Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

Lé àwɛ yí aɖu enulolokpɔ jiɔ?

Lé àwɛ yí aɖu enulolokpɔ jiɔ?

ENULOLOKPƆ tɛnŋ le shigbe agban ɖe ci yí kpɛnkɔ mì hannɛ. (Elo. 12:25) Ŋɖewo na yí èlo nu kpɔ sugbɔ le agbe mɛ vayia? Èlo nu kpɔ keke eva wugan eoa? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, de eo ɖekɛ yí ewa ahan nɔ o. Mɛɖowo le mì mɛ tɛnŋ lekɔ bu nɔ wowo mɛ vevi ɖe ci yí ble, alo amɛ vevi ɖe ku nɔ wo alo jɔjɔmɛfɔku ɖe jɔ le fini wole, eɖewo tokɔ ŋɖewo mɛ ciwo yí na wogbɔjɔ yí le tamɛbukpɔ mɛ gbɛmɛ. Vɔ nyi yí akpedo mì nu nɔ mìle nulolokpɔ mɛɔ? *

Efyɔ Davidi kpɔwɛ akpedo mì nu mìakpɔ lé mìawa nu do nɔ mìle enulolokpɔ mɛ. Éto cukaɖa sugbɔwo mɛ le yi gbe mɛ, yí hweɖowonuɔ, eku gli do. (1 Sam. 17:34, 35; 18:10, 11) Nyi yí kpedo Davidi nu yí eɖu enulolokpɔ jiɔ? Lé mìatɛnŋ awa yitɔ han doɔ?

ENU CI YÍ KPEDO DAVIDI NU YÍ EÐU ENULOLOKPƆ JI

Enu sugbɔ yí jɔ do Davidi ji le hwenu ɖekɛ lɔ mɛ. Hweɖekanuɔ, Efyɔ Sɔlu jijiɛ mɔ yeawui yí eshi je gbe. Davidi koɖo yi mɛwo yi ahwagbe, ci wogbɔ va axomɛɔ, wokpɔ mɔ ketɔnɔwo va fi yewo nuwo, tɔ zo yewo xwewo yí lé yewo xomuwo yi, ecɛ ve wo nu sugbɔ. Lé Davidi wa nu doɔ? “Davidi koɖo amɛ kpɛtɛ ciwo yí le yi hwakɔn mɛ do axwa sɛnŋsɛnŋ ɖe keke wo va gbɔjɔ nɔ axwa dodo doji.” Ŋsu ciwo yí bɔdo Davidi nu “xoxoɔ nuxu so [yi] wuwu nu koɖo ekpewo.” Ecɛ dɔ yí Davidi gbese vevi doji. (1 Sam. 30:1-6) Ewa cukaɖa amɛtɔn yí va Davidi ji le gaxoxo ɖeka lɔ mɛ: Wolé yi xomu hɛn yi, évɔnkɔ mɔ ŋsu ciwo yí kplɔnɔ ye do awu ye yí Efyɔ Sɔlu can jijiɛ veviɖe mɔ yeawui. Kpɔ lé Davidi axa le yiɖeki mɛ sugbɔ do ɖa!

Vɔ nyi Davidi waɔ? Zeɖeka kakaɔ, “Davidi kpɔ ŋsɛn le Tɔhonɔ yi Mawu gbɔ.” Lé ewɛ doɔ? Enu ci Davidi wa yí nyi mɔ, édo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí bu tamɛ kpɔ so lé ekpedo nu le nubuwo mɛ vayi do. (1 Sam. 17:37; Eha. 18:2, 6) Davidi kpɔ mɔ yeʒan Yehowa mɔdasɛnamɛ le nɔnɔmɛ lɔ mɛ. Eyi taɖo ebiɔ Yehowa se mɔ lé yeɖo awa nu do ma. Ci Yehowa nu nɔ Davidi enu ci eɖo awaɔ, éwa do ji zeɖeka. Ecɛ dɔ yí Yehowa cu shi nɔ yɛ koɖo yi mɛwo yí wotɛnŋ xɔ wowo xomu koɖo enu ciwo yí wofi le wo shi. (1 Sam. 30:7-9, 18, 19) Èkpɔ enu amɛtɔn ciwo yí Davidi waa? Édo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa nɔ akpedo nu, ébu tamɛ kpɔ so enu ciwo yí Yehowa wa ni vayi nu, yí gbewa do nyɔ ci Yehowa nu ni ji. Lé mìatɛnŋ awa Davidi tɔ han doɔ? Mìakpɔ lé mìatɛnŋ awa enu amɛtɔn lɔwo do.

WA DAVIDI TƆ HAN NƆ ÈLE NULOLOKPƆ MƐ

1. Do gbe daɖa. Hweɖekpokpuinu nɔ mìtɔ enu lolo kpɔɔ, mìado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa nɔ akpedo mì nu yí ana mì nunya. Nɔ mìnu enu ciwo pleŋ xaxa mì nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛɔ, mìavoŋ le mìwoɖekiwo mɛ. Hweɖewonuɔ, mìatɛnŋ ado gbe ɖaɖa ni kleŋ le ji mɛ, sɔ koɖo nɔnɔmɛ ci mɛ mìle. Gaɖekpokpuimɛ ci mìbiɔ alɔdu Yehowaɔ, mìdadasɛ mɔ mìkando ji shigbe Davidi nɛ. Énu mɔ: “Tɔhonɔ nyi anyi Kpe, anyi Bexu, koɖo anyi Hwlɛngan Tɔxu.” (Eha. 18:2) Gbedodoɖa kpenɔdo amɛ nu nyaoa? Nɔvinyɔnu mɔɖetɔ ɖeka ci yí tɔ mɔ Kahlia nu mɔ: “Ŋvonɔŋ le nyɛɖeki mɛ nɔ ŋdo gbe ɖaɖa ɖegbɔ. Gbedoɖa kpenɔdo ŋnu yí ɖonɔ Yehowa susu do enuwo nu, ecɛ na ŋgbeɖonɔŋ do nu sɔwu.” Le nyɔnɔnwi mɛɔ, gbedoɖa nyi enuvevi ɖeka ci Yehowa na mì yí ekpenɔdo mì nu mìɖunɔ enulolokpɔ ji.

2. Bu tamɛ kpɔ. Èɖo ŋwi hwenu ciwo yí èto cukaɖawo mɛ vayi yí enyi Yehowa yí kpedo eo nu yí èɖu wo jia? Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so lé Yehowa kpedo mì nu vayi koɖo lé ekpedo yi sɛntɔwo nu le blemaɔ, mìvonɔŋ le mìwoɖekiwo mɛ yí gbeɖonɔŋ do Yehowa nu wu. (Eha. 18:17-19) Hamɛmɛshinshin ɖeka ci yí tɔ mɔ Joshua nu mɔ: “Ŋŋwlɛ gbedoɖa ciwo ŋci Yehowa ɖo nɔŋ da ɖɛ, ecɛ kpedo ŋnu yí ɖonɔ ŋwi hwenu ciwo ŋbiɔ ŋɖe koŋ Yehowa yí esi yí wɛ nɔŋ.” Tamɛbubukpɔ so lé Yehowa kpedo mì nu vayi donɔ ŋsɛn mì yí mìɖunɔ enulolokpɔwo ji.

3. Wa nu. Gbɔxwe mìanya lé mìawa nu do le nɔnɔmɛ ɖe mɛɔ, mìɖo aji mɔdasɛnamɛ ciwo nu kankandoji le kpɔ le Mawu Nyɔ lɔ mɛ. (Eha. 19:7, 11) Mɛɖowo kpɔɛ mɔ nɔ yewosɔ mawunyɔkpukpui ɖe koŋ yí ji nu gɔnmɛ kpɔ so nuɔ, yewovanyanɔ lé yewoawa do ji teŋ le yewo gbe mɛ. Hamɛmɛshinshin ɖeka ci yí tɔ mɔ Jarrod ɖe mɛ mɔ: “Nɔ ŋji nu gɔnmɛ kpɔ so kpukpui ɖe nuɔ, ŋvasenɔ mɛ nywiɖe doji yí nyanɔ enu ci Yehowa jijiɛ mɔ mawa. Ena ŋkannɔdo ŋci ŋhlɛn ji keŋ wanɔ do ji.” Nɔ mìji Yehowa mɔdasɛnamɛ yí wa do ji hwenu mìle enulolokpɔ mɛɔ, ana mìavoŋ yí agbekpɔnɔ jijɔ.

YEHOWA AKPEDO EO NU NAÐU ENULOLOKPƆ JI

Davidi nya mɔ yeʒan Yehowa kpekpedonu gbɔxwe yí aɖu enulolokpɔ ji. Kpekpedonu ci Yehowa ni jeŋ ni keke enu mɔ: “Toto Mawu lɔ̀du mɛ ɔ, na tɛnŋ tefla eglitawo. Mawu nanɔ ŋsɛn ŋ.” (Eha. 18:29, 32) Mìwo cukaɖawo tɛnŋ le shigbe egli ci wodatɛnŋ afan hannɛ. Etɛnŋ wa nɔ mì shigbe mìdatɛnŋ ato le cukaɖa lɔwo mɛ hannɛ. Vɔ to Yehowa kpekpedonu mɛɔ, mìatɛnŋ aɖu cukaɖa ɖekpokpui ji! Mìatɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ana mì ŋsɛn koɖo nunya ci mìʒan yí asɔ ɖu enulolokpɔ ji, nɔ mìdo gbe ɖaɖa yí biɔɛ mɔ yɛ le kpedo mì nu yí bu tamɛ kpɔ so lé ekpedo mì nu vayi sa nu keŋ wa do mɔdasɛnamɛ ci ena mì ji.

^ par. 2 Anyɔ mɔ mɛ ci yí lokɔ nu kpɔ ɖoɖu keke eva wugan ɖo ayi kpɔ dotowo.