Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

ADZESUA ASƐM 12

Ana Ihu Dza Zechariah Hunii No?

Ana Ihu Dza Zechariah Hunii No?

“Ɔnnam ahoɔdzen do, ɔnnam tum do, na ɔnam mo sunsum do, dɔm Ewuradze na ɔse.”​—ZECH. 4:6.

NDWOM 73 Ma Hɛn Akokodur

DZA YERUBOSUSU HO *

1. Nna ebɛn enyigyesɛm na Jewfo a wɔwɔ ndɔmmumfa mu no rohwɛ kwan?

 NNA Jewfo no hɔn enyi agye tam. Nna Jehovah Nyankopɔn abɔ “Persiahen Cyrus no sunsum nkenyan” dɛ ongyaa Israelfo a nna wɔafa hɔn ndɔmmum akɔ Babylon mfe pii no ma wɔnsan nkɔ hɔn kurow mu. Ɔhen no hyɛɛ dɛ Jewfo no nsan nkɔ hɔn kurow mu na wonkesi “Ewuradze, Israel Nyankopɔn, ne fi no.” (Ezra 1:1, 3) Ahyɛdze yi maa Jewfo no enyi gyee papaapa! Nna iyi kyerɛ dɛ Jewfo no bɛsan dze nokwar Nyankopɔn no som esi hɔ bio wɔ asaase a nna ɔdze ama hɔn no do.

2. Aber a Jewfo a wɔfaa hɔn ndɔmmum no sanee kɔr Jerusalem no, ahyɛse no, ebɛnadze na wotumii yɛe?

2 Wɔ 537 A.H.B. no, Jewfo a wɔfaa hɔn ndɔmmum no bi dzii kan kɔr Jerusalem. Nna Jerusalem na ɔyɛ Judah ahenman no n’ahenkurow. Aber a Jewfo no kɔree no, annkyɛr koraa na wɔhyɛɛ ase dɛ worisi asɔrfi no. Odur afe 536 A.H.B. no, nna wɔatow asɔrfi no ne fapem no ewie!

3. Ebɛn ɔsoɛrtsia na Jewfo no hyiae?

3 Aber a Jewfo no hyɛɛ ase dɛ worisi asɔrfi no, nkorɔfo dze ɔsoɛrtsia a no mu yɛ dzen baa hɔn do. Aman a woetwa hɔnho ehyia no ‘buu Judah ɔman no abaw mu, na wotuu hɔn akoma wɔ adansi no ho.’ (Ezra 4:4) Nna iyi yɛ nsɛndzendzen ma Jewfo no, naaso ekyir yi tsebea no sɛɛ koraa. Afe 522 A.H.B. no, Persiahen fofor bi a wɔfrɛ no Artaxerxes bedzii adze. * Hɔn asoɛrtsiafo no nyaa adwen dɛ osiandɛ ɔhen fofor aba ntsi wobotum ama Jewfo no egyaa edwuma no korakora. Asoɛrtsiafo no ‘nam ahyɛdze do hyehyɛɛ ewurkadze.’ (Ndw. 94:20) Asoɛrtsiafo no kãa Jewfo no ho nsɛm bɔn kyerɛɛ ɔhen no. Nna no mu kor nye dɛ Jewfo no robɔ pɔw dɛ wɔbɔsoɛr etsia no. (Ezra 4:11-16) Ɔhen no gyee dɛm atorsɛm no dzii na ɔhyɛɛ dɛ Jewfo no ngyaa asɔrfi no si. (Ezra 4:17-23) Iyi maa wogyaa edwuma a nna wɔdze enyigye reyɛ no.​—Ezra 4:24.

4. Aber a atamfo soɛree tsiaa asɔrfi a nna Jewfo no risi no, ebɛnadze na Jehovah yɛe? (Isaiah 55:11)

4 Asaase no do atsefo a nna wɔnnsom Jehovah nye nyimpa binom a nna ɔwɔ Persia ahenman no mu sii hɔn bo dɛ wɔbɛma woegyaa asɔrfi a worisi no. Naaso, ɔkwan biara do no, nna Jehovah bɛma edwuma no akɔ do, osiandɛ ɔma ne tsirmpɔw ba mu aber nyina. (Kenkan Isaiah 55:11.) Ɔpaaw nkɔnhyɛnyi kokodurnyi bi a wɔfrɛ no Zechariah na ɔmaa onyaa enyido-adzehu nkorkor awɔtwe bi a ɔhyɛ nkuran. Nna ɔsɛ dɛ Zechariah kã ho asɛm kyerɛ Jewfo no dze hyɛ hɔn nkuran. Enyido-adzehu yi hyɛɛ Jewfo no nkuran paa, na ɔboaa hɔn ma wohun dɛ ɔsɛ dɛ wɔkɔ do ara yɛ edwuma a Jehovah dze ahyɛ hɔn nsa no, na ɔnnsɛ dɛ wosuro hɔn asoɛrtsiafo no. Wɔ enyido-adzehu a otsĩa enum a Zechariah nyae mu no, ohun kandzeadua na ngondua ebien.

5. Ebɛnadze na yebosusu ho wɔ adzesua yi mu?

5 Hɛn nyina, ɔtɔ da a, hɛn abaw mu bu. Dɛm ntsi, sɛ yesusu Zechariah n’enyido-adzehu a otsĩa enum a Jehovah nam do hyɛɛ Israelfo no nkuran no ho a, obotum ahyɛ hɛn so nkuran paa. Sɛ yɛtse dɛm enyido-adzehu yi ase, na sɛ yehyia ɔsoɛrtsia, hɛn nsɛm tsebea sesa anaa wɔdze akwankyerɛ bi ba na yɛnntse ase mpo a, obotum aboa hɛn ma yɛdze nokwardzi aakɔ do asom Jehovah.

BER A YERIHYIA ƆSOƐRTSIA

Zechariah hun enyido-adzehu bi. Nna ɔfa ngondua ebien a ngo fi mu rugu kandzeadua bi a nkandzea esuon wɔ do mu (Hwɛ nkyekyɛmu 6)

6. Ebɛn kwan do na kandzeadua na ngondua ebien ho enyido-adzehu a ɔwɔ Zechariah 4:1-3 no maa Jewfo no akokodur? (Hwɛ mfonyin a ɔwɔ Ɔweɔn-Aban yi enyim no.)

6 Kenkan Zechariah 4:1-3. Kandzeadua na ngondua ebien ho enyido-adzehu no maa Jewfo no akokodur ma wɔdze gyinaa ɔsoɛrtsia a wohyiae no ano. Ebɛn kwan do? Ana ehyɛɛ no nsew dɛ nna ngo a ɔsɔn gu kandzeadua no mu no no tun nntwa da? Nna ngo no sɔn fi ngondua ebien no mu gu kyɛnse bi mu. Afei, ngo no sɔn fi kyɛnse no mu kogu nkandzea esuon a ɔwɔ kandzeadua no do no mu. Dɛm ngo yi na ɔma kandzea no kɔ do ara dzɛw no. Zechariah bisaa ɔbɔfo no dɛ: “Iyinom ebɛnadze a?” Ɔbɔfo no dze nsɛm a Jehovah dze asoma no no buaa no dɛ: “Ɔnnam ahoɔdzen do, ɔnnam tum do, na ɔnam mo sunsum do, dɔm Ewuradze na ɔse.” (Zech. 4:4, 6) Ngo a ofi ngondua no mu no gyina hɔ ma Jehovah no sunsum krɔnkrɔn a tum wɔ mu no. Jehovah no sunsum yi wɔ hɔ aber nyina. Sɛ yɛdze tum a Persia Ahenman no no nsordaafo wɔ no toto tum a Jehovah no sunsum krɔnkrɔn no wɔ ho a, nna wonndu beebiara. Nna Jehovah wɔ Jewfo a worisi asɔrfi no afã, ntsi ɔmmfa ho ɔsoɛrtsia biara a wobehyia no nna wobotum ewie edwuma a wɔreyɛ no. Asɛm yi hyɛ nkuran dɛ! Dza nna ɔwɔ dɛ Jewfo no yɛ ara nye dɛ wɔdze hɔnho bɔto Jehovah do na wɔaakɔtoa hɔn edwuma no do. Dɛmara na Jewfo no yɛe, ɔmmfa ho dɛ nna wɔahyɛ hɔn dɛ wongyaa asɔrfi no si no.

7. Ebɛn nsesa na ɔbae a ɔmaa Jewfo a nna worisi asɔrfi no nyaa ahotɔ?

7 Nsesa bi a ɔbae no maa hɔn a nna worisi asɔrfi no nyaa ahotɔ. Nna ɔyɛ ebɛn nsesa? Ɔhen fofor bi a wɔfrɛ no Darius I bedzii adze wɔ Persia. Odur afe 520 A.H.B. no, nna oedzi adze mfe ebien. Dɛm aber no, ohun dɛ bra a wɔabra asɔrfi ne si no tsia mbra, ntsi ɔhyɛɛ dɛ wɔntoa edwuma no do. (Ezra 6:1-3) Asɛm yi yɛɛ obiara nwanwa. Na dza ɔyɛɛ no wɔ ekyir yi mpo dze wɔnnkã. Ɔhen no kãa kyerɛɛ hɔn a nna wɔrosoɛr tsia Jewfo no dɛ wongyaa dza wɔreyɛ no. Afei, ɔsanee hyɛɛ hɔn dɛ wɔmma hɔn sika na biribiara a wobehia dze ewie edwuma no! (Ezra 6:7-12) Iyi ntsi, woenndzi mfe enum mpo na Jewfo no wiee asɔrfi no si. Wosii wiei wɔ afe 515 A.H.B.​—Ezra 6:15.

Sɛ irihyia ɔsoɛrtsia a, fa woho to Jehovah no sunsum krɔnkrɔn no do (Hwɛ nkyekyɛmu 8)

8. Sɛ ihyia ɔsoɛrtsia a, ebɛnadze ntsi na ɔsɛ dɛ inya akokodur?

8 Ndɛ so, Jehovah n’asomfo pii hyia ɔsoɛrtsia. Dɛ nhwɛdo no, hɛn nuanom binom wɔ hɔ a, aman a wɔwɔ do no, wɔdze nsa ato hɛn edwuma no do. Wɔ aman a ɔtse dɛm mu no, obotum aba dɛ wɔbɛkyer hɛn nuanom binom na wɔdze hɔn akɔ “ambradofo nye ahemfo enyim,” na iyi bɛyɛ adasedzi ama hɔn. (Matt. 10:17, 18) Ɔtɔ da na wɔsesa aban wɔ aman a ɔtse dɛm do a, hɛn nuanom nya fahodzi. Anaa obotum so aba dɛ ɔtsɛmbuafo bi a ɔwɔ adwen pa no bedzi hɛn asɛm ama hɛn mbrɛ ɔbɛyɛ a yebenya fahodzi dze asom. Adasefo binom so hyia ɔsoɛrtsia fofor. Aman a hɛn nuanom yi wɔ mu no, wɔwɔ fahodzi a wɔdze som Jehovah, naaso hɔn ebusuafo a wɔawe ataa do dɛ wɔbɛma woegyaa Jehovah som no soɛr tsia hɔn. (Matt. 10:32-36) Mpɛn pii no, sɛ ebusuafo no hu dɛ ɔmmfa ho dza wɔyɛ nyina ekyir no, hɛn nuanom no kɔ do som Jehovah a, wɔnnsoɛr nntsia hɔn bio. Ɔtɔfabi a, binom a nkyɛ wɔsoɛr tsia hɛn dzendzenndzen no sesa bɛyɛ Adasefo a wɔyɛ nsi. Sɛ ihyia ɔsoɛrtsia a, mma mmpa abaw! Mbom nya akokodur. Jehovah taa w’ekyir, na no sunsum krɔnkrɔn a tum wɔ mu no so bɔboa wo, ntsi mma nnsuro koraa!

BER A HƐN NSƐM TSEBEA ASESA

9. Ebɛnadze ntsi na aber a wɔtoow asɔrfi fofor no ne fapem no, Jewfo binom hɔn werɛ howee?

9 Aber a wɔtoow asɔrfi fofor no ne fapem no, Jewfo a nna hɔn mfe akɔ enyim no mu binom sui. (Ezra 3:12) Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ wohun enyimnyam a nna Solomon n’asɔrfi no wɔ no. Ntsi, sɛ nna wɔdze fofor a worisi no toto Solomon nedze no ho a, nna wɔtse nka dɛ onndu ne beebiara. (Hag. 2:2, 3) Ntotoho a wɔyɛe no maa hɔn werɛ howee. Naaso nna Zechariah n’enyido-adzehu no bɔboa hɔn ma wɔaasan enya enyigye. Nna ɔbɔboa hɔn dɛn?

10. Ebɛn kwan do na asɛm a ɔbɔfo no kãe wɔ Zechariah 4:8-10 no boaa Jewfo no ma wonyaa awerɛhyɛmu?

10 Kenkan Zechariah 4:8-10. Aber a ɔbɔfo no kãa Jewfo no ho asɛm dɛ “wobedzi ehurusi, na woehu promo no wɔ [Jewfo hɔn ambrado] Zerubbabel nsamu” no, nna ɔrepɛ akyerɛ dɛn? Promo yɛ ahoma a hɔn a wosi dan dze dzi dwuma dze hwɛ dɛ ban a wɔrotow no atsen anaa. Nna ɔbɔfo no rema Nyankopɔn no nkorɔfo enya awerɛhyɛmu dɛ, sɛ binom tse nka dɛ asɔrfi a worisi no nntse dɛ Solomon nedze no mpo a, mbrɛ ɔtse biara nna wobesi ewie, na ɔbɛyɛ tse dɛ mbrɛ Jehovah hwɛ kwan no. Nna Jehovah bɛgye asɔrfi no ato mu. Ntsi, nna ɔwɔ dɛ hɔn so wɔgye to mu. Dza nna ohia Jehovah paa nye dɛ wɔbɔsom no wɔ kwan a ɔsɔ n’enyi wɔ asɔrfi fofor no mu. Sɛ nna Jewfo no dze hɔn adwen si mbrɛ wobesi asom Jehovah ma aasɔ n’enyi nye mbrɛ wobesi enya n’enyimpa no do a, nna wɔbɛsan enya enyigye.

Tsebea biara a ebɔkɔ mu no, nya ho adwen pa (Hwɛ nkyekyɛmu 11-12) *

11. Ebɛn nsɛndzendzen na Jehovah n’asomfo binom rihyia no ndɛ?

11 Hɛn mu pii wɔ hɔ a, sɛ hɛn nsɛm tsebea sesa a, ɔyɛ a ɔyɛ dzen ma hɛn. Enuanom a wɔdze mfe pii ayɛ ber nyina som edwuma tsitsir no, hɔn mu binom wɔ hɔ a, wɔasesa hɔn dwumadzi. Osian mpanyinyɛ ntsi, binom so wɔ hɔ a, wɔdze ho kwan a ɔda hɔn akoma do no ato hɔ. Sɛ yehyia tsebea a ɔtse dɛm a, obotum ebu hɛn abaw mu, na ntseasee wɔ mu so. Sɛ nsesa a ɔtse dɛm ba a, bi a ahyɛse no, ɔbɛyɛ dzen ama hɛn dɛ yɛbɛtse ase na yaagye ato mu. Bi a yɛbɛkaakaa mbrɛ nna ndzɛmba tse nkan no. Iyi botum ama hɛn abaw mu ebu na yaatse nka dɛ seseiara dze hɛnho nnyi mfaso ahen biara wɔ Jehovah no som mu. (Mbɛ. 24:10) Ebɛn kwan do na Zechariah n’enyido-adzehu no botum aboa hɛn ma yaakɔ do ayɛ dza yebotum wɔ Jehovah no som mu?

12. Sɛ hɛn nsɛm tsebea sesa na hɛn abaw mu bu a, ebɛn kwan do na Zechariah n’enyido-adzehu no botum aboa hɛn ma yeegyina ano?

12 Sɛ hɛn nsɛm tsebea sesa a, ɔwɔ dɛ yehu tsebea no dɛ mbrɛ Jehovah hu no no. Dɛm a yɛbɛyɛ no bɔboa hɛn ma yeetum egyina tsebea no ano. Jehovah reyɛ ndzɛmba akɛse ndɛ, na yeenya ho kwan soronko dɛ yɛnye no abɔ mu reyɛ dɛm edwuma yi. (1 Cor. 3:9) Dwumadzi a ɔhyɛ hɛn nsa no botum asesa, naaso ɔdɔ a Jehovah wɔ ma hɛn no dze otsim hɔ daa. Sɛ Jehovah n’ahyehyɛdze no yɛ nsesa na ɔka hɛn a, ɔnnsɛ dɛ yɛdze hɛn adwen si siantsir a wɔyɛɛ nsesa no do. Dɛ nkyɛ yɛdze hɛn adwen besi “nkan no nda” do no, mbom ɔwɔ dɛ yɛdze hɛn adwen si ndzepa a nsesa no botum dze aba no no do. (Ɔsɛnk. 7:10) Ɔwɔ dɛ yɛdwendwen ndzɛmba a yebotum ayɛ no seseiara no ho na nnyɛ ndzɛmba a yennkotum ayɛ no. Zechariah n’enyido-adzehu no ma yehu dɛ no ho hia dɛ yenya ndzɛmba ho adwen pa. Sɛ yɛyɛ dɛm na hɛn tsebea sesa mpo a, yɛbɔkɔ do edzi Jehovah nokwar na hɛn enyigye rennsa da.

BER A ƆYƐ DZEN MA HƐN DƐ YEBEDZI AKWANKYERƐ BI DO

13. Bi a ebɛnadze ntsi na Israelfo binom nyaa adwen dɛ nyansa nnyi mu dɛ wɔbɛsan atoa asɔrfi no ne si do?

13 Nna wɔabra Jewfo no dɛ wongyaa asɔrfi no si. Naaso mbarimba a nna wodzi edwuma no enyim no, kyerɛ, Sɔfopanyin Jeshua (Joshua) nye Ambrado Zerubbabel hyɛɛ “ase dɛ worisi Nyankopɔn fi no.” (Ezra 5:1, 2) Bi a Jewfo no binom buu dɛm gyinaesi no dɛ nyansa biara nnyi mu. Nna mbrɛ ɔtse biara hɔn atamfo no bohu dɛ wɔreyɛ edwuma no. Afei so, nna wonyim dɛ hɔn atamfo no bɛyɛ dza wobotum biara dɛ wɔbɛma woegyaa edwuma no. Nna ɔsɛ dɛ Joshua nye Zerubbabel a wodzi edwuma no enyim no nya awerɛhyɛmu dɛ Jehovah taa hɔn ekyir. Na wonyaa awerɛhyɛmu a ɔtse dɛm so. Ebɛnadze na ɔboaa hɔn?

14. Dɛ mbrɛ Zechariah 4:12, 14 kyerɛ no, ebɛn awerɛhyɛmu na Sɔfopanyin Joshua nye Ambrado Zerubbabel nyae?

14 Kenkan Zechariah 4:12, 14. Zechariah n’enyido-adzehu no ne fã yi mu no, ɔbɔfo no kãa kyerɛɛ Nyankopɔn no nkɔnhyɛnyi nokwafo no dɛ, ngondua ebien no gyina hɔ ma “ngo mba beenu” anaa nyimpa beenu a wɔasera hɔn no. Hɔn nye Joshua nye Zerubbabel. Kwan bi do no, nna dɛm mbarimba beenu yi ‘gyinagyina asaase nyina Ewuradze, Jehovah ne nkyɛn.’ Hwɛ ho kwan kɛse ara a ɔtse dɛm! Nna Jehovah wɔ mbarimba yi mu ahotodo. Ntsi, nna ɔwɔ dɛ Israelfo no yɛ biribiara a mbarimba beenu yi bɛkã dɛ wɔnyɛ no, osiandɛ nna Jehovah nam hɔn do ma Israelfo no akwankyerɛ.

15. Yebesi dɛn akyerɛ dɛ yɛdze akwankyerɛ a Jehovah dze ma hɛn wɔ n’Asɛm Bible no mu yɛ edwuma?

15 Ndɛ, Jehovah kɔ do ara dze akwankyerɛ ma n’asomfo. Kwan kor a ɔfa do ma hɛn akwankyerɛ nye n’Asɛm Bible a ɔdze ama hɛn no. Ɔakyerɛ hɛn kwan pa a yebotum afa do asom no wɔ dɛm nwoma krɔnkrɔn yi mu. Yebesi dɛn akyerɛ dɛ hɛn enyi sɔ akwankyerɛ a yenya fi Nyankopɔn n’Asɛm mu no? Ɔwɔ dɛ yɛgye mber sũa Bible no yie na yɛbɔ mbɔdzen dɛ yɛbɛtse ase. Bisa woho dɛ: ‘Sɛ merekenkan Bible anaa asafo nwoma a, ana misie abotar dwendwen ho? Aso mobɔ mbɔdzen dɛ mebɛyɛ Bible mu nokwar a n’asetse yɛ dzen no ho nhwehwɛmu? Anaa mekenkan ara kɛkɛ?’ (2 Pet. 3:16) Sɛ yenya adagyer dwendwen dza Jehovah rekyerɛkyerɛ hɛn no ho a, ɔbɔboa hɛn ma yɛdze n’akwankyerɛ aayɛ edwuma na yeewie hɛn som edwuma no.​—1 Tim. 4:15, 16.

Nya ahotodo wɔ akwankyerɛ a “akowaa nokwafo nye nyansafo” no dze ma hɛn no mu (Hwɛ nkyekyɛmu 16) *

16. Sɛ “akowaa nokwafo nye nyansafo” no ma hɛn akwankyerɛ na yɛnntse ne nyina ase mpo a, ebɛnadze na ɔbɔboa hɛn ma yaagye ato mu?

16 Jehovah nam kwan fofor do ma n’asomfo akwankyerɛ. Ɔnam “akowaa nokwafo nye nyansafo” no do na ɔyɛ dɛm. (Matt. 24:45) Ɔtɔ da a, bi a akwankyerɛ a akowaa nokwafo no dze bɛma hɛn no, nnyɛ ne nyina na yɛbɛtse ase. Dɛ nhwɛdo no, wobotum ama hɛn akwankyerɛ pɔtsee a ɔbɔboa hɛn ma yaabɔ hɛnho ban aber a atoyerɛnkyɛm esi wɔ beebi a yɛwɔ no. Bi a yebenya adwen dɛ atoyerɛnkyɛm a ɔtse dɛm no runntum nnsi wɔ beebi a yɛwɔ no. Anaa akwankyerɛ bi a wɔdze bɛma aber a yarba bɔn bi retserɛw no bɛma yɛatse nka dɛ wɔyɛ dodow! Sɛ wɔma hɛn akwankyerɛ na yɛtse nka dɛ ɔmmfa hɛnho a, ebɛnadze na ɔwɔ dɛ yɛyɛ? Adze kor a yebotum ayɛ nye dɛ yɛbɔdwendwen mfaso a Israelfo no nyae aber a wotsiee Joshua nye Zerubbabel no ho. Afei so, Bible mu kyerɛwtohɔ afofor a yɛakenkan no pɛn no, yebotum adwendwen ho. Ɔtɔ da a, nna Nyankopɔn n’asomfo binom nya akwankyerɛ bi a wɔ nyimpa enyi do no ɔtse dɛ mbrɛ nyansa biara nnyi mu, naaso obowie ase no nna akwankyerɛ no agye hɔn nkwa.​—Atsɛ. 7:7; 8:10.

MA ESUADZE A ƆWƆ ZECHARIAH N’ENYIDO-ADZEHU NO MU NO NTSENA W’ADWEN MU

17. Ebɛn kwan do na Zechariah n’enyido-adzehu a ɔfa kandzeadua nye ngondua ebien ho no, boaa Jewfo no?

17 Obotum aba dɛ enyido-adzehu a otsĩa enum a Zechariah nyae no nnwar ahen biara dze, naaso ɔboaa Jewfo no ma wɔdze ahokẽka toaa edwuma no do. Dɛmara so na ɔboaa hɔn ma wɔdze enyigye soom Nyankopɔn. Aber a wɔdze esuadze a wonyae fii Zechariah n’enyido-adzehu no mu yɛɛ edwuma no, wohun dɛ Jehovah fi ɔdɔ mu roboa hɔn na ɔrekyerɛ hɔn kwan so. Jehovah nam no sunsum krɔnkrɔn a tum wɔ mu no do boaa hɔn ma wɔtoaa edwuma no do, na iyi maa wɔsanee nyaa enyigye.​—Ezra 6:16.

18. Ebɛn kwan do na Zechariah n’enyi-adzehu no botum aboa wo wɔ w’asetsena mu?

18 Zechariah n’enyido-adzehu a ɔfa kandzeadua nye ngondua ebien ho no botum aboa wo paa wɔ w’asetsena mu. Dɛ mbrɛ yehunii wɔ adzesua yi mu no, enyido-adzehu no botum aboa wo ma eenya ahoɔdzen a edze begyina ɔsoɛrtsia ano. Afei so, obotum aboa wo ma sɛ wo nsɛm tsebea sesa mpo a, akɔ do ara enya enyigye. Nkyii so, ɔbɔboa wo ma eehu dɛ, sɛ wɔdze akwankyerɛ bi ba na enntse ase mpo a, ɔsɛ dɛ inya ahotodo dɛ akwankyerɛ no fi Jehovah hɔ na edze yɛ edwuma. Sɛ ihyia nsɛndzendzen wɔ w’asetsena mu a, ebɛnadze na ɔwɔ dɛ eyɛ? Odzi kan no, twa dza Zechariah hunii no ho mfonyin wɔ w’adwen mu. Enyido-adzehu no ma yehu dɛ Jehovah rohwɛ no nkorɔfo. Afei, fa esuadze a ɔwɔ mu no yɛ edwuma; nya Jehovah no mu ahotodo na fi w’akoma nyina mu som no. (Matt. 22:37) Sɛ eyɛ dɛm a, Jehovah bɔboa wo ma edze enyigye aasom no afebɔɔ.​—Col. 1:10, 11.

NDWOM 7 Jehovah, Hɛn Botan Kɛse

^ nky. 5 Jehovah maa nkɔnhyɛnyi Zechariah nyaa enyido-adzehu ahorow bi a ɔhyɛ nkuran paa. Nna Jehovah no nkorɔfo no rihyia ɔhaw ahorow wɔ nokwar som a nna wɔpɛ dɛ wɔdze si hɔ bio no ho. Naaso dza Zechariah hunii no maa wonyaa ahoɔdzen dze gyinaa tsebea no ano. Sɛ yerihyia nsɛndzendzen mpo a, dɛm enyido-adzehu yi bɔboa hɛn ma yeetum asom Jehovah nokwar mu. Adzesua yi mu no, yɛbɔhwɛ esuadze etsitsir bi a yebotum enya efi Zechariah n’enyido-adzehu a ɔfa kandzeadua nye ngondua ho no mu.

^ nky. 3 Mfe bi ekyir no, wɔ Ambrado Nehemiah n’aber do no, ɔhen fofor bi a no so wɔfrɛ no Artaxerxes bedzii adze na ɔnye Jewfo no dzii no yie paa.

^ nky. 60 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Onua bi ehu dɛ no ho hia dɛ ɔgye tsebea a mpanyinyɛ nye yarba dze aba no do no to mu.

^ nky. 62 MFONYIN NO HO NKYERƐKYERƐMU: Akyerɛbaa bi rodwendwen ho dɛ, dɛ mbrɛ Jehovah boaa Joshua na Zerubbabel no, dɛmara so na Jehovah roboa “akowaa nokwafo nye nyansafo” no.