Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 13

Ẹga ri Jihova Che Toroba Omavwerhovwẹn Wẹn

Ẹga ri Jihova Che Toroba Omavwerhovwẹn Wẹn

“Wọwẹ hẹ ohwo ro fori, Ọrovwavwanre kugbe Ọghẹnẹ, rọ reyọ urinrin kugbe ọghọ kugbe ogangan.”—ẸVWỌ. 4:11.

UNE 31 Nene Ọghẹnẹ Yan Kugbe!

ỌDJẸKOKO *

1-2. Die yen cha nẹrhẹ Ọghẹnẹ rhiabọreyọ ẹga rẹ avwanre?

 DIE yen cha ẹwẹn wẹn wo de nyo ota na “ẹga”? Ọkiọvo oniọvo ro shiguẹ kẹrẹ ehwa rọyen rọ vwọ nẹrhovwo rhe Jihova yen ro ẹwẹn wẹn. Yẹrẹ wo se roro kpahen orua rọ riavwerhen rẹ ẹga rẹ orua rayen.

2 Vwẹ ẹdia ivẹ na, ayen eje vwobọ vwẹ irueru rẹ ẹga. Jihova che rhiabọreyọ ẹga rayen? E, o che rhiabọreyọ siẹrẹ ayen de ruo nene ọhọre rọyen ji dje ẹguọnọ vẹ ọghọ phia kẹ. Avwanre vwo ẹguọnọ ri Jihova mamọ. Avwanre riẹnre nẹ o fo ohwo ra vwẹ ẹga kẹ, ọtiọyena, avwanre guọnọ vwẹ ẹga ro me yovwin vwọ kẹ.

3. Die yen a cha ta ota kpahen vwẹ uyono nana?

3 Vwẹ uyono nana, a cha ta ota kpahen oka rẹ ẹga rẹ Jihova rhiabọreyọ vwẹ ọke rẹ awanre, a je cha fuẹrẹn idjerhe ẹrenren rẹ Jihova guọnọre nẹ a ga ọyen wan. E vwo ru ọyena, e se roro kpahen obo re se vwo ru ẹga avwanre yovwinphiyọ. A je cha mrẹ oboresorọ ẹga ri Jihova vwo toroba omavwerhovwẹn rẹ avwanre siẹrẹ a da ga vwẹ idjerhe rẹ Jihova guọnọre.

ẸGA RẸ JIHOVA RHIABỌREYỌ VWẸ ỌKE RẸ AWANRE

4. Mavọ yen ihwo ọke rẹ awanre vwo dje ẹguọnọ vẹ ọghọ vwọ kẹ Jihova?

4 Eshare ri fuevun kerẹ Ebẹl, Noa, Ebraham, vẹ Job dje ẹguọnọ vẹ ọghọ vwọ kẹ Jihova. Idjerhe vọ? Womarẹ ẹmienyo, esegbuyota vẹ izobo rayen. Baibol na vuẹ avwanre erọnvwọn eje rẹ ayen ruru-u. Ẹkẹvuọvo avwanre riẹnre nẹ Jihova rhiabọreyọ ẹga rayen kidie ayen ru asan ẹgba rayen teri. Ọke vwọ yanran na, Jihova da vwẹ Urhi na vwọ kẹ emọ rẹ Izrẹl womarẹ Mosis. Urhi na vwo odjekẹ sansan ri shekpahen oborẹ Jihova guọnọre nẹ a ga ọyen wan.

5. Mavọ yen Jihova guọnọre nẹ Inenikristi ga ọyen wan?

5 Vwo nẹ ọke rẹ Jesu vwo vrẹn nushi nu, Jihova rhe rhẹro rọyen nẹ ihwo ga ọyen vwo nene Urhi rẹ Mosisi-i. (Rom 10:4) Urhi kpokpọ kọyen Inenikristi che nene, rọ dia “urhi ri Kristi” na. (Gal. 6:2) Re vwo nene “Urhi” nana churobọ si a vwọ vwẹrokere udje ri Jesu ji nene iyono rọyen, ọ dia e vwo se ayen ku afọnrhe yẹrẹ nene irhi ibuebu-un. Nonẹna, Inenikristi je davwẹngba vwo nene Jesu rere ayen se vwo ru obo re vwerhen Jihova oma je “mrẹ ufuoma” romobọ.—Mat. 11:29.

6. Mavọ yen a sa vwọ mrẹ erere vwo nẹ uyono nana rhe?

6 A cha vwọ fuẹrẹn idjerhe ọvuọvo rẹ avwanre vwọ ga ẹga na, gba nọ oma wẹn, ‘Mavọ yen mi ru te vwẹ ẹdia nana re?’ Wọ je sa nọ, ‘Mi se ru ẹga mẹ yovwinphiyọ?’ Jẹ oma vwerhen owẹ kpahen ẹyan-obaro wẹn, ẹkẹvuọvo o ji fo nẹ wọ nẹrhovwo rhe Jihova kpahen ẹdia ro fori nẹ wo de ru yovwinphiyọ.

ERHỌ YEN IDJERHE EVO RA VWỌ GA JIHOVA?

7. Ẹro vọ yen Jihova vwo nẹ ẹrhovwo avwanre ro nẹ otọ rẹ ubiudu rhe?

7 Avwanre ga Jihova ọke ra da nẹrhovwo rhe. Baibol djisẹ ẹrhovwo avwanre kerẹ ugboduma ra torhẹ vwẹ itabanako vẹ uwevwin ẹga na. (Une 141:2) Ugboduma na gbọrhen ororo kẹ Jihova. Vwẹ idjerhe vuọvo na, ẹrhovwo ro nẹ otọ rẹ ubiudu rhe yen “vwerhọ” Ọghẹnẹ oma, ọ da tobọ dia emeta kprẹn yen a tare. (Isẹ 15:8; Urhi 33:10) O muẹro dẹn nẹ ọ vwerhen Jihova oma ọke ro de nyo ẹrhovwo vẹ akpẹvwẹ rẹ avwanre. Ọ guọnọre nẹ a vuẹ ọyen kpahen obo ri kpokpo avwanre ẹwẹn, obo re phi ẹro phiyọ vẹ ọdavwẹ avwanre. Tavwen wọ ke nẹrhovwo rhe Jihova, nabọ roro kpahen oborẹ wọ cha vuẹ. Wo de ru ọyena, jẹ wọ torhẹ “ugboduma” ro me yovwin kẹ Ọsẹ wẹn rọhẹ obodjuvwu.

8. Omamọ uphẹn vọ yen e vwori re vwo jiri Ọghẹnẹ?

8 Avwanre ga Jihova ọke re de jiro. (Une 34:1) Avwanre jiri Jihova siẹrẹ a da vuẹ ihwo kpahen iruemu iyoyovwin vẹ iruo igbunu rọyen. E che vwo erọnvwọn buebun ra cha ta kpahen Jihova siẹrẹ e de vwo ẹwẹn rẹ akpẹvwẹ. E de roro kpahen erọnvwọn iyoyovwin eje ri Jihova ru kẹ avwanre wanre, ke che vwo erọnvwọn buebun ri che mu avwanre vwọ kpẹvwẹ. Iruo rẹ aghwoghwo na kẹ avwanre omamọ uphẹn ra vwọ vwẹ “ejiro kẹ Ọghẹnẹ . . . kọye hẹ, ẹbẹrunu rẹ avwanre.” (Hib. 13:15) Kirobo re roro kpahen obo ra cha ta tavwen a ke nẹrhovwo rhe Jihova, ọtiọyen o ji fo nẹ e roro kpahen obo ra cha ta vwọ kẹ ihwo re ghwoghwota kẹ. Avwanre guọnọ ze izobo “ejiro” ro me yovwin kẹ Ọghẹnẹ. Ọyen sorọ re vwo ghwoghwota kẹ ihwo vẹ oruru.

9. Kerẹ ihwo Izrẹl awanre, erere vọ yen a mrẹ siẹrẹ e de kpo emẹvwa? Djudje oborẹ emẹvwa rẹ Inenikristi chọn wẹ uko wan.

9 Avwanre ga Jihova siẹrẹ e de kpo emẹvwa. A vuẹ ihwo rẹ Izrẹl awanre nẹ, “Asiarha ẹgbukpe eshare ejobi rẹ ovwan vwẹ oma phia kẹ Ọrovwohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ ovwan vwẹ asan rọ sanọre.” (Urhi 16:16) Ayen cha yanjẹ iwevwin vẹ ekankọn rayen vwo. Ẹkẹvuọvo Jihova ve kẹ ayen: “Ohwo ọvuọvo gbe cha guọnọ otọ wẹ-ẹn, vwẹ ọke wọ da ra vwẹ oma phia kẹ Ọrovwohwo Ọghẹnẹ wẹn.” (Eyan. 34:24) Kidie nẹ ayen vwẹroso Jihova kare kare, ayen de kpo orẹ ri kukpe kukpe na. Ọtiọyena, ayen da mrẹ erere buebun norhe. Kerẹ udje, ayen yono erọnvwọn buebun kpahen Irhi ri Jihova, mrẹ uyoyovwin ri Jihova vughe je riavwerhen rẹ ẹguọnọ rọhẹ uvwre rẹ iniọvo. (Urhi 16:15) Vwẹ idjerhe vuọvo na, avwanre je mrẹ erere vọnvọn siẹrẹ e de kpo emẹvwa ri Inenikristi. Roro kpahen oborẹ oma cha vwerhen Jihova te ọke rẹ ẹkpahọnphiyọ avwanre da krẹn je vọn vẹ erere.

10. Idjerhe vọ yen une-ẹsuọ vwọ dia ẹbẹre ọghanghanre ọvo vwẹ ẹga rẹ avwanre?

10 Avwanre ga Jihova siẹrẹ e de nene iniọvo avwanre sune. (Une 28:7) Ihwo rẹ Izrẹl reyọ une ẹsuọ kerẹ ẹbẹre ọghanghanre ọvo vwẹ ẹga rayen. Ovie Devid vwẹ emọ ri Livae 288 vwo mu nẹ e sune vwẹ uwevwin rẹ ẹga na. (1 Ikun 25:1, 6-8) E ji se dje ẹguọnọ kẹ Jihova nonẹna a da sune rẹ ujiri vwọ kẹ. Ọ dia oborẹ upho rẹ avwanre hepha yen ma ghanre-e. Kerẹ udje, avwanre “sheri vwẹ oma rẹ emu buebu” ọke ra da ta ota, ẹkẹvuọvo ọyena dobọ rẹ avwanre ji re vwo jẹ ota eta vwẹ ukoko na yẹrẹ aghwoghwo-o. (Jems 3:2) Ọtiọyena, avwanre je sa sune rẹ ujiri rhe Jihova ọ da tobọ dianẹ avwanre niro nẹ a riẹn une sua-a.

11. Kirobo rẹ Une Rẹ Ejiro 48:13 tare, diesorọ a vwọ rhuẹrẹ ọke phiyọ vwọ kẹ ẹga orua?

11 Avwanre ga Jihova siẹrẹ e de yono Ota rọyen ji yono emọ rẹ avwanre kpahọn. Emọ rẹ Izrẹl wian owian vuọvo vwẹ ẹdẹ rẹ Urovwoma na-a, ukperẹ ọtiọyen ayen vwẹ ẹdẹ yena vwọ bọn oyerinkugbe rayen vẹ Jihova gan. (Eyan. 31:16, 17) E re fuevun vwẹ usun rayen yono emọ rayen kpahen Jihova vẹ uyoyovwin rọyen. Ofori nẹ avwanre rhuẹrẹ ọke phiyọ vwo se ji yono Ota rẹ Ọghẹnẹ. Ọnana ẹbẹre ọvo rẹ ẹga avwanre, ọ nẹrhẹ e siẹkẹrẹ Jihova phiyọ. (Une 73:28) Avwanre de yono kuẹgbe kerẹ orua, ka sa chọn emọ avwanre uko vwo vwo uvi oyerinkugbe rọ kpẹkpẹre vẹ Ọsẹ avwanre rọhẹ obodjuvwu.—Se Une Rẹ Ejiro 48:13.

12. Die yen avwanre yono vwo nẹ ẹro ri Jihova vwo nẹ iruo rẹ ebanbọn rẹ Itabanako na vẹ ekuakua rehẹ evun rọyen?

12 Avwanre ga Jihova siẹrẹ e de vwobọ vwẹ iruo rẹ ebanbọn vẹ ẹrhuẹrẹ rẹ asan ra da ga ẹga. Baibol na tare nẹ Jihova nẹ iruo rẹ ebanbọn rẹ Itabanako na vẹ ekuakua rehẹ evun rọyen kerẹ ẹga ọfuanfon. (Eyan. 36:1, 4) Nonẹna, Jihova ji nẹ iruo rẹ ebanbọn rẹ Eguan Ruvie kugbe iruo ebanbọn efa kerẹ ẹga ọfuanfon ra vwọ kẹ. Iniọvo evo ghwọrọ ọke buebun vwo ruiruo nana. E jẹ e dje ọdavwaro phia kẹ iniọvo nana ri toroba ẹyan-obaro rẹ iruo Ruvie na. Ayen ji vwobọ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na. Evo usun rayen tobọ guọnọ dia ekobaro. Ekpako se bicha iniọvo nana re dia egbowian siẹrẹ ayen da vwẹ ayen vwo mu ekobaro ọke ayen de muwan. Avwanre eje se vwobọ vwẹ orufon vẹ ẹrhuẹrẹ rẹ asan ra da ga ẹga ọ da tobọ dianẹ avwanre tẹn ona rẹ iruo rẹ ebanbọ-ọn.

13. Ẹro vọ yen ofori nẹ e vwo ni itetoro re ruẹ vwo biẹcha iruo Ruvie na?

13 Avwanre ga Jihova siẹrẹ e de ruẹ itetoro vwo biẹcha iruo Ruvie na. Ofori nẹ emọ rẹ Izrẹl bru Jihova ra vẹ abọ ofefe-e. (Urhi 16:16) Ayen kẹ okẹ vwo nene oborẹ ayen vwori. Vwẹ idjerhe ọtiọyena, kẹ ayen djephia nẹ ayen vwo ọdavwaro kpahen erọnvwọn eje ri Jihova ruẹ vwọ kẹ ayen. Mavọ yen avwanre se vwo dje ẹguọnọ vẹ ọdavwaro phia kẹ Jihova vwọ kẹ erọnvwọn eje ro ruẹ kẹ avwanre? Idjerhe ọvo yen e vwo toro itetoro vwo biẹcha ukoko avwanre vẹ iruo rẹ akpọeje vwo nene oborẹ avwanre vwori. Ọyinkọn Pọl tarọ vwẹ idjerhe ọtiọna: “[Owenvwe] na da hẹ etiyin, ka sa reyọ kirobo rẹ ohwo na vwori, ọ dianẹ kirobo rẹ ohwo na je evwo-o.” (2 Kọr. 8:4, 12) Jihova nẹ utoro ro nẹ otọ rẹ ubiudu rhe ghanghanre, o toro obo rọ hanvwe te-e.—Mak 12:42-44; 2 Kọr. 9:7.

14. Vwo nene obo rehẹ Isẹ 19:17, ẹro vọ yen Jihova vwo nẹ ukẹcha ra vwọ kẹ iniọvo na?

14 Avwanre ga Jihova siẹrẹ a da chọn iniọvo re guọnọ ukẹcha uko. Jihova veri nẹ ọ cha hwosa kẹ ihwo rẹ Izrẹl re chọn ivwiogbere uko. (Urhi 15:7, 10) Ọtiọyena, kọke kọke avwanre da chọn oniọvo rọ guọnọ ukẹcha uko, Jihova yen e ruo kẹ. (Se Isẹ 19:17.) Kerẹ udje, ọke rẹ iniọvo rehẹ Filipae vwọ phare ọko vwo rhe Pọl rọhẹ uwodi, Pọl de dje phiyọ izobo re rhiabọreyo “ro je Ọghẹnẹ.” (Fil. 4:18) Roro kaphen ihwo rehẹ ukoko wẹn, wọ nọ oma wẹn, ‘O vwo ohwo ọvo vwẹ ukoko na me sa vwẹ ukẹcha kẹ?’ Oma vwerhen Jihova siẹrẹ ọ da mrẹ nẹ avwanre reyọ ọke, ẹgba, ona vẹ ekuakua re vwori vwọ chon ihwo efa uko. O no kerẹ ẹbẹre ọvo rẹ ẹga avwanre.—Jems 1:27.

ẸGA RI JIHOVA NẸRHẸ OMA VWERHEN AVWANRE

15. A vwọ ga Jihova guọnọ ọke vẹ ẹgba, kẹ, diesorọ ọ rha dia oghwa-a?

15 A guọnọ ọke vẹ ẹgba a ke sa ga Jihova. Ẹkẹvuọvo ọ dia oghwa-a. (1 Jọn 5:3) Diesorọ? Kidie ẹguọnọ yen mu avwanre vwọ ga Jihova. Vwẹ ẹwẹn roro ọmọ rọ ghwọrọ ọke buebun vwo si uhoho oyoyovwin kẹ ọsẹ rọyen. Ọke rẹ ọmọ na ghwọrọ phiyọ uhoho na cha sa da-a. O vwo ẹguọnọ rẹ ọsẹ rọyen, ọtiọyena, oma cha vwerhọn rọ vwọ vwẹ uhoho na vwọ kẹ. Vwẹ idjerhe vuọvo, oma vwerhen avwanre ra vwọ ghwọrọ ọke vẹ ẹgba avwanre vwọ ga Jihova kidie avwanre vwo ẹguọnọ rọyen.

16. Vwo nene obo rehẹ Hibru 6:10, mavọ yen oma ru Jihova vwọ kpahen ẹgbaẹdavwọn rẹ ohwo ọvuọvo djephia vwọ ga?

16 Emiọvwọn ri vwo ẹguọnọ che rhẹro rọyen nẹ emọ rayen che ru oka ẹse vuọvo vwọ kẹ aye-en. Ayen riẹnre nẹ emọ na eje fẹnẹ ohwohwo, ọtiọyen ji te oborẹ ayen se ru. Vwẹ idjerhe vuọvo na, Ọsẹ avwanre rọhẹ obodjuvwu ji vughe ẹdia ohwo ọvuọvo hepha. Ọkiọvo wo se ru vrẹ ihwo efa. Yẹrẹ wo se ruẹ te oborẹ ihwo efa ruẹ-ẹ, ọ sa dia fikirẹ ọghwo, jẹ omakpokpọ evwo yẹrẹ oghwa rẹ orua. E jẹ ofu dje we-e. (Gal. 6:4) Iruo esiri wẹn cha sa chọrọ Jihova ẹro-o. Ọ da dianẹ wo ruẹ asan ẹgba wẹn teri vwo nẹ oto rẹ ubiudu wẹn cha, Jihova che rhiabọreyọ. (Se Hibru 6:10.) Jihova mrẹ ubiudu wẹn. Ọ guọnọre nẹ oma vwerhen owẹ kpahen obo re se ru kọyen.

17. (a) Die yen e se ru a da mrẹ bẹnbẹn re vwo vwobọ vwẹ ẹbẹre evo rẹ ẹga avwanre? (b) Idjerhe vọ yen owọẹjẹ ọvo vwẹ ekpeti na “ Toroba Omavwerhovwẹn Wẹn” vwọ chọn wẹ uko?

17 Avwanre da mrẹ bẹnbẹn re vwo vwobọ vwẹ ẹbẹre evo rẹ ẹga avwanre kerẹ uyono ri Baibol romobọ yẹrẹ aghwoghwo na vwo? Siẹrẹ e de vwobọ vwẹ erọnvwọn nana ọkieje, ka cha riavwerhen rọyen phiyọ, je mrẹ erere vọnvọn norhe. A sa vwẹ ẹga avwanre vwo dje erọnvwọn evo kerẹ, re vwo yono oka rẹ omaẹsasọ ovo yẹrẹ obo ra reyọ ekuakua uhworo ọvo vwo ruiruo. E de chojojo ruo, e che se kpo obaro-o. Ẹkẹvuọvo, die yen cha phia a da jowọ re vwo ruo kẹdẹ kẹdẹ? Vwẹ ọtonphiyọ, e se ruo ọmọke krẹn, ọke vwọ yanran na, e mi si ọke rọyen kpenu. A da mrẹ erhuvwu ro nẹ ẹgbaẹdavwọn rẹ avwanre cha, oma kọ cha rha vwerhen avwanre re vwo vwobọ vwọ ọkieje. Ọtiọyen ẹga rẹ avwanre je hepha.

18. Die yen obo re ma ghanre re se ru, erere vọ yen a cha mrẹ?

18 Obo re ma ghanre re se ru yen e vwo ru asan ẹgba avwanre teri vwẹ ẹga ri Jihova. E de ru ọtiọyen, e che yerin uvi rẹ akpọ rọ vọnre vẹ omavwerhovwẹn ji vwo uphẹn ra vwọ ga Jihova bẹdẹ. (Isẹ 10:22) Ẹwẹn avwanre te otọ kidie avwanre riẹnre nẹ Jihova cha chọn avwanre uko ọke re de hirharoku ebẹnbẹn. (Aiz. 41:9, 10) Ofori nẹ oma vwerhen avwanre ọke ra da ga Ọsẹ avwanre ro vwo ẹguọnọ ro fo ohwo “rọ reyọ urinrin kugbe ọghọ” rẹ emama rọyen ejobi!—Ẹvwọ. 4:11.

UNE 24 Yanrhe Ugbenu rẹ Jihova

^ ẹko. 5 Ofori nẹ avwanre ga Jihova kidie ọyen ma erọnvwọn eje. Jihova rhiabọreyọ ẹga avwanre siẹrẹ a da yọnrọn irhi rọyen ji yeren akpọ nene iwan rọyen. Vwẹ uyono nana a cha ta ota kpahen idjerhe ẹrenren re vwo vwobọ vwẹ ẹga ri Jihova. Mrẹ oborẹ ayen che toroba omavwerhovwẹn wẹn wan ra vwọ fuẹrẹn ayen na.