Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 10

Ou pé rivé « woté vyé pèwsonalité-la » asi-w

Ou pé rivé « woté vyé pèwsonalité-la » asi-w

« Woté vyé pèwsonalité-la èvè sé labitid-la ki k’ay èvè-y la » (KOL. 3:9).

KANTIK 29 Nous voulons être dignes de notre nom

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ *

1. Avan ou koumansé étidyé Labib, kijan vi a-w té yé ?

 AVAN ou koumansé étidyé Labib èvè Témwen a Jéova, kijan vi a-w té yé ? Onlo adan nou pa gè enmé sonjé sa. Mond-la ka di kè sèwten biten byen é kè sèwten biten mal, é pétèt nou té ka pran sa pou lajan-kontan, alò nou té ka lésé sa aji asi pèwsonalité an nou é asi mannyè nou té ka aji. A moman-lasa, nou « pa té ni èspérans » é nou té « san Bondyé adan mond-lasa » (Éféz. 2:12). Men lè nou koumansé étidyé Labib, vi an nou chanjé bout pou bout !

2. Ka ou aprann lèwvwè ou koumansé étidyé Labib ?

2 Lèwvwè ou koumansé étidyé Labib, ou vin aprann kè ou ni on Papa ki an syèl-la é ki enmé-w onlo onlo toubònman. Ou aprann kè moun ki ka sèvi Jéova é ki ka fè-y plézi ka fè pawti a on fanmi, é kè pou-w pé sa fè pawti a fanmi-lasa fò ou ké fè chanjman an vi a-w é fò ou ké chanjé mantalité a-w osi. Anplisdisa, fò ou ké aprann fè sa Jéova enmé men fò ou ké arété fè sa Jéova pa enmé osi (Éféz. 5:3-5).

3. Dapré Kolosyen 3:9, 10, ka Jéova vlé kè nou fè, é ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

3 Jéova sé Kréyatè an nou é sé Pap’an nou ki an syèl-la, kifè i ni dwa di tout sèwvitè ki adan fanmi a-y kijan pou yo aji. É i ka di-nou kè fò-nou fè tousa nou pé pou « woté vyé pèwsonalité-la èvè sé labitid-la ki k’ay èvè-y la » anlè nou, avan nou pran lèbatèm * (li Kolosyen 3:9, 10). Awtik-lasa ké édé moun ki anvi pran lèbatèm réponn a 3 kèsyon : 1) Ka ki « vyé pèwsonalité-la » ? 2) Poukwa Jéova ka mandé-nou ‘woté-y’ anlè nou ? 3) Kijan nou pé fè sa ? Si nou ja pran lèbatèm, awtik-lasa ké édé-nou goumé pou nou pa woumèt vyé pèwsonalité-la asi nou.

KA KI « VYÉ PÈWSONALITÉ-LA » ?

4. Kijan on moun ka aji lèwvwè i ni « vyé pèwsonalité-la » asi-y ?

4 Lèwvwè on moun ni « vyé pèwsonalité-la » anlè-y, i ka lésé péché-la pran lanmen asi-y. Sa vé di kè sé péché-la ki ka pousé-y aji kon i ka aji la oben ki ka fè-y rézonné kon i ka rézonné la. I pé vin on moun ki égoyis, ki ka fè kòlè fasil, ki engra é ki ni òwgèy an tchè a-y. I pé enmé gadé biten pòwno, oben fim ki ni sèks adan oben vyolans adan. Moun-lasa pé ni bon koté a-y é i pé jous santi-y koupab lèwvwè i ka fè on biten oben lèwvwè i ka di on biten ki pa bon. Men pwoblèm-la sé kè i pa ni asé fòs pou chanjé jan-la i ka aji la é jan-la i ka rézonné la (Gal. 5:19-21 ; 2 Tim. 3:2-5).

Lè nou ka woté « vyé pèwsonalité-la » asi nou, nou pa ka lésé péché-la pran lanmen asi mannyè nou ka pansé é asi mannyè nou ka aji * (gadé paragraf 5 la).

5. Ès nou pé woté vyé pèwsonalité-la a san pou san anlè nou ? Bay on ti èsplikasyon (Akt 3:19).

5 Konm nou enpawfè, nou pa’a rivé woté tout mové lidé nou pé ni an lèspri an nou é tout mové lanvi nou pé ni an tchè an nou a san pou san. Dépawfwa, nou ké di oben nou ké fè on biten é nou ké règrété sa apré (Jér. 17:9 ; Jak 3:2). Men lè nou ka woté vyé pèwsonalité-la anlè nou, nou pa’a lésé péché-la pran lanmen asi nou é yo ka vwè sa adan mannyè nou ka aji é adan mantalité an nou. Kifè, nou ka vin ondòt jan dè moun (Iz. 55:7 ; li Akt 3:19).

6. Poukwa Jéova vé kè nou woté vyé pèwsonalité-la asi nou ?

6 Jéova vé kè nou woté sé vyé lidé-la nou té’é pé ni la é kè nou lagé sé vyé labitid-la nou té’é pé ni la, pas i enmé-nou é pas i vé nou pwofité dè lavi (Iz. 48:17, 18). I sav kè si nou pa’a fè éfò pou fè sa, ki noumenm an nou, ki séla ki alantou an nou la, ké pran plon adan sa. Sa ka fè-y lapenn lè i ka vwè kè nou ka soufè é kè lézòt ka soufè akòz dè nou.

7. Dapré Women 12:1, 2, ki chwa nou ni a fè ?

7 Dépawfwa zanmi an nou oben fanmi an nou pé fè jé èvè tèt an nou pas nou ka éséyé woté vyé pèwsonalité-la asi nou (1 Pyè 4:3, 4). Yo pé di-nou kè nou ni dwa fè sa nou vé é kè ponmoun pa ni a di-nou kijan pou nou aji. Men moun ki pa ka aksèpté prensip a Jéova ka konpranndèdi kè yo lib. Men an réyalité a pa sa, pas yo ka lésé Satan é mond a-y détenn asi yo (li Women 12:1, 2). Fò noutout fè on chwa : swa nou ka lésé vyé pèwsonalité-la anlè nou é nou ka lésé mond a Satan é péché-la pran lanmen asi nou, oswa nou ka lésé Jéova fè-nou vin on pibon moun (Iz. 64:8).

KIJAN NOU PÉ « WOTÉ » VYÉ PÈWSONALITÉ-LA ASI NOU ?

8. Ka ki pé édé-nou chanjé vyé mantalité an nou é lagé mové labitid nou ni ?

8 Jéova sav kè pou nou lagé mové labitid an nou é pou nou chanjé mannyè nou ka rézonné, sa pé’é fèt fap-fap é sa ké mandé onlo éfò (Sòm 103:13, 14). Men grasa Pawòl a-y, grasa lèspri sen a-y é grasa òwganizasyon a-y, Jéova ka ban-nou sajès-la é fòs-la nou bizwen la é i ka soutyenn-nou pou nou pé sa chanjé. Sèten i ja édé-w. Aprézan, an-nou vwè déotwa biten ou pé fè pou édé-w kontinyé woté vyé pèwsonalité-la asi-w é pou édé-w fè sa ki fo pou ou pé sa pran lèbatèm.

9. Ka Pawòl a Bondyé pé édé-w fè ?

9 Sèvi èvè Labib pou analizé-w byen. Pawòl a Bondyé kon on miwa. I pé édé-w analizé jan ou ka pansé, jan ou ka palé é jan ou ka aji (Jak 1:22-25). Moun-la ki ka étidyé Labib èvè-w la é dòt krétyen ki byen doubout adan lavérité pé ba-w onlo konsèy. Pa ègzanp, yo pé sèvi èvè Lézékriti pou édé-w vwè adan ki domenn ou ja progrésé é adan ki domenn pou-w travay ankò. Yo pé aprann-vou fè rèchèch, konsa ou ké pé touvé adan Labib é adan sé piblikasyon-la déotwa konsèy itil ki ké édé-w lagé sé mové labitid-la kè ou ni la. Anplisdisa, Jéova ké toujou paré a édé-w. Sé-y ki pibyen plasé pou édé-w pas i sav sa ou ni an tchè a-w (Pwov. 14:10 ; 15:11). Alò pran labitid priyé-y é étidyé Pawòl a-y chakjou.

10. Ka ègzanp a Elie ka aprann-nou ?

10 Fò ou sèten kè pa ni pibon prensip ki ta Jéova. Lèwvwè nou ka fè sa Jéova ka mandé-nou, sé bon biten sa ka menné ban nou. Lè nou ka viv kon Bondyé ka mandé, sa ka montré kè nou ni rèspé pou noumenm, vi an nou ni on sans é nou ni lakontantman poubon (Sòm 19:7-11). Men si on moun pa’a tchenn kont dè prensip a Jéova é kè i ka fè sa lachè ka pwodui, sé pwoblèm sa ka menné ba-y. An-nou vwè ègzanp a on frè non a-y sé Elie. Fanmi a-y lévé-y adan lavérité men lèwvwè i té jenngason, i désidé ba prensip a Bondyé do é i koumansé frékanté mové bann. I koumansé pran dwòg, i koumansé fè péché sèksyèl é i mété-y ka volé biten a moun. I di kè pi tan té ka pasé, pi i té ka fè kòlè é pi i té ka vin vyolan. Mi sa limenm a-y ka admèt : « Lè ou byen gadé, an fè tousa on krétyen pa dwètèt fè. » Men Elie pa oubliyé sa i té aprann lèwvwè i té jenn. Anfinaldikont, i woukoumansé étidyé Labib, i fè éfò pou lagé sé vyé labitid-la i té ni la é i pran lèbatèm an 2000. Lèwvwè i mété-y ka suiv prensip a Labib, ki bon biten sa pòté ba-y ? Mi sa limenm ka di : « Alèla lèspri an mwen trankil é konsyans an mwen nèt *. » Kon ègzanp-lasa ka montré-nou, lè on moun ka ba prensip a Jéova do, sé limenm a-y ki ka pran plon adan sa. Men magrésa, Jéova ké toujou la pou édé moun-lasa chanjé.

11. Ki biten Jéova hay ?

11 Aprann hay sa Jéova hay (Sòm 97:10). Labib ka montré kè Jéova hay « zyé ki ni owgèy, on lang ki ka manti é men ki ka fè san inosan koulé » (Pwov. 6:16, 17). I hay osi « moun ki vyolan é moun ki ka kouyonné moun » (Sòm 5:6). Tèlman i hay sé kalté mantalité-lasa é sé kalté konpòwtèman-lasa, i tchouyé tout sé moun-la ki té méchan la an tan a Noé paskè latè té plen vyolans akòz dè yo (Jén. 6:13). Jéova sèvi èvè pwofèt Malaki pou di kè i hay moun ki ka aji anbafèy pou divòsé èvè moun-la yo mayé èvè-y la alòskè moun-lasa inosan. Jéova pa ka aksèpté kè dé moun konsa adoré-y é i ké jijé-yo (Mal. 2:13-16 ; Ébr. 13:4).

Lè on biten kè Jéova pa enmé ka vin an lèspri an nou, sa dwètèt ban-nou anvi vomi menmjan on manjé gaté ka ban-nou anvi vomi (gadé sé paragraf 11 é 12 la).

12. Lè ou « hay » on biten ki mové toubònman ka sa vé di ?

12 Jéova vé kè nou « hay sa ki mové » (Wom. 12:9). Adan vèwsé-lasa, lè on moun « hay » on biten toubònman, i ka rèsanti andidan a-y on biten ki fò. Sa vé di a pa ti hay i hay biten-lasa. Biten-la ka bay malotchè. Imajiné jan ou té’é réyaji si yo té ka ba-w manjé on biten ki gaté. Pétèt sonjé ou ka sonjé sa tousèl, ou ja anvi vomi. Menmjan-la, lè lidé a on biten kè Jéova pa enmé ka vin an lèspri a-w, sa dwètèt ba-w malotchè.

13. Poukwa fò-nou pwotéjé lèspri an nou ?

13 Pwotéjé lèspri a-w. Sa nou ka pansé ka aji asi sa nou ka fè. Sé pousa Jézi di-nou kè lèwvwè on mové lidé ka travèsé lèspri an nou é kè lidé-lasa pé pousé-nou a fè on péché ki grav, fò-nou woté-y an lèspri an nou (Mat. 5:21, 22, 28, 29). Sèten nou vé fè Pap’an nou ki an syèl-la plézi ! Sé pousa lèwvwè on mové lidé ka vin an lèspri an nou, sa enpòwtan kè nou woté-w onfwa-onfwa !

14. Ka pawòl an nou ka montré asi nou é a ki kèsyon pou nouchak réponn ?

14 Métrizé lang a-w. Jézi di : « Sa ki ka sòti an bouch a on moun, sé an tchè a-y sa ka sòti » (Mat. 15:18). É sé sa menm, kon Jézi di, pawòl an nou ka montré kimoun nou yé vréman. Alò mi sa pou mandé-w : « Ès an ka rèfizé manti menmsi an pé trapé pwoblèm si an di lavérité ? Si an mayé, ès an ka rèfizé fè bas èvè ondòt moun ki madanm an mwen oben mari an mwen ? Ès an ka rèfizé lésé pawòl ki pa pwòp sòti an bouch an-mwen ? Lè on moun ka chèché-mwen tren, ès an ka réponn-li èvè dousè ? » Asirésèten, si ou pran tan réfléchi asi sé kèsyon-lasa, sa ké édé-w. Pawòl a-w ka touvé-y kon bouton ki asi on lenj. Si ou ka déboutonné lenj-la ki anlè-w la, ou ké pé woté-y pli fasilman. Menmjan-la, si ou ka fè tousa ou pé pou ou pa lésé pon vyé pawòl, pon manti é pon pawòl ki pa pwòp sòti an bouch a-w, ou ké pé woté vyé pèwsonalité-la anlè-w pli fasilman.

15. Lè nou ka « kloué vyé pèwsonalité an nou asi poto-la », ka sa vé di ?

15 Fò ou paré a fè tousa ki fo pou chanjé. Lapòt Pòl sèvi èvè on ègzanp pou montré-nou kè sa enpòwtan toubònman kè nou chanjé mannyè nou ka viv. I maké kè fò-nou « kloué vyé pèwsonalité an nou asi poto-la » (Wom. 6:6). Sa vé di kè fò-nou suiv ègzanp a Jézi. Jézi té paré a mò pou fè Jéova plézi. Menmjan-la osi, fò-nou paré a lagé tout vyé mantalité nou té’é pé ni oben tout vyé konpòwtèman nou té’é pé ni pou fè Jéova plézi. Fò-nou fè sé biten-lasa pou nou pé sa ni on konsyans ki nèt é pou nou pé sa ni lèspwa dè viv pou touttan (Jan 17:3 ; 1 Pyè 3:21). Fò pa nou jen oubliyé kè Jéova pé’é chanjé prensip a-y pou fè-nou plézi. Okontrè, sé nou ki dwètèt chanjé pèwsonalité an nou pou nou pé sa suiv prensip a-y (Iz. 1:16-18 ; 55:9).

16. Poukwa fò ou byen désidé a pa lésé sé mové lanvi-la pran lanmen asi-w ?

16 Kontinyé goumé èvè sé mové lanvi-la ou ni la. Menm lèwvwè ou ké pran lèbatèm, fò ou ké kontinyé goumé èvè sé mové lanvi-la ou ni la. An-nou pran ègzanp a Maurício. Lèwvwè i té jenn, i té enmé misyé. Men on jou i jwenn èvè Témwen a Jéova é i koumansé étidyé Labib. Aprésa, i fè chanjman an vi a-y é an 2002 i pran lèbatèm. I ka rèkonnèt kè menmsi aprézan i ka sèvi Jéova dépi bon enpé tan, fò i kontinyé lité pas dépawfwa sé mové lanvi-la ka wouvin. Men i pa’a lésé sa dékourajé-y. Okontrè mi sa i ka di : « Konm an byen désidé a pa lésé sé mové lanvi-lasa pran lanmen asi mwen, é kè an sav an ka fè Jéova plézi, sa ka ban-mwen kouraj *. »

17. Ki biten ki ka ankourajé-w adan sa ki rivé Nabiha ?

17 Mandé Jéova édé-w é konté asi fòs a lèspri sen a-y olyé ou konté asi pwòp fòs a-w (Gal. 5:22 ; Filip. 4:6). Pou nou woté vyé pèwsonalité-la anlè nou é pou nou pa jen viré mété-y, fò-nou ni volonté. Sé sa istwa a Nabiha ka montré. Lèwvwè i té ni 6 an sèlman, pap’a-y pati é i abandoné-y. Mi sa i ka di : « A pa ti soufè sa fè-mwen soufè. » Pi tan-la té ka pasé é pi Nabiha té ka vin on moun ki égri é i té ka vougaré moun. I rantré adan trafik a dwòg é akòz dè sa, i fè kèlkè lanné lajòl. Lè i té lajòl, i koumansé étidyé Labib èvè Témwen a Jéova ki té ka vin vizité sé moun-la ki té lajòl la. Grasa sa, Nabiha fè dé gwo chanjman adan vi a-y. Mi sa i ka rakonté : « An pèd sèwten mové labitid an té ni fasilman. Men pou sigarèt-la sé té ondòt istwa. » Nabiha goumé pannan plis ki 1 an avan i té réyisi arété fimé. Kijan i fè pou rivé about a sa ? Mi sa i ka réponn : « Prèmyé biten ki fè si an rivé woté kò an-mwen adan vis-lasa, sé pas an té ka priyé Jéova toutlè. » É pou fin, mi sa i ka di : « An sèten kè si an rivé chanjé pou an té fè Jéova plézi, toutmoun pé rivé fè sa * ! »

OU PÉ RIVÉ FÈ SA KI FO POU-W PRAN LÈBATÈM !

18. Dapré 1 Korentyen 6:9-11, ka sèwten sèwvitè a Bondyé rivé fè ?

18 O 1é syèk, pawmi sé misyé-la é sé madanm-la Bondyé té chwazi la pou gouvèné èvè Jézikris, té ni enpé ki té ka fè mové biten avan. Ni sa ki té ka fè adiltè, ni nonm ki té ka kouché èvè nonm é ni sa ki té vòlè. Men grasa lèspri sen a Bondyé, yo rivé chanjé pèwsonalité a yo (li 1 Korentyen 6:9-11). Menmjan-la jòdijou, Labib ka édé milyon é milyon moun fè chanjman adan vi a yo. Yo ka rivé mèt a koté sèwten labitid kè yo pa jen konpranndèdi yo té’é rivé lagé. Ègzanp a yo ka montré kè vou osi ou pé rivé chanjé pèwsonalité a-w é lagé tout mové labitid kè ou ni. Konsa, ou ké pé fè sa ki fo pou-w pé sa pran lèbatèm *.

19. Ka nou ké vwè adan awtik-la ki ka vin la ?

19 Lè on moun vlé pran lèbatèm, fò pa i kontanté-y dè fè éfò pou woté vyé pèwsonalité-la anlè-y, men fò i fè éfò osi pou mèt nouvo pèwsonalité-la anlè-y. Awtik-la ki ka vin la ké montré-nou kijan i pé rivé fè sa é kijan lézòt pé édé-y.

KANTIK 41 « Ô Dieu, entends ma prière »

^ par. 5 Pou nou pran lèbatèm, fò-nou paré a fè sèwten chanjman adan pèwsonalité an nou. Adan awtik-lasa, nou ké vwè ka ki vyé pèwsonalité-la, poukwa fò-nou woté-y asi nou é kijan nou pé fè sa. Adan awtik-la ki ka vin la, nou ké vwè ka nou pé fè pou nou kontinyé mèt nouvo pèwsonalité-la asi nou, menm lèwvwè nou ja pran lèbatèm.

^ par. 3 POU NOU BYEN KONPRANN : Lè nou ka « woté vyé pèwsonalité-la » anlè nou, sa vé di kè nou ka arété fè sa ki pa’a fè Bondyé plézi é nou ka woté tout mové lanvi nou té’é pé ni andidan tchè an nou. Fò-nou koumansé fè sé biten-lasa avan nou pran lèbatèm (Éféz. 4:22).

^ par. 10 Pou-w pé sa ni plis enfòwmasyon asi sa, gadé « Il fallait que je revienne vers Jéhovah » adan awtik-la « La Bible transforme des vies » ki adan niméwo a 1é avril 2012 a Tou dè Gad la.

^ par. 16 Pou-w pé sa ni plis enfòwmasyon asi sa, gadé « Ils m’ont parlé avec bonté » adan awtik-la « La Bible transforme des vies » ki adan niméwo a 1é mé 2012 a Tou dè Gad la.

^ par. 17 Pou-w pé sa ni plis enfòwmasyon asi sa, gadé « J’étais une jeune femme coléreuse et agressive » adan awtik-la « La Bible transforme des vies » adan niméwo a 1é òktòb 2012 a Tou dè Gad la.

^ par. 64 SA NOU KA VWÈ ASI SÉ IMAJ-LA : Lè nou ka woté vyé pèwsonalité-la asi nou, kivédi vyé mantalité an nou é mové labitid an nou, sé konsi nou ka woté on vyé lenj asi nou.