Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 11

Kpɔtɔ anɔkɔ “agbe yoyu” lɔ le ʒinʒindoshimɛ ao tɔ godu

Kpɔtɔ anɔkɔ “agbe yoyu” lɔ le ʒinʒindoshimɛ ao tɔ godu

“Mí tɔ́ agbe yoyu.”—KOL. 3:10.

EHAJIJI 49 Míado Dzidzɔ Na Yehowa Ƒe Dzi

SUSU VEVI LƆ *

1. Nyi yí trɔnɔ mɛ ciŋmɛ mìnyiɔ?

 NƆ YI nɛ alo exwe sugbɔ ke mìwa ʒinʒindoshimɛɔ, mì pleŋ mìji mɔ mìanyi mɛ ciŋmɛ Yehowa jikɔ. Gbɔxwe mìatɛnŋ anyi mɛ ciŋmɛ Yehowa jikɔɔ, mìɖo anya wawa le lé mìbunɔ enuwo kpɔ mɛ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo lé mìbunɔ tamɛ do kpɔnɔ ŋsɛn sugbɔ do mɛ ciŋmɛ mìnyi ji. Nɔ mìbunɔ tamɛ gbɛmɛgbɛmɛ so edro vwinwo nuɔ, mìavatɔ enyɔ dɔndɔnwo nunu yí atɔ nudɔndɔnwo wawa. (Efe. 4:17-19) Vɔ nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ so nunywiwo nu sugbɔɔ, kankandoji li mɔ mìaxonɔ nuxu alo awanɔ nu ciwo yí akpe nɔ mìwo Da Yehowa sɔwu.—Gal. 5:16.

2. Nyɔbiɔse ciwo mìakpɔ ɖoŋci nɔ le nyɔta cɛ mɛɔ?

2 Shigbe lé mìkpɔɛ le nyɔta ci yí vayi mɛ nɛɔ, mìdatɛnŋ axe emɔ nɔ susu dɔndɔnwo pleŋ nɔ woŋgbeɖo tamɛ nɔ mì o. Vɔ mìatɛnŋ acin mɔ mìdawa do susu dɔndɔn cɛwo ji o. Gbɔxwe mìawa ʒinʒindoshimɛɔ, mìɖo ami nuxu koɖo nuwana ciwo Yehowa gbe. Ecɛ yí nyi afɔ vevi ŋkɔtɔ ci mìaɖe yí ami agbe xoxwi lɔ nɔnɔ. Vɔ gbɔxwe mìwo nu akpe nɔ Yehowa keŋkeŋ ɔ, mìɖo agbewa do ese cɛ ji: “Mí tɔ́ agbe yoyu.” (Kol. 3:10) Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse cɛwo: Nyi “agbe yoyu” lɔ nyiɔ? Lé mìawɛ anɔkɔ agbe yoyu lɔ yí akpɔtɔ atrɔkɔ mɛ ciŋmɛ mìnyiɔ?

NYI “AGBE YOYU” LƆ NYIƆ?

3. Sɔgbe koɖo Galatitɔwo 5:22, 23 ɖe, nyi “agbe yoyu” lɔ nyiɔ, yí lé mɛɖe atɛnŋ anɔkɔ agbe yoyu lɔ doɔ?

3 Mɛ ci yí nɔnɔ “agbe yoyu” lɔ tenɔkpɔ mɔ yeaɖyi Yehowa. Étenɔkpɔ mɔ yeawa do gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn kpaxwe vovovowo ji yí tanɔshi gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ etrɔnɔ yi susu, mɛ ciŋmɛ enyi koɖo yi nuwanawo. (Hlɛn Galatitɔwo 5:22, 23.) Le kpɔwɛ mɛ, élɔnnɔ Yehowa koɖo Yi mɛwo. (Mt. 22:36-39) Ékpɔnɔ jijɔ nɔ étokɔ cukaɖawo mɛ can. (Ʒaki 1:2-4) Éwanɔ fafa. (Mt. 5:9) Édonɔ ʒinxo yí gbefanɔ xomɛ do amowo. (Kol. 3:13) Élɔnnɔ nunywi yí yi wawa jɔnɔ ji ni. (Luiki 6:35) Édanasɛ to yi nuwanawo mɛ mɔ, xɔse sɛnŋ le ye shi do ye Daye ci yí le jeŋkwi mɛ nu. (Ʒaki 2:18) Nɔ mɛbuwo do dɔmɛzi niɔ, élenɔ yiɖeki do mɛ yí dedonɔ dɔmɛzi o.—1 Kor. 9:25, 27; Titu 3:2.

4. Nyi yí taɖo mìɖo adanasɛ nɔnɔmɛ ciwo pleŋ yí le Galatitɔwo 5:22, 23 koɖo Bibla kpaxwe buwo mɛ, nɔ mìji mɔ mìanɔkɔ agbe yoyu lɔɔ?

4 Gbɔxwe mìanu mɔ mìnɔkɔ agbe yoyu lɔɔ, mìɖo aɖo nɔnɔmɛ ciwo pleŋ woyɔ le Galatitɔwo 5:22, 23 mɛ koɖo ciwo yí le Bibla kpaxwe buwo mɛ. * Nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo dele shigbe awu hamɛhamɛ ciwo mìasɔ ɖɛ adokɔ ɖekaɖeka o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, sugbɔtɔ le adɛn nywi ŋtɔ́wo mɛ ɖyi nɔnɔ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ èlɔn ao kpena nyɔnɔnwitɔɔ, àdonɔ ʒinxo yí awanɔ xomɛvu ni. Nɔ èji mɔ yeanyi amɛnywi ŋtɔŋtɔɔ, èɖo afanɔ xomɛ yí aɖunɔ eoɖeki ji.

LÉ MÌAWƐ ANƆKƆ AGBE YOYU LƆƆ?

Nɔ mìtekɔkpɔ mɔ mìabu tamɛ shigbe Yesu nɛɔ, mìatekpɔ awakɔ nu shigbe lé ewɛni do nɛ (Kpɔ mamamɛ 5, 8, 10, 12, 14)

5. Woaɖo “Kristo susu” gɔnmɛ ɖe, yí nyi yí taɖo mìɖo akpla nu so Yesu gbenɔnɔ nuɔ? (1 Korɛntitɔwo 2:16)

5 Hlɛn 1 Korɛntitɔwo 2:16. Ele mɔ mìaɖo “Kristo susu” gbɔxwe anɔkɔ agbe yoyu lɔ. Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ mìɖo akpla lé Yesu bunɔ tamɛ do yí asriin. Yesu dasɛ Mawu gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn nɔnɔmɛwo pɛpɛpɛ. Ésran Yehowa nɔnɔmɛwo nywiɖe yí evɔ. (Ebre. 1:3) Nɔ mìteteɛkpɔ yí bukɔ tamɛ shigbe Yesu nɛɔ, mìavatɔ enu wawa shigbe yɛ nɛ yí mɛ ciŋmɛ mìnyi anyɔkɔ doji ŋkeŋke.—Fili. 2:5.

6. Nyi mìɖo aɖonɔ ŋwi nɔ mìjekɔ agbla mɔ mìanɔ agbe yoyu lɔɔ?

6 Atɛnŋ anya wa mɔ mìawa Yesu tɔ han a? Mìtɛnŋ nu mɔ: ‘Amɛmaɖoafɛn Yesu yɛ nyi. Ŋdatɛnŋ awa yi tɔ han vɛ gbeɖe o!’ Nɔ ahan yí èbunɔ nɛɔ, ɖo ŋwi nyɔ cɛwo. Ŋkɔtɔ, wowa mì nɔ mìaɖyi Yehowa koɖo Yesu. Eyi taɖo àtɛnŋ aɖui mɔ yeawa wowotɔ han yí akpe ji aɖyi wo keke je fiɖe. (Gɔnm. 1:26) Evetɔ, Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ yí nyi ŋsɛn ci sɛnŋ wu le xexegbɛ lɔ mɛ. Toto yi kpekpedonu mɛɔ, àtɛnŋ awa enu ciwo datɛnŋ asun ji awa eoɖekɛ gbeɖe o. Etɔntɔ, Yehowa dekpɔkɔ emɔ mɔ mìaɖo gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn nɔnɔmɛwo afɛnmalenu le kakacɛ mɛ o. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìwo Da amɛlɔntɔ lɔ sɔ exwe 1 000 ɖo te nɔ mɛ ciwo yí kpɔkɔ emɔ nɔ agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ le nyigban ji nɔ woavatrɔ amɛkpekpewo. (Enyɔ. 20:1-3) Le kakacɛ mɛɔ, enu ci Yehowa jikɔ le mì gbɔ yí nyi mɔ mìawa ci ji mìkpe yí aɖoŋ do nu.

7. Nyi nu mìaxo nuxu so yɛɔ?

7 Enuŋtɔŋtɔ ciwo mɛ mìatɛnŋ awa Yesu tɔ han leɔ? Mìaxo nuxu so akpaxwe amɛnɛ nu nɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ kusɛnsɛn lɔ le kleŋ mɛ. Nɔ mìsɔ akpaxwe ɖekaɖekaɔ, mìakpɔ enu ci mìatɛnŋ akpla so lé Yesu dasɛ nɔnɔmɛ ŋtɔ́wo do mɛ. Yí mìagbekpɔ nyɔbiɔse ɖewo ciwo yí akpedo mì nu mìakpɔ lé mìawɛ nɔ agbe yoyu ci mìnɔkɔ anyɔkɔ doji.

8. Lé Yesu dasɛ do mɔ yelɔn Mawu koɖo agbetɔwoɔ?

8 Ci Yesu lɔn Yehowa sugbɔɔ, éwa vɔnsawo do ta nɔ Yehowa koɖo mìwo can. (Ʒan 14:31; 15:13) Yesu dasɛ lé elɔn agbetɔwo sugbɔ do le lé enɔ agbe le nyigban ji do mɛ. Ci mɛɖewo fɔnnɔ gu do ji can ɔ, édanasɛ ŋkeŋke mɔ yelɔn amowo yí gbekunɔ ŋshishi nɔ wo. Enuvevitɔ ci ewa yí dasɛ mɔ yelɔn amowo yí nyi mɔ ékpla nu wo so Mawu Fyɔɖuxu lɔ nu. (Luiki 4:43, 44) Gbesɔ kpe niɔ, Yesu dasɛ mɔ yeɖo amɛɖekisɔsɔsavɔn lɔnlɔn nɔ Mawu koɖo agbetɔwo ci elɔn yí kpe fun yí nuvwinwatɔwo wui. Ci ewɛ nɛnɛɔ, éhun mɔ nɔ amowo pleŋ nɔ woakpɔ agbe mavɔ.

9. Lé mìawɛ yí adasɛ mɔ mìlɔn amowo shigbe Yesu nɛɔ?

9 Mìsɔ mìwoɖekiwo nɔ Yehowa keŋ wa ʒinʒindoshimɛ, ɖo mìlɔn mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Eyi taɖo shigbe Yesu nɛɔ, mìɖo adasɛ mɔ mìlɔn Yehowa le lé mìwanɔ nu do amowo nu mɛ. Apotru Ʒan ŋwlɛ mɔ: “Amɛ ci yí de lɔn nɔviɛ ci yí é kpɔnɔ ɔ, dá tɛnŋ lɔn Mawu ci yí dé kpɔnɔ kpɔ o.” (1 Ʒan 4:20) Mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Ŋɖo lɔnlɔn sɛnŋ nɔ amowoa? Nɔ amowo sɛn tamɛ do ŋnu ɖe, ŋkunɔ ŋshishi nɔ woa? Lɔnlɔn ci ŋɖo nɔ amowo na yí ŋzannɔ anyi gamɛ koɖo ŋciwo yí le ŋshi asɔ kpedo wo nu woakpla nu so Yehowa nua? Nɔ amowo delɔn anyi nyɔ gbɔ alo nɔ wofɔn gu do ŋji can ɖe, ŋnɔnɔ gbesɔsɔ yí wanɔ cɛa? Naɖeŋ aji emɔ ciwo ji nato agbezan gamɛ sugbɔ doji le nukplaviwowawadɔ lɔ mɛa?’—Efe. 5:15, 16.

10. Lé Yesu wanɔ fafa doɔ?

10 Yesu nyi fafamɛ. Nɔ amowo ve xomɛ diɔ, deɖenɔ fi nɔ wo o. Vɔ éwanɔ nu wu ahan. Éwanɔ fafa yí donɔ ŋsɛn amowo mɔ nɔ manyimanyi ɖe va gblamɛ nɔ woɔ, wo le kpɔ gbɔ le fafa mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, énu nɔ wo mɔ nɔ woji mɔ Yehowa axɔ sɛnsɛn ci wosɔ nikɔɔ, woɖo avayi wa fafa koɖo wowo nɔviwo. (Mt. 5:9, 23, 24) Ékpedo apotru yitɔwo nu zenɛniɖe nɔ woami aɖe hwlɛnhwlɛn so mɛ ci yí nyi amɛgangantɔ le wo mɛ nu.—Luiki 9:46-48; 22:24-27.

11. Lé mìawɛ anyi fafamɛwoɔ?

11 Gbɔxwe mìanyi fafamɛɔ, denyi mìami enyɔ dɔndɔn ɖekɛ yɔ o, mìɖo awa nu wu ahan. Mìɖo aje agbla awanɔ fafa yí adonɔ ŋsɛn mìwo nɔviwo mɔ wo le kpɔnɔ manyimanyi wowotɔwo gbɔ le fafa mɛ. (Fili. 4:2, 3; Ʒaki 3:17, 18) Mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Nyi nalɔn asɔ sa vɔn keŋ awa fafa koɖo mɛbuwoɔ? Nɔ nɔviŋsu alo nɔvinyɔnu ɖe wa nu koɖoŋ ɖe, ŋlenɔ nyɔ lɔ do dɔmɛa? Ŋnɔnɔ te mɔ mɛ lɔ yí ava wa fafa koɖoŋ a alo nyɛŋtɔ yinɔ gbɔ nɔ ewa nɔŋ mɔ eyi hɛn cukaɖa lɔ va can a? Ŋdonɔ ŋsɛn mɛ ciwo yí le aɖe hwlɛnkɔ mɔ wo le kpɔ enyɔ lɔ gbɔ le fafa mɛa?’

12. Lé Yesu wanɔ xomɛvu doɔ?

12 Xomɛvunɔ yí Yesu nyi. (Mt. 11:28-30) Nɔ nɔnɔmɛ lɔwo gbesɛnŋ can ɔ, éfanɔ xomɛ yí senɔ nu gɔnmɛ nɔ amowo. Le kpɔwɛ mɛ, ci Foenisia nyɔnu ɖeka ɖe kuku ni mɔ yi le da dɔ̀ nɔ ye viye nɔ yeɔ, doŋkɔ égbe mɔ yedawɛ o. Vɔ ci ekpɔ mɔ nyɔnu lɔ ɖo xɔse gangan ɔ, éda dɔ̀ nɔ eviɛ lɔ. (Mt. 15:22-28) Ci Yesu wanɔ xomɛvu can ɔ, degbenɔ enyɔmagbenamɛ o. Hweɖewonuɔ, égbenɔ nyɔ nɔ mɛ ciwo yí elɔn sɛnŋsɛnŋɖe. Gbeɖeka ci yí Piɛ tekpɔ mɔ yeagble lanmɛ nɔ Yesu nɔ ŋgbewa Yehowa droɔ, Yesu gbe nyɔ ni le ŋmɛ nɔ yi nukplavi kpɛtɛwo. (Maki 8:32, 33) De ji éji mɔ yeaɖe Piɛ kpɔtɔ taɖo ewɛ ahan o, vɔ éwɛ ahan keŋ asɔ na kpla yi yí agbekanxle nukplavi kpɛtɛwo nɔ woŋgbewanɔ nu egoyiyitɔ o. Kankandoji li mɔ, awa ɖeka nɔ Piɛ hwɛɖeka, vɔ ékpɔ nyɔna so ekpla ci Yesu ni mɛ.

13. Lé mìawɛ anyi xomɛvunɔ ŋtɔŋtɔɔ?

13 Nɔ àwa xomɛvu ŋtɔŋtɔ nɔ mɛ ciwo yí èlɔn ɔ, anyɔ mɔ ànanɔ kpla wo hweɖewonu. Nɔ èwɛkɔɔ, sran Yesu keŋ asɔnɔ ao nukplamuwo le gɔnmɛɖose ciwo yí le Mawu Nyɔ lɔ mɛ. Fanɔ xomɛ do amowo nu. Kando wo ji mɔ woji mɔ yewoawa nunywi, yí akando ji mɔ mɛ ciwo yí lɔn Yehowa yí gbelɔn eɔ can alɔn axɔ nukplamu ci mɛ lɔnlɔn le ci àna wo. Biɔ nyɔ cɛwo eoɖeki se: ‘Ŋgbenɔ dɔn yí nunɔ nyɔ ɖe nɔ ŋkpɔ mɛ ci ŋlɔn wakɔ enudɔndɔn ɖea? Nɔ eʒan mɔ nana kpla amɛ ɖe, ŋxonɔ nuxu koɖo egbemɛ fafaa alo ŋxonɔ nuxu koɖo dɔmɛzi? Nyi yí dɔ ŋnanɔ kpla amɛɔ? Amɛ lɔ nu veveɛ ŋnu yí dɔa alo ŋji mɔ nakpedo nu yɔ?’

14. Lé Yesu wanɔ nunywi nɔ amowo doɔ?

14 Denyi enu ci yí nyɔ ɖekɛ Yesu jeshi o, égbewɛni hɛnnɛ. Yesu lɔn Dalɔ taɖo ewanɔ nunywi gashiagamɛ koɖo susu nywi. Mɛ ci yí wanɔ nunywi jinɔ emɔ ci ji ato awa nywi nɔ amɛ gashiagamɛ keŋ wɛni. Nyanya mɔ mìɖo awa nywi nɔ amɛ ɖekɛ desun o, ele mɔ mìawɛni nɔ amowo yí agbewɛni koɖo susu nywi. Mìtɛnŋ biɔ se mɔ: ‘Atɛnŋ ajɔ mɔ woawa nunywi nɔ amɛ koɖo susu dɔndɔn a?’ Aɛ. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu xo nuxu so mɛ ciwo yí nanɔ nu wamɛnɔwo yí jinɔ mɔ mɛbuwo le nya keŋ akanfu yewo nu. Ci enu ci amɛ lɔwo wa nyɔ can ɔ, wowo nu dekpe nɔ Yehowa o.—Mt. 6:1-4.

15. Lé mìawɛ anyi enunywiwatɔ ŋtɔŋtɔwoɔ?

15 Nɔ mìwanɔ nunywiwo nɔ amowo yí denyi amɛɖekɛtɔnyanya yí dɔɔ, anyi mìnyi enunywiwatɔwo ŋtɔŋtɔ. Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Ŋjeshi enunywiwawa nɔ amɛ ɖɛ yí tekpɔ keke wɛnia? Nyi yí dɔ ŋwanɔ nunywi nɔ amowoɔ?’

LÉ MÌAWƐ AKPƆTƆ ATRƆKƆ MƐ CIŊMƐ MÌNYI NƆ ANYƆKƆ DOJIƆ?

16. Nyi mìɖo awanɔ ŋkeŋkeɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

16 Mìdeɖo abui mɔ nɔ mìwa ʒinʒindoshimɛɔ, mìnɔkɔ agbe yoyu lɔ vɛ keŋkeŋ yí degbeʒan mɔ mìado gbla ɖekɛ o. Agbe yoyu lɔ nɔnɔ le shigbe awu yoyu ci mìakpɔtɔ adrakɔ do nɔ akpɔtɔ le nywiɖe. Mìɖo adanasɛ gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn nɔnɔmɛwo ŋkeŋke. Nyi yí taɖoɔ? Ðo nɔ mìdodoɔ gbla mɔ mìadasɛ nɔnɔmɛ ŋtɔ́woɔ, ahanke Yehowa gbɔngbɔn lɔ akpekpeɛdo mì nu doji nɛ. Enu ci yí taɖo enyi ahan yí nyi mɔ, Yehowa nyi Mawu ci yí wanɔ nu, yí yi gbɔngbɔn lɔ nyi yi dɔwaŋsɛn. (Gɔnm. 1:2) Eyi taɖo enuwawa le veviɖe. Le kpɔwɛ mɛ, Ʒaki ŋwlɛ mɔ: “Xɔse ci nu edɔwawawo de bɔdo nyi . . . enukuku.” (Ʒaki 2:26) Mìatɛnŋ awɛ ahan nɔ Mawu gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn nɔnɔmɛ kpɛtɛwo pleŋ.

17. Lé mìɖo awa nu do nɔ mìkpɔ mɔ mìdetɛnŋ dasɛ gbɔngbɔn kusɛnsɛn lɔ hweɖewonuɔ?

17 Evajɔnɔ mɔ Kristotɔ ciwo yí wa ʒinʒindoshimɛ yí ewa xwe sugbɔ ŋtɔkpu can detɛnŋ gbedanasɛ gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn nɔnɔmɛwo hweɖewonu o. Vɔ vevitɔ lɔ yí nyi mɔ, mìakpɔtɔ ajekɔ agbla yí aɖokɔ adɛn nywi ŋtɔ́wo. Mìasɔ kpɔwɛ cɛ asɔ ɖe mɛ. Nɔ awu vevi ɖe vu nɔ eo ɖe, àsɔ dɔŋkpe zeɖekaa? Oo. Kankandoji li mɔ, àji mɔ yeatɔn fini yí evu do; yí anya wawa nɔ ŋgbevavu nɔ eo ke o. Ahanke nɔ èkpɔ mɔ hweɖewonu vayi detɛnŋ wa xomɛvu, do ʒinxo alo wa nu do mɛɖe nu nywiɖeɔ, ŋgbegbɔjɔ o. Ðe kuku nɔ amɛ lɔ so ji mɛ keŋ nɔ eɔ koɖo yɛ gblamɛ akpɔtɔ ale nywiɖe. Yí naɖui mɔ le sɔ mɛɔ, yeatekpɔ awa nu nywiɖe.

18. Nyi ji mìatɛnŋ akandoɔ?

18 Mìdo akpe sugbɔ mɔ Yesu gbe kpɔwɛ ɖɛ nɔ mì! Nɔ mìsrankɔ lé ebunɔ tamɛ do koɖo lé ewanɔ nu doɔ, ale fafɛɖe nɔ mì mɔ mìawa nu shigbe yɛ nɛ. Nɔ mìteteɛkpɔ yí wakɔ nu shigbe Yesu hannɛɔ, ahanke yí mìatrɔkɔ mɛ ciŋmɛ mìnyi yí anyɔnyɔ doji nɛ. Le nyɔta cɛ mɛɔ, akpaxwe amɛnɛ kpoŋ nu yí mìxo nuxu so nɔ gbɔngbɔn kusɛnsɛn lɔ. Danyɔ mɔ mìaji gamɛ asɔ kpla nu so akpaxwe kpɛtɛwo nu nɔ gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn yí atekpɔ mɔ mìawa do wo ji ba? Àkpɔ nyɔta ciwo yí xo nuxu so gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn kpaxwe vovovowo nu le Numekuku Ŋuti Mɔfiagbalẽ Na Yehowa Ðasefowo mɛ. Le gɔnmɛ nɔ nyɔta ci yí nyi “Kristotɔwo Ƒe Agbenɔnɔ” ɔ, kpɔ “Gbɔgbɔ La Ƒe Kutsetsea.” Àtɛnŋ akando ji mɔ nɔ yeteteɛkpɔ mɔ yeanɔkɔ agbe yoyu lɔ yí atrɔkɔ mɛ ciŋmɛ yenyi nɔ anyɔkɔ dojiɔ, Yehowa akpedo ye nu.

EHAJIJI 127 Ame Si Ƒomevi Wòle Be Manye

^ par. 5 Nɔ mìgbeso fiɖekpokpui can ɔ, mìatɛnŋ anɔ “agbe yoyu” lɔ. Nɔ mìawa cɛɔ, mìɖo akpɔtɔ atrɔnɔ lé mìbunɔ tamɛ kpɔ do yí aje agbla awa Yesu tɔ han. Mìakpɔ lé Yesu bunɔ tamɛ yí wanɔ nu do le nyɔta cɛ mɛ. Agbekpedo mì nu mìanya lé mìawɛ akpɔtɔ awakɔ Yesu tɔ han le ʒinʒindoshimɛ mìwo tɔ godu.

^ par. 4 Galatitɔwo 5:22, 23 deyɔ nɔnɔmɛ nywi ciwo pleŋ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖo o. Nɔ àkpɔ enumɛɖeɖe buwo so nuɔ, kpɔ “Enyɔbiɔse ciwo yí so yi hlɛntɔwo gbɔ” le Jutakpɔxɔ juin 2020 tɔ mɛ.