Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 14

Asafoŋ Onukpai​—Nyɛyaa Nɔ Nyɛkasea Bɔfo Paulo

Asafoŋ Onukpai​—Nyɛyaa Nɔ Nyɛkasea Bɔfo Paulo

“Nyɛkasea mi.”​—1 KOR. 11:1.

LALA 99 Nyɛmimɛi Akpekpei Abɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1-2. Mɛni hewɔ kɛ́ asafoŋ onukpai kase bɔfo Paulo lɛ ebaanyɛ eye ebua amɛ lɛ?

 BƆFO PAULO sumɔɔ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ waa, ni etsu nii waa kɛye ebua amɛ. (Bɔf. 20:31) Enɛ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi lɛ hu basumɔ esane waa. Be ko be ni ekɛɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ Efeso lɛ akɛ amɛnaŋ lɛ dɔŋŋ lɛ, Biblia lɛ kɛɛ “amɛfó waa diɛŋtsɛ.” (Bɔf. 20:37) Asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu sumɔɔ amɛnyɛmimɛi lɛ waa, ni amɛtsuɔ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛyeɔ amɛbuaa amɛ. (Fip. 2:16, 17) Shi bei komɛi lɛ, asafoŋ onukpai lɛ náaa lɛ mlɛo akɛ amɛbaatsu nibii fɛɛ ni esa akɛ amɛtsu lɛ. Kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, mɛni baanyɛ aye abua amɛ?

2 Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akase Paulo. (1 Kor. 11:1) Lɛ hu gbɔmɔ ji lɛ tamɔ amɛ nɔŋŋ. Eyeee emuu, ni jeee be fɛɛ be ená lɛ mlɛo akɛ ebaafee nɔ ni ja. (Rom. 7:18-20) Paulo kɛ shihilɛi ni mli wawai srɔtoisrɔtoi kpe, shi enijiaŋ ejeee wui ni emiishɛɛ etãaa hu. Kɛ́ asafoŋ onukpai kase Paulo lɛ, amɛ hu amɛbaanyɛ amɛtsu amɛnaagbai lɛ ahe nii ni amɛya nɔ amɛsɔmɔ Yehowa kɛ miishɛɛ. Nyɛhãa wɔkwɛa bɔ ni amɛbaafee amɛfee nakai.

3. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli? Ni mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua wɔ?

3 Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu naagbai ejwɛ komɛi ni asafoŋ onukpai baanyɛ amɛkɛkpe lɛ ahe. Nomɛi ji: (1) bɔ ni amɛbaafee amɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ amɛtsu sɔ̃i krokomɛi ni jwere amɛnɔ lɛ ahe nii, (2) bɔ ni amɛbaafee amɛná be kɛsara nyɛmimɛi lɛ ni amɛwo amɛ hewalɛ, (3) bɔ ni amɛbaafee amɛná jwɛŋmɔ ni ja yɛ amɛtɔmɔi lɛ ahe koni ekaje amɛnijiaŋ wui, kɛ (4) bɔ ni amɛbaafee amɛkɛ amɛnyɛmimɛi lɛ afee ekome kɛsɔmɔ yɛ amɛnyɛmimɛi lɛ atɔmɔi lɛ fɛɛ sɛɛ. Wɔbaakɔlɔ naagbai nɛɛ ekomekomei ni wɔkwɛ bɔ ni bɔfo Paulo fee etsu he nii kɛ bɔ ni asafoŋ onukpai baafee amɛkase lɛ.

BƆ NI ASAFOŊ ONUKPAI LƐ BAAFEE AMƐTSU SHIƐMƆ NITSUMƆ LƐ KƐ AMƐSƆ̃I KROKOMƐI AHE NII JOGBAŊŊ

4. Mɛni hewɔ bei komɛi lɛ, ewa kɛhã asafoŋ onukpai lɛ akɛ amɛbaatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni amɛkɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhã nyɛmimɛi lɛ?

4 Nɔ hewɔ ni nakai feemɔ baanyɛ awa. Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ atsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ni amɛkɛfee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa amɛhã nyɛmimɛi lɛ. Shi yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, amɛyɛ sɔ̃i krokomɛi ni esa akɛ amɛtsu he nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛteŋ mɛi pii sɔmɔɔ akɛ sɛinɔtalɔi yɛ otsi teŋ kpee lɛ shishi loo amɛkwɛɔ Asafoŋ Biblia Nikasemɔ lɛ nɔ. Amɛteŋ mɛi komɛi hu hãa wiemɔ, amɛtsɔseɔ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ, ni amɛsaraa nyɛmimɛi lɛ koni amɛwo amɛ hewalɛ. (1 Pet. 5:2) Asafoŋ onukpai komɛi hu yeɔ amɛbuaa kɛ Maŋtsɛyeli Asai kɛ asafo lɛ tsũi krokomɛi amaamɔ kɛ amɛkuramɔ. Shi asafoŋ onukpai lɛ anitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, tamɔ bɔ ni eji yɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ agbɛfaŋ lɛ.​—Mat. 28:19, 20.

5. Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Paulo fee yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli?

5 Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Nɔ ni hã Paulo nyɛ etsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ ji nɔ ni ewie yɛ Filipibii 1:10 lɛ. Ewie yɛ jɛmɛ akɛ: “Nyɛkaa nyɛkwɛa ni nyɛna nibii ni he hiaa waa lɛ.” Paulo kɛ nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ewie nɛɛ tsu nii. Paulo le akɛ Yehowa etu sɔɔmɔ ko ewo edɛŋ, ni yɛ ewala shihilɛ mli fɛɛ lɛ, ebu sɔɔmɔ nɛɛ akɛ nibii ni he hiaa waa lɛ ateŋ ekome. Eshiɛ “yɛ maŋ kɛ shĩa fɛɛ shĩa.” (Bɔf. 20:20) Paulo shiɛ be fɛɛ be yɛ he fɛɛ he. Emɛɛɛ gbi pɔtɛɛ ko yɛ otsi lɛ mli loo be pɔtɛɛ ko yɛ gbi lɛ lɛ mli dani eshiɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni emɛɔ nyɛmimɛi ni fata ehe kɛshiɛɔ lɛ yɛ Atene lɛ, eshiɛ sane kpakpa lɛ ehã mɛi komɛi ni abuɔ amɛ waa, ni amɛteŋ mɛi komɛi bo lɛ toi. (Bɔf. 17:16, 17, 34) Be ni ‘awo lɛ tsein’ ni aŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni eya he ko he ko po lɛ, eshiɛ ehã bulɔi lɛ kɛ mɛi krokomɛi.​—Fip. 1:13, 14; Bɔf. 28:16-24.

6. Mɛni Paulo tsɔɔ mɛi ni fata ehe yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ?

6 Paulo kɛ ebe tsu nii jogbaŋŋ. Bei pii kɛ́ eeya shiɛmɔ lɛ, ehãa mɛi fataa ehe kɛyaa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ eklɛŋklɛŋ maŋsɛɛ sɔɔmɔ gbɛfãa lɛ nɔ lɛ, ehã Yohane Marko fata ehe, ni yɛ egbɛfãa ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ, ehã Timoteo fata ehe. (Bɔf. 12:25; 16:1-4) Ekã shi faŋŋ akɛ, Paulo tsɔɔ nyɛmimɛi nɛɛ bɔ ni atoɔ nibii ahe gbɛjianɔ ahãa yɛ asafo lɛ mli, bɔ ni amɛbaafee amɛwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ, kɛ bɔ ni amɛbaafee amɛtsɔɔ nii jogbaŋŋ.​—1 Kor. 4:17.

Feemɔ klalo akɛ obaashiɛ be fɛɛ be, tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ (Kwɛmɔ kuku 7) *

7. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ amɛkɛ ŋaa ni Paulo wo yɛ Efesobii 6:14, 15 lɛ atsu nii?

7 Bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baafee amɛkase Paulo. Asafoŋ onukpai, kɛ́ nyɛmiitao nyɛkase Paulo lɛ, belɛ jeee shĩa fɛɛ shĩa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ pɛ esa akɛ nyɛtsu. Moŋ lɛ, esa akɛ nyɛsaa nyɛhe nyɛto akɛ, nyɛbaashiɛ be fɛɛ be, kɛ agbɛnɛ hu, yɛ he fɛɛ he. (Kanemɔ Efesobii 6:14, 15.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛshiɛ kɛ́ nyɛyaahé nii loo kɛ́ nyɛtee nitsumɔ. Ni kɛ́ nyɛmiima asafo lɛ tsũ ko lɛ, nyɛbaanyɛ nyɛshiɛ nyɛhã mɛi ni yɔɔ akutso lɛ mli lɛ loo mɛi ni nyɛyahéɔ nibii yɛ amɛŋɔɔ lɛ. Agbɛnɛ hu, nyɛbaanyɛ nyɛtsɔse asafoŋ sɔɔlɔi kɛ mɛi krokomɛi be ni nyɛnyiɛ shiɛmɔ nɔ, tamɔ bɔ ni Paulo fee lɛ.

8. Bei komɛi lɛ, mɛni ehe baahia ni asafoŋ onukpa ko afee koni enyɛ etsu sɔ̃i ni jwere enɔ lɛ ahe nii jogbaŋŋ?

8 Asafoŋ onukpai, nyɛkahãa sɔ̃i ni jwere nyɛnɔ yɛ asafo lɛ loo kpokpaa lɛ mli lɛ heɔ nyɛbe aahu akɛ, nyɛnáaa be nyɛkɛya shiɛmɔ. Bɔ ni afee ni nyɛnyɛ nyɛtsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ nitsumɔi krokomɛi ni jwere nyɛnɔ lɛ ahe nii jogbaŋŋ lɛ, jeee nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ kɛ́ akɛhã nyɛ lɛ esa akɛ nyɛmɔ mli. Bei komɛi lɛ, kɛ́ nyɛsɔle ni nyɛsusu nibii ahe jogbaŋŋ lɛ, nyɛbaana akɛ kɛ́ nyɛhe nitsumɔ ko nyɛfata nitsumɔi ni nyɛtsuɔ momo lɛ ahe lɛ, nyɛnáŋ be nyɛkɛtsu nibii krokomɛi ni he hiaa lɛ ahe nii. Nibii ni he hiaa lɛ ekomɛi ji, weku jamɔ ni nyɛbaafee daa otsi, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni nyɛbaatsu lɛ jogbaŋŋ, kɛ nyɛbii lɛ ni nyɛbaatsɔse amɛ koni amɛ hu amɛnyɛ amɛshiɛ jogbaŋŋ. Ewa hã mɛi komɛi akɛ kɛ́ akɛ nitsumɔ ko miiwo amɛdɛŋ lɛ amɛbaakɛɛ dabi. Shi esa akɛ amɛhã ehi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ, Yehowa nuɔ amɛ shishi ni ele akɛ amɛmiitao amɛtsu sɔ̃i ni jwere amɛnɔ momo lɛ ahe nii jogbaŋŋ.

BƆ NI ASAFOŊ ONUKPAI LƐ BAAFEE AMƐNÁ BE KƐSARA NYƐMIMƐI LƐ NI AMƐWO AMƐ HEWALƐ

9. Mɛɛ sɔ̃ bei komɛi lɛ ehe nitsumɔ wa kɛhã asafoŋ onukpai lɛ yɛ dekã ni amɛbɛ lɛ hewɔ?

9 Nɔ hewɔ ni nakai feemɔ baanyɛ awa. Yehowa webii kɛ naagbai pii kpeɔ. Yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ, hewalɛwoo, miishɛjemɔ, kɛ yelikɛbuamɔ he miihia wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ. Bei komɛi hu lɛ, esa akɛ aye abua nyɛmimɛi komɛi ni miigbá afã lɛ. (1 Tes. 5:14) Asafoŋ onukpai lɛ nyɛŋ ajie naagbai fɛɛ ni nyɛmimɛi lɛ kɛkpeɔ lɛ kɛje jɛmɛ. Kɛ̃lɛ, Yehowa miisumɔ ni amɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni amɛbaanyɛ kɛbu ewebii lɛ ahe ni amɛwo amɛ hewalɛ. Shi asafoŋ onukpai lɛ bɛ dekã kwraa. No hewɔ lɛ, te amɛbaafee tɛŋŋ amɛná be kɛtsu enɛ he nii lɛ?

Jiemɔ nyɛmimɛi lɛ ayi ni owo amɛ hewalɛ (Kwɛmɔ kuku 10, 12) *

10. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 1 Tesalonikabii 2:7 lɛ naa lɛ, mɛni Paulo fee kɛtsɔɔ akɛ Yehowa webii lɛ asane kã etsui nɔ?

10 Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Be fɛɛ be lɛ, Paulo jieɔ enyɛmimɛi lɛ ayi ni ewoɔ amɛ hewalɛ. Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ akase lɛ ni amɛ hu amɛhã nyɛmimɛi lɛ ana akɛ, amɛsumɔɔ amɛ ni amɛsusuɔ amɛhe. (Kanemɔ 1 Tesalonikabii 2:7.) Paulo hã enyɛmimɛi lɛ na akɛ, esumɔɔ amɛ ni Yehowa hu sumɔɔ amɛ. (2 Kor. 2:4; Efe. 2:4, 5) Ekɛ nyɛmimɛi lɛ bɔ naanyo, ni ekɛ amɛ fɔɔ sanegbaa. Egba amɛ nibii ni haoɔ lɛ kɛ etɔmɔi lɛ ni esheee gbeyei. (2 Kor. 7:5; 1 Tim. 1:15) Shi Paulo jwɛŋŋ lɛ pɛ enaagbai lɛ ahe. Moŋ lɛ, ejwɛŋ bɔ ni ebaafee eye ebua enyɛmimɛi lɛ hu he.

11. Mɛni hewɔ Paulo wo enyɛmimɛi lɛ ŋaa?

11 Bei komɛi lɛ, Paulo woɔ enyɛmimɛi lɛ ŋaa. Shi efeee nakai yɛ amɛhe ni woɔ emli la lɛ hewɔ. Moŋ lɛ, efee nakai ejaakɛ esumɔɔ amɛ ni eesumɔ ni ebu amɛhe kɛje nibii ni baanyɛ aye amɛ awui lɛ ahe. Be fɛɛ be ni Paulo baawo enyɛmimɛi lɛ ŋaa lɛ, ehãa nibii feɔ faŋŋ ehãa amɛ koni amɛnu shishi ni amɛnyɛ amɛkɛtsu nii. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Paulo ŋma wolo eyahã asafo yɔɔ Korinto lɛ ni ewo amɛ ŋaa yɛ saji komɛi ni yɔɔ hiɛdɔɔ waa lɛ ahe. No sɛɛ lɛ, etsu Tito kɛtee amɛŋɔɔ koni ena bɔ ni amɛfee amɛnii amɛhã yɛ ŋaa ni ewo amɛ lɛ he. Be ni Tito hã ele akɛ amɛkɛ eŋaawoo lɛ miitsu nii lɛ, ená miishɛɛ waa!​—2 Kor. 7:6, 7.

12. Mɛni kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ fee lɛ, no baawo amɛnyɛmimɛi lɛ hewalɛ?

12 Bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baafee amɛkase Paulo. Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ ná dekã amɛhã amɛnyɛmimɛi lɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛmiikase Paulo. Nɔ kome ni amɛbaanyɛ amɛfee kɛtsɔɔ nakai ji, ni amɛbaabɔ mɔdɛŋ amɛyashɛ asafoŋ kpeei ashishi mra koni amɛkɛ nyɛmimɛi lɛ agba sane ni amɛwo amɛ hewalɛ. Bei pii lɛ, nɔ ko fioo ni obaakɛɛ nyɛmi ko lɛ baanyɛ awo lɛ hewalɛ waa; ni enɛ lɛ, minitii fioo pɛ eheɔ. (Rom. 1:12; Efe. 5:16) Nɔ kroko ni asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ afee kɛtsɔɔ akɛ amɛmiikase Paulo ji, ni amɛbaajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli amɛwo amɛnyɛmimɛi lɛ hewalɛ ni amɛhã amɛna akɛ Nyɔŋmɔ sumɔɔ amɛ. Agbɛnɛ hu, esa akɛ amɛhã nyɛmimɛi lɛ ana akɛ amɛsumɔɔ amɛ. Gbɛ kome ni amɛbaanyɛ amɛtsɔ nɔ amɛfee nakai ji, ni amɛkɛ nyɛmimɛi lɛ baafɔ sanegbaa ni amɛjie amɛyi. Kɛ́ ehe bahia ni amɛwo ŋaa lɛ, esa akɛ amɛjɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli amɛfee nakai. Agbɛnɛ hu, esa akɛ amɛhã ŋaawoo lɛ afee faŋŋ ni amɛkwɛ wiemɔi ni amɛkɛbaatsu nii lɛ hu jogbaŋŋ koni ekawa kɛhã nyɛmimɛi lɛ akɛ amɛbaabo ŋaawoo lɛ toi ni amɛkɛtsu nii.​—Gal. 6:1.

BƆ NI ASAFOŊ ONUKPAI LƐ BAAFEE AMƐNÁ JWƐŊMƆ NI JA YƐ AMƐTƆMƆI LƐ AHE

13. Te asafoŋ onukpai lɛ nuɔ he amɛhãa tɛŋŋ yɛ amɛtɔmɔi lɛ ahe?

13 Nɔ hewɔ ni nakai feemɔ baanyɛ awa. Asafoŋ onukpai lɛ yeee emuu tamɔ wɔ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, amɛ hu amɛtɔ̃ɔ. (Rom. 3:23) Bei komɛi lɛ, ewa kɛhã amɛ akɛ amɛbaaná jwɛŋmɔ ni ja yɛ amɛtɔmɔi lɛ ahe. Amɛteŋ mɛi komɛi yɛ ni kɛ́ amɛtɔ̃ lɛ, egbaa amɛnaa aahu akɛ amɛnijiaŋ jeɔ wui. Mɛi komɛi hu kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ amɛtɔmɔi lɛ anɔ kwraa ni amɛnuɔ he akɛ ejeee nɔ ko, ni no hewɔ lɛ amɛgbaaa amɛhe naa ni amɛbaatsake.

14. Yɛ nɔ ni awie yɛ Filipibii 4:13 lɛ naa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ heshibaa ye ebua Paulo koni ekaye etsui fe nine yɛ etɔmɔi lɛ ahe?

14 Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Paulo baa ehe shi. No hewɔ lɛ, eyɔse akɛ ja Nyɔŋmɔ eye ebua lɛ dani ebaanyɛ etsu etɔmɔi lɛ ahe nii. Dani Paulo baaba ebatsɔ Kristofonyo lɛ, no mli lɛ, ewaa nyɛmimɛi lɛ ayi waa. Shi sɛɛ mli lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ nɔ ni efee lɛ ejaaa, ni etsake esubaŋ. (1 Tim. 1:12-16) Yehowa ye ebua lɛ ni ebatsɔ nɔkwɛlɔ ni baa ehe shi ni musuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enyɛmimɛi lɛ ahe ni sumɔɔ amɛ hu. Eyɛ mli akɛ etɔ̃ babaoo moŋ, shi ehãaa etɔmɔi lɛ ahao lɛ fe nine, ejaakɛ ehe eye akɛ Yehowa kɛbaake lɛ. (Rom. 7:21-25) Paulo le akɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ ebaatɔ̃, ejaakɛ eyeee emuu. Fɛɛ sɛɛ lɛ, emia ehiɛ waa akɛ ebaatsu egbɔjɔmɔi lɛ ahe nii, ni ekɛ ehiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaaye ebua lɛ ni etsu nitsumɔ ni ekɛwo edɛŋ lɛ.​—1 Kor. 9:27; kanemɔ Filipibii 4:13.

Miamɔ ohiɛ waa ni otsu ogbɔjɔmɔi lɛ ahe nii (Kwɛmɔ kuku 14-15) *

15. Mɛɛ jwɛŋmɔ esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ aná yɛ amɛtɔmɔi lɛ ahe?

15 Bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baafee amɛkase Paulo. Yehowa le akɛ asafoŋ onukpai lɛ yeee emuu, ni kɛ̃lɛ, ehole amɛ asafoŋ onukpai. No hewɔ lɛ, nɔ ni ekpaa gbɛ yɛ amɛdɛŋ ji, ni kɛ́ amɛtɔ̃ lɛ amɛbaakpɛlɛ amɛtɔmɔi lɛ anɔ ni amɛmia amɛhiɛ akɛ amɛbaatsu amɛgbɔjɔmɔi lɛ ahe nii. (Efe. 4:23, 24) Esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ apɛi amɛmli koni amɛna hei ni esa akɛ amɛfee tsakemɔi yɛ. Kɛ́ amɛfee nakai lɛ, Yehowa baaye abua amɛ ni amɛná miishɛɛ ni amɛtsu nitsumɔ ni ekɛwo amɛdɛŋ lɛ jogbaŋŋ.​—Yak. 1:25.

BƆ NI ASAFOŊ ONUKPAI LƐ BAAFEE AMƐKƐ AMƐNYƐMIMƐI LƐ AFEE EKOME KƐSƆMƆ YƐ AMƐNYƐMIMƐI LƐ ATƆMƆI LƐ FƐƐ SƐƐ

16. Kɛ́ asafoŋ onukpa ko kɛ ejwɛŋmɔ ma enyɛmimɛi lɛ atɔmɔi lɛ anɔ lɛ, mɛni baanyɛ aba?

16 Nɔ hewɔ ni nakai feemɔ baanyɛ awa. Asafoŋ onukpai lɛ kɛ amɛnyɛmimɛi lɛ shãraa waa. No hewɔ lɛ, ewaaa akɛ amɛbaana amɛnyɛmimɛi lɛ atɔmɔi. Enɛ baanyɛ ahã asafoŋ onukpai lɛ amli afu amɛnyɛmimɛi lɛ, amɛkɛ amɛ awie bɔ ni esaaa, loo amɛná amɛhe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Paulo bɔ Kristofoi kɔkɔ akɛ kɛ́ amɛfee nakai lɛ, Satan nine baashɛ amɛnɔ.​—2 Kor. 2:10, 11.

17. Mɛɛ jwɛŋmɔ Paulo ná yɛ enyɛmimɛi lɛ ahe?

17 Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ. Paulo hã ehi ejwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, enyɛmimɛi lɛ miisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja. Ele akɛ amɛtɔ̃ɔ, ejaakɛ bei komɛi lɛ, amɛfeɔ nibii ni dɔɔ lɛ. Shi Paulo le akɛ kɛ́ mɔ ko tɔ̃ lɛ, no etsɔɔɔ akɛ gbɔmɔ gbonyo ni. Esumɔɔ enyɛmimɛi lɛ waa. No hewɔ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma amɛsui kpakpai lɛ anɔ. Paulo le akɛ enyɛmimɛi lɛ ejeŋ gbɛ akɛ amɛmiifee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ, ni no hewɔ lɛ kɛ́ amɛtɔ̃ lɛ, enaa lɛ akɛ kɛ́ aye abua amɛ lɛ amɛbaanyɛ amɛfee nɔ ni ja.

18. Mɛni okaseɔ yɛ bɔ ni Paulo kɛ Evodia kɛ Sintika ye ehã lɛ mli? (Filipibii 4:1-3)

18 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ bɔ ni Paulo kɛ nyɛmimɛi yei enyɔ komɛi ni yɔɔ Filipi asafo lɛ mli ni atsɛɔ amɛ Evodia kɛ Sintika lɛ ye ehã lɛ he okwɛ. (Kanemɔ Filipibii 4:1-3.) Etamɔ nɔ ni no mli lɛ, naagba yɛ nyɛmimɛi yei enyɔ nɛɛ ateŋ. Shi Paulo ewieee amɛhiɛ, ni enaaa amɛ akɛ gbɔmɛi gbohii hu. Moŋ lɛ, ekɛ ejwɛŋmɔ ma amɛsui kpakpai lɛ anɔ. Ele akɛ nyɛmimɛi yei anɔkwafoi nɛɛ kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa, ni Yehowa sumɔɔ amɛ. Akɛni Paulo ná amɛhe jwɛŋmɔ kpakpa hewɔ lɛ, ewo amɛ hewalɛ ni amɛsaa amɛteŋ, emiishɛɛ etãaa, ni naanyobɔɔ kpakpa ni yɔɔ ekɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ nakai asafo lɛ mli lɛ ateŋ lɛ fiteee.

Kaaná mɛi krokomɛi ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa (Kwɛmɔ kuku 19) *

19. (a) Mɛni kɛ́ asafoŋ onukpai fee lɛ, no baahã amɛná amɛnyɛmimɛi lɛ ahe jwɛŋmɔ kpakpa be fɛɛ be? (b) Mɛni okaseɔ yɛ mfoniri lɛ ni kɔɔ asafoŋ onukpa lɛ ni miisaa Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ he lɛ mli?

19 Bɔ ni asafoŋ onukpai lɛ baafee amɛkase Paulo. Asafoŋ onukpai, nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ ayaa sui kpakpai ni nyɛnyɛmimɛi lɛ yɔɔ lɛ anɔ. Nyɛmimɛi lɛ yeee emuu, shi amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ su kpakpa ko kɛ̃. (Fip. 2:3) Eyɛ mli akɛ yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, ehe baahia ni nyɛjaje nyɛmi ko moŋ, shi nyɛkasea Paulo ni nyɛmiaa nyɛhiɛ waa akɛ nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ emaŋ nɔ ni mɔ lɛ efee loo ewie ni gbaa nyɛnaa lɛ nɔ. Moŋ lɛ, nyɛbɔa mɔdɛŋ waa ni nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ amaa bɔ ni mɔ lɛ sumɔɔ Yehowa, bɔ ni etee nɔ esɔmɔ Yehowa yɛ naagbai ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ, kɛ nibii kpakpai ni nyɛnaa akɛ ebaanyɛ efee wɔsɛɛ lɛ nɔ. Kɛ́ nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ ma nyɛmimɛi lɛ asui kpakpai lɛ anɔ lɛ, ebaahã miishɛɛ ahi asafo lɛ mli, ni nyɛmimɛi lɛ baana akɛ nyɛsumɔɔ amɛ.

NYƐYAA NƆ NYƐKASEA PAULO

20. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ aya nɔ amɛkase Paulo?

20 Asafoŋ onukpai, kɛ́ nyɛtee nɔ nyɛkase Paulo lɛ, nyɛbaaná he sɛɛ waa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, obaanyɛ okwɛ sane ni yitso ji, “Asafoŋ Onukpai​—‘Amɛfata Wɔhe Kɛmiitsu Nii Kɛhã Wɔmiishɛɛnamɔ,’” ni je kpo yɛ January 15, 2013 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ. Be ni okaseɔ lɛ, bi ohe akɛ, ‘Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua mi ni maya nɔ matsu minitsumɔ akɛ asafoŋ onukpa lɛ kɛ miishɛɛ?’

21. Mɛni esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ ahã ehi amɛjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be?

21 Yehowa le akɛ asafoŋ onukpai lɛ yeee emuu. No hewɔ lɛ, nɔ pɛ ni ekpaa gbɛ yɛ amɛdɛŋ ji, ni amɛye anɔkwa. (1 Kor. 4:2) Yehowa ná Paulo he miishɛɛ waa yɛ bɔ ni etsu nii waa kɛ bɔ ni eye anɔkwa lɛ hewɔ. No hewɔ lɛ, asafoŋ onukpai, nyɛhãa ehiaa nyɛjwɛŋmɔ mli be fɛɛ be akɛ, Yehowa náa nibii fɛɛ ni nyɛtsuɔ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ he miishɛɛ. Yehowa ‘hiɛ kpaŋ nyɛnitsumɔ lɛ kɛ suɔmɔ ni nyɛjie lɛ kpo yɛ egbɛ́i lɛ hewɔ lɛ nɔ, ni ji, sɔɔmɔ ni nyɛsɔmɔ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ, ni nyɛyaa nɔ nyɛsɔmɔɔ amɛ lolo lɛ.’​—Heb. 6:10.

LALA 87 Nyɛbaa! Nyɛbaaná Hewalɛ Hee

^ kk. 5 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ wɔyɛ asafoŋ onukpai ni sumɔɔ wɔ ni tsuɔ nii waa kɛyeɔ amɛbuaa wɔ! Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii ejwɛ komɛi ni bei komɛi lɛ, efeɔ naagba kɛhãa asafoŋ onukpai lɛ ahe. Agbɛnɛ hu, wɔbaakwɛ bɔ ni bɔfo Paulo nɔkwɛmɔnɔ lɛ baanyɛ aye abua asafoŋ onukpai ni amɛtsu naagbai nɛɛ ahe nii. Nikasemɔ nɛɛ baaye abua wɔ ni wɔnu he wɔhã asafoŋ onukpai lɛ, ni ebaatsirɛ wɔ ni wɔsumɔ amɛ ni wɔfee nibii ni baahã amɛnitsumɔ lɛ afee mlɛo.

^ kk. 61 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi nuu ko ekpa nitsumɔ eeya shĩa, ni eeye enitsumɔ lɛ mli bii lɛ eko odase.

^ kk. 63 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpa ko kɛ nyɛmi nuu ko ni kɛ nyɛmimɛi lɛ efɔɔɔ bɔɔ lɛ miigba sane.

^ kk. 65 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi nuu ko miiwo nyɛmi nuu kroko ko ni mli efu yɛ sane ko he lɛ ŋaa.

^ kk. 67 NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpa ko ena akɛ, nyɛmi nuu ko ni kɛ ehe ehã kɛhã nitsumɔ ko lɛ eshi nitsumɔ lɛ ni eekwɛ nɔ ko yɛ efoŋ nɔ, shi asafoŋ onukpa lɛ ewieee ehiɛ.