1, 2) Kana avaha le Jehovaske pre dzeka?

 ČO SI predstavíš, keď počuješ slovo „uctievanie“? Možno si predstavíš pokorného brata, ktorý kľačí pri posteli a vrúcne sa modlí k Jehovovi, alebo rodinu, ktorá sa teší z toho, že si spolu študujú Bibliu.

² V obidvoch prípadoch ide o uctievanie. Ako sa Jehova na ich uctievanie pozerá? Ak ho milujú, majú ho v úcte a žijú tak, ako sa mu to páči, prijíma ho. Aj my Jehovu veľmi milujeme. Vieme, že si zaslúži, aby sme ho uctievali, a chceme to robiť čo najlepšie.

3) Pal soste vakeraha andre kada člankos?

³ V tomto článku si ukážeme, aké uctievanie Jehova prijímal v staroveku, a povieme si o ôsmich činnostiach, ktoré patria k uctievaniu Jehovu dnes. Zamyslíme sa nad tým, ako sa v nich môžeme zlepšiť a prečo môžeme byť šťastní, keď uctievame Jehovu správnym spôsobom.

4) Sar presikavenas le Jehovaske o kamiben the e paťiv andre čirlatuňi doba?

⁴ V predkresťanskej dobe uctievali Jehovu napríklad Ábel, Noe, Abrahám a Jób. Ako mu dávali najavo svoju lásku a úctu? Tak, že ho poslúchali, verili v neho a prinášali mu obete. V Biblii sa nepíše, ako  konkrétne ho mali uctievať. Ale určite robili všetko pre to, aby sa Jehovovi páčili, a on ich uctievanie prijímal. Neskôr dal Abrahámovým potomkom mojžišovský Zákon, ktorý obsahoval konkrétne pokyny, ako si praje, aby ho uctievali.

5) So kampelas, kaj te keren o kresťana?

⁵ Po Ježišovej smrti a vzkriesení už Jehova od svojich služobníkov nevyžadoval, aby sa riadili mojžišovským Zákonom. (Rim. 10:4) Kresťania mali poslúchať nový zákon – „Kristov zákon“. (Gal. 6:2) Nebolo potrebné, aby sa ho učili naspamäť alebo sa držali nejakého dlhého zoznamu príkazov a zákazov. Mali napodobňovať Ježiša a žiť podľa toho, čo učil. Aj dnes sa kresťania zo všetkých síl snažia napodobňovať Krista, aby sa páčili Jehovovi a mohli „nájsť občerstvenie“. (Mat. 11:29, pozn. pod čiarou)

6) So kampel, kaj te keras?

⁶ Teraz sa zameriame na osem činností, ktoré patria k uctievaniu Jehovu. Pri každej z nich si polož otázky: Aký pokrok som už urobil? A čo by som mohol robiť lepšie? Zo svojho pokroku sa môžeš tešiť. Ale zároveň pros Jehovu, aby ti pomohol vidieť, v čom by si sa ešte mohol zlepšiť.

7) Sar hin le Jehovaske, te pes ke leste modľinas?

⁷ Jehovu uctievame, keď sa k nemu modlíme. V Biblii sú naše modlitby prirovnané k dobre pripravenému kadidlu, ktoré sa predkladalo vo svätostánku a neskôr v chráme. (Žalm 141:2) Vôňa kadidla bola Jehovovi príjemná. Podobne „mu robí radosť“, keď sa k nemu modlíme zo srdca, aj keď používame iba jednoduché slová. (Prísl. 15:8; 5. Mojž. 33:10) Môžeme si byť istí, že Jehova je rád, keď z našich modlitieb cíti, že ho milujeme a sme mu vďační. Chce, aby sme mu hovorili o svojich obavách a túžbach. Keď sa budeš najbližšie modliť, mohol by si si dopredu premyslieť, čo povieš svojmu nebeskému Otcovi? Tak bude tvoja modlitba ako dobre pripravené kadidlo.

8) Sar šaj ašaras le Devles?

⁸ Jehovu uctievame, keď ho chválime. (Žalm 34:1) Ako môžeme Jehovu chváliť? Jeden spôsob je ten, že sa s druhými rozprávame o tom, aké má krásne vlastnosti a aké úžasné veci robí. K chvále nás podnecuje vďačnosť. Keď si nájdeme čas, aby sme rozjímali o Jehovovej dobrote a o tom všetkom, čo pre nás robí, vždy budeme mať veľa dôvodov, aby sme ho chválili. Ďalší vynikajúci spôsob, ako môžeme „prinášať Bohu obeť chvály, čiže ovocie svojich pier“, je, keď o ňom hovoríme s druhými v službe. (Hebr. 13:15) Tak ako by sme si mali dopredu premyslieť, čo povieme Jehovovi v modlitbe, mali by sme sa dobre pripraviť aj na to, čo povieme ľuďom v službe. Chceme, aby bola naša „obeť chvály“ čo najlepšia, a preto keď zvestujeme, dávame do toho celé srdce.

9) So lačho hin amen olestar, te phiras pro zhromažďeňa avka sar o Izraelčana? Phen, so tuke den o zhromažďeňa.

 ⁹ Jehovu uctievame, keď chodíme na zhromaždenia. Izraeliti v staroveku dostali príkaz: „Trikrát v roku majú všetci vaši muži predstúpiť pred Jehovu, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyberie.“ (5. Mojž. 16:16) To znamenalo, že v tom čase zostali ich domy a polia nestrážené. Ale Jehova im sľúbil: „Nikto nezatúži po tvojej krajine, keď tri razy v roku pôjdeš pred Jehovu, svojho Boha.“ (2. Mojž. 34:24) Ako boli Izraeliti odmenení za to, že sa spoľahli na Jehovu a išli na sviatky? Mohli ešte lepšie pochopiť Boží Zákon, uvažovať o tom, ako sa o nich Boh stará, a prežiť príjemné chvíle so spoluveriacimi. (5. Mojž. 16:15) Podobne aj nás Jehova odmení, keď sa snažíme byť na každom zhromaždení, hoci nás to stojí určité obete. A keď si pripravíme stručné, zmysluplné komentáre, Jehova má z toho veľkú radosť.

10) Soske giľavas le Jehovaske?

¹⁰ Jehovu uctievame spevom. (Žalm 28:7) Pre Izraelitov bol spev dôležitou súčasťou uctievania. Kráľ Dávid poveril 288 Lévitov, aby slúžili v chráme ako speváci. (1. Kron. 25:1, 6–8) Aj my môžeme chváliť Jehovu spevom a tak mu dávať najavo, že ho máme radi. A nezáleží na tom, či vieme dobre spievať. Je to podobné ako s hovorením. Aj keď pri ňom „často robíme chyby“, neodradí nás to od toho, aby sme hovorili v zbore a v službe. (Jak. 3:2) Podobne ani to, že možno nemáme najlepší hlas, by nás nemalo odradiť, aby sme chválili Jehovu spevom.

11) Soske kampel te arakhel o časos, kaj te sikhľuvas andal e Biblija la fameľijaha? (Žalm 48:13)

¹¹ Jehovu uctievame, keď študujeme Bibliu a učíme o ňom svoje deti. V sabat mohli Izraeliti odložiť nabok svoje každodenné činnosti a využiť ten čas na to, aby si posilňovali vzťah k Jehovovi. (2. Mojž. 31:16, 17) Rodičia, ktorí poslúchali Jehovu, učili o ňom svoje deti a hovorili im, ako sa o nich stará. Aj my si musíme vyhradzovať čas na čítanie a štúdium Biblie. Je to súčasť nášho uctievania a približuje nás to k Jehovovi. (Žalm 73:28) A keď si študujeme Bibliu spolu s deťmi, pomáhame tejto novej generácii vnímať Jehovu ako skutočného priateľa a milujúceho Otca. (Prečítajte Žalm 48:13.)

12) So sikhľuvas olestar, sar o Jehovas dikhelas pre buťi pro svato stanos?

¹² Jehovu uctievame, keď staviame miesta uctievania a staráme sa o ne. Keď sa vyrábal svätostánok a všetko jeho zariadenie, Jehova sa na to pozeral ako na svätú službu. (2. Mojž. 36:1) Rovnako sa dnes pozerá na výstavbu sál Kráľovstva a ďalších našich budov. Niektorí bratia a sestry venujú tejto dôležitej práci veľa času. Ceníš si to, čo robia? Nezanedbávajú ani zvestovateľskú službu a niektorí chcú byť dokonca priekopníkmi. Ak spĺňajú požiadavky, starší radi schvália ich prihlášku. Dajú tak najavo, že podporujú stavebnú  činnosť Božej organizácie. Aj keď možno s prácou na stavbách nemáme veľa skúseností, všetci môžeme urobiť niečo pre to, aby boli naše miesta uctievania čisté a v dobrom stave.

13) Sar dikhas pro love, so davkeras le Jehovaske?

¹³ Jehovu uctievame, keď finančne podporujeme našu činnosť. Izraeliti nemali „predstúpiť pred Jehovu s prázdnymi rukami“. (5. Mojž. 16:16) Mali priniesť dar podľa svojich možností. Tak mohli prejaviť Jehovovi vďačnosť za všetko, čo pre nich robí. Ako môžeme my prejaviť Jehovovi svoju lásku a vďačnosť? Napríklad tak, že podľa svojich možností finančne podporujeme svoj zbor a celosvetovú činnosť. Apoštol Pavol napísal: „Dávanie je cenné zvlášť vtedy, ak to človek robí ochotne. Každý má dávať podľa toho, čo má, nie podľa toho, čo nemá.“ (2. Kor. 8:4, 12) Jehova si cení aj ten najmenší dar, ktorý dáme zo srdca. (Mar. 12:42–44; 2. Kor. 9:7)

14) Sar o Jehovas dikhel pre ada, te pomožinas phralenge pheňenge? (Príslovia 19:17)

¹⁴ Jehovu uctievame, keď pomáhame bratom a sestrám. Jehova sľúbil Izraelitom, že keď budú štedrí k chudobným, odmení ich. (5. Mojž. 15:7, 10) Vždy, keď pomôžeme spolukresťanovi, ktorý to potrebuje, Jehova to vníma ako dar preňho. (Prečítajte Príslovia 19:17.) Napríklad keď Filipania poslali Pavlovi do väzenia dar, Pavol o ňom povedal, že je to „obeť, ktorá sa páči Bohu“. (Fil. 4:18) Zamysli sa nad bratmi a sestrami vo svojom zbore. Komu z nich by si mohol pomôcť? Jehovovi sa páči, keď využívame svoj čas, energiu, schopnosti a hmotné prostriedky na to, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Považuje to za súčasť nášho uctievania. (Jak. 1:27)

15) Soske amenge nane pharo, te das le Jehovaske amaro časos the zor?

¹⁵ Uctievať Jehovu si vyžaduje čas a úsilie. Ale nie je to pre nás zaťažujúce, lebo Jehovu milujeme. (1. Jána 5:3) Predstav si chlapčeka, ktorý chce svojmu ockovi niečo dať. Rozhodne sa, že mu nakreslí obrázok. Možno ho kreslí celé hodiny, ale neľutuje ten čas, lebo má svojho ocka rád a chce ho potešiť. Aj my máme radi Jehovu, preto sme šťastní, keď ho môžeme uctievať, a neľutujeme čas a energiu, ktorú nás to stojí.

16) Sar o Jehovas dikhel pre ada, so predal leste keras? (Hebrejom 6:10)

¹⁶ Milujúci rodičia neočakávajú od všetkých svojich detí to isté. Vedia, že každé dieťa je iné. Aj náš nebeský Otec vie, že každý z nás má iné okolnosti. Možno toho zvládaš viac ako tvoji priatelia. Alebo, naopak, pre svoj vek, zdravotný stav alebo rodinné povinnosti nemôžeš robiť toľko čo druhí. Ak je to tak, netráp sa tým. (Gal. 6:4) Jehova nezabudne na tvoju prácu. Keď robíš, čo môžeš, a robíš to zo správnej pohnútky, veľmi sa z toho teší. (Prečítajte Hebrejom 6:10.) Jehova vidí dokonca aj to, čo by si preňho chcel robiť, keby si mohol. Chce, aby sme  boli šťastní a spokojní s tým, čo preňho v rámci svojich možností môžeme robiť.

17) (a) So šaj keras, te hin amenge pharo vareso te kerel? (b) Dikh o ramčekos „Činnosti, ktoré prispievajú k šťastiu“. So kolestar tuke anel radišagos?

¹⁷ Čo ak je pre nás ťažké robiť niečo z toho, o čom sme hovorili, napríklad mať osobné štúdium alebo chodiť do služby? Možno zistíme, že čím viac sa tomu venujeme, tým väčšiu radosť z toho máme a tým viac nám to dáva. Funguje to podobne ako napríklad s cvičením alebo s hrou na hudobnom nástroji. Keby sme sa tomu venovali len občas, veľký pokrok by sme neurobili. Ale čo keby sme cvičili každý deň? Zozačiatku by to možno bolo iba niekoľko minút a postupne by sme ten čas predlžovali. Keby sme videli, ako sa zlepšujeme, na každé cvičenie by sme sa tešili a viac by nás to bavilo. Mohol by si to vyskúšať aj s duchovnými činnosťami?

18) So kampel mek buter te kerel andro dživipen a so amenge oda anela?

¹⁸ Uctievať Jehovu celým srdcom je to najdôležitejšie, čo môžeme robiť. Vďaka tomu sme šťastní, náš život má zmysel a máme nádej, že budeme môcť Jehovu uctievať večne. (Prísl. 10:22) Aj keď zažívame problémy, máme vnútorný pokoj, lebo vieme, že Jehova je s nami. (Iz. 41:9, 10) Máme veľa dôvodov na radosť, keď uctievame nášho milujúceho Otca, ktorý si zaslúži „slávu, česť a moc“. (Zjav. 4:11)