Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 11

Yaa Nɔ Owo “Subaŋ Hee Lɛ” Yɛ Obaptisimɔ Lɛ Sɛɛ

Yaa Nɔ Owo “Subaŋ Hee Lɛ” Yɛ Obaptisimɔ Lɛ Sɛɛ

‘Nyɛwoa subaŋ hee lɛ.’​—KOL. 3:10.

LALA 49 Wɔbaahã Yehowa Tsui Anyɔ Emli

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni ji nɔ titri ni náa wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ hewalɛ?

 KƐ́ ABAPTISI wɔ etsɛ jio, abaptisi wɔ etsɛko jio lɛ, wɔ fɛɛ wɔmiisumɔ ni wɔfee nibii ni baahã Yehowa aná wɔhe miishɛɛ. Nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔfee enɛ ji, ni wɔbaakwɛ nibii ni wɔsusuɔ he lɛ jogbaŋŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ nibii ni wɔsusuɔ he lɛ ji nɔ titri ni náa wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ hewalɛ. Kɛ́ daa nɛɛ wɔmiijwɛŋ nibii ni wɔheloo lɛ shweɔ lɛ ahe lɛ, wɔbaawie nibii gbohii ni wɔbaafee nibii gbohii hu. (Efe. 4:17-19) Shi kɛ́ daa nɛɛ wɔmiisusu nibii kpakpai ahe lɛ, ewaŋ akɛ wɔbaawie nibii kpakpai, ni wɔfee nibii ni sa wɔ-Tsɛ Yehowa hiɛ.​—Gal. 5:16.

2. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Tamɔ awie yɛ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ susumɔi gbohii komɛi baaba wɔjwɛŋmɔ mli. Shi wɔbaanyɛ wɔjie kɛje wɔjwɛŋmɔ mli. Dani abaabaptisi wɔ lɛ, wɔkpa nibii ni Yehowa nyɛɔ lɛ feemɔ, ni wɔjie wiemɔi ni enyɛɔ lɛ hu kɛje wɔdaaŋ. Enɛ ji nɔ klɛŋklɛŋ ni esa akɛ mɔ ko afee kɛ́ eetao ejie subaŋ momo lɛ yɛ ehe, ni no ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ hu. Shi kɛ́ wɔmiitao wɔsa Yehowa hiɛ jogbaŋŋ lɛ, esa akɛ wɔbo famɔ akɛ ‘wɔwo subaŋ hee lɛ’ toi. (Kol. 3:10) Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaahã sanebimɔi nɛɛ ahetoo: (1) Mɛni ji “subaŋ hee lɛ”? (2) Te wɔbaafee tɛŋŋ wɔwo ni wɔkajie yɛ wɔhe?

MƐNI JI “SUBAŊ HEE LƐ”?

3. Yɛ nɔ ni awie yɛ Galatiabii 5:22, 23 lɛ naa lɛ, kɛ́ akɛɛ mɔ ko ewo “subaŋ hee lɛ,” te atsɔɔ tɛŋŋ? Ni mɛni hãa anaa akɛ mɔ ko ewo subaŋ hee lɛ?

3 Kɛ́ akɛɛ mɔ ko ewo “subaŋ hee lɛ,” belɛ etsɔɔ akɛ bɔ ni Yehowa naa nibii ehãa lɛ nakai nɔŋŋ mɔ lɛ naa lɛ, ni efeɔ enii tamɔ lɛ. Kɛ́ mɔ ko jie mumɔ lɛ yibii lɛ akpo ni ehã mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ná esusumɔ, ehenumɔ, kɛ enifeemɔi anɔ hewalɛ lɛ, no hãa anaa akɛ ewo subaŋ hee lɛ. (Kanemɔ Galatiabii 5:22, 23.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɔ ko ni tamɔ nɛkɛ lɛ sumɔɔ Yehowa kɛ ewebii lɛ. (Mat. 22:36-39) Kɛ́ ekɛ shihilɛ ni mli wa miikpe po lɛ, emiishɛɛ etãaa. (Yak. 1:2-4) Esumɔɔ toiŋjɔlɛ. (Mat. 5:9) Eyɛ mɛi ahe tsui, ni emli hi. (Kol. 3:13) Eji mɔ kpakpa, ni esumɔɔ ekpakpafeemɔ. (Luka 6:35) Ekɛ enifeemɔi tsɔɔ akɛ, eheɔ Yehowa e-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eyeɔ waa. (Yak. 2:18) Kɛ́ mɔ ko wo emli la lɛ, ekɛ lɛ yeɔ yɛ mlijɔlɛ mli, ni eyeɔ ehe nɔ kɛ́ emli fu.​—1 Kor. 9:25, 27; Tito 3:2.

4. Kɛ́ mɔ ko miitao ewo subaŋ hee lɛ, ani ebaanyɛ ejie sui ni atsĩ tã yɛ Galatiabii 5:22, 23 lɛ akpo ekomekomei? Tsɔɔmɔ mli.

4 Kɛ́ wɔmiitao wɔwo subaŋ hee lɛ, belɛ esa akɛ wɔjie sui ni atsĩ tã yɛ Galatiabii 5:22, 23 lɛ, kɛ agbɛnɛ hu yɛ ŋmalɛi krokomɛi amli lɛ fɛɛ kpo. * Wɔnyɛŋ wɔjie sui nɛɛ akpo ekomekomei tamɔ atade ni ŋmɛnɛ kɛ́ wɔkɔ enɛ wɔwo lɛ, kɛkɛ lɛ wɔ́ lɛ, wɔkɔ ekroko wɔwo. Shi moŋ lɛ, esa akɛ ana fɛɛ yɛ wɔhe. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ sui lɛ eko fɛɛ eko kɛ ekrokomɛi lɛ yɛ tsakpãa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko kɛɛ esumɔɔ enyɛmi gbɔmɔ lɛ, belɛ esa akɛ ená mɛi ahe tsui ni emli ahi ahã amɛ. Ni agbɛnɛ hu, kɛ́ mɔ ko kɛɛ esumɔɔ ekpakpafeemɔ lɛ, belɛ esa akɛ efee mɔ ni mli jɔ ni yeɔ ehe nɔ hu.

TE WƆBAAFEE TƐŊŊ WƆWO SUBAŊ HEE LƐ?

Kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni Yesu hiɛ yɛ nibii ahe lɛ eko lɛ, ewaŋ tsɔ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaafee wɔnii tamɔ lɛ, ni wɔjie sui ni ejie lɛ kpo lɛ akpo (Kwɛmɔ kuku 5, 8, 10, 12, 14)

5. Kɛ́ akɛɛ ‘wɔná Kristo jwɛŋmɔ lɛ’ eko lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkase Yesu he nii? (1 Korintobii 2:16)

5 Kanemɔ 1 Korintobii 2:16. Kɛ́ wɔmiitao wɔwo subaŋ hee lɛ, belɛ esa akɛ ‘wɔná Kristo jwɛŋmɔ lɛ.’ Ni tsɔɔ akɛ, esa akɛ wɔle Yesu jwɛŋmɔ yɛ saji ahe ni wɔ hu wɔná nakai jwɛŋmɔ lɛ eko. Ni ja wɔkase Yesu he nii dani wɔbaanyɛ wɔfee nakai. Yesu jieɔ sui ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hãa anáa lɛ akpo be fɛɛ be yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ mli. Efeɔ enii tamɔ Yehowa pɛpɛɛpɛ. (Heb. 1:3) Kɛ́ wɔná jwɛŋmɔ ni Yesu hiɛ yɛ nibii ahe lɛ eko lɛ, ewaŋ tsɔ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaafee wɔnii tamɔ lɛ ni wɔjie sui ni ejieɔ lɛ kpo lɛ akpo.​—Fip. 2:5.

6. Mɛɛ saji esa akɛ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be kɛ́ wɔmiitao wɔwo subaŋ hee lɛ?

6 Ani wɔbaanyɛ wɔfee wɔnii tamɔ Yesu lɛɛlɛŋ? Ekolɛ wɔbaasusu akɛ, Yesu eye emuu ni no hewɔ lɛ wɔnyɛŋ wɔfee wɔnii tamɔ lɛ pɛpɛɛpɛ kɔkɔɔkɔ. Kɛ́ nakai onuɔ he lɛ, hã saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahi ojwɛŋmɔ mli be fɛɛ be. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa bɔ wɔ tamɔ bɔ ni ekɛ Yesu yɔɔ lɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔmiitao wɔkase amɛ lɛ, wɔbaanyɛ aahu, kɛ́ hooo kwraa lɛ, kɛyashi he ko. (1 Mo. 1:26) Nɔ ni ji enyɔ lɛ, nɔ ko nɔ ko bɛ jeŋ nɛɛ mli ni baanyɛ atsĩ Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ naa. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfee nibii ni kulɛ wɔnyɛŋ wɔfee kɔkɔɔkɔ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhewalɛ naa lɛ. Nɔ ni ji etɛ lɛ, Yehowa wɔ-Tsɛ ni sumɔɔ wɔ lɛ le akɛ amrɔ nɛɛ, wɔnyɛŋ wɔjie sui ni emumɔ lɛ hãa anáa lɛ akpo be fɛɛ be ni wɔtɔ̃ɔɔ shi kome po. Anɔkwa, ebaahã mɛi ni yɔɔ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ kɛya naanɔ lɛ afii 1,000 sɔŋŋ ni amɛkɛkase bɔ ni amɛbaafee amɛjie esui lɛ akpo ni amɛtɔ̃ɔɔ. (Kpo. 20:1-3) Bianɛ lɛ, nɔ ni ekpaa gbɛ yɛ wɔdɛŋ ji, ni wɔmia wɔhiɛ waa wɔkase lɛ bɔ ni wɔbaanyɛ, ni wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ enɔ akɛ ebaaye ebua wɔ.

7. Mɛni he wɔbaasusu amrɔ nɛɛ?

7 Mɛɛ nibii amli nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu? Amrɔ nɛɛ, wɔbaasusu sui ejwɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hãa ajieɔ lɛ kpo lɛ ahe. Wɔbaasusu amɛhe ekomekomei ni wɔkwɛ bɔ ni Yesu jie amɛkpo ehã kɛ bɔ ni wɔbaafee wɔkase lɛ. Agbɛnɛ hu, wɔbaasusu sanebimɔi komɛi ni baaye abua wɔ ni wɔnyɛ wɔwo subaŋ hee lɛ jogbaŋŋ lɛ ahe.

8. Mɛni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ eyɛ suɔmɔ?

8 Yesu sumɔɔ e-Tsɛ Yehowa waa, ni enɛ tsirɛ lɛ ni ekɛ ehe ashã afɔle yɛ wɔ kɛ e-Tsɛ lɛ hewɔ. (Yoh. 14:31; 15:13) Be ni Yesu ba shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, bɔ ni ehi shi ehã lɛ hã ana akɛ, esumɔɔ mɛi waa. Ejie suɔmɔ kpo ni emusuŋ tsɔ lɛ yɛ mɛi ahe be fɛɛ be, ni efee nakai ehã mɛi ni teɔ shi amɛwoɔ lɛ lɛ po. Nɔ kome ni he hiaa waa ni efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ mɛi ji, etsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nii. (Luka 4:43, 44) Nɔ kroko ni efee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi ji, eŋmɛ gbɛ ni adesai eshafeelɔi piŋ lɛ ni amɛgbe lɛ. Etsɔ afɔleshaa nɛɛ nɔ egbele gbɛ ehã wɔ fɛɛ koni wɔnyɛ wɔná naanɔ wala.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkase Yesu ni wɔ hu wɔsumɔ mɛi?

9 Wɔsumɔɔ Yehowa wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, ni no hewɔ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔhã lɛ ni wɔhã abaptisi wɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkase Yesu ni wɔkɛ mɛi aye jogbaŋŋ kɛtsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ Yehowa. Bɔfo Yohane wie akɛ: “Mɔ ni sumɔɔɔ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, enyɛŋ esumɔ Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ.” (1 Yoh. 4:20) Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ, ‘Ani misumɔɔ mɛi waa? Ani mimusuŋ tsɔɔ mi yɛ mɛi ahe kɛ́ amɛkɛ mi wie bɔ ni esaaa loo amɛtseee amɛhiɛ amɛhãaa mi po? Ani suɔmɔ tsirɛɔ mi ni mikɛ mibe kɛ minibii ashã afɔle kɛye mibua mɛi ni amɛbale Yehowa? Ni ani mijɛɔ misuɔmɔ mli mifeɔ enɛ kɛ́ mɛi babaoo nyaaa he loo amɛte shi amɛwo mi po? Ani manyɛ mato minibii ahe gbɛjianɔ koni maná be pii kɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fe bɔ ni mifeɔ bianɛ lɛ?’​—Efe. 5:15, 16.

10. Mɛni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ toiŋjɔlɛ?

10 Yesu sumɔɔ toiŋjɔlɛ. Mɛi fee lɛ nibii gbohii pii, shi efeee amɛ eko kɛtseee. Moŋ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ akɛ ekɛ amɛ baahi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni eye ebua mɛi koni amɛsaa amɛ kɛ mɛi ateŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ewie akɛ, kɛ́ mɔ ko miitao Yehowa aná ejamɔ lɛ he miishɛɛ lɛ, no lɛ kɛ́ naagba yɛ ekɛ enyɛmi ko teŋ lɛ, esa akɛ eyasaa. (Mat. 5:9, 23, 24) Agbɛnɛ hu, ekaselɔi lɛ bé shii abɔ yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he. Shi eye ebua amɛ be fɛɛ be koni amɛsaa amɛteŋ.​—Luka 9:46-48; 22:24-27.

11. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ, no baatsɔɔ akɛ wɔsumɔɔ toiŋjɔlɛ?

11 Kɛ́ wɔmiitao ale wɔ akɛ mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ lɛ, belɛ esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔkafee nibii ni baafite wɔ kɛ mɛi ateŋ. Shi jeee no pɛ. Kɛ́ naagba ba wɔ kɛ mɛi ateŋ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔsaa. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔwo wɔnyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni amɛsaa naagbai ni yɔɔ amɛ kɛ mɛi ateŋ lɛ. (Fip. 4:2, 3; Yak. 3:17, 18) Wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe saji tamɔ, ‘Mɛni mikɛbaashã afɔle koni masaa mi kɛ mɛi ateŋ? Kɛ́ nyɛmi ko tɔ̃ minɔ lɛ, ani mibɛɔ lɛ miwoɔ mimli? Kɛ́ naagba ba mi kɛ mɔ ko teŋ lɛ, ani mitaa shi mimɛɔ koni mɔ lɛ aba koni wɔsaa, aloo mi tsutsu miyaa koni wɔsaa sane lɛ kɛ́ minuɔ he akɛ naagba lɛ jɛ mɔ lɛ po? Kɛ́ naagba ba mɔ ko kɛ mɔ ko teŋ lɛ, ani miwoɔ amɛ hewalɛ koni amɛsaa amɛteŋ, kɛ́ nakai feemɔ jeee naagba?’

12. Mɛni Yesu fee kɛtsɔɔ akɛ emli hi?

12 Yesu mli hi. (Mat. 11:28-30) Shihilɛi komɛi yɛ ni kɛ́ mɔ ko yaje mli lɛ, ewaaa akɛ ebaafee kpɛŋŋ, loo ekɛ mɛi baawie bɔ ni esaaa. Shi be ni Yesu kɛ shihilɛ ko ni tamɔ nakai kpe lɛ, efeee nakai, ni no hã ana akɛ emli hi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko be ni Foinike yoo ko bakpa lɛ fai koni etsa ebi ko ehã lɛ lɛ, no mli lɛ, esumɔɔɔ ni efeɔ nɔ ni yoo lɛ biɔ lɛ lɛ. Shi be ni yoo lɛ jie hemɔkɛyeli kpele kpo lɛ, emusuŋ tsɔ lɛ yɛ ehewɔ, ni etsa ebi lɛ. (Mat. 15:22-28) Eyɛ mli akɛ Yesu mli hi moŋ, shi kɛ́ ena akɛ esa akɛ ewo mɔ ko ŋaa lɛ, efeɔ nakai ni eshashaooo shi. Bei komɛi po lɛ, ejajeɔ mɛi ni esumɔɔ lɛ kɛ hiɛdɔɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ko be ni Petro wie nɔ ko ni baanyɛ aje Yesu nijiaŋ wui ni ekafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ, Yesu kã ehiɛ yɛ kaselɔi krokomɛi lɛ ahiɛ. (Mar. 8:32, 33) Efeee enɛ koni ekɛwo Petro hiɛgbele, shi moŋ koni ekɛtsɔse lɛ ni ekɛbɔ kaselɔi krokomɛi lɛ hu kɔkɔ ni amɛkafee nɔ ko ni baate shi awo Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii. Eyɛ mli akɛ Petro hiɛ gbo moŋ, shi ená tsɔsemɔ nɛɛ he sɛɛ.

13. Mɛni kɛ́ wɔfee lɛ ebaatsɔɔ akɛ wɔmli hi lɛɛlɛŋ?

13 Kɛ́ wɔmli hi lɛɛlɛŋ lɛ, no lɛ kɛ́ wɔna ni mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane lɛ miifee nɔ ko ni ejaaa lɛ, wɔkɛ lɛ baawie he. Shi kɛ́ wɔmiifee nakai lɛ, esa akɛ wɔkase Yesu ni wɔhã wɔŋaawoo lɛ adamɔ shishitoo mlai ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ anɔ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ wɔto wɔtsui shi, ni wɔhe wɔye akɛ mɔ lɛ miisumɔ ni efee nɔ ni ja. Ni akɛ, akɛni esumɔɔ Yehowa ni esumɔɔ wɔ hu hewɔ lɛ, ebaabo ŋaawoo lɛ toi. Bi ohe akɛ, ‘Kɛ́ mina akɛ mɔ ko ni misumɔɔ esane lɛ miifee nɔ ko ni ejaaa lɛ, ani mináa ekãa ni mikɛ lɛ wieɔ he? Kɛ́ ehe bahia ni mawo mɔ ko ŋaa lɛ, ani mikɛ lɛ wieɔ kɛ mlifu aloo mitoɔ mitsui shi mikɛ lɛ wieɔ? Mɛni hewɔ miyawo mɔ lɛ ŋaa lɛ? Ani ehe ni woɔ mimli la lɛ hewɔ, aloo esane ni misumɔɔ ni miitao maye mabua lɛ lɛ hewɔ?’

14. Te Yesu fee enii ehã tɛŋŋ ni hãa wɔnaa akɛ eji mɔ kpakpa?

14 Yesu le nɔ ni ji ekpakpa, ni efee ekpakpa hu. Akɛni Yesu sumɔɔ e-Tsɛ lɛ hewɔ lɛ, efeɔ nɔ ni ja be fɛɛ be, ni efeɔ nakai kɛ yiŋtoo kpakpa. Kɛ́ mɔ ko ji gbɔmɔ kpakpa lɛ, be fɛɛ be lɛ, ekwɛɔ nɔ ni ebaanyɛ efee kɛye ebua mɛi, ni efeɔ mɛi ekpakpa. No hewɔ lɛ, le ni wɔbaale nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛye wɔbua mɛi lɛ pɛ kɛkɛ hãŋ wɔtsɔmɔ mɛi kpakpai. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔfee nɔ ni wɔna akɛ ebaaye ebua amɛ lɛ, ni wɔfee nakai kɛ jwɛŋmɔ kpakpa. Shi ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Ani mɔ ko baanyɛ afee ekpakpa be ni lɛ diɛŋtsɛ lɛ ehiɛɛɛ jwɛŋmɔ kpakpa?’ Hɛɛ ebaanyɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Yesu wie akɛ, mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛmiifee ohiafoi ejurɔ lɛ, amɛsumɔɔ ni mɛi ana nɔ ni amɛfeɔ amɛhãa ohiafoi lɛ ni amɛwo amɛhiɛ nyam. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mɛi nɛɛ miifee mɛi ekpakpa moŋ, shi amɛ ekpakpafeemɔ lɛ esaaa Yehowa hiɛ.​—Mat. 6:1-4.

15. Mɛni esa akɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ gbɔmɛi kpakpai ji wɔ?

15 Kɛ́ wɔmiitao wɔtsɔmɔ mɛi kpakpai lɛ, belɛ kɛ́ wɔmiifee ekpakpa lɛ, esa akɛ wɔfee kɛ yiŋtoo kpakpa. No hewɔ lɛ, obaanyɛ obi ohe akɛ, ‘Kɛ́ mina nɔ ko ni manyɛ mafee kɛye mabua mɔ ko lɛ, ani mifeɔ? Ni kɛ́ mifeɔ lɛ, ani mifeɔ kɛ jwɛŋmɔ kpakpa?’

MƐNI WƆBAANYƐ WƆFEE KONI WƆYA NƆ WƆWO SUBAŊ HEE LƐ?

16. Mɛni esa akɛ wɔfee daa gbi? Ni mɛni hewɔ?

16 Kaasusu kɔkɔɔkɔ akɛ kɛ́ abaptisi bo lɛ, belɛ owo subaŋ hee lɛ otã, ni no hewɔ lɛ esaaa akɛ ofeɔ nɔ ko dɔŋŋ. Wɔbaanyɛ wɔkɛ subaŋ hee lɛ ato atade hee ko ni wɔná lɛ he. Esa akɛ wɔya nɔ wɔhiɛ lɛ jogbaŋŋ. Nɔ kome ni baaye abua wɔ ni wɔfee nakai ji, ni wɔbaakwɛ gbɛi anɔ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjie yibii ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ akpo yɛ wɔshihilɛ mli daa gbi. Kɛ́ wɔjie sui ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ akpo daa gbi lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔwo subaŋ hee lɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɛ́ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii yɛ wɔnɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni etaoɔ ni wɔfee lɛ. (1 Mo. 1:2) Yesu kaselɔ Yakobo wie akɛ: “Hemɔkɛyeli ni nitsumɔi fataaa he lɛ ji hemɔkɛyeli ni egbo.” (Yak. 2:26) Ni nakai nɔŋŋ eji yɛ sui krokomɛi lɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ hu agbɛfaŋ. No hewɔ lɛ, be fɛɛ be ni wɔbaajie sui nɛɛ akpo lɛ, ehãa anaa akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ miiye eebua wɔ.

17. Mɛni esa akɛ wɔfee kɛ́ eba lɛ akɛ wɔnyɛɛɛ wɔjie sui ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ eko kpo jogbaŋŋ yɛ shihilɛ ko mli?

17 Jeee be fɛɛ be Kristofoi ni abaptisi amɛ afii babaoo lɛ po nyɛɔ amɛjieɔ mumɔ lɛ yibii lɛ akpo. Shi ehe miihia ni wɔya nɔ wɔmia wɔhiɛ wɔjie sui nɛɛ akpo ni wɔkakpa. Naa nɔkwɛmɔnɔ ko ni tsɔɔ nakai. Ŋɔɔ lɛ akɛ, ojeee gbɛ ni otade ko ni osumɔɔ waa lɛ gbá. Ani obaashɛ ofɔ̃ amrɔ nɔŋŋ? Dabi. Ekã shi faŋŋ akɛ, obaabɔ mɔdɛŋ osaa lɛ kɛ́ ebaahi nakai feemɔ, ni obaakwɛ jogbaŋŋ koni kɛjɛ no sɛɛ lɛ, ekagbá dɔŋŋ. Nakai nɔŋŋ kɛji wɔyajieee mlihilɛ kpo, wɔyanyɛɛɛ wɔto wɔtsui shi, loo wɔyajieee suɔmɔ kpo wɔtsɔɔɔ mɔ ko yɛ shihilɛ ko mli lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, nɔ ni he hiaa ni wɔfee nɔŋŋ ji, ni wɔjɛ wɔtsuiŋ wɔkpa mɔ lɛ fai ni wɔsaa wɔ kɛ lɛ teŋ, ni wɔmia wɔhiɛ akɛ wɔhãŋ eba lɛ nakai dɔŋŋ.

18. Kɛ́ wɔmia wɔhiɛ lɛ, mɛni Yehowa baafee ehã wɔ?

18 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ Yesu efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehã wɔ! Kɛ́ wɔtee nɔ wɔkase Yesu he nii koni wɔle esusumɔi yɛ saji ahe kɛ bɔ ni efee enii ehã lɛ, ewaŋ tsɔ kɛhãŋ wɔ akɛ wɔbaafee wɔnii tamɔ lɛ. Ni kɛ́ wɔfee wɔnii tamɔ lɛ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔwo subaŋ hee lɛ jogbaŋŋ. Wɔsusu yibii ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ lɛ ateŋ ejwɛ pɛ he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli. Ebaafee nɔ ni hi akɛ obaakase sui krokomɛi ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hãa ajieɔ lɛ kpo lɛ ahe nii, ni okwɛ bɔ ni obaafee ojie amɛkpo. Kɛ́ okwɛ Niiamlitaomɔ Wolo Kɛhã Yehowa Odasefoi lɛ mli lɛ, obaana saji pii ni kɔɔ enɛ he. Gbelemɔ saneyitso ni ji, “Kristofoi Ashihilɛ” ni okwɛ saneyitso fioo ni ji, “Mumɔ Lɛ Yibii” lɛ shishi. Kɛ́ omia ohiɛ lɛ, Yehowa baaye ebua bo ni owo subaŋ hee lɛ ni okajie.

LALA 127 Nɔ Gbɔmɔ Ni Esa Akɛ Matsɔ

^ kk. 5 Wɔbaanyɛ wɔwo “subaŋ hee lɛ,” ekɔɔɔ he ko mɛi ni wɔji be ko ni eho. Nɔ ni ehe hiaa ni wɔfee nɔŋŋ ji, ni wɔtsake susumɔ ni wɔhiɛ yɛ saji ahe lɛ ni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔkase Yesu. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakwɛ bɔ ni Yesu fee enii ehã kɛ nɔ hewɔ ni efee enii nakai. Agbɛnɛ hu, wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔya nɔ wɔkase lɛ yɛ wɔbaptisimɔ lɛ sɛɛ.

^ kk. 4 Jeee sui kpakpai fɛɛ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔjie lɛ kpo lɛ atsĩ tã yɛ Galatiabii 5:22, 23 lɛ. Kɛ́ ootao ole enɛ he saji pii lɛ, kwɛmɔ “Sanebimɔi Ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” ni je kpo yɛ June 2020, Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.