaafee onii ohã tɛŋŋ? Ekolɛ enɛ kɛkɛ ni okane lɛ po ehã ohe miinyaŋe bo, aloo jeee nakai? Nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔhe anyaŋe wɔ kɛ́ wɔnu he akɛ wɔyafee nɔ ko ni Nyɔŋmɔ sumɔɔɔ.

13. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔjie susumɔi gbohii kɛje wɔjwɛŋmɔ mli?

13 Kaajwɛŋ nibii gbohii ahe. Bei pii lɛ, nɔ ni wɔjwɛŋɔ he lɛ, no wɔfeɔ. No hewɔ ni Yesu tsɔɔ wɔ akɛ wɔkajwɛŋ nibii gbohii ahe ni no hã wɔyafee esha lɛ. (Mat. 5:21, 22, 28, 29) Wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aná wɔhe miishɛɛ, aloo jeee nakai? No hewɔ lɛ, kɛ́ susumɔ fɔŋ ko ba wɔjwɛŋmɔ mli lɛ, esa akɛ wɔjie kɛje wɔjwɛŋmɔ mli amrɔ nɔŋŋ!

14. Mɛni wɔwiemɔ hãa anaa? Ni mɛɛ saji esa akɛ wɔbi wɔhe?

14 Kwɛmɔ owiemɔ jogbaŋŋ. Yesu kɛɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni jɛɔ daaŋ jeɔ kpo lɛ, tsui lɛ mli ejɛɔ.” (Mat. 15:18) Enɛ tsɔɔ akɛ, wɔwiemɔ hãa anaa mɛi ni wɔji diɛŋtsɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ, ‘Ani miwieɔ anɔkwale be fɛɛ be kɛ́ no baahã maná sane po? Ani mijie yakayaka wiemɔi fɛɛ yɛ midaaŋ? Kɛ́ mɔ ko wo mimli la lɛ, ani mikɛ lɛ wieɔ yɛ naajɔlɛ mli?’ Ni kɛ́ wɔbote gbalashihilɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani mikwɛɔ jogbaŋŋ ni mikawie nɔ ko ni baahã mɔ ko ni jeee mihefatalɔ lɛ anu he akɛ misumɔɔ lɛ?’ Kɛ́ wɔ fɛɛ wɔjwɛŋ sanebimɔi nɛɛ anɔ lɛ, ebaaye ebua wɔ waa. Wɔbaanyɛ wɔkɛ subaŋ momo lɛ ato atade he. Bɔ ni akɛ kpãa kpɛɔ mamai ni afolɔ kɛtsaraa kɛfeɔ atade lɛ, nakai nɔŋŋ wiemɔ fɔŋ, malemɔ, kɛ wiemɔ sha ji nibii titrii ni hãa anaa akɛ wɔwó subaŋ momo lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe lɛ, esa akɛ wɔjie wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ kɛje wɔdaaŋ.

15. Kɛ́ akɛɛ ‘wɔkala subaŋ momo lɛ wɔkpɛtɛ tso jaŋŋ lɛ he’ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

15 Tswaa ofai shi akɛ obaafee bɔ fɛɛ bɔ ni obaanyɛ ni otsake. Bɔfo Paulo wie nɔ ko ni hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia waa ni wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe, ejaakɛ eji wala kɛ gbele sane. Ewie akɛ, esa akɛ ‘wɔkala wɔsubaŋ momo lɛ wɔkpɛtɛ tso jaŋŋ lɛ he.’ (Rom. 6:6) Mɛni wiemɔi nɛɛ tsɔɔ? Bɔ ni Yesu Kristo hã agbe lɛ yɛ tso jaŋŋ lɛ nɔ ejaakɛ ele akɛ no ji nɔ ni Yehowa miisumɔ ni efee lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔjie subaŋi gbohii kɛ nifeemɔi ni Nyɔŋmɔ nyɛɔ lɛ kɛje wɔhe kwraa, ejaakɛ no ji nɔ ni Yehowa miisumɔ ni wɔfee. Anɔkwa, ja wɔfee nakai dani wɔbaaná henilee ni he tse kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaaná naanɔ wala. (Yoh. 17:3; 1 Pet. 3:21) Yehowa tsakeŋ eshishitoo mlai lɛ yɛ wɔhewɔ. Wɔ moŋ esa akɛ wɔtsake wɔsubaŋ koni wɔhi shi yɛ eshishitoo mlai lɛ anaa.​—Yes. 1:16-18; 55:9.

16. Mɛni hewɔ daa gbi lɛ, esa akɛ wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔfeŋ nibii gbohii lɛ?

16 Daa gbi lɛ, miamɔ ohiɛ ni okafee nibii gbohii. Yɛ obaptisimɔ sɛɛ po lɛ, ehe baahia ni omia ohiɛ daa gbi koni okafee nibii gbohii. Naa nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Maurício lɛ niiashikpamɔ ni tsɔɔ nakai. Be ni eji oblanyo fioo lɛ, ekɛ hii náa bɔlɛ. Shi be ko lɛ, ekɛ Yehowa Odasefoi kpe ni amɛkɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Fiofio lɛ, Maurício tsake ejeŋba, ni yɛ afi 2002 lɛ, abaptisi lɛ. Amrɔ nɛɛ, ekɛ afii babaoo esɔmɔ Yehowa. Shi ewie akɛ: “Kɛ́ mawie anɔkwale lɛ, bei komɛi lɛ susumɔi gbohii baa mijwɛŋmɔ mli ni mimiaa mihiɛ waa dani minyɛɔ mijieɔ kɛjeɔ mijwɛŋmɔ mli.” Shi Maurício hãaa enɛ aje enijiaŋ wui. Moŋ lɛ, ewie akɛ: “Mile akɛ kɛ́ susumɔi gbohii nɛɛ ba mijwɛŋmɔ mli ni mijie kɛje jɛmɛ lɛ, Yehowa náa miishɛɛ ni enɛ woɔ mi hewalɛ waa.” *

17. Mɛni ta otsuiŋ waa yɛ Nabiha niiashikpamɔ lɛ mli?

17 Okɛ ohiɛ akafɔ̃ bo diɛŋtsɛ ohe nɔ, moŋ lɛ sɔlemɔ ni Yehowa aye abua bo, ni okɛ ohiɛ afɔ̃ enɔ akɛ ekɛ emumɔ lɛ baawa bo. (Gal. 5:22; Fip. 4:6) Ja wɔmia wɔhiɛ waa dani wɔbaanyɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe ni wɔkawo dɔŋŋ. Naa nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Nabiha lɛ niiashikpamɔ. Ewie akɛ: “Mipapa jo foi eshi wɔ be ni miye afii ekpaa pɛ, ni enɛ gba minaa waa.” Nabiha da ebatsɔ mɔ ko ni tsui shaa lɛ waa ni hiɛ yɔɔ laŋlaŋ. Ebɔi tsofai fɔji hɔɔmɔ, amɔ lɛ, ni awo lɛ tsuŋ afii komɛi. Be ni eyɔɔ tsuŋwoohe lɛ, Yehowa Odasefoi ni bashiɛɔ yɛ jɛmɛ lɛ kɛ lɛ bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Nabiha kpa nibii gbohii komɛi ni efeɔ lɛ. Ewie akɛ: “Nibii lɛ ekomɛi yɛ ni ewaaa hãaa mi kwraa akɛ makpa. Shi no mli lɛ, ewa hã mi waa akɛ makpa shɛremɔ.” Ehe Nabiha fe afi dani enyɛ ekpa shɛremɔ. Mɛni ye ebua lɛ ni enyɛ ekpa? Ewie akɛ: “Nɔ ni ye ebua mi fe fɛɛ ji, sɔlemɔ. Misɔle mihã Yehowa daa ni no ye ebua mi ni minyɛ mikpa.” Bianɛ lɛ nɔ ni ekɛɔ mɛi ji akɛ: “Kɛ́ mi minyɛ mitsake mijeŋba koni Yehowa aná mihe miishɛɛ lɛ, belɛ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ atsake!” *

OBAANYƐ OJIE SUBAŊ MOMO LƐ YƐ OHE KONI ANYƐ ABAPTISI BO

18. Yɛ nɔ ni awie yɛ 1 Korintobii 6:9-11 lɛ naa lɛ, mɛni Nyɔŋmɔ tsuji pii enyɛ amɛfee?

18 Yɛ blema Kristofoi lɛ abeiaŋ lɛ, mɛi ni Yehowa hala akɛ wɔsɛɛ lɛ amɛbaafata Kristo he kɛye nɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ ni be ko ni eho lɛ amɛjeŋba ehiii kwraa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi yɛ ni no mli lɛ amɛji gbalafitelɔi, hii ni kɛ hii krokomɛi náa bɔlɛ, loo julɔi. Shi Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye ebua amɛ ni amɛnyɛ amɛtsake sui gbohii nɛɛ. (Kanemɔ 1 Korintobii 6:9-11.) Ŋmɛnɛ hu lɛ, Biblia lɛ eye ebua mɛi babaoo ni amɛtsake amɛjeŋba ni amɛkpa nibii gbohii komɛi ni no mli lɛ ekpamɔ wa waa kɛhã amɛ lɛ. * Enɛ hãa wɔnaa akɛ, bo hu obaanyɛ otsake ojeŋba ni okpa nibii gbohii feemɔ koni anyɛ abaptisi bo.

19. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

19 Shi kɛ́ mɔ ko miitao abaptisi lɛ lɛ, no lɛ kɛ́ ejie subaŋ momo lɛ yɛ ehe lɛ egbeko naa. Esa akɛ emia ehiɛ ewo subaŋ hee lɛ. Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ wɔ bɔ ni wɔbaafee wɔfee nakai kɛ nɔ ni mɛi krokomɛi baanyɛ afee kɛye amɛbua wɔ.

LALA 41 Ofainɛ Bo Misɔlemɔ Toi

^ kk. 5 Kɛ́ wɔmiitao abaptisi wɔ lɛ, belɛ esa akɛ wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe. Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔna sui ni Biblia lɛ tsɛɔ lɛ subaŋ momo lɛ, nɔ hewɔ ni esa akɛ wɔkpa sui nɛɛ, kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔfee nakai. Yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni wɔbaafee wɔya nɔ wɔwo subaŋ hee lɛ yɛ wɔbaptisimɔ sɛɛ po.

^ kk. 3 WIEMƆ NI ATSƆƆ MLI: Kɛ́ akɛɛ ‘wɔjie subaŋ momo lɛ yɛ wɔhe’ lɛ, nɔ ni etsɔɔ ji, esa akɛ wɔkpa nibii ni Yehowa sumɔɔɔ lɛ feemɔ ni wɔjie susumɔi ni esumɔɔɔ lɛ kɛje wɔjwɛŋmɔ mli. Esa akɛ wɔfee enɛ dani abaptisi wɔ.​—Efe. 4:22.

^ kk. 10 Kɛ́ ootao ole Elie niiashikpamɔ lɛ he saji pii lɛ, kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi​—‘Esa Akɛ Maku Sɛɛ Kɛba Yehowa Ŋɔɔ,’” ni je kpo yɛ April 1, 2012 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ kk. 16 Kɛ́ ootao ole Maurício niiashikpamɔ lɛ he saji pii lɛ, kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi​—‘Amɛkɛ Mi Ye Jogbaŋŋ,’” (The Bible Changes Lives​—“They Were Very Kind to Me”) ni je kpo yɛ May 1, 2012 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ kk. 17 Kɛ́ ootao ole Nabiha niiashikpamɔ lɛ he saji pii lɛ, kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi​—‘Mibatsɔ Mɔ Ko Ni Mli Fuɔ Mra Ni Hiɛ Yɔɔ Laŋlaŋ,’” (The Bible Changes Lives​—“I Became an Angry, Aggressive Young Woman”) ni je kpo yɛ October 1, 2012 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

^ kk. 18 Kwɛmɔ akrabatsa ni yitso ji, “ Biblia Lɛ Tsakeɔ Mɛi” lɛ.

^ kk. 64 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Bɔ ni mɔ ko jieɔ atade momo ko yɛ ehe lɛ, nakai nɔŋŋ esa akɛ wɔ hu wɔjie subaŋi gbohii yɛ wɔhe ni wɔkpa nibii gbohii feemɔ.