Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oware nọ U re Fiobọhọ kẹ Omai Siọ Awa Ba Ẹruọ Ga Hrọ

Oware nọ U re Fiobọhọ kẹ Omai Siọ Awa Ba Ẹruọ Ga Hrọ

AWAỌRUỌ o re mi ohwo ẹgba. (Itẹ 12:25) Kọ whọ ruawa te epanọ who gbe ro wo ẹgba nọ who re ro ru oware ovo ho no ẹdẹ jọ? Kọ who je roro nọ whọ te sai gbe thihakọ ẹbẹbẹ na ha? Orọnikọ whẹ ọvo oware utioye o via kẹ no ho. Mai ahwo buobu a be rẹrote ahwo nọ a be mọ hayo enọ e kpako no. Ejọ e riẹ nọ ahwo rai a whu seba. Yọ efa, eware okpẹtu wọhọ otọ nọ u nuhu hayo owhe o raha eware rai. U te no enana no, eware efa e be via nọ e be lẹliẹ ahwo ruawa, reoja, je ru akpọ vẹso ahwo. Kọ eme o sai fiobọhọ kẹ omai siọ awa ba ẹruọ ga hrọ? *

Ma te se iku Devidi ovie na, ma rẹ jariẹ wuhrẹ eware buobu nọ i re fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ be ruawa. Ebẹbẹ buobu i te rie evaọ uzuazọ, ẹsejọ dede, enwenọ uwhu. (1 Sam. 17:34, 35; 18:10, 11) Eme o fiobọhọ kẹ Devidi thihakọ? Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele iei?

OWARE NỌ U FIOBỌHỌ KẸ DEVIDI OKE NỌ Ọ JỌ AWAWA

Oke jọ o jariẹ nọ ebẹbẹ buobu i zere Devidi ẹsiẹvo. Wọhọ oriruo, u wo oke jọ nọ Devidi ọ dhẹ no ẹwho fikinọ Sọl ovie na ọ gwọlọ kpei no. Ẹdẹ jọ nọ Devidi avọ ahwo nọ a jọ kugbei a kpohọ ẹmo, nọ a je te uwou, oware nọ a ruẹ u gbe rai unu. Ahwo jọ a nyaze ti tho eware rai kpobi no, mahe iwou rai no, je mu eyae gbe emọ rai rehọ. Eme Devidi o ru? “Devidi avọ ahwo riẹ a te muhọ ẹviẹ gaga bẹsenọ oma o rọ lọhọ ae no, a gbẹ jẹ sae viẹ hẹ.” Mai tube yoma na, ahwo obọriẹ nọ a jọ kugbei na a “jẹ ta nọ a te rehọ itho fi ei.” (1 Sam. 30:1-6) Ebẹbẹ ilogbo esa eye e jọ otọ kẹ Devidi na. Ikpehre ahwo a mu eyae gbe emọ riẹ kpohọ obonọ ọ riẹ hẹ. U te no ere no, ozọ u bi mu ei nọ ahwo nọ a rrọ kugbei na a sai kpei no. Ẹbẹbẹ ọfa họ, Sọl ovie na ọ gbẹ be gwọlọ iẹe. Ma riẹ nọ eware nana kpobi e te lẹliẹ Devidi jọ awawa.

Kọ eme Devidi o ru? O bo bru Jihova Ọghẹnẹ, Jihova ọ tẹ kẹe ẹgba. Ẹsikpobi nọ Devidi o wo ẹbẹbẹ, ọ jẹ hae lẹ se Jihova Ọghẹnẹ re o fiobọhọ kẹe. Yọ ọ jẹ hai roro kpahe eware nọ Ọghẹnẹ o ru kẹe no. (1 Sam. 17:37; Ol. 18:2, 6) Ẹdẹ nọ oware na o rọ via na, Devidi ọ ruẹ nọ u fo re ọ riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru. Fikiere ọ tẹ nọ mi Jihova. Nọ Devidi ọ riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru no, ọ tẹ nwani ru ei ababọ oke oraha. Jihova o fiobọhọ kẹ Devidi avọ ahwo riẹ. A le ewegrẹ na mu, rehọ eyae gbe emọ rai mi ai, je mi ai eware rai kpobi nọ a kwa rehọ. (1 Sam. 30:7-9, 18, 19) Muẹrohọ eware esa nọ Devidi o ru. Ọ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹe. Ọ kareghẹhọ ebẹbẹ jọ nọ o wo evaọ oke nọ u kpemu nọ Jihova ọ jọ fiobọhọ kẹe. O te je ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ o ru. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Devidi? Joma ta kpahe idhere esa jọ.

RỌ ARO KELE DEVIDI NỌ WHỌ TẸ BE RUAWA

1. Lẹ. Oke kpobi nọ ma tẹ be ruawa, u fo nọ ma rẹ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai, jẹ kẹ omai areghẹ. Ma sae lẹ kri, ma vẹ ta eva mai kpobi kẹ Jihova, hayo tubẹ lẹ họ eva otẹrọnọ ma te sae lẹ kri hi fiki oghẹrẹ nọ eware e rrọ oke yena. Oke kpobi nọ ma lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai, u re dhesẹ nọ ma fievahọ iẹe wọhọ epanọ Devidi o fievahọ iẹe nọ ọ rọ ta nọ: “Jihova họ ugbehru-utho mẹ gbe oria omofọwẹ mẹ gbe Ọnọ o bi siwi omẹ. Ọghẹnẹ mẹ họ utho mẹ, ọnọ mẹ rẹ dhẹ ruọ otọ riẹ.” (Ol. 18:2) Kọ olẹ u re gine fiobọhọ? Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Kahlia nọ ọ rrọ ọkobaro ọ ta nọ: “Nọ mẹ tẹ lẹ no, udu u re te omẹ otọ. Olẹ u re fiobọhọ kẹ omẹ rri eware oghẹrẹ nọ Jihova o bi rri rai. Yọ o rẹ lẹliẹ omẹ fievahọ Jihova ziezi.” Uvẹ nọ Jihova ọ kẹ omai inọ ma hae lẹ sei na, yọ obọdẹ oware jọ nọ u re fiobọhọ kẹ omai siọ awa ba ẹruọ ga hrọ.

2. Kareghẹhọ oke nọ u kpemu. Who te roro ziezi, whọ te kareghẹhọ ebẹbẹ jọ nọ i te owhẹ no, nọ whọ riẹ nọ ogbẹrọ Jihova ha, whọ hae sai noi hi. Nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ obọ nọ Jihova o fihọ kẹ omai gbe idibo riẹ efa evaọ oke nọ o vrẹ, o rẹ lẹliẹ omai rẹroso ẹe inọ oware kpobi nọ o via kẹhẹ, o ti fiobọhọ kẹ omai. (Ol. 18:17-19) Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Joshua ọ ta nọ: “Elẹ jọ nọ mẹ lẹ se Jihova nọ o yo kẹ omẹ, me kere i rai fihotọ. Onana o be hae lẹliẹ omẹ kareghẹhọ ebẹbẹ jọ nọ me wo, nọ mẹ lẹ se Jihova kpahe, o te fiobọhọ kẹ omẹ.” Ma tẹ be hae kareghẹhọ obọ nọ Jihova o fihọ kẹ omai evaọ oke nọ u kpemu, o rẹ lẹliẹ udu jọ omai awọ, ma gbẹ ruawa ga hrọ họ.

3. Ru oware nọ u fo. Ebaibol na ma rẹ jọ ruẹ ohrẹ nọ o rẹ mai fiobọhọ kẹ omai. Fikiere ma te wo ẹbẹbẹ, taure ma te ti ru oware jọ, u fo re ma rri ẹme nọ Ebaibol ọ ta kpahe ẹbẹbẹ nọ ọ rrọ otọ na. (Ol. 19:7, 11) Inievo buobu a ruẹ nọ a tẹ jọ ebe ukoko na kiẹ kpahe oria Ebaibol jọ, ẹsiẹe a rẹ mae riẹ epanọ ohrẹ na u re ro fiobọhọ kẹ ae. Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Jarrod ọ ta nọ: “Mẹ tẹ kiẹ kpahe oria Ebaibol jọ, ẹsiẹe mẹ rẹ mae riẹ kpahe ẹme nọ etẹe ọ ta na ziezi, gbe oware nọ Jihova ọ be jọ etẹe vuẹ omẹ nọ me ru na. O rẹ lẹliẹ ẹme na te omẹ udu ziezi, me ve ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ me ru na.” Ma tẹ be kiẹ Ebaibol na re ma riẹ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru, ma ve je ru ei, u re fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbẹ rọ ruawa ga hrọ họ.

JIHOVA O TI FIOBỌHỌ KẸ OWHẸ

Devidi ọ riẹ nọ Jihova ọvo ọ rẹ sai fiobọhọ kẹe re ọ siọ awa ba ẹruọ ga hrọ. Obọ nọ Jihova o fihọ kẹe o da riẹ ẹro te epanọ ọ rọ ta nọ: “Mẹ rẹ sae gadiẹ ugbẹhẹ vrẹ avọ ogaga Ọghẹnẹ. Ọghẹnẹ uzẹme na họ ọnọ o fi ogaga họ omẹ oma wọhọ ewu.” (Ol. 18:29, 32) Ẹsejọ ma te rri ebẹbẹ mai, e rẹ wọhọ ugbẹhẹ nọ u kpehru gaga nọ a rẹ sae gadiẹ vrẹ hẹ. Rekọ Jihova ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ omai fi ebẹbẹ itieye na kparobọ. Nọ ma tẹ be lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai, kareghẹhọ eware nọ o ru kẹ omai no, je ru oware nọ u fo, ma riẹ nọ ọ te kẹ omai ẹgba gbe areghẹ, onọ o te whae ze nọ ma gbẹ te rọ ruawa ga hrọ họ.

^ edhe-ẹme 2 Nọ awaọruọ ọ tẹ ga te epanọ o rọ wọhọ ẹyao no, u fo nọ ohwo na o re kpohọ ọspito nyae ruẹ edọktọ.