Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Xóo gúʼni̱ mu xáxmiéjunlú wéñuuʼ

Xóo gúʼni̱ mu xáxmiéjunlú wéñuuʼ

RÍ MAXMIÉJUAANʼ naʼni rí maraxtaa ngíná wéñuuʼ (Prov. 12:25). Lá niku̱ma̱a̱ʼ mbá miʼtsú xúʼko̱ kaʼnii ráʼ. Lá nguáná naku̱ma̱a̱ʼ dí nánguá eʼnga̱a̱ʼ itháan ráʼ. Á mu xúʼko̱, raʼkháa i̱ndó ikháán. Mbaʼánʼ dí ikháanʼ kuwáánʼ ruñewa̱a̱n mbáa, nikháñúu mbáa bi̱ kuʼyáá, niguáʼníí mbá gamiéjunʼ o i̱mba̱ dí naʼni maxmiéjunlú. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu xáxmiéjunlú wéñuuʼ rá. a

Xkri̱da ndrígóo David ma̱ndoo mambáyulú mu xáxmiéjunlú wéñuuʼ. Ikhaa mbaʼa dí gakhi̱i̱ niraʼnuu, ga̱jma̱a̱ asndu nigíʼ makhañúu (1 Sam. 17:34, 35; 18:10, 11). Xú káʼnii niʼni David mu xáxmiéjuunʼ wéñuuʼ rá. Ndiéjunʼ gándoo mu̱ʼni̱ mu mbuʼyaridáá xá.

DÍ NIʼNI DAVID MU XÁXMIÉJUUNʼ WÉÑUUʼ

David niraʼnuu mbaʼa xkujndu ikháá mbiʼi. Mbá xkri̱da, guʼyáá ndiéjuunʼ nigíʼnuu índo̱ xtáa rarkaʼwuminaʼ numuu dí rey Saúl nda̱yáaʼ maxíyáa. Índo̱ David gajmíi̱n xa̱bi̱i̱ niguwáa̱nʼ náa nigún gúxmijná, ikhú ndiyáá dí xa̱bu̱ sia̱nʼ nini̱ kuʼwúún dí guáʼdáá, nitsikha̱a̱ guʼwún ga̱jma̱a̱ nigún kudiin bi̱ kúwá náa guʼwún. Ndiéjunʼ niʼni David rá. Náa Biblia naʼthí: “David gajmíi̱n xa̱bi̱i̱ nimbiyaʼ wéñuʼ. Rí asndu nánguá niguaʼdáá tsiakii mumbiyaʼ itháan”. Ma̱ngaa asndu xa̱bi̱i̱ má ikhaa “nithi rí muxnáá ga̱jma̱a̱ itsí” (1 Sam. 30:1-6). Ikhaa jngóo David niraʼnuu ajtsú xkujndu mba̱ʼu̱ náa ikháá má mbiʼi: Xa̱bu̱ nigún kudiin bi̱ kúwá náa goʼwóo, xa̱bi̱i̱ má ikhaa nitháán dí muxiyáa, ga̱jma̱a̱ rey Saúl xtáa rayáaʼ maxíyáa. Lá naʼngo̱o̱ natatsaʼwáminaʼ xú káʼnii nixmiéjuunʼ wéñuuʼ David ráʼ.

Ndiéjunʼ niʼni ikhú xá. Mbá nacha̱ ‹niʼthúu̱n Jeobá Dios ndrígóo rí maxnúu tsiakii›. Xú káʼnii niʼni xá. David naguʼwuun maʼtákáñuu Jeobá dí mambáyúu ga̱jma̱a̱ mandxaʼwáminaʼ dí niʼni ga̱jma̱a̱ numuu nákha ginii (1 Sam. 17:37; Sal. 18:2, 6). David ma̱ngaa ni̱jkha̱nú ndiʼyoo rí ndayóoʼ dí Jeobá maxná ikhoo, ikha jngóo niʼthúu̱n ndiéjunʼ gíʼmaa maʼni. Índo̱ Jeobá niriʼñuu, mbá nacha̱ má niʼni dí niʼthúu̱n. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱, ikhaa niʼni tsajkurámaaʼ David gajmíi̱n xa̱bi̱i̱, niʼngu̱u̱n niguwáa̱nʼ kudiin bi̱ kúwá náa guʼwún ga̱jma̱a̱ xúgíʼ dí guáʼdáá (1 Sam. 30:7-9, 18, 19). Nitayáá ndiéjunʼ ninindxu̱u̱ ajtsú dí niʼni David ráʼ. Niʼtákáñuu Jeobá mu ma̱ndo̱ʼo̱o̱ rí mambáyúu, nindxa̱ʼwáminaʼ xú káʼnii Dios nimbáyúu nákha ginii ga̱jma̱a̱ niʼni xó má Jeobá niʼthúu̱n. Xóo gándoo mbuʼyaridáá David rá. Guʼyáá ajtsú enii xóo ma̱ndoo mu̱ʼni̱.

GUʼYARIDÁÁ DAVID ÍNDO̱ NAXMIÉJUNLÚ WÉÑUUʼ

1. Guʼtájkáan. Mámbá índo̱ rígá dí naʼni maxmiéjunlú, ma̱ndoo muʼthán Jeobá rí mambáyulú mbuʼyáá ndiéjuunʼ gúʼni̱. Á mu nuʼtákáñíí mba̱yu̱u̱ʼ ga̱jma̱a̱ nuʼtháán xúgíʼ dí naʼni maxmiéjunlú, ikhaa má gámbáyulú maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú o ma̱ndoo muʼthán mañuu ga̱jma̱a̱ mbá nacha̱ á mu ndayúlú rí mixtambáyúlú. Mámbá índo̱ nuʼtháán Jeobá rí mambáyulú, nusngajmá dí nakumulú kuʼyáá xó má niʼni David. Ikhaa niʼthí: “Jeobá nindxu̱u̱ xóo mbá tsíñu, bi̱ naxnúʼ tsiakii, bi̱ naʼni kríñunʼ. Dios ndrígóʼ nindxu̱u̱ xóo tsíñu náa ikhúún na̱jkhá gáni kríyaminaʼ” (Sal. 18:2). Lá gajkhun nayambáá wéñuuʼ rí maratajkáan ráʼ. Mbáa precursora bi̱ mbiʼyuu Kahlia naʼthí: “Nda̱wa̱á dí natajkháan naʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ. Nambáyuʼ mandxa̱ʼwa̱mínáʼ xó má Jeobá ga̱jma̱a̱ rí maku̱mu̱ʼ ka̱yo̱o̱ itháan”. Phú gajkhun, rí maratajkáan nindxu̱u̱ mbá regalo dí nixnúlú Jeobá mu mambáyulúʼ dí xáxmiéjunlú wéñuuʼ.

2. Gundxaʼwáá edxu̱lúʼ. Índo̱ narmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ xóo niraxtaa nákha ginii. Lá nirígá dí nitraʼníí dí naku̱ma̱a̱ʼ á mu raʼkháa Jeobá nimbáyáaʼ xáʼnga̱a̱ʼ gátraʼníí ráʼ. Índo̱ nundxa̱ʼwáá edxu̱lúʼ xú káʼnii Jeobá nimbáñún xa̱bi̱i̱ nákha wájyúuʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii nimbáyulúʼ mangáán, nakumulú kuʼyáá itháan ga̱jma̱a̱ naʼni dí xáxmiéjunlú wéñuuʼ (Sal. 18:17-19). Mbáa ndxájulú bi̱ kayá edxu̱u̱ bi̱ mbiʼyuu Joshua niʼthí: “Gúʼdoʼ mbá lista náa niniraʼmáʼ dí xóo niriʼña̱a̱ Jeobá índo̱ nitakáñuu. Xúʼko̱ narmáʼáan a̱jkiu̱nʼ dí ninda̱ʼa̱ mbájmbu ga̱jma̱a̱ ikhaa nixnúʼ rí phú itháan ndayóʼ”. Nakujmaa kaʼwu rí índo̱ nundxaʼwamíjná ndiéjunʼ niʼni Jeobá ga̱jma̱á ni̱ndxu̱lú, nu̱ʼda̱a̱lú tsiakii ga̱jma̱a̱ naʼni rí xáxmiéjunlú wéñuuʼ.

3. Guʼnimbáníí. Nákha xóó tséraʼwíí mbá dí mu̱ʼni̱, ma̱ndoo mbuʼyáá ginii dí naʼthí náa Biblia numuu rí i̱ndó ikhí naxná májánʼ ikha dí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ (Sal. 19:7, 11). Mbaʼiin naguánú nduyáá dí índo̱ nduyáʼ mbá versículo, nakru̱ʼu̱u̱n itháan májánʼ xú káʼnii gándoo munimbáníí náa vida ndrígu̱ún. Mbáa ndxájulú bi̱ kayá edxu̱u̱ bi̱ mbiʼyuu Jarrod, naʼthí: “Rí mbaʼyáʼ itháan nambáyuʼ makro̱ʼo̱ʼ mbá versículo. Xúʼko̱ naʼni makro̱ʼo̱ʼ dí nandoo maʼthúnʼ Jeobá, na̱jkha̱nú asndu náa a̱jkiu̱nʼ ajngóo ga̱jma̱a̱ naniminaʼ ma̱ni̱ xó má nanigu̱u̱ʼ ikhaa”. Índo̱ nduʼyáʼ ikha ndrígóo Jeobá dí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ nuʼnimbulúʼ dí naʼtáñajunʼ, nakuwáánʼ itháan xawii mu mu̱ʼni̱ dí xáxmiéjunlú wéñuuʼ.

JEOBÁ MÁ GÁMBÁYÁAʼ MU XÁXMIÉJUAANʼ WÉÑUUʼ

David ndiʼyoo májánʼ dí ndayóoʼ rí Jeobá mambáyúu mu xáxmiéjuunʼ wéñuuʼ. Ga̱jma̱a̱ ra̱ʼkhá tháán nixnáa núma̱aʼ Dios dí asndu niʼthí: “Ga̱jma̱a̱ tsiakii ndrígóo Dios maʼngo̱ʼ matsimuʼ náa mbá muro”. Ga̱jma̱a̱ niʼthí xóó: “Dios bi̱ gajkhun naxnúʼ tsiakii” (Sal. 18:29, 32). Mbáa nundxaʼwamíjná dí xkujndu ndrígúlú nindxu̱u̱ xóo mbá itsí tsídánʼ wéñuuʼ dí nditháan xáʼngulú gutsimulú, mú Jeobá má gámbáyulú maʼngulú. Á mu nuʼtákáñíí Jeobá rí mambáyúlú, á mu nundxa̱ʼwáá edxu̱lúʼ náa xúgíʼ dí niʼni ga̱jma̱a̱ numulú, nuʼnimbaníí xó má ikhaa nandoo, mbuʼyáá gajkhun dí ikhaa má gáxnulú tsiakii ma̱ngaa maʼni dí mundxaʼwáá májánʼ edxu̱lúʼ mu xáxmiéjunlú wéñuuʼ.

a Á mu mbáa nújngóo exmiéjuunʼ mbaʼyóoʼ maʼga náa médico.