Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 13

Naʼni makuwáánʼ gagi índo̱ nduʼyamajkuíí xóo gíʼmaa Dios

Naʼni makuwáánʼ gagi índo̱ nduʼyamajkuíí xóo gíʼmaa Dios

“Jeobá Dios ndrígúxu̱, ikháán kaʼyaaʼ matandrígú gamajkhu, dí maguma mba̱a̱n ga̱jma̱a̱ matrigú tsiakii” (APOC. 4:11).

AJMÚÚ 31 Xátatsiʼñáʼ Jeobá

RÍ MUʼNIGAJMAA *

1, 2. Ndiéjunʼ eyóoʼ muʼni mu Dios magruigú dí nduʼyamajkuíí rá.

 NDIÉJUNʼ tatsaʼwáminaʼ ikháán índo̱ natadxawíín ajngáa dí mbiʼyamajkuíí rá. Mbáa natatsaʼwáminaʼ rí mbáa ndxájulú nasmbátigoo náa mijngii xiáwuu naʼtákáñuu Jeobá ga̱jma̱a̱ naʼthúu̱n xúgíʼ dí gíwanʼ náa a̱jkiu̱u̱n. O natatsaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numún mbáa guʼwíin bi̱ kúwá runigajmaa Biblia.

2 Bi̱ niʼthá náa a̱jma̱ xkri̱da rígi̱, kúwá ruyamajkuíí Jeobá. Lá nagruigú dí nduyamajkuíí xúʼko̱ xáʼ. Xúʼko̱, nagruigú á mu nuni xó má nandoo ikhaa ma̱ngaa á mu nusngajma ngajua ga̱jma̱a̱ gamajkhu. Numuu rí nandulú kuʼyáá wéñuʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ nduʼyáá dí ikhaa kaʼyoo mbuʼyamajkuíí, nandulú mbuʼyamajkuíí májánʼ xó má eʼngo̱o̱.

3. Ndiéjunʼ gajmañulú náa artículo rígi̱ rá.

3 Náa artículo rígi̱, muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu náa rí ninigu̱u̱ʼ xóo ndiyamajkuíí Jeobá nákha wájyúuʼ ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá mbá migiñuʼ rí xóo nanigu̱u̱ʼ mbuʼyamajkuíí rí mbiʼi xúgi̱. Índo̱ gúʼgua̱ ruʼnigajmaa, gundxaʼwámíjná xóo gándoo mbuʼyamajkuíí itháan májánʼ. Ma̱ngaa mbuʼyáá ndíjkha rí mbuʼyamajkuíí xó gíʼmaa naʼni makuwáánʼ gagi.

XÓO NDIYAMAJKUÍÍ NÁKHA WÁJYÚUʼ RÍ IKHAA NINIGU̱U̱ʼ

4. Nákha xóó tséʼkha̱ Cristo, xú káʼnii nisngajma xa̱bi̱i̱ Jeobá dí nindúún kuyáá ga̱jma̱a̱ ndiyamajkuíí rá.

4 Nákha xóó tséʼkha̱ Cristo, xa̱bekha bi̱ niguájun jmbu xóo Abel, Noé, Abrahán ga̱jma̱a̱ Job nisngajma dí nindúún kuyáá ga̱jma̱a̱ ndiyamajkuíí Jeobá. Xóo nini xá. Índo̱ ikhiin ninimbu̱ún, tsiakii dí nini ga̱jma̱a̱ fe dí niguaʼdáá. Náa Biblia na̱nguá eʼthí mbájmbu xú káʼnii phú ndiyamajkuíí Jeobá. Mú nakujmaa kaʼwu dí nini xúgíʼ xóo eʼngo̱o̱ mbuyamajkuíí ga̱jma̱a̱ ikhaa nigruigú. Nda̱wa̱á, Dios nixnúu Xtángoo Moisés rí maxnúún bi̱ naguwáʼ náa e̱ji̱i̱n Abrahán. Náa Xtángoo rígi̱ niʼthún mbájmbu xú káʼnii nindoo mbiʼyamajkuíí.

5. Xú káʼnii nixtiʼkhuu rí xóo phú gíʼmaa mbiʼyamajkuíí Dios nda̱wa̱á dí nikháñuu ga̱jma̱a̱ nituxi̱i̱ Jesús rá.

5 Nda̱wa̱á dí nikháñuu ga̱jma̱a̱ nituxi̱i̱ Jesús, Jeobá nánguá nitsudiin xa̱bi̱i̱ munimbu̱ún Xtángoo dí nikhánáá Moisés (Rom. 10:4). Bi̱ ni̱ndxu̱ún cristianos ndiyóoʼ munimbu̱ún i̱mba̱ nuxi̱ʼ xtángoo, ikhaa ninindxu̱u̱ “xtángoo ndrígóo Cristo” (Gál. 6:2). Ikha jngóo itháan má ndiyóoʼ mbuyaridáá Jesús ga̱jma̱a̱ muni dí ikhaa niʼsngáa, nánguá ndiyóoʼ magida̱ʼ edxu̱ún mbá lista náa na̱ʼkha̱ xúgíʼ kiʼtáñajunʼ ga̱jma̱a̱ rí xúgíʼ dí ragíʼmaa muni. Rí mbiʼi xúgi̱ cristianos nuni xó má eʼngo̱o̱ mbuyaridáá Cristo mu xúʼko̱ muni rí nanigu̱u̱ʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ rí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱ún (Mat. 11:29).

6. Xú káʼnii gándoo gambáyulú artículo rígi̱ rá.

6 Índo̱ gídxúʼ ratayáá rí xóo eʼyamajkuíí Jeobá, atraxi̱mínáʼ: “Lá niniminaʼ mbayamajkuu itháan májánʼ Dios rá. Ma̱ndoo mbayamajkuu itháan májánʼ xáʼ.” Májánʼ má á mu nadxuu a̱jkia̱nʼ dí xóo xtaa ratayamajkuíí, mú ma̱ngaa ma̱ndoo matanda̱ʼa̱a̱ Jeobá dí mambáyaʼ náá gándoo matani̱ itháan májánʼ.

XÚ KÁʼNII EʼYAMAJKUÍÍ JEOBÁ RÁ.

7. Xú káʼnii eʼyoo Jeobá índo̱ nuʼtajkháan ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú rá.

7 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼtákáñii. Náa Biblia naʼni mbríguii rí nuʼtajkháan xóo incienso dí niguma ratháá tsumáá wéñuʼ dí najuixnájxi̱ náa tabernáculo, dí nda̱wa̱á nijuixnájxi̱ náa templo (Sal. 141:2). Náa incienso rúʼko̱ nigájnuu dí ndataun mitsaanʼ wéñuʼ eʼyoo Dios. Xúʼko̱ má kayuuʼ, índo̱ nuʼtajkháan ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú “nindxu̱u̱ májánʼ wéñuʼ eʼyoo ikhaa”, maski ajndu najmulú ajngáa dí ra̱mingíjyúuʼ (Prov. 15:8; Deut. 33:10). Nandoo nduʼyáá gajkhun dí Jeobá nanigu̱u̱ʼ muʼthán náa nasngájma dí nandulú kuʼyáá ga̱jma̱a̱ dí nuxnáalu núma̱aʼ. Ga̱jma̱a̱ ikhaa nandoo muʼthán dí nandulú, dí naxmiéjunlú ga̱jma̱a̱ dí kuaʼti̱i̱n nda̱wa̱á. Ikha jngóo nákha xóó tséʼtajkháan, májánʼ gáʼni dí matatsaʼwamínáʼ tsumáá wéñuʼ dí gárata mu xúʼko̱ maraxna̱a̱ Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí “incienso” dí itháan májánʼ.

8. Nguáná nandoo muʼni mba̱a̱ Jeobá rá.

8 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼni mba̱a̱ (Sal. 34:1). Xú káʼnii eʼni mba̱a̱ Jeobá rá. Índo̱ nuʼthá ga̱jma̱a̱ gamajkhu xúgíʼ dí ikhaa niʼniwíi ma̱ngaa rí xóo xa̱bu̱ nindxu̱u̱. Rí naʼni mba̱a̱ Jeobá nagájnuu náa a̱jkiu̱u̱n mbáa xa̱bu̱ bi̱ naxnáa wéñuʼ núma̱aʼ. Á mu nuríyaʼ mbiʼi mundxaʼwamíjná xúgíʼ rí májánʼ dí naxnúlú Jeobá, nditháan xátumuu rí muʼni mba̱a̱ má xúʼko̱. Índo̱ nuʼtáraʼa naʼni rí muʼni mba̱a̱ Dios “xóo mbá tsigijñaʼ dí nuxnáá ikhaa, gajmulú rawunlú mu mu̱ʼni̱ rí eʼwíinʼ muniʼnuuʼ mbiʼyuu” (Heb. 13:15). Xó má eyóoʼ mundxaʼwamíjná tsumáá wéñuʼ dí muʼthá nákha xóó tséʼtajkháan, xúʼko̱ má ma̱ngaa gíʼmaa mundxaʼwamíjná tsumáá wéñuʼ ndiéjunʼ guʼthúún xa̱bu̱ índo̱ nuʼtáraʼa. Nandulú dí “tsigijñaʼ dí nuxnáá ikhaa” mu muʼni mba̱a̱ mani̱ndxu̱u̱ dí itháan májánʼ. Guʼthá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú índo̱ guʼsngún dí gajkhun eʼwíinʼ xa̱bu̱.

9. a) Xkáʼnii nimbáñún israelitas índo̱ nagún náa ndxa̱a̱ dí narígá mámbá tsiguʼ rá. b) Xkáʼnii embáyáaʼ ikháán índo̱ nadxaʼ náa reunión rá.

9 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ na̱jkua̱ reunión. Israelitas bi̱ nikúwá nákha wájyúuʼ nijuiʼthún: “Ajtsú nuthu rí mbá tsiguʼ, xúgíinʼ xa̱bia̱a̱ʼ gíʼmaa magún náa inuu Jeobá Dios ndrígáaʼ náa rí ikhaa garaʼwíí” (Deut. 16:16). Ndiyóoʼ muniñaaʼ guʼwún ga̱jma̱a̱ mbañúún dí asndu nda̱wa̱a̱ tsáa majngawii. Mú Jeobá niʼthúún: ‹Nda̱wa̱a̱ tsáa gagruigú ku̱ba̱a̱ʼ índo̱ gátsimaaʼ matayaa Jeobá Dios ndrígáʼ› (Éx. 34:24). Israelitas nikumu̱ún kuyáá káxi̱ Jeobá índo̱ nigún náa ndxa̱a̱ dí narígá mámbá tsiguʼ. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ mbaʼa xóo nimbáñun: Nakru̱ʼu̱u̱n itháan májánʼ dí naʼthí náa Xtángoo ndrígóo Dios, nundxaʼwamíjná náa xúgíʼ rí májánʼ dí Jeobá naxnún ga̱jma̱a̱ nadxuu a̱jkiu̱ún índo̱ nagimbíi̱n gajmíi̱n eʼwíinʼ xa̱bi̱i̱ Jeobá (Deut. 16:15). Ikháanʼlu ma̱ngaa rígá mbaʼa rí nambáyulúʼ índo̱ nuʼni tsiakimijna mu̱ʼgua̱ reunión. Jeobá nadxuu wéñuʼ a̱jkiu̱u̱n índo̱ ndaʼyoo dí na̱jkua̱ xawii muxná comentario dí tséjyúu mbayuʼ ga̱jma̱a̱ nundxaʼwamíjná májánʼ dí muʼthá.

10. Ndíjkha rí índo̱ nuʼni ajmúú náa Jeobá nindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo numuu muʼni dí mbuʼyamajkuíí xá.

10 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼni ajmúú gajmiúlú a̱ngiu̱lú (Sal. 28:7). Bi̱ israelitas ndiyáá rí muni ajmúú ninindxu̱u̱ mbá rí gíʼdoo numuu mu mbuyamajkuíí Jeobá. Mbá xkri̱da, rey David nigruigi̱i̱n mbá 288 levitas mu muni ajmúú náa templo (1 Crón. 25:1, 6-8). Rí mbiʼi xúgi̱ ma̱ngaa ma̱ndoo musngajmá dí nandulú kuʼyáá Dios índo̱ nuʼni ajmúú dí muʼni mba̱a̱. Na̱nguá má gíʼdoo wéñuʼ numuu xóo voz ndrígúlú. Atatsaʼwáminaʼ náa xkri̱da rígi̱, “xúgiáánʼ nakiéʼkulu mbaʼa nuthu”, mú rúʼko̱ na̱nguá erikhulú muʼthá náa congregación ga̱jma̱a̱ náa nuʼtáraʼa (Sant. 3:2). Xúʼko̱ má kayuuʼ, ragíʼmaa marikhulú muʼni ajmúú dí muʼni mba̱a̱ Jeobá á mu na̱nguá mitsaanʼ voz ndrígúlú.

11. Xó má naʼthí náa Salmo 48:13, ndíjkha gíʼmaa muríyaʼ mbiʼi muʼnigajmaa mbá guʼwáanʼ rá.

11 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼnigajmaa Ajngá rawunʼ ga̱jma̱a̱ nuʼthúún e̱jñu̱luʼ ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa. Mámbá sábado, bi̱ israelitas niniñaaʼ ñajunʼ dí nuni mámbá mbiʼi mu mambáxu̱u̱n májánʼ gajmiún Jeobá (Éx. 31:16, 17). Israelitas bi̱ niguájun jmbu nisngúún e̱jñún ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ dí májánʼ dí naxná. Ikháanʼlu ma̱ngaa, gíʼmaa muríyaʼ mbiʼi muraxnuu ga̱jma̱a̱ muʼnigajmaa Ajngá rawuunʼ Dios. Rúʼko̱ ma̱ngaa nindxu̱u̱ dí mbuʼyamajkuíí Jeobá ga̱jma̱a̱ mambáyulú mu̱ʼgua̱ kanuu itháan náa ikhaa (Sal. 73:28). Ma̱ngaa, índo̱ nuʼnigajmaa mbá guʼwáanʼ, ma̱ndoo mumbáñuun e̱jñu̱luʼ mambáxu̱u̱n gajmiún Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí (atraxnuu Salmo 48:13). *

12. Xú káʼnii ndiʼyoo ñajuunʼ Jeobá bi̱ nini xúgíʼ dí nijmaa náa tabernáculo, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼsngúlúʼ rúʼko̱ rá.

12 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuʼni guʼwá náa mbuʼyamajkuíí ga̱jma̱a̱ dí muʼni kaʼwi̱i̱. Náa Biblia naʼthí dí índo̱ niguma tabernáculo ga̱jma̱a̱ xúgíʼ dí rígá ikhí ninindxu̱u̱ mbá “ñajuunʼ kaʼwu” (Éx. 36:1, 4). Rí mbiʼi xúgi̱ ma̱ngaa, Jeobá ndaʼyoo dí índo̱ nagumaa Guʼwá náa nagimbáanʼ nindxu̱u̱ mbá ñajunʼ mitsúʼkháan. Mbaʼin a̱ngiu̱lú nuríyaʼ mbayuuʼ mbiʼi muni ñajuunʼ rígi̱. Nuxníinʼ wéñuʼ núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ numuu ñajunʼ dí nuni ga̱jma̱a̱ numuu Reino. Mú a̱ngiu̱lú bugi̱ ma̱ngaa nuriyaʼ mbiʼi dí mutaraʼa. Mbáa asndu tikhun dí ikhiin nandún mani̱ndxu̱ún precursores. Bi̱ kuya̱ edxu̱u̱ nusngajmá dí nuyambáá náa naguma guʼwá índo̱ nuniñu̱u̱ʼ dí a̱ngiu̱lú bi̱ nuñajunʼ wéñuʼ bugi̱ mani̱ndxu̱ún precursores á mu nandoo. Tséʼniuu á mu najmañulúʼ nuñajunʼ náa naguma guʼwá o na̱nguá, xúgiáánʼ ma̱ndoo muñambáá dí maʼni kaʼwu ga̱jma̱a̱ dí maxtie̱wa̱a̱n guʼwá rígi̱.

13. Xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá donación dí nuxná mu miʼni itháan ñajuunʼ Jeobá rá.

13 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ nuxná mbújkha̱a̱ mu miʼni itháan ñajuunʼ. Bi̱ israelitas na̱nguá ndiyóoʼ dí magún xúʼkhiín náa inuu Jeobá ndiyóoʼ rí muda̱ dí muxnáá (Deut. 16:16). Gíʼmaa muda̱ gágun tsigijñaʼ dí xóo ikhiin naʼngu̱u̱n muxna. Xúʼko̱ nusngajma dí nuxnáa núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ numuu xúgíʼ dí Jeobá naxnún. Xú káʼnii gándoo musngajmá dí nandulú kuʼyáá Jeobá ga̱jma̱a̱ dí nuxnáa núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ numuu xúgíʼ dí naʼni tsajkurámáanʼlu xá. Mbá dí ikhaa nindxu̱u̱ dí muxná mbújkha̱a̱ náa congregación ndrígúlú ga̱jma̱a̱ náa obra mundial xó má eʼngo̱o̱ muxná. Apóstol Pablo niʼthí: “Numuu rí índo̱ nandoo mañambáá, naxná rí gíʼdoo, rúʼko̱ eʼni dí nakujmaa májanʼ índo̱ naxná rí gíʼdoo raʼkháa dí ragíʼdoo” (2 Cor. 8:4, 12). Jeobá ndaʼyoo dí gíʼdoo numuu índo̱ nuxná donación ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú, tséʼniuu má nguáthá (Mar. 12:42-44; 2 Cor. 9:7).

14. Xó má naʼthí náa Proverbios 19:17, xú káʼnii eʼyoo Jeobá índo̱ numbáñuun a̱ngiu̱lú bi̱ ndañúun mixtambáñuun rá.

14 Nduʼyamajkuíí Jeobá índo̱ numbáñuun a̱ngiu̱lú bi̱ ndañúun mixtambáñuun. Jeobá nikudaminaʼ dí maʼni tsajkurámiinʼ israelita á mu numbañún bi̱ gíníi (Deut. 15:7, 10). Jeobá ndaʼyoo dí nindxu̱u̱ mbá regalo dí nuxnáá ikhaa mámbá índo̱ numbáyíí mbáa ndxájulú bi̱ ndayóoʼ (atraxnuu Proverbios 19:17). * Mbá xkri̱da, cristianos bi̱ nikúwá náa Filipos nixuʼmaa regalo náa Pablo índo̱ nixtáa náa guʼwá e̱jua̱nʼ, ga̱jma̱a̱ ikhaa niʼthí dí regalo rúʼko̱ nindxu̱u̱ mbá tsigijñaʼ dí Dios nagruigú májánʼ (Filip. 4:18). Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numún a̱ngiu̱lú bi̱ kúwá náa congregación ndrígúlú ga̱jma̱a̱ guraximíjna̱: “Lá xtáa mbáa bi̱ ndayóoʼ mambáyúu rá.” Jeobá nanigu̱u̱ʼ índo̱ ndaʼyoo dí najmulú mbiʼi, tsiakii dí kuaʼdáá ga̱jma̱a̱ dí najmañulúʼ nuʼni ma̱ngaa mbújkha̱a̱ o i̱ʼwáʼ dí kuaʼdáá mu mumbáñuun bi̱ nda̱ñúunʼ. Ikhaa ndaʼyoo dí xúʼko̱ nindxu̱u̱ mbá rí xóo nduʼyamajkuíí (Sant. 1:27).

RÍ MBUʼYAMAJKUÍÍ JEOBÁ NAʼNI MAKUWÁÁNʼ GAGI

15. Ndíjkha dí na̱nguá nindxu̱u̱ mbá carga muríyaʼ mbiʼi ga̱jma̱a̱ tsiakii muʼni ñajuunʼ Jeobá rá.

15 Dí mbuʼyamajkuíí Jeobá xó má naniguuʼ ikhaa ndayóoʼ tsiakii ga̱jma̱a̱ mbiʼi. Mú rúʼko̱ na̱nguá nindxu̱u̱ mbá carga (1 Juan 5:3). Ndíjkha dí na̱nguá rá. Numuu rí nandulú kuyáá. Gundxaʼwámíjná xóo eʼni mbáa ada̱ bi̱ nandoo maxnúu mbá regalo anu̱u̱. Mbáa ikhaa ndajyúuʼ mbayuuʼ mu maʼni mbá dibujo dí maxnúu, mú tséʼniuu má gakhii maʼni numuu rí nandoo kaʼyoo anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ nadxuu a̱jkiu̱u̱n maxnúu regalo rúʼko̱. Xúʼko̱ má kayuuʼ, numuu rí ikháanʼ nandulú kuʼyáá Jeobá, nadxuu a̱jkiu̱lú majmulú mbiʼi ndrígúlú ga̱jma̱a̱ tsiakii mu mbuʼyamajkuíí.

16. Xó má naʼthí náa Hebreos 6:10, xú káʼnii eʼyoo Jeobá tsiakii dí natani mu matayamajkuíí rá.

16 Xabuanii bi̱ nandún kuñún e̱jñún na̱nguá guaʼti̱i̱n dí mámbáa dí ikhiin muxnún ikháá kayuʼ regalo. Nduyáá dí mámbáa dí ikhiin mixtiʼkuiin ga̱jma̱a̱ mixtiʼkhu dí najmiin nuni. Xúʼko̱ má kayuuʼ, Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí nakro̱ʼo̱o̱ xóo xtáa mámbáa dí ikháanʼ. Mbáa ikháán ma̱ndoo matani itháan ki xóo eʼwíinʼ bi̱ nambáxa̱ʼ gajmiáanʼ. O, mbáa xájmáán matani wéñuʼ xóo eʼwíinʼ numuu rí niʼni nikhi̱i̱n, naʼniaʼ nandii o numuu rí ndayóoʼ matiewu̱u̱n bi̱ kúwá náa guʼwáaʼ. Mú xájmáa a̱jkia̱nʼ numuu rúʼko̱ (Gál. 6:4). Jeobá xámbumuu ñajunʼ dí ikháán natani. Índo̱ ikháán naraxná dí itháan májánʼ dí xtaʼdáá ga̱jma̱a̱ mbá numuu májánʼ, ikhaa maʼdxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyaʼ (atraxnuu Hebreos 6:10). * Jeobá ndaʼyoo dí gíwanʼ náa a̱jkia̱a̱nʼ. Ikhaa nandoo dí maraxtaa gagi ga̱jma̱a̱ rí maʼdxuu a̱jkia̱a̱nʼ rí xóo naʼngo̱o̱ natayamajkuíí.

17. a) Ndiéjunʼ gíʼmaa muʼni á mu naʼniulú mingíjyúuʼ muʼni tikhu rí xóo gíʼmaa mbuʼyamajkuíí xá. b) Lá nimbáyaʼ tikhu dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa kúgumaʼá “ Xóo gándoo makuwáanʼ itháan gagi” rá.

17 Á mu naʼniulú mingíjyúuʼ muʼni tikhu rí xóo gíʼmaa mbuʼyamajkuíí xóo rí muʼnigajmaa ndajkuáánʼ o rí muʼtáraʼa rá. Mbáa mbuʼyáá rí índo̱ nuríyaʼ itháan mbiʼi muʼnigajmaa ga̱jma̱a̱ muʼtáraʼa, itháan má gajmañulú ga̱jma̱a̱ manigulúʼ. Ma̱ndoo muʼni mbríguii rí mbuʼyamajkuíí Dios xóo rí muʼni ejercicio o muʼdi̱i̱ guitarra. Á mu raʼkháa xúgíʼ mbiʼi eʼni, mbáa xambáyulúʼ wéñuʼ. Mú á mu nuʼni xúgíʼ mbiʼi, ginii na̱nguá má mbayuuʼ wéñuʼ nda̱wa̱á itháan mbayuuʼ, mbuʼyáá dí mambáyulú ga̱jma̱a̱ majmañulúʼ itháan. Mbáa nda̱wa̱á maʼndulú wéñuʼ maʼga̱nú hora dí muʼni o muʼdi̱i̱. Ndíjkha dí tséʼni xúʼko̱ xóo rí mbuʼyamajkuíí Jeobá rá.

18. Ndiéjuunʼ eʼni magiʼdoo numuu dí makuwáánʼ ga̱jma̱a̱ xóo kuwáánʼ índo̱ nuʼni xúʼko̱ rá.

18 Nagiʼdoo numuu dí makuwáánʼ índo̱ nduʼyamajkuíí Jeobá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱lú. Rúʼko̱ naʼni dí makuwáánʼ itháan gagi ga̱jma̱a̱ naʼni dí magiʼdoo numuu rí xóo kuwáánʼ ma̱ngaa rí ma̱ndoo mbuʼyamajkuíí Jeobá kámuu mbiʼi (Prov. 10:22). Asndu má mbiʼi xúgi̱ nadxuu̱ a̱jkiu̱lú numuu rí nduʼyáá dí Jeobá nambáyulúʼ índo̱ kuaʼdáá xkujndu (Is. 41:9, 10). Rígá mbaʼa numuu rí ma̱ndoo makuwáánʼ gagi índo̱ nduʼyamajkuíí Jeobá, bi̱ kaʼyoo dí xúgíinʼ muxnáá gamajkhu ga̱jma̱a̱ muni mba̱a̱ (Apoc. 4:11).

AJMÚÚ 24 Guʼgua̱ náa kúbá ndrígóo Jeobá

^ párr. 5 Numuu rí Jeobá Niʼniwíi xúgíʼ dí rígá, ikhaa kaʼyoo mbuʼyamajkuíí. I̱ndó nagruigú rí nduʼyamajkuíí á mu nunimbulú dí naʼtáñajunlú ga̱jma̱a̱ á mu nakuwáánʼ xó má ikhaa naʼsngúlú. Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá mbá migiñuʼ rí xóo nduʼyamajkuíí Dios. Índo̱ guʼgua̱ ruʼyáá, gundxaʼwámíjná xú káʼnii gándoo mbuʼyamajkuíí itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii eʼni rí índo̱ nduʼyamajkuíí xúʼko̱ naʼni makuwáánʼ itháan gagi.

^ párr. 11 Salmo 48:13: “Gu̱ya̱a̱ májánʼ xóo kaʼnii xtátsí dí nambáyalaʼ, gu̱ya̱a̱ xóo phú nindxu̱u̱ torre dí guájun gújkhúʼ, mu ma̱ndoo muthu̱u̱n rígi̱ bi̱ gákuwá nda̱wa̱á”.

^ párr. 14 Proverbios 19:17: “Bi̱ gámbáyúu xa̱bu̱ gínáa asndu xóo xtáa raxnátiʼñuu Jeobá, ga̱jma̱a̱ ikhaa gáʼni numa̱a̱ rí gáʼni”.

^ párr. 16 Hebreos 6:10: “Numuu rí Dios nindxu̱u̱ jmbii, ga̱jma̱a̱ tsémbumuu kaʼyoo ñajunʼ rí nu̱nila, ma̱ngaa ngajua rí nisngajmá ga̱jma̱a̱ numuu mbiʼyuu, índo̱ nimbáñún bi̱ ikhaa niraʼwíin ga̱jma̱a̱ rí numbáñúlá má xúʼko̱”.