Skip to content

Skip to table of contents

IKPƐYI ƐLĀ Ō KLƆCƐ ƆMƐ 13

Ɛ̄gbā Ō Gba Ku Ɔkwɛyi Géē Cɛ Gā Uwɔ Gweeye Fiyɛ

Ɛ̄gbā Ō Gba Ku Ɔkwɛyi Géē Cɛ Gā Uwɔ Gweeye Fiyɛ

“Óndú mɛ́mla Ɔwɔicō kú alɔ, A cíkā nēe ī cɛtra uwɔ, lɛ ojīlīmā ce uwɔ, klla cɛ̄tra uwɔ ohígbū ɔfú nɛ̄hi kú uwɔ.”—MAFÚ 4:11.

IJÉ ƆMƐ 31 Oh, Walk With God!

ƆDĀ NƐ ALƆ GÁĀ NWU A *

1-2. Ɔdi gáā ya ku Ɔwɔico kóō miyɛ ɛ̄gbā ō gba ku alɔ a?

 EKO duuma nɛ a lɛ ɛlā néē i hi ka “ɛ̄gbā ō gba” a po, ɔdi gē wa ipu ɔtu ku uwɔ a? A lɔfu gbɛla lɛyikwu ɔyinɛ nɔnyilɔ nōo lɛ okwuukwu kwaajɛ ɛgiyi agodo ku nu yɔ i gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa ŋma ipu ɔtu. Amāŋ, a lɔfu gbɛla lɛyikwu apɔlɛ nōo yɔ i jɔɔnyɛ ɛ̄gbā ō gba ku apɔlɛ ku uwa.

2 Ipu ocabɔ ɛplɛɛpa nyā, ɛjɛɛji uwa yɔ i gba ɛ̄gbā. Ujehofa géē miyɛ ɛ̄gbā ō gba ku uwa? Ó géē miyɛ, ɔdaŋ ku ó cɛtɔha mla ococɛ ku nu, néē klla ya ɔ ipu ihɔtu mɛmla ojilima. Alɔ yihɔtu ku Ujehofa nɛhi. Alɔ jé ku anu cika ō miyɛ ɛ̄gbā ō gba ku alɔ a, alɔ kē dɔka ku ɛhi ku ɛ̄gbā ō gba nɛ alɔ gē je lɛ ɔ a, kóō wɛ ɛ̄nɛ̄ ō lɔhi fiyɛ duu a.

3. Ɔdi nɛ alɔ gáā kɛla lɛyikwu ɔ ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

3 Ipu ikpɛyi ɛlā nyā, alɔ géē kɛla lɛyikwu ɛdɔ ku ɛ̄gbā ō gba nɛ Ujehofa miyɛ ɛpleeko ku igble, klla géē leyi yɛ aya ku ɛ̄gbā ō gba ahata nɛ Ujehofa gē miyɛ icɛ a. Abɔ alɔ yɔ i ya ɛnyā a, alɔ gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ alɔ abɔyi alɔ géē ya, ku ɛ̄gbā ō gba ku alɔ kóō lɔhi fiyɛ a. Alɔ klla géē leyi yɛ ɔdā nōo ya, nɛ ɛ̄gbā ō gba ku ɔkwɛyi gē ya ku alɔ gweeye a.

Ɛ̄GBĀ Ō GBA NƐ UJEHOFA MIYƐ ƐPLEEKO KU IGBLE A

4. Ɛgɛnyá nɛ ācɛ nōo gba Ujehofa ɛ̄gbā gbɔbu ku Ujisɔsi kóō wa ipu ɛcɛ a, mafu kéē yihɔtu klla lɛ ojilima ce Ujehofa a?

4 Gbɔbu ku Ujisɔsi kóō wa ipu ɛcɛ a, ācɛ nōo hayi kpaakpa bɛɛka Ebɛlu, Unowa, Ebraham mla Ujobu a mafu ojilima mla ihɔtu ku uwa lɛ Ujehofa. Ɛgɛnyá a? Oŋma lɛ ō lɛyitaajɛ lɛ Ɔwɔico, ō kpɔtuce ɔ mla ō gwɛɛya lɛ ɔ. Ubáyíbu i da alɔ ɛjɛɛji ɔdā néē cɛgbá ō ya ipu ɛ̄gbā ō gba ku uwa a ŋ. Amáŋ, é ceyitikwu ya ɛjɛɛji ɔfu ku uwa, o ya ɛɛ kéē je owoofu lɛ Ujehofa, ó kē miyɛ ɛ̄gbā ō gba ku uwa. Igbihaajɛ, Ujehofa kē lɛ íne je lɛ ayaayayi ku Ebraham o bu ipu Umosisi. Aíne a kē lɛ ō ya mɛmla ɔwɛ ɛyɛɛyɛyi nɛ Ujehofa dɔka, kéē le gba ɔ ɛ̄gbā nɛ ó géē miyɛ cɛ a.

5. Opiyabɔ nyá ya lɛyikwu ɛ̄gbā ō gba ku ɔkwɛyi, igbihi nɛ Ujisɔsi gekwu klla le heyi ŋma ɔlekwu a?

5 Igbihi nɛ Ujisɔsi gekwu klla le heyi ŋma ɔlekwu a, Ujehofa i leyice ku ācɛ kéē gba ɔ ɛ̄gbā, oŋma lɛ ō lɛyitaajɛ lɛ íne nɛ ó je lɛ ācɛ Isrɛlu a gɛ ŋ. (Uróm 10:4) Ācɛ O Yɛce Ukraist cɛgbá ō yɛce íne ɛpɛpɛ, “íne nɛ̄ Ohɔ́nyɛtá nwū ā.” (Ugal. 6:2) Ɔwɛ néē cɛgbá ō yɛce “íne” nyā a, i wɛ oŋma lɛ ō jé ɔ tu ɛyi mla ō yɛce aíne ɛyɛɛyɛyi ofoofunu ŋ, amáŋ oŋma lɛ ō yɛce ocabɔ ku Ujisɔsi mla ō yɛce aɛlā nɛ ó nwu a. Icɛ duu, Ācɛ O Yɛce Ukraist gē ya ɛjɛɛji ɔfu ku uwa kéē yɔ i yɛce ɔ, o ya kéē ya ku ɔtu kóō he Ujehofa, cɛɛ kéē “lɛ omlɛnyɔ̄ lɛ” lɛ iyi uwa.—Umát. 11:29.

6. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu lɛ itene ŋma ipu ikpɛyi ɛlā nyā a?

6 Abɔ alɔ géē yɔ i kɛla lɛyikwu aya ɛyɛɛyɛyi ku ɛ̄gbā ō gba ku alɔ a, alɔ da iyi alɔ ɔka nyā, ‘Ɛgɛnyá nɛ um ya lɔhi ipu aya nyā ɛ ma?’ A klla lɔfu da iyi uwɔ ɔ̄kā nyā, ‘N ya lɔhi fiyɛ ipu ɛ̄gbā ō gba ku um gla a?’ A cika ō gweeye ohigbu ō jɛ gɔbu nɛ a ya ɛ ma, amáŋ a cɛgbá ō gbɛla lɔɔlɔhi klla gbɔɔkɔ lɛyikwu aya duuma nɛ a cɛgbá ō ya lɔhi fiyɛ a.

ƆDI WƐ ƆWƐ ŌHĪ NƐ ALƆ GĒ BI LE GBA UJEHOFA Ɛ̄GBĀ A?

7. Ɛgɛnyá nɛ Ujehofa gē má ɔkɔ ō gba nōo ŋma ipu ɔtu ku alɔ a?

7 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā eko nɛ alɔ i gbɔɔkɔ lɛ ɔ. Ɛlā ku Ɔwɔico mafu ku ɔkɔ ō gba ku alɔ, lɛbɛɛka ɔtulali néē je eko taajɛ lɛ ɔ ya lɔɔlɔhi, néē bi le gwɛɛya ipu aklɔkpiihɔ mɛmla ipu agbliihɔ nɛhi a igbihaajɛ a. (Aíjē 141:2) Ɔtulali ɔɔma gē bi ocu olɔhi nɛhi wɛɛcɛ, nōo kē he Ɔwɔico ɔtu. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, ɔkɔ nɛ alɔ gē gba ŋma ipu ɔtu a, gē cɛ lɛ “ɔtū gē he Óndú ā,” ɔdaŋ ku alɔ i kóō bi ɛlā alɛwa le gbɔɔkɔ ŋ naana. (Aíit. 15:8; Obla. 33:10) Ó lɛ aɔdā nōo ya nɛ alɔ kpɔtuce ku Ujehofa gē dɔka ō jahɔ tu alɔ, eko nɛ alɔ gē da ɔ ɛgɛ nɛ alɔ yihɔtu nu lɛ, mla ɛgɛ nɛ aɔdā nɛ ó ya lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī a. Ó dɔka ku alɔ da ɔ lɛyikwu aɔdā nōo gē junwalu lɛ alɔ, eyiyoce ku alɔ mla aɔdā nɛ alɔ dɔka a. Gbɔbu ɛɛ ku a géē gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa, á gbɛla kóō géē lɔhi ku a gbɛla lɔɔlɔhi tu ɔdā nɛ a gáā da ɔ a ŋ? Ō ya ɛnyā géē ta uwɔ abɔ ku a gwɛɛya ku “ɔtulalī” nōo lɔhi fiyɛ duu a, lɛ Adā uwɔ nōo yɔ ɔkpanco a.

8. Ɛnɛɛnɛ ɛga nyá nɛ alɔ lɛ ō bi le je owoofu lɛ Ɔwɔico a?

8 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā eko duuma nɛ alɔ je owoofu lɛ ɔ. (Aíjē 34:1) Alɔ gē je owoofu lɛ Ujehofa ŋma lɛ ō da ācɛ ɔhá lɛyikwu ɛgɛ nɛ alɔ yihɔtu nu, klla dɔka aɛnɛɛnɛ uce ō ya ku nu mla aɔdā nɛ ó ya a. Owoofu gē ŋma ɔtu ku ɔcɛ nɛ odee jɛ ɔ eyī. Eko duuma nɛ alɔ lɛ eko taajɛ gbɛla lɛyikwu ɛjɛɛji ɔdā nɛ Ujehofa ya a, alɔ géē má aɔdā alɛwa nōo géē ya ku alɔ je owoofu lɛ ɔ. Uklɔ ku ɔna ō ta a gē je ɛnɛɛnɛ ɛga lɛ alɔ, “ká ālɔ̄ yɔ̄ ī cɛ̄tra Ɔwɔicō ojigógó kóō lɛbɛ̄ɛka ɛya nɛ̄ alɔ yɔ̄ ī gwó a.” (Uhíb. 13:15) Ɛgɛ nɛ alɔ gē gbɛla lɔɔlɔhi ɛɛ ku alɔ gbɔɔkɔ lɛ Ujehofa a, alɔ cɛgbá ō gbɛla lɔɔlɔhi lɛyikwu ɔdā nɛ alɔ géē da ācɛ, nɛ alɔ géē má ipu uklɔ ku ɔna ō ta a. Alɔ dɔka ku ɛgɛ nɛ alɔ gē “cɛ̄tra Ɔwɔicō ku alɔ [nóō] lɛbɛ̄ɛka ɛya nɛ̄ alɔ yɔ̄ ī gwó” lɛ ɔ a, kóō wɛ ɛnɛ oŋma ɛjɛɛji ɔfu ku alɔ. Ɔɔma ya ɛɛ nɛ alɔ gē kɛla mla ɔtu caca, eko doodu nɛ alɔ yɔ i tɔɔna a.

9. Bɛɛka ācɛ ku Isrɛlu eko igble a, ɛgɛnyá nɛ alɔ gē lɛ itene ŋma ōjila ku ujɔ a? Je ocabɔ ku ɛgɛ nɛ ōjila ku ujɔ ta uwɔ abɔ ɛ ma.

9 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā eko duuma nɛ alɔ gā ōjila ku ujɔ. Ɔwɔico je ɔ́da lɛ éwo ku Isrɛlu ɛpleeko ku igble a kahinii: “Ācɛnyīlɔ kú ɔlɛ́ [aa] géē nyɔ̄ í gbā Óndú ā ɛ̄gbā igbɛɛtá ipú iháyí ɛga nɛ̄ [aa] ī gbā Óndú ā ɛ̄gbā ā.” (Obla. 16:16) É cɛgbá ō nyɛɛ hi ɔlɛ uwa mɛmla aɛhɔ néē hi a ta, nɛ ɔcɛ duuma i gáā yɔ i gbo ɔ lɛ uwa ŋ. Amáŋ, Ujehofa cokonu lɛ uwa kahinii: “Ɔ̄cɛ dóódu í gáā mīya ajɛ kú aá ɛpléeko kú ucɛ ɛtɛ́trɛ́tá ā ŋ́.” (Oyɛb. 34:24) Abɔ ācɛ ku Isrɛlu kpɔtuce Ujehofa duudu a, é le yɛ gā ōjila ku ihayi doodu a. Ohigbu ɛnyā, é kē lɛ itene alɛwa, ocabɔ mafu, é nwu ɛlā gɔbu lɛyikwu íne ku Ujehofa, é gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ujehofa ya ɔdā olɔhi lɛ uwa lɛ a, é klla jɔɔnyɛ opiyatɔha mla ācɛ nōo yihɔtu Ujehofa. (Obla. 16:15) Alɔ gē lɛ itene ɛgɛnyā duu ɔdaŋ ku alɔ ceyitikwu ya ɛjɛɛji ɔfu ku alɔ, leyi gwu aɔdā ɛyɛɛyɛyi bonu o ya ɛɛ ku alɔ wa ōjila ku ujɔ. Gbɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ ɔtu géē he Ujehofa lɛ, ɔdaŋ ku alɔ gā ōjila ku ujɔ, le tutu lɔɔlɔhi klla ta aohi nōo le kpii a.

10. Ɔdiya nɛ ijé ō gwo wɛ aya ō cɛgbá nɛhi ku ɛ̄gbā ō gba ku alɔ a?

10 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā, eko duuma nɛ alɔ gwo ijé tɔha mla ayinɛ alɔ ipu ujɔ. (Aíjē 28:7) Ācɛ ku Isrɛlu leyi má ijé ō gwo, kóō wɛ aya ō cɛgbá ku ɛ̄gbā ō gba ku uwa. Udefidi nōo wɛ ɔcɛ́ a fu ācɛ Ulifayi ofu igwo ɛnɛ ce ahata (288) kéē wɛ ācɛ ō gwo ijé ipu igbliihɔ nɛhi a. (1 Uklɔ. 25:1, 6-8) Icɛ, alɔ lɔfu mafu ɛgɛ nɛ alɔ yihɔtu Ɔwɔico lɛ a, oŋma lɛ ō gwo ijé cɛtra ɔ. Alɔ i cɛgbá ō wɛ ācɛ ō je ō gwo ijé lɔɔɔhi gbɔbu ɛɛ ku alɔ ya ɛnyā ŋ. Leyi yɛ ocabɔ nyā: Eko duuma nɛ alɔ gē kɛla, “odúúdú alɔ gē nyíleyī ojigógó,” amáŋ ɔɔma i gē ci alɔ ŋma ō kɛla ipu ujɔ mla ipu uklɔ ku ɔna ō ta ŋ. (Ujɛ́m. 3:2) Ɔwɛ ekponu ɔɔma, alɔ lɔfu gwo ijé cɛtra Ujehofa gla, ɔdaŋ ku alɔ ka ō gbɛla ku alɔ i jé ō gwo ijé lɔhi ŋ.

11. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Aíjē Kú Ɛ̄gbā 48:13 ka a, ɔdiya nɛ alɔ cika ō lɛ eko taajɛ cɛɛ ku alɔ mla apɔlɛ ku alɔ kóō klɔcɛ ku Ubáyíbu a?

11 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā eko duuma nɛ alɔ klɔcɛ ku ɛlā ku nu klla nwu ayipɛ ɔlɛ alɔ lɛyikwu ɔ. Ɛ̄cī Usabati, ācɛ ku Isrɛlu i gē ya uklɔ duuma ŋ, é gē ya ku ɛma ku uwa mla Ujehofa kóō le lɔfu. (Oyɛb. 31:16, 17) Ācɛ nōo hayi kpaakpa ipu uwa a nwu ayipɛ ɔlɛ uwa lɛyikwu Ujehofa mɛmla ɛgɛ nɛ ó ya ɔdā olɔhi lɛ uwa lɛ a. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, alɔ cɛgbá ō lɛ eko taajɛ jé ɛlā ku Ɔwɔico klla klɔcɛ ku nu. Ɛnyā wɛ ipu ɛ̄gbā nɛ alɔ gē gba Ujehofa a, ó kē i ya ku alɔ tubla ɔ ajaajɛ fiyɛ. (Aíjē 73:28) Eko duuma nɛ alɔ mla apɔlɛ ku alɔ kē klɔcɛ tɔha, alɔ géē ta ayipɛ ɔlɛ alɔ abɔ kéē lɛ ɛma olɔhi mla Adā alɔ nōo yihɔtu alɔ nōo yɔ ɔkpanco a.— Aíjē Kú Ɛ̄gbā 48:13.

12. Ɔdi nɛ alɔ nwu ŋma ɛgɛ nɛ Ujehofa má ācɛ nōo yuklɔ ku aklɔkpiihɔ a?

12 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gba abɔ alɔ yɔ i gwo aɛga ō gba ɛ̄gbā klla teyi tu uwa a. Ubáyíbu mafu ku uklɔ ku aklɔkpiihɔ ō gwo mla ō ya aɔdā nōo yɔ ipu nu a wɛ ‘uklɔ ō tiihɔ.’ (Oyɛb. 36:1, 4) Icɛ duu, Ujehofa gē má uklɔ ku Agbla ku Ajɔɔcɛ ō gwo mla aɔlɛ ɛyɛɛyɛyi ɔhá kéē wɛ ipu ɛ̄gbā ō gba ku alɔ. Ayinɛ alɔ ōhī gē lɛ eko taajɛ ya auklɔ nōo yɔ nyā. Otabɔ ō cɛgbá nyā néē yɔ i je lɛyikwu uklɔ ku Ajɔɔcɛ a i jɛ uwɔ eyī ŋ? Ó lɛ aafu ŋ, é gē yuklɔ ku ɔna ō ta a duu. Ōhī ku uwa kóō lɔfu dɔka ō wɛ ācɛ ō gbɔbu ɔna ō ta. Anyakwɔcɛ ku ujɔ lɔfu mafu ka é yɔ i je otabɔ lɛyikwu uklɔ ku ɔlɛ ō gwo nyā, eko duuma néē jɛga lɛ ayinɛ nōo yɔ i ceyitikwu je otabɔ ipu aya nyā a, kéē kwu piya ācɛ ō gbɔbu ɔna ō ta eko duuma néē le cika jɛ. Ɔdaŋ ku alɔ jé ō yuklɔ ku ɔlɛ ō gwo amāŋ ku alɔ i jé ŋ naana, ɛjɛɛji alɔ lɔfu ya ukpɛ ku alɔ, oŋma lɛ ō lɛ aɔlɛ ku ɛga ō gba ɛ̄gbā nyā tu yeŋee klla yɔ i ta uwa bi.

13. Ɛgɛnyá nɛ alɔ cika ō má ɛhi nɛ alɔ gē je, o ya ɛɛ ku alɔ je otabɔ lɛyikwu uklɔ ku Ajɔɔcɛ a?

13 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā, eko duuma nɛ alɔ je otabɔ lɛyikwu uklɔ ku Ajɔɔcɛ a ō bu ipu ɛhi ō je. Ācɛ ku Isrɛlu jé ka eko duuma néē gē gā Ujerusalɛm ku ucɛ ku onyata a, ka é cika ō ta abɔ anca gā iyɔbu Ujehofa ŋ. (Obla. 16:16) É cɛgbá ō nyɔ mɛmla ɛhi néē gē je oŋma lɛ ɔdā néē lɛ a. Oŋma lɛ ō ya ɛnyā, é le mafu ka ɛjɛɛji ɔdā nɛ Ujehofa ya lɛ uwa a jɛ uwa eyī nɛhi. Ɛgɛnyá nɛ alɔ géē mafu ku alɔ yihɔtu Ujehofa, ka ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó klla yɔ i ya lɛ alɔ a jɛ alɔ eyī a? Ɔwɛ éyi wɛ ō bi ije le je otabɔ ipu ujɔ ku alɔ, mla ō je otabɔ ipu uklɔ néē gē ya ipu oduudu ɛcɛ a, ɛgɛ nɛ ɔfu ku alɔ jɛ lɛ a. Ɔyikpo Upɔlu lɛ ɔ teyi peee ɔwɛ ɛgɛnyā kahinii: “Ɔ́dāŋ ka aá gē yá ɔtūcaca kú aá je ɛhi lɛ Ɔwɔicō, ɛhi nɛ̄ aá je ā géē he Ɔwɔicō ɔtū. Ɔ́ɔmā wɛ ka aá gē je ɛ́gɛ́nɛ̄ aá lɛ ā. Ɔwɔicō ī leyīce aá kú aá je ŋmá ɔdā nɛ̄ aá lɛ ŋ́ mā ŋ́.” (2 Ukɔ́r. 8:4, 12) Ɛhi duuma nɛ alɔ je ŋma ipu ɔtu a gē jɛ Ujehofa eyī nɛhi, ɔdaŋ nōó kóō le ligii naana.—Umák. 12:42-44; 2 Ukɔ́r. 9:7.

14. Ɛgɛ nɛ ɔkpá ku Aíita 19:17 ka a, ɛgɛnyá nɛ Ujehofa gē má otabɔ nɛ alɔ gē je lɛ ayinɛ alɔ nɛ ɛgbá ce uwa a?

14 Alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā, eko duuma nɛ alɔ je otabɔ lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist ɔmpa alɔ nɛ ɛgbá ce uwa. Ujehofa cokonu ku ācɛ ku Isrɛlu nōo gē ya ɛgbá ku ācɛ ō gbɛha lɛ uwa a, anuɔ géē cila uwa ule. (Obla. 15:7, 10) Ku ɛlā ɔkwɛyi a, eko duuma nɛ alɔ lɛ otabɔ je lɛ ayinɛ nɛ ɛgbá ce uwa, Ujehofa gē má ɔ ku anuɔ nɛ alɔ ya ɔ ɛhi a. (Jé Aíita 19:17.) Ocabɔ mafu, eko nɛ Upɔlu yɔ agba a, Ācɛ O Yɛce Ukraist ŋma Ufilipayi tu ɛhi ɛhɔ fu ɔ, Upɔlu kɛla lɛyikwu ɛhi a kahinii: “Aɔ́dā ɛhi ā lɛbɛ̄ɛka ɛya . . . nēé gwó lɛ Ɔwɔicō ā, nōó mīyɛ, nōo kē he ɔ́ ɔtū.” (Ufíl. 4:18) Gbɛla lɛyikwu ācɛ nōo yɔ ipu ujɔ ku uwɔ a, ku a da iyi uwɔ ɔka, ‘Ó lɛ ɔcɛ duuma nɛ um tabɔ gla a?’ Ɔtu gē he Ujehofa eko duuma nɛ ó má ku alɔ bi eko ku alɔ, ɔfu, ɔdā nɛ alɔ jé mla aɔdā agbenu ku alɔ le je otabɔ lɛ ācɛ nɛ ɛgbá ce uwa a. Ó gē má ɔ kóō wɛ ipu ɛ̄gbā ō gba ku alɔ.—Ujɛ́m. 1:27.

Ɛ̄GBĀ Ō GBA KU ƆKWƐYI GĒ YA KU ALƆ GWEEYE

15. Ɛ̄gbā ō gba ku ɔkwɛyi cɛgbá eko mla ō ceyitikwu, amáŋ ɔdiya nōó wɛ iyo nōo gbɛnu ŋ ma?

15 Ɛ̄gbā ō gba ku ɔkwɛyi cɛgbá eko mɛmla ō ceyitikwu. Amáŋ, ó lɛbɛɛka iyo nōo gbɛnu ŋ. (1 Ujɔ́n. 5:3) Ɔdiya? Ohigbu ku alɔ gē gba Ujehofa ɛ̄gbā oŋma lɛ ihɔtu nɛ alɔ lɛ lɛ ɔ a. Leyi yɛ ɔyipɛ nɛ̄ŋcɛ́ éyi nōo dɔka ō je odee lɛ adā nu. Ó lɔfu lɛ eko taajɛ lɔɔlɔhi, yɔ i le pi ifoto oheyifuu éyi tu ɔkpá. Ɔyi a i gáā cɔnu ohigbu eko nɛ ó le taajɛ ya ɔdā ɔɔma ŋ. Ó yihɔtu ku adā nu, ó kē gweeye nɛhi ō je ɛhi ɔɔma lɛ ɔ. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, ohigbu ihɔtu nɛ alɔ lɛ lɛ Ujehofa a, alɔ gē gweeye ō lɛ eko taajɛ klla ceyitikwu ō ya aya ku alɔ ipu ɛ̄gbā ō gba ku ɔkwɛyi.

16. Ɛgɛ nɛ Ācɛ Uhíbru 6:10 ka a, ɛgnɛyá nɛ ɔtu gē ya Ujehofa lɛyikwu ɔdā nɛ eyeeye ku alɔ, gē ceyitikwu ya o ya ɛɛ kóō gweeye a?

16 Adā mla ɛ́nɛ́ nōo yihɔtu ayipɛ ɔlɛ uwa, i gē leyice ɛdɔ ɛhi ekponu ŋma ɛgiyi ayipɛ ɔlɛ uwa ŋ. É jé ka ɔdā nɛ ayipɛ ɔlɛ uwa ya gla a wɛ ɛyɛɛyɛyi. Ɔwɛ ekponu ɔɔma, Adā alɔ nōo yɔ ɔkpanco a jé ɔdā nɛ eyeeye ku alɔ ya gla mla ɛ̄nɛ̄ alɔ i ya gla ŋ. Á jé ŋ, ó lɛ ɔdā alɛwa nɛ a ya fiyɛ ācɛ nɛ a jé klla yihɔtu uwa a. Amāŋ, á kē lɔfu ya fu ajɛ ācɛ ɔhá gla a ŋ, á jé ŋ ohigbu ku a yɔ i je hila okplicii, a yɔ i doōcē amāŋ ohigbu ɛgbá ku apɔlɛ ku uwɔ. A cɛ lɛ abɔ hɛ uwɔ iyē ŋ. (Ugal. 6:4) Ujehofa i gáā je mlanyi uklɔ nɛ a ya a ŋ. Ɔdaŋ ku a yɔ i ya ɛjɛɛji ɔfu ku uwɔ mla ɔtu ō yeŋee, Ujehofa géē gweeye. (Jé Ācɛ Uhíbru 6:10.) Ujehofa gē má ɛlá nɛ a gē gbo ipu ɔtu ku uwɔ a. Ujehofa dɔka ku alɔ yɔ i gweeye mla ɛ̄gbā ō gba nɛ alɔ je lɛ ɔ gla a .

17. (a) Ɔdaŋ ka aya ku ɛ̄gbā ō gba ku alɔ ōhī yɔ i lɔnɔ tu alɔ, ɔdi nɛ alɔ lɔfu ya a? (b) Ɛgɛnyá nɛ éyi ku aɔdā nōo yɔ ipu ikpati nōo kahinii: “ Ya Ku Eeye Ku Uwɔ Kóō Yɔ I Nwune Tōōtɔ̄ɔ̄” ta uwɔ abɔ ɛ ma?

17 Ɔdi nɛ alɔ lɔfu ya ɔdaŋ ka aɔdā ōhī nɛ alɔ kɛla lɛyikwu ɔ anaana gē lɔnɔ tu alɔ ō ya, bɛɛka oklɔcɛ ku abɔyi alɔ amāŋ uklɔ ku ɔna ō ta? Ɔdaŋ ku alɔ gē ceyitikwu bi uwa le yuklɔ eko doodu, alɔ géē jɔɔnyɛ nu klla lɛ itene ŋma anu nɛhi. Alɔ lɔfu lɛ ɛ̄gbā ō gba ku alɔ gbla ɔdā ōhī, bɛɛka iyē ō nadaa amāŋ ɔdā ō bi le gwo ijé a. Ɔdaŋ ku alɔ i yɔ i na iyē daa amāŋ bi ɔdā ō gwo ijé a le yuklɔ eko doodu ŋ, alɔ i gáā jɛ gɔbu ŋ. Amáŋ, ɔdaŋ ku alɔ kwu uwa i piya ɔdā nɛ alɔ gē ya ɛ̄cī doodu bɛɛ? Aflɛyi, a lɔfu bi uminiti ō kpii le ya ɔ, amáŋ igbihaajɛ a lɔfu gbɔɔ ō bi eko nwune le ya ɔ. Abɔ alɔ yɔ i má ɔdā olɔhi nōo yɔ i bɛɛcɛ ŋma ō ceyitikwu ku alɔ a, alɔ géē gbɔɔ ō ya ɔtu caca lɛyikwu eko nɛ alɔ le taajɛ lɛ ɔ a, klla jɔɔnyɛ nu fiyɛ. A bi ocabɔ nyā le yuklɔ ipu ɛ̄gbā ō gba ku uwɔ gla a?

18. Ɔdi wɛ ɔdā ō cɛgbá fiyɛ duu nɛ alɔ ya gla a, ɔdi kē gáā bɛɛcɛ ŋma anu ɔdaŋ ku alɔ le ya lɛ a?

18 Ō ceyitikwu ya ɛjɛɛji ɔfu ku alɔ ipu ō gba Ujehofa ɛ̄gbā, wɛ ɔdā olɔhi fiyɛ duu nɛ alɔ ya gla a. Ɔdaŋ ku alɔ le ya lɛ a, alɔ géē lā oyeeyi nɛ alɔ géē jɔɔnyɛ ku nu, klla lɛ eyiyoce ō gba Ujehofa ɛ̄gbā ogboogboo ɛcɛ. (Aíit. 10:22) Alɔ lɛ ɛbɔ ku ɔtu babanya ohigbu ku alɔ jé, ka Ujehofa gē ta ācɛ nōo gē gba ɔ ɛ̄gbā a abɔ, eko duuma néē yɔ ipu unwalu. (Ayis. 41:9, 10) Ó lɛ aɔdā olɔhi ɛyɛɛyɛyi nōo gē cɛ lɛ alɔ gweeye ō je ɛ̄gbā ō gba lɛ Adā alɔ, nōo yihɔtu alɔ nōo ‘cika jɛ ō miyɛ ō cɛtra mla ojilima’, ŋma ɛgiyi ɛjɛɛji ɔdā nɛ ó ya a!—Mafú 4:11.

IJÉ ƆMƐ 24 Come to Jehovah’s Mountain

^ par. 5 Abɔ ó wɛ Ujehofa ya ɛjɛɛji odee a, ó cɛgbá ku alɔ gba ɔ ɛ̄gbā. Ujehofa gē miyɛ ɔdā nɛ alɔ gē ya o ya ɛɛ ku alɔ gba ɔ ɛ̄gbā a, ɔdaŋ ku alɔ gē lɛyitaajɛ lɛ aíne mɛmla ukɔ́ ku nu. Ipu ikpɛyi ɛlā nyā, alɔ géē kɛla lɛyikwu aya ɛyɛɛyɛyi ahata ku ɛ̄gbā nɛ alɔ gē gba Ujehofa a. Alɔ géē nwu ɛgɛ nɛ alɔ géē ya lɔhi fiyɛ ipu ō ya aɔdā ahata nyā, mla ɛgɛ néē géē ta alɔ abɔ lɛ eeye a.