Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 11

Ñamantenékena “pe kondúkta pyahu” jajevautisa rire

Ñamantenékena “pe kondúkta pyahu” jajevautisa rire

“Pemonde pendejehe peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu” (COL. 3:10).

PURAHÉI 49 Ñambovyʼa Jehová korasõ

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼe rehepa odepende hína ñane kondúkta?

 TAHAʼE haʼéva la tiémpo jajevautisa hague, tahaʼe unos kuánto día térã heta áñoma, lomímonte jasegi vaʼerã ñañehaʼã jaiko hag̃ua Jehová oipotaháicha. Upearã ñañatende vaʼerã umi mbaʼe ñapensávare. ¿Mbaʼérepa? Pórke ñane kondúkta odepende hína umi mbaʼe ñapensávare. Oiméramo jaiko ñapensa vyroreíre, jajapóta hína la ivaíva (Efes. 4:17-19). Péro ñapensáramo kósa iporãvare, jajapóta umi mbaʼe Jehovápe ogustáva ha ñambovyʼáta chupe (Gál. 5:16).

2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

2 Jahecha haguéicha pe ótro artíkulope, ñande ndaikatúi jaipeʼapaite ñane akãgui entéro umi pensamiénto vai. Péro opyta ñande kárgope jadesidi jajapótapa umi mbaʼe ñapensáva térãpa nahániri. Ñande ningo jajevautisa mboyve, ñakambiáma vaʼerã heta mbaʼépe ha jaheja umi mbaʼe Jehovápe ndogustáiva. Upéva hína pe páso iñimportantevéva jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha jaipeʼa ñandejehegui pe kondúkta yma guare. Péro ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeguerohory jajapo vaʼerã avei ótra kósa. Ñakumpli vaʼerã pe mandáto oĩva Colosenses 3:10-pe. Upépe heʼi: “Pemonde pendejehe peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu”. Upévare ko artíkulope ñambohováita koʼã porandu: ¿Mbaʼépa hína “pe kondúkta pyahu”? ¿Ha mbaʼépa jajapo vaʼerã jareko hag̃ua upéva?

¿MBAʼÉPA HÍNA “PE KONDÚKTA PYAHU”?

3. Según Gálatas 5:22, 23, ¿mbaʼéichapa oñekomporta pe persóna orekóva pe kondúkta pyahu?

3 Peteĩ persóna orekóva “pe kondúkta pyahu” ikatu jaʼe ojoguaha Jehovápe, pórke opensa haʼéicha ha ojapo umi mbaʼe haʼe ojapóva. Peichagua persóna ningo oheja Ñandejára espíritu sánto ogia umi mbaʼe opensáva, oñandúva ha ojapóva (elee Gálatas 5:22, 23). Por ehémplo, haʼe ohayhueterei Jehovápe ha avei iñorganisasión (Mat. 22:36-39). Upe persóna osegi ovyʼa ombohováiramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva (Sant. 1:2-4). Oñehaʼã oĩ hag̃ua pyʼaguapy (Mat. 5:9). Haʼe ipasiénsia hapicháre ha otrata porã enterovépe (Col. 3:13). Ohayhu umi mbaʼe Jehová ohayhúva ha siémpre ojapo iporãva (Luc. 6:35). Umi mbaʼe ojapóvare ojekuaa haʼe ojeroviaitereiha Jehováre (Sant. 2:18). Ha oiméramo algúno ombopochy chupe, haʼe lomímonte osegi trankílo porã ha ojejokokuaa (1 Cor. 9:25, 27; Tito 3:2).

4. ¿Mbaʼérepa jarekómante vaʼerã entéro umi kualida oñemensionáva Gálatas 5:22, 23-pe jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu?

4 Ikatu hag̃uáicha ñamonde peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu, jareko vaʼerã entéro umi kualida oñemensionáva Gálatas 5:22, 23-pe, ha avei hetave versíkulo bíblicope. * Koʼã kualida ningo ndahaʼéi vaʼerã ñañepyrũva jareko uno a uno, ku ñamonderõguáicha uno a uno umi ao jarekóva. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke oĩ heta kualida si o si ojehechauka vaʼerã oñondive. Por ehémplo, ñande jahayhúramo ñande rapichápe ñanepasiénsiata hese ha ñaneamávleta hendive. Ha oiméramo ñandepyʼaporã, ñanevuénota ha jajejokokuaáta.

¿MBAʼÉPA JAJAPO VAʼERÃ JAREKO HAG̃UA PE KONDÚKTA PYAHU?

Amáske ñapensa Jesúicha jajoguavéta chupe, ha péicha ifasilvéta ñandéve jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu (Ehecha párrafo 5, 8, 10, 12, ha 14)

5. ¿Mbaʼépa heʼise ñapensaha Jesúicha, ha mbaʼérepa iporãta jastudiáramo umi mbaʼe Jesús ojapo vaʼekue? (1 Corintios 2:16).

5 (Elee 1 Corintios 2:16). ¿Mbaʼépa tekotevẽ jajapo jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu? Upearã ñapensa vaʼerã “Cristo Jesús opensa haguéicha”, ha jasegi iñehémplo. Jesús ningo ojoguaiterei vaʼekue Itúape ha ohechauka porãiterei umi kualida haʼe orekóva (Heb. 1:3). Amáske ñapensa Jesúicha jajoguavéta chupe, ha péicha ifasilvéta ñandéve jareko hag̃ua pe kondúkta pyahu (Filip. 2:5).

6. ¿Mbaʼépa jareko vaʼerã enkuénta oiméramo ñañehaʼã hína jareko pe kondúkta pyahu?

6 ¿Péro ñandéiko ikatu añete jasegi la Jesús ehémplo? Sapyʼánte ikatu hína ñapensa: “Péro Jesús ningo perfékto, ¿mbaʼéichaiko che ahupytýta chupe?”. Oiméramo ñapensa upéicha, jajepyʼamongetamína koʼã mbaʼére: Primero, Jehová ningo ñandekrea vaʼekue ijoguaháramo ha avei Itaʼýra joguaháramo. Upévare ñande ikatu jasegi iñehémplo ha jahechauka umi kualida haʼe orekóva (Gén. 1:26). Segundo, Jehová espíritu ningo ipoderosoiterei. Upévare haʼe ñanepytyvõramo ijespíritu rupive, ikatúta jajapo oimeraẽ mbaʼe ndaikatumoʼãiva jajapo ñaneaño rei. Ha tercero, Jehovángo nohaʼarõinte voi ñandehegui perfeksión. Upévare ani ejepyʼapy, haʼe oapartáma vaʼekue voi 1.000 áño ikatu hag̃uáicha jahupyty upéva (Apoc. 20:1-3). ¿Mbaʼépa upéicharõ la Jehová ohaʼarõva koʼag̃aite ñandehegui? Haʼe oipota jajapo la ikatumíva guive jasegi hag̃ua iñehémplo, ha oipota avei jajerovia haʼe ñanepytyvõtaha.

7. ¿Mbaʼépa ñaanalisáta koʼág̃a?

7 ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua Jesús ehémplo? Ko artíkulope ñaanalisaʼimíta 4 kualida ikatúva jahechauka Jehová espíritu sánto rupive. Jahecháta mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue káda kualida, ha ñarrespondéta unos kuánto porandu ñanepytyvõtava ñamehora hag̃ua la ñane kondúkta pyahu.

8. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue ohayhuha umi héntepe?

8 Jesús ningo ohayhueterei vaʼekue Jehovápe, upéicha rupi oĩ vaʼekue ojapo hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe hesehápe ha avei ñanderehehápe (Juan 14:31; 15:13). Oĩrõ guare ko yvy ape ári, Jesús ohechauka vaʼekue ohayhuetereiha umi héntepe. Por ehémplo, haʼe siémpre otrata porã vaʼekue enterovépe ha oiporiahuvereko chupekuéra, umi iñenemigokuérape jepe. Haʼe ohechauka vaʼekue avei ohayhuha umi héntepe omombeʼúvo chupekuéra umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore (Luc. 4:43, 44). Ha Jesús ohechauka vaʼekue avei ohayhuetereiha Itúape ha ñanderayhuha ñandéve avei, oĩrõ guare dispuésto omano asývo ñanderehehápe ha péicha omeʼẽ ñandéve la oportunida jaiko hag̃ua pára siémpre.

9. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha ñande rapichakuérape Jesús ojapo haguéicha?

9 Ñande ningo jahayhueterei Jehovápe, ha upéicha rupínte ñañemeʼẽ vaʼekue chupe ha jajevautisa. Péro jahechauka vaʼerã jahayhuha Jehovápe jahayhúvo ñande rapichakuérape, Jesús ojapo haguéicha. Apóstol Juan heʼi vaʼekue voi: “Pe ndohayhúiva iñermáno ohechávape, ndaikatúi ohayhu Ñandejára ndohecháivape” (1 Juan 4:20). Upévare iporãta ñañeporandu: “¿Chépa ahayhu hína rreálmente la che rapichakuérape? ¿Atrata porãpa chupekuéra, haʼekuéra chetrata vaíramo jepe? ¿Añehaʼãmbaitépa aipytyvõ che rapichápe oikuaa hag̃ua Jehovápe ahayhúgui chupekuéra? ¿Ajapópa upéva oĩramo jepe chetrata vaíva térã oñembohorýva cherehe? ¿Ikatúnepa añemotiempove asẽ hag̃ua apredika ha ajapo disípulo?” (Efes. 5:15, 16).

10. ¿Mbaʼe mbaʼépa Jesús ojapo vaʼekue oĩ hag̃ua pyʼaguapy?

10 Jesús ningo siémpre ojogueraha porã vaʼekue enterovéndi. Ha oĩramo algúno otrata vaíva chupe, haʼe ndojeréi vaʼekue otrata vai chupe upe haguére. Péro ndahaʼéi upévante, haʼe oñehaʼã vaʼekue avei ikatu hag̃uáicha umi ótro ojogueraha porã hapichakuérandi. Upéicha rupi omokyreʼỹ vaʼekue umi héntepe osolusiona hag̃ua umi provléma orekóva ótrondi. Por ehémplo, haʼe omboʼe vaʼekue chupekuéra oñeʼẽ vaʼerãha hapichándi ha oñehaʼã ojogueraha porã jey hendive, pórke upéichamante Jehová oaseptáta la iñadorasión (Mat. 5:9, 23, 24). Ha ijapostolkuéra manterei oikóramo jepe oiko vai oikuaaségui mavaitévapa la iñimportantevéva, haʼe heta vése oipytyvõ vaʼekue chupekuéra anivéma hag̃ua ojapo upéva (Luc. 9:46-48; 22:24-27).

11. ¿Mbaʼe mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha oĩ pyʼaguapy kongregasiónpe?

11 Oiméramo ñande ñañehaʼã oĩ hag̃ua pyʼaguapy, upéva ndeʼiséi ndajaikovaírinte vaʼerãha la ñande rapichakuérandi, síno ñande voi ñañehaʼã vaʼerãha enterovéva ojogueraha porã hag̃ua kongregasiónpe (Filip. 4:2, 3; Sant. 3:17, 18). Upévare ñañeporandumína koʼã mbaʼe: “Oiméramo roñokarãiʼimi raʼe peteĩ ermánondi, ¿aprokurapaitépa ikatu hag̃uáicha ajogueraha porã jey hendive, térãpa añemosimapéna ha apyta chepyʼaro hína upépe? ¿Aguapýntepa ahaʼarõ haʼe ou oñeʼẽ chendive, térãpa chete voi añemboja hendápe añeʼẽ hag̃ua upe provlémare, apensáramo jepe haʼeha la kulpávle? ¿Mbaʼéichapa arreaksiona aikuaáramo mokõi ermáno oiko vai hague? ¿Añehaʼãpa aipytyvõ chupekuéra ojogueraha porã jey hag̃ua, opyta porãma guive che ajapo upéva?”.

12. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue imbaʼeporãha?

12 Jesús ningo imbaʼeporãiterei vaʼekue enterovéndi (Mat. 11:28-30). Avei noñemohatãi vaʼekue haʼe heʼívape ha ojadapta umi héntere, sapyʼánte ijetuʼúramo jepe la situasión. Por ehémplo, peteĩ kuñakarai fenicia ojerurérõ guare chupe omonguerami hag̃ua imembýpe, primerorã haʼe heʼi porãnte chupe ke no. Péro ohechakuaávo pe kuñakarai ojeroviaitereiha Ñandejárare, ojapo la ojerure vaʼekue chupe ha omonguera la imemby (Mat. 15:22-28). Péro Jesús imbaʼeporãramo jepe, upéva ndeʼiséi ojegiaha umi mbaʼe oñandúvarente. Sapyʼánte haʼe ohechauka vaʼekue imbaʼeporãha okorrehívo umi ohayhúvape. Por ehémplo, peteĩ vuéltape Pedro oñehaʼã kuri ojoko Jesúspe ani hag̃ua ojapo Jehová volunta, péro upepete Jesús okorrehi chupe umi ótro apóstol rovake (Mar. 8:32, 33). Haʼe ndojapói upéva omotĩ hag̃ua Pédrope, síno omboʼe hag̃ua chupe peteĩ mbaʼe iñimportánteva, ha oipytyvõ hag̃ua umi ótro apóstolpe ani hag̃ua oñemombaʼeguasu. Katuete ningo Pedro otĩne raʼe, péro upéi tuichaiterei oipytyvõ chupe la Jesús heʼi vaʼekue.

13. ¿Mbaʼépa tekotevẽta sapyʼánte jajapo ñanembaʼeporã hag̃ua ñane ermanokuérandi?

13 Ñanembaʼeporãramo umi jahayhúvandi, sapyʼánte tekotevẽta ñaakonseha chupekuéra ha ñanesinséro porã hendivekuéra. ¿Péro mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva? Iporãitereíta jasegíramo Jesús ehémplo, ha jareko enkuénta la Biblia heʼíva ñameʼẽta jave chupekuéra konsého. Iñimportanteterei avei ñaneamávle hendivekuéra ha ndovaléi ñapensa vai ñane ermanokuérare, síno jajerovia vaʼerã hesekuéra pórke ñaime segúro haʼekuéra ohayhuha Jehovápe ha ñanderayhuha avei ñandéve. Upéicha rupi ndajadudái openataha la jaʼévare chupekuéra. Upévare tekotevẽramo emeʼẽ konsého peteĩ ermáno térã ermánape, epensamína koʼã mbaʼére: “¿Chepyʼaguasúpa ha añemoñeʼẽ peteĩ ermáno térã ermánape ahecháramo ojapoha álgo naiporãiva? ¿Mbaʼéichapa ameʼẽ chupe pe konsého? ¿Cheamávlepa añemongeta jave hendive térãpa haʼe vai guasu chupe la kósa? ¿Mbaʼérepa ameʼẽ chupe pe konsého, serápa ajapo upéva pórke arrenegaiterei térãpa añetehápe aipytyvõse hína chupe?”.

14. ¿Mbaʼéichapa Jesús ohechauka vaʼekue ipyʼaporãha?

14 Jesús ningo oikuaa porãiterei mbaʼépa la iporãva jajapo, péro ndahaʼéi oikuaánteva upéva, síno ojapo voi. Haʼe ningo ohayhueterei Itúape, ha upéva la omomýiva chupe ojapo hag̃ua entéro mbaʼe haʼe ohaʼarõva chugui. ¿Ha mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi Jesús ehémplo? Peteĩ persóna ipyʼaporãva ningo siémpre oñehaʼã oipytyvõ hapichakuérape ha ojapo umi mbaʼe ou porãtava chupekuéra. Upéicharõ, ñande avei ndahaʼéi jaikuaánte vaʼerã mbaʼépa la iporãva jajapo, síno jajapo vaʼerã upéva jahayhúgui Jehovápe ha ñande rapichakuérape. ¿Péro sera piko ikatu jajapo iporãva ndajahayhúiramo jepe chupekuéra? Legálmente si ikatu. Por ehémplo, Jesús tiémpope oĩ vaʼekue umi omeʼẽva guaʼu heta donasión oipytyvõ hag̃ua umi imboriahúvape, péro ojapo vaʼekue upéva ojehechaukaséguinte. Haʼekuéra ojapo guaʼu la iporãva, péro ndahaʼéi ohayhúgui Jehovápe ni hapichakuérape, ha upéicha rupi la ojapo vaʼekue hikuái ndahaʼéi mbaʼevete Jehovápe g̃uarã (Mat. 6:1-4).

15. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta rreálmente ñandepyʼaporãha?

15 Ñande jajapo vaʼerã la iporãva jahayhúgui Jehovápe ha ñande rapichakuérape, ha ndahaʼéi jajechaukaséguinte. Upéicharõ añoite ikatúta jaʼe rreálmente ñandepyʼaporãha. Upévare epensamína koʼã mbaʼére: “Oiméramo aikuaa la ajapo vaʼerã, ¿ajapópa upéva? ¿Mbaʼépa la chemomýiva ajapo hag̃ua umi mbaʼe iporãva?”.

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAMANTENE PORÃ ÑANE KONDÚKTA PYAHU?

16. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã káda día, ha mbaʼérepa?

16 ¿Serápa ke jajevautisa vove ñamondéma ñandejehe peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu, ha upéi natekotevẽvéima jajapo mbaʼeve? Nahániri. Jajevautisa rire jepe, jasegi vaʼerã ñañehaʼã ñamantene porã hag̃ua ñane kondúkta pyahu. Ha upearã káda día jahechauka vaʼerã umi kualida porã oúva Ñandejára espíritugui. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová voi ojapo upéva, ha jaikuaaháicha, ijespíritu sánto haʼe pe fuérsa haʼe oipurúva ojapo hag̃ua opa mbaʼe (Gén. 1:2). Ha ñañehaʼãramo, upe espíritu ñanepytyvõta jajapo hag̃ua la tekotevẽva ha jahechauka hag̃ua káda kualida porã oúva chugui. Ñantende hag̃ua upéva ikatu ñanemanduʼa la heʼi vaʼekuére Santiago: “Ñande jerovia omano ndajajapóiramo umi mbaʼe iporãva” (Sant. 2:26). Ha upeichaiténte avei ndajahechaukáiramo umi ótro kualida porã oúva Ñandejára espíritugui. Ñañehaʼãmbaitéramo siémpre jahechauka koʼã kualida porã, jahechaukáta hína ñapermitiha Ñandejára espíritu ñandegia.

17. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã sapyʼánte ijetuʼúramo ñandéve jahechauka umi kualida porã oúva Jehová espíritugui?

17 Sapyʼánte ikatu hína ijetuʼu ñandéve jahechauka hag̃ua umi kualida porã oúva Ñandejára espíritugui, ojapómaramo jepe heta áño jajevautisa hague. Péro upéva ningo oikónte voi. Péicha jave la iñimportánteva hína nañañentregái. Epensamína ko ehémplore. Ñamoĩ chupe osoroha ndehegui pe ao ndegustavéva. ¿Mbaʼépa nde rejapóta? ¿Ejagarrátapa upepetéma voi remombo? Nahániri, posívlemente eñehaʼãta embovyvy ha earregla jey la ikatúramo, ha upéi eñatendevétama anivéma hag̃ua osoro jey ndehegui. Upéicha avei, sapyʼánte ijetuʼúramo ñandéve ñaneamávle, ñanepasiénsia térã ñanevuéno hag̃ua, ndovaléi ñañentrega. Oiméramo ñamoñeñandu vai raʼe álgienpe, jajediskulpa vaʼerã hendive ñande pyʼaite guive. Upéva ñanepytyvõta ikatu hag̃uáicha jajoraha porã jey hendive, ha upéi iñimportanteterei ñañatendevéma pono ñamoñeñandu vai jey chupe.

18. ¿Mbaʼépa ñaimekuaa segúro ojapotaha Jehová ñamoĩramo ñande párte?

18 ¡Ajépa jaagradesete pe ehémplo porãite Jesús oheja vaʼekue ñandéve! Jahecha haguéicha, amáske ñañehaʼã ñapensa haʼe opensaháicha, ifasilvéta ñandéve jasegi hag̃ua iñehémplo. Ha japrokurapaitéramo jasegi la iñehémplo, ifasilvéta hína ñandéve ñamonde hag̃ua peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu. Ko artíkulope ningo ñaanalisa sólamente 4 kualida porã oúva Ñandejára espíritugui, péro oĩ hetave. Upévare, ¿ajépa iporãite vaʼerã káda uno jaapartáramo ñane tiémpo ha jastudia avei umi ótro kualida oúva ijespíritugui? Upéva ñanepytyvõta avei jahechakuaa hag̃ua mbaʼetekópa jaha hese ha ikatúpa ñamehorave. Ikatúta retopa hetaiterei informasión oñeʼẽvéva ko témare ehecháramo pe Gía oipurúva testígo de Jehová otopa hag̃ua informasión, heʼihápe “Mbaʼéichapa oiko vaʼerã kristianokuéra”, ha upéi “Umi mbaʼe porã oúva espíritu sántogui”. Ha ikatu reime segúro nde remoĩramo nde párte Jehová katuete nepytyvõtaha, ha upéicha ikatúta siémpre ereko ndejehe peteĩ aóicha pe kondúkta pyahu.

PURAHÉI 127 Mbaʼeichagua persóna vaʼerãpa che

^ párr. 5 Tahaʼe haʼéva la jajapo vaʼekue yma, ñande ikatu hína ñamonde peteĩ aóicha “pe kondúkta pyahu”. Upearã ñakambia vaʼerã ñapensa lája ikatu hag̃uáicha jajoguave Jesúspe. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Jesús opensa vaʼekue, ha avei umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue. Ha ñaanalisáta mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehémplo jajevautisa rire jepe.

^ párr. 4 Gálatas 5:22, 23-pe ningo noĩri entéro umi kualida ikatúva jareko Jehová espíritu rupive. Eikuaave hag̃ua upéva ehecha “Oñeporandúva jepi”, Ñemañaha junio de 2020.