Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

LAHATSORATSY FIANARA 11

Miezaha Avao Hisiky “ty Toetsy Vaovao” Afarani-Batisanao

Miezaha Avao Hisiky “ty Toetsy Vaovao” Afarani-Batisanao

“Sikino ty toetsy vaovao.”​—KOL. 3:10.

HIRA 49 Ampifalio ny Fon’i Jehovah

HO HITANAO ATO *

1. Ino ty raha mety hampiova ty toetsintsika?

 NDRE fa ela ty nahavita batisa antsika ndre vo betibety, le samby ta hana ani-toetsy teani-Jehovah rey iaby tsika. Fe mba hahavitantsika ani-zay, le mila ambenantsika koa ty eritserintsika. Ino ty antony? Satria tena misy vokany amy toetsintsika ty raha eritseretintsika. Laha ze hahatanteraky ty faniriantsika avao ro eritseretintsika, le ho tafivola raha raty na hanao raha raty tsika. (Efes. 4:17-19) Fe mifanohitsy amy zay koa fa laha fenoantsika raha soa ty saintsika, le azo antoky hoe raha mahafalifaly ani-Jehovah Babantsika ro hovolanintsika noho hataontsika.​—Gal. 5:16.

2. Ino ty fanontanea hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

2 Nihitantsika tamy lahatsoratsy taloha teo iny hoe tsy ho vitantsika ty tsy hieritseritsy raha raty mihintsy. Fe ndre zay, afaky mifily tsy hanatanteraky ani-raha eritseretintsika iny tsika. Alohani-hanaova batisa antsika, le mila ialantsika ze fomba fivolana noho raha fataontsika halani-Jehovah. Zay ty dingana voalohany sady tena bevata hanampy antsika ho afaky amy toetsy taloha. Fe tsy zay avao. Mila manaraky ani-didy toy koa tsika laha tena ta hampifalifaly ani-Jehovah: “Sikino ty toetsy vaovao.” (Kol. 3:10) Ino “toetsy vaovao” zao? Ino ty hanampy antsika hana ani-toetsy io avao? Hamaly ani-reo tsika amy lahatsoratsy toy ato.

INO “TOETSY VAOVAO” ZAO?

3. Ino “toetsy vaovao” zao, le akory ty fisikina ani-toetsy io? (Galatianina 5:22, 23)

3 Manao ze fara heriny mba hanahafa ani-Jehovah ty olo mana “toetsy vaovao.” Laha engàny hitariky azy ty fanahy masi-Ndranahary, le hana ani-toetsy resahy amy Galatianina 5:22, 23 ao rey ie. (Vakio.) Tea ani-Jehovah noho ty vahoakiny, ohatsy, ie. (Mat. 22:36-39) Falifaly avao ie ndre miatriky raha sarotsy. (Jak. 1:2-4) Tea filongoa ie. (Mat. 5:9) Mahaliny raha ie sady soa fanahy amin’olo. (Kol. 3:12, 13) Tea raha soa ie sady manao raha soa. (Lioka 6:35) Asehony amy ty raha ataony hoe tena mino ani-Babany an-danitsy any iny ie. (Jak. 2:18) Kalma avao koa ie ndre misy olo mila aly aminy sady mahatanjaky ty ainy ie lafa misy fakam-panahy.​—1 Kor. 9:25, 27; Tit. 3:2.

4. Manino tsika ro mila miezaky hana ty toetsy iaby resahy amy Galatianina 5:22, 23 ao noho ty toetsy hafa resahini-Baiboly laha teantsika ty hisiky ty toetsy vaovao?

4 Laha teantsika ty hisiky toetsy vaovao, le mila miezaky tsika mba hana ty toetsy iaby resahy amy Galatianina 5:22, 23 ao noho ty toetsy hafa resahini-Baiboly. * Laha resaky siky zao, tsy miaraky isikinanao iaby ty sikinao fa tsy maintsy isikina kiraidraiky. Fe tsy manahaky ani-zay toetsy reo fa mifameno satria mitovitovy iaby. Laha tena teanao vatany, ohatsy, ty namanao le ho soa fanahy aminy iha sady hahaliny raha. Laha ta hahavita hanao ty soa koa iha, le tsy maintsy malemy fanahy noho mana fifehezam-bata.

INO TY HANAMPY ANTSIKA HISIKY TY TOETSY VAOVAO?

Arakaraky ty iezahantsika hana ty fomba fisainani-Jesosy, vomaiky tsika hahavita hanahaky ty toetsiny (Fehintsoratsy 5, 8, 10, 12, 14)

5. Ino ty dikani-hoe “mana ty saini-Kristy”, le manino tsika ro tokony hianatsy mikasiky ty fiainani-Jesosy? (1 Korintianina 2:16)

5 Vakio 1 Korintianina 2:16. Mila “mana ty saini-Kristy” tsika laha teantsika ty hisiky ty toetsy vaovao. Midika raha zay fa tokony ho haintsika hoe manao akory ty fomba fisainani-Jesosy, bakeo tsika manahaky azy. Nananani-Jesosy iaby toetsy anisani-vokatsini-fanahy masi-Ndranahary rey. Nanahaky tanteraky ty toetsini-Jehovah ie ka sahala fitaratsy ahità ty toetsini-Babany. (Heb. 1:3) Laha manahaky ty ahini-Jesosy ty eritseritsintsika, le hanao raha manahaky azy tsika sady hahavita hanahaky ty toetsiny.​—Fil. 2:5.

6. Ino iaby ty raha tokony hotiarovintsika lafa tsika miezaky hisiky ty toetsy vaovao?

6 Ho vitantsika vatany va ty hanaraky ty modelini-Jesosy? Mety hieritseritsy tsika hoe: ‘Jesosy ane lavorary. Tsy ho vitako mihintsy ty hanahaky tanteraky azy!’ Laha zay ty tsapanao, le tiarovo retoa: Voalohany, namboary manahaky ani-Jehovah noho Jesosy iha. Afaky mifily hanahaky an-drozy zany iha, sady hanahaky an-drozy vatany iha ndre atao hoe tsy hitovy tanteraky amin-drozy aza. (Gen. 1:26) Faharoe, ty fanahy masi-Ndranahary ro hery farani-ze matanjaky amy kila raha iaby zao. Ka lafa manampy anao raha io, le ho vitanao iaby ndre ty raha tsy tokony ho vitanao. Fahatelo, tsy mitamà Jehovah hoe hanananao iaby toetsy anisani-vokatsini-fanahy rey henanizao. Be fitiava Babantsika iny ka hameany 1 000 tao tse ze olo mitamà hiay an-tany etoy, mba hahafahan-drozy ho lasa lavorary. (Apok. 20:1-3) Ino zany ty teani-Jehovah hataontsika henanizao? Teany tsika laha manao ze fara herintsika noho miantehitsy aminy.

7. Ino ty hodinihintsika henanizao?

7 Akory ty azontsika anahafa ani-Jesosy? Handiniky efatsy amy vokatsini-fanahy masi-Ndranahary rey tse tsika. Lafa mandiniky ty kiraidraiky amy raha reo tsika, le hohenteantsika hoe ino ty ianarantsika baka amy fomba nampisehoani-Jesosy ani-toetsy reo. Ankoatsini-zay, handiniky fanontanea vitsivitsy afaky manampy antsika hana toetsy vaovao koa tsika.

8. Akory ty nampisehoani-Jesosy fitiava?

8 Tena tea ani-Jehovah vatany Jesosy ka nanao soro ty ainy ho ani-Babany noho ho antsika. (Jaona 14:31; 15:13) Akory ty nampisehoany hoe tena latsaky vahatsy tam-pony ao fitiava zay? Tamy ie tan-tany etoy, le nampiseho fitiava avao sanandro sady niferinay olo, ndre nanohitsy azy aza ty olo sisany. Fa ty tena bevata marè, nampianatsy an-drozy mikasiky ty Fanjakà-Ndranahary ie. (Lioka 4:43, 44) Naneky hampijalijalỳ noho hovonoani-mpanota koa ie. Hita hoe tena tea a Ndranahary noho tea antsika olombelo vatany ie. Lasa afaky mahazo fiaina zisiky farany tsika vokatsini-raha nataony rezay.

9. Akory ty ampisehoantsika fitiava manahaky ty nataoni-Jesosy?

9 Nanokam-bata ho ani-Jehovah noho natao batisa tsika satria tea ani-Babantsika an-danitsy any iny. Fe tokony hasehontsika amy fomba ifandrambesantsika amin’olo hoe tea ani-Jehovah vatany tsika. Manahaky ani-zay nataoni-Jesosy iny. Nivola apostoly Jaona hoe: “Ze tsy tea ty rahalahiny azy hitany eo iny, le tsy afaky ho tea a Ndranahary azy tsy hitany iny.” (1 Jaona 4:20) Afaky mieritseritsy tsika hoe: ‘Tena tea olo va zaho? Ferinesako avao va olo rey ndre raty fanahy amiko aza? Fitiava va ro manosiky ahy hampiasa ty fotoako noho ty raha ananako mba hanampea ty olo hafa hahay ani-Jehovah? Parè hanao ani-zay avao va aho ndre tsy de midary ani-raha iny ty ankamaroan’olo na manohitsy mihintsy? Mbo mahita hevitsy hafa azoko ampitomboa ty fotoa anaovako mpianatsy va aho?’​—Efes. 5:15, 16.

10. Ino ty mampiseho hoe tea filongoa Jesosy?

10 Tena nitea filongoa Jesosy. Ndre nanao raha tsy mety taminy aza ty olo, le tsy namaly faty ie. Fe tsy zay avao ty nataony. Ie mihintsy ro nanao raha voalohany mba hahavy azy tsy hialy amin’olo, le nampirisihiny koa ty olo hafa mba hifandamy lafa misy tsy fifanaraha. Nambarany an-drozy, ohatsy, fa tsy maintsy mifanaraky soa amy ty rahalahin-drozy rozy laha tean-drozy horambesi-Ndranahary ty fanompoa ataon-drozy. (Mat. 5:9, 23, 24) Tsy nivozaky koa ie nandamy ani-apostoliny rey satria nifandietsy matetiky rozy hoe ia amin-drozy ty farany be.​—Lioka 9:46-48; 22:24-27.

11. Ino ty azontsika atao mba hahavy antsika ho tea filongoa?

11 Tsy ampy ty hoe tsy mifamaly amin’olo laha tea filongoa tsika. Mila miezaky hilongo amin’olo tsika, le ampirisihintsika koa rahalahy noho anabavintsika reo mba hifandamy lafa misy tsy fifanaraha. (Fil. 4:2, 3; Jak. 3:17, 18) Afaky mieritseritsy tsika hoe: ‘Parè hahafoy raha va aho mba hahavy ahy hilongo amin’olo? Lafa misy rahalahy na anabavy manao raha mampalahelo ahy, mitanjaky lolompo aminy va aho? Mandiny an’olo iny hamonjy ahy va aho, sa zaho mihintsy ro manao raha voalohany mba hilongoanay ndre olo iny aza ro nahavy ani-problemo iny? Ampirisihiko hifandamy va ty olo tsy mifanaraky?’

12. Akory ty nampisehoani-Jesosy hoe soa fanahy ie?

12 Tena nisoa fanahy Jesosy. (Mat. 11:28-30) Nampiseho hasoa fanahy avao ie ka nahay nandanjalanja ndre tamy raha sarotsy. Lafa nangataky azy hitaha ty anany, ohatsy, ampela fenisianina raiky zay, le tsy naneky tse Jesosy tamy voalohany. Fe tena nanam-pinoa ampela iny, farany nitahàny avao anani-ampela iny. (Mat. 15:22-28) Marina fa nisoa fanahy Jesosy, fe ndre zay le nanoro hevitsy avao koa ie. Nasehony kindraiky hoe soa fanahy ie ka tsy nivaliky tamin’olo teany mihintsy. Lafa niezaky nanaka azy tsy hanatanteraky ty sitraponi-Jehovah, ohatsy, Petera le nanariny tamasoni-mpianatsy ilany rey teo. (Mar. 8:32, 33) Tsy hoe ta hangala baraka ani-Petera ie laha nanao ani-zay, fa ta hampiofana azy. Ta hampitandrina ani-mpianatsy sisany rey koa ie hoe mpanori-dia azy rozy ka tokony hanoha azy avao sady tsy tokony hisaka azy tsy hanao ty sitrapo-Ndranahary. Azo antoky fa nimenatsy Petera fe nahasoa azy raha nataoni-Jesosy iny.

13. Akory ty ampisehoantsika hoe soa fanahy tsika?

13 Mety hila hanoro hevitsy ty olo teanao koa iha kindraiky laha ta ho soa fanahy. Fe manaova manahaky ani-Jesosy lafa hanao ani-zay, zany hoe anovo miory amy Safà-Ndranahary ty torohevitsy ameanao. Manaova soa fanahy. Anovo an’eritseritsy hoe ta hanao raha soa rozy, le matokisa koa fa horambesin-drozy soa torohevitsy ameanao iny satria tea ani-Jehovah rozy sady tea anao koa. Soa ty mieritseritsy hoe: ‘Mahasaky mivola va aho lafa hitako hoe manao raha raty ty olo teako? Soa fanahy va aho lafa manoro hevitsy sa masiaky? Ino ty antony mahavy ahy manome torohevitsy? Manoro hevitsy azy va aho satria meloky azy, sa manoro hevitsy azy aho satria ta hanampy azy?’

14. Ino ty mampiseho hoe soa toetsy Jesosy?

14 Tsy hoe nahay ty soa avao Jesosy fa nanao raha soa koa. Teani-Jesosy Babany ka nahavita nanao ani-ze tokony ho nataony ie, sady antony soa ro nahavy azy nanao ani-zay. Manao raha soa noho mila fomba hanampea ty hafa avao ty olo soa toetsy. Tsy ampy ty mahay hoe ino ty raha soa mila atao. Mila ataontsika mihintsy raha iny sady ataontsika azo antoky hoe antony soa ro anaovantsika ani-zay. Mety hieritseritsy tsika hoe: ‘Mety hisy va ty hoe manao soa ty olo raiky fe antony raty ro mahavy azy manao ani-zay?’ Eka. Nisy fotoa, ohatsy, Jesosy niresaky mikasiky olo nanome raha ho ani-mahantra, fe nataon’olo rey ze hahitan’olo ani-raha nataon-drozy iny soa horengen’olo rozy. Marina fa asa soa raha zay fe tsy teani-Jehovah.​—Mat. 6:1-4.

15. Akory ty hahavy antsika ho soa toetsy?

15 Soa toetsy tsika laha tsy fitiavan-tena ro mahavy antsika manao raha soa. Tokony hieritseritsy zany tsika hoe: ‘Haiko va hoe ino ty raha soa mila atao ka zay mihintsy ro ataoko? Ino ty antony mahavy ahy manao raha soa?’

AKORY TY HAHAVY ANTSIKA HANA TOETSY VAOVAO AVAO?

16. Tokony hanao ino tsika sanandro, le ino ty antony?

16 Tsy tokony hieritseritsy tsika hoe lafa vita batisa le fa mana toetsy vaovao zay ka tsy mila miezaky sasy. Manahaky siky vaovao io ty toetsy vaovao ka mila arova soa mba tsy ho simba. Mila mampiseho ty vokatsini-fanahy zany tsika sanandro. Fa manino? Satria arakaraky ty iezahantsika hampiseho ani-toetsy reo, le vomaiky hanampy antsika ty fanahini-Jehovah. Mampiasa ani-fanahiny io Jehovah mba hanampea antsika hanao raha. (Gen. 1:2) Dikani-zay, tena vatan-draha zany ty manao raha. Zao, ohatsy, ty nisoratini-Jakoba mpianatsy: “Maty ... ty finoa laha tsy atoro amy atao.” (Jak. 2:26) Manahaky ani-zay iaby koa toetsy hafa anisani-vokatsini-fanahi-Ndranahary reo. Saky mampiseho ani-toetsy reo tsika, le atorontsika hoe manampy antsika ty fanahi-Ndranahary.

17. Akory ty tokony hataontsika laha nisy fotoa tsika tsy nampiseho vokatsini-fanahy?

17 Mety tsy hampiseho vokatsini-fanahy kindraiky ndre ty Kristiana fa vita batisa fa ela aza. Fe mila miezaky avao tsika. Tena vatan-draha raha zay. Diniho zao: Laha misy driatsy, ohatsy, ty akanjo raiky farani-ze teanao, avy le harianao va raha iny? Aia koa! Mety hamboarinao avao simba aminy iny laha mbo azo atao. Hiamby soa amy zay iha lafa misiky azy afarani-zay. Manahaky ani-zay koa fa laha nisy fotoa, ohatsy, iha tsy nisoa fanahy tamin’olo, na tsy nahaliny raha, na tsy nibe fitiava, le ka kivy. Miezaha hiala tsiny. Ho afaky hifandramby soa avao ndraiky nareo amin’olo iny amy zay. Miezaha hiamby soa avao koa amy manaraky.

18. Ino ty raha azontsika antoky?

18 Tena falifaly tsika satria nanome modely ho antsika Jesosy! Ho moramora amintsika ty hanao raha manahaky ani-Jesosy, arakaraky ty anahafantsika ty fomba fisainany noho ty toe-tsainy. Ka lafa manao raha manahaky ani-Jesosy amy zay tsika, le vomaiky ho vitantsika ty hisiky ty toetsy vaovao. Efatsy amy toetsy anisani-vokatsini-fanahy rey avao ro nidinihintsika tamy lahatsoratsy toy ato. Ka manino laha mba manoka fotoa hianara ani-toetsy hafa anisani-vokatsini-fanahy rey iha, le mandiniky hoe akory ty azonao ampisehoa ani-toetsy rey? Hahita lahatsoratsy maro mikasiky an’io iha amy Fitaovana Fikarohana ho An’ny Vavolombelon’i Jehovah ao, amy hoe “Fiainan’ny Kristiana” le “Vokatry ny Fanahy.” Afaky matoky iha fa laha miezaky hisiky ty toetsy vaovao avao iha, le hanampy anao Jehovah.

HIRA 127 Olona Tokony Hanao Ahoana moa Aho?

^ feh. 5 Afaky misiky “toetsy vaovao” avao tsika ndre manao akory ty manodidy antsika. Fe mba hahavità ani-zay le tokony hanova ty eritserintsika tsika sady hiezaky hanahaky ani-Jesosy. Handiniky ty modelini-Jesosy tsika amy lahatsoratsy toy ato. Ho hitantsika ato hoe nanao akory ty fomba fisainany noho ty raha nataony. Ho hitantsika koa hoe akory ty ahafahantsika manahaky ani-Jesosy avao, ndre afarani-batisantsika aza.

^ feh. 4 Tsy voaresaky amy Galatianina 5:22, 23 ao iaby ty toetsy soa ameani-fanahy masi-Ndranahary antsika. Laha mila fanazavà fanampiny, henteo ty “Fanontaneani-Mpamaky” amy Tilikambo Fiambena Ziein 2020.