Skip to content

Skip to table of contents

SIJÉ POU LÉTID 17

Lison Manman Sa Apwann An Ègzanp Younis

Lison Manman Sa Apwann An Ègzanp Younis

“Pa obliyé lésisyon manman’w. Yo sé yon bèl kouwonn flè pou tèt ou, épi an bèl bijou pou’w mété an kou’w.”—PWOV. 1:8, 9, NWT.

CHANSON 137 Sé Sè Fidèl Nou-an

SA NOU KAY DISKITÉ AN ATIK SALA *

Manman Timòfi, Younis, épi gwan manman’y Lowis, si tèlman kontan kon yo ka gadé Timòfi batizé (Gadé pawagwaf 1)

1-2. (a) Younis sété ki moun, èk ki difikilté i té ni pou enstwi ich li konsèné Jéhova? (b) Bay on wimak asou pòtwé-a ki asou kouvèti-a.

  MAGWÉ Bib-la pa di nou konsèné batenm Timòfi, nou sa imajiné lajwa-a manman’y, Younis, té ni jou sala. (Pwov. 23:25) Pitèt zyé’y té fiksé asou gason’y, kon gason’y ka doubout an dlo-a. Épi on souwi asou asou fidji’y, li épi gwan manman Timòfi ka gadé Timòfi batizé. Apwé Timòfi batizé manman’y té si tèlman kontan, i koumansé pléwé. Menm si i té difisil, Younis té enstwi Timòfi pou enmen Jéhova épi Jézi Kwi. Mé, ki difikilté Younis té ni lè’y té ka enstwi Timòfi?

2  Manman Timòfi, épi gwan manman’y té Kwityen, mé papa’y pa té on Kwityen. (Twav. 16:1) Timòfi sété on jenn moun lè manman’y épi gwan manman’y vini Kwityen. Mé papa’y pa té vini on Kwityen. Timòfi té an laj pou désidé pou kò’y. Konsa, ki disizyon i té kay fè? Ès i té kay swiv wilizyon papa’y, twadisyon sé Jwif-la, èben vini an Kwityen?

3. Silon Pwovèb 1:8, 9, ès Jéhova ka apwésyé twavay manman ka fè pou lévé ich yo an lavéwité-a?

3 Jòdi jou, manman ki Kwityen enmen fanmi yo osi. Sa yo vlé sé pou ich yo ni an bon wilasyon épi Jéhova. Jéhova ka apwésyé éfò yo an chay. (Li Pwovèb 1:8, 9.) Jéhova ja édé an chay manman pou enstwi ich yo pou ni an wilasyon épi’y.

4. Ki difikilté manman ni jòdi?

4 I sé an bagay ki natiwèl pou manman katjilé si ich yo kay ni an wilasyon épi Jéhova menm kon Timòfi té ni. Paski pawan sav, Satan kay mété an chay chalè asou ich yo. (1 Pita 5:8) An plis di sa, la ni an chay manman ki ka lévé ich yo pa kò yo an lavéwité-a, paski yo pa mayé, ében mawi yo pa an lavéwité-a. Pou ègzanp, yon sè yo ka kwiyé Christine * di: “Mawi mwen sété on bon papa, mé i pa té vlé mwen lévé ich nou an lavéwité-a. Konsa, pou plizyè lanné mwen té ka pléwé, épi mwen té ka katjilé: ‘Ès ich mwen kay janmen vini an lavéwité-a?”

5. Kisa nou kay diskité an atik sala?

5 Si’w sé yon manman ki yon Kwityen, ou sa édé ich ou pou enmen Jéhova épi pou sèvi’y, menm kon Younis té fè. An atik sala ou kay apwann mannyè ou sa imité ègzanp Younis, épi enstwi ich ou pa aksyon’w èk pa pawòl ou. Nou osi kay wè, mannyè Jéhova kay édé’w.

ENSTWI ICH OU PA PAWÒL OU

6. Silon 2 Timòfi 3:14, 15, kisa ki édé Timòfi pou vini an Kwityen?

6 Lè Timòfi té on tibway, manman’y fè tout sa’y té pé pou enstwi’y “lévanjil-la”. Magwé i pa té konnèt anyen konsèné Jézi Kwi, sa i té konnèt té asé pou enstwi Timòfi pou vini on Kwityen. Mé kon yon jenn nonm, Timòfi té sa désidé pou kò’y si i té vlé vini on Kwityen. San dout, manman’y édé’y pou “kwè” lavéwité-a konsèné Jézi. (Li 2 Timòfi 3:14, 15.) Younis té ni tjè kontan, paski i té enstwi gason’y konsèné Jéhova menm si i té difisil. Non Younis vlé di, “ganyen a bout” épi sé sa i té fè, paski i ganyen a bout difikilté pou enstwi Timòfi pou enmen Jéhova épi pou sèvi’y.

7. Ki mannyè Younis té sa édé Timòfi pou fè pwogwé apwé i batizé?

7 Lè Timòfi té batizé sa sété an bagay ki té byen enpòtan. Mé manman’y té konsèné épi sa i té kay fè épi lavi’y apwé i batizé. Ès i té kay swiv move konpanni? Ès i té kay atandé sé gwo lékòl-la an Afenz èk aksèpté sa yo té ka enstwi la? Ès i té kay sèvi tout tan’y, kouway li, épi jennès li pou kouwi dèyè lajan? Manman Timòfi pa té sa fè disizyon ba’y, mé i té sa édé’y pou fè disizyon ki té savan. Ki mannyè? I té ni pou kontiné twavay wèd pou édé Timòfi pou enmen Jéhova épi Jézi. Kanmenm, menm si toulé dé pawan-an sé sèvant Jéhova, yo osi ka ni difikilté pou enstwi manmay yo pou enmen Jéhova. Konsa, kisa pawan sa apwann an ègzanp Younis?

8. Kisa yon manman sa fè pou édé mawi’y lévé ich yo an lavéwité-a?

8 Étidyé Bib-la épi ich ou. Sé sè nou-an, si mawi’y an lavéwité-a, Jéhova vlé’w édé’y pou lévé sé manmay-la an lavéwité-a. Yon bagay ou sa fè sé, sipòté awanjman-an pou létid fanmi’w. Di bon bagay konsèné létid fanmi’w, épi katjilé asou diféwan bagay ou sa fè pou édé sé manmay-la enjwi létid fanmi-a. Pitèt ou sa édé mawi’w pou ògannizé diféwan pwojé. Silon laj sé manmay-la, ou sa édé mawi’w pou étidyé épi yo an liv-la Ou Sa Ni On Bon Lavi Pou Tout Tan!

9. Si yon manman ka lévé ich li pa kò’y an lavéwité-a, ki koté i sa twapé èd?

9 La ni manman ki ni pou étidyé Bib-la épi ich yo paski yo pa mayé, ében si yo mayé, mawi yo pa an lavéwité-a. Si sa sé sitiwasyon’w, pa twakasé kò’w twòp. Paski Jéhova kay édé’w. Ou sa sèvi sé zouti-a ògannizasyon Jéhova ja potjiwé pou édé’w étidyé épi ich ou. Èk ou sa mandé lòt pawan ki mannyè yo ka sèvi sé zouti sala. * (Pwov. 11:14) Jéhova sa osi édé’w pou konminiké épi ich ou. Konsa mandé Jéhova pou édé’w mandé kwèsyon ki kay touché tjè manmay ou. (Pwov. 20:5) An ti kwèsyon senp ou sa mandé yo, sé: ‘Ki difikilté ou ka èspéyansé an lékòl ou?ʼ Ti kwèsyon sala sa koumansé an bèl konvézasyon ant ou èk ich ou.

10. Ki lòt bagay ou sa fè pou édé ich ou apwann konsèné Jéhova?

10 Gadé pou diféwan mannyè ou sa enstwi ich ou konsèné Jéhova. I byen enpòtan pou’w palé konsèné sé bon bagay-la Jéhova ja fè ba’w. (Dito. 6:6, 7; Izay. 63:7) Èspwèsman lè’w pa sa étidyé épi ich ou lakay ou. Christine, sè-a nou té mansyonnen pli bonnè-a, di: “Mwen pa té ni an chay lokazyon pou palé bay sé manmay-la konsèné Jéhova. Konsa, mwen pwan tout chans mwen té ni. Délè nou té ka pwan an ti maché, ében nou té ka alé asou on ti kannòt épi nou té ka palé konsèné bèl kwiyasyon Jéhova ében lòt bagay spiwityouèl. Lè sé manmay-la vini an laj, mwen ankouwajé yo pou étidyé Bib-la pa kò yo.” On lòt bagay ou sa fè sé, di bon bagay konsèné ògannizasyon Jéhova épi sé fwè èk sè-a. Pa kwititjé sé ansyen-an. Paski mannyè ou palé konsèné sé ansyen-an kay détèminé si sé manmay ou-a kay alé oti sé ansyen-an lè yo bizwen èd opa.

11. Silon Jémz 3:18, pouki i enpòtan pou tjenn lapé an fanmi’w?

11 Tjenn lapé an fanmi’w. Toujou di mawi’w épi ich ou mannyè ou enmen yo. Palé konsèné mawi’w adan an mannyè ki janti èk wèspèktab, èvèk entwennen ich ou pou fè menm bagay-la. Lè ou fè sa, i kay pli ézé pou sé manmay-la apwann konsèné Jéhova. (Li Jémz 3:18.) Konsidiwé ègzanp yon fwè yo ka kwiyé Jozsef. I ka wann sèvis kon on piyonnè spésyal an Romania. Lè’y té jenn, papa’y té fè’y difisil pou yo té sèvi Jéhova. Jozsef di: “Manman mwen twavay wèd pou tjenn lapé an fanmi-a. Pli papa mwen té fè’y difisil, si pli janti manman té vini. Lè manman mwen òbzòvé i té difisil pou nou obéyi èk wèspèkté papa nou, i té ka diskité Èfésòs 6:1-3 épi nou. Apwé, i té ka palé konsèné bon kawaktè papa nou, èk i té ka édé nou konpwann pouki nou sipozé chéwi papa nou. Sa édé fanmi nou pou ni lapé.”

ENSTWI ICH OU PA AKSYON’W

12. Silon 2 Timòfi 1:5, ki éfé ègzanp Younis té ni asou Timòfi?

12 Li 2 Timòfi 1:5. Younis sété an bon ègzanp pou Timòfi. San dout, i té enstwi Timòfi ki, sé aksyon on moun ki ka moutwé si’y ni lafwa. (Jémz 2:26) Timòfi té sa wè manman’y té enmen Jéhova pa aksyon’y. Épi i té sa wè manman’y té ni tjè kontan kon’y té ka sèvi Jéhova. Mé ki éfé ègzanp Younis té ni asou Timòfi? Zapòt Pòl di Timòfi té ni lafwa ki fò menm kon manman’y. Konsa, Timòfi té wè ègzanp manman’y épi i désidé pou imité’y. An tan jòdi osi, an chay manman ja édé fanmi yo pou sèvi Jéhova pa aksyon yo, san yo “di yo an mo pawòl”. (1 Pita 3:1, 2) Konsa ou sa fè menm bagay-la. Ki mannyè?

13. Pouki yon manman sipozé fè wilasyon’y épi Jéhova bagay-la ki pli enpòtan an lavi’y?

13 Fè wilasyon’w épi Jéhova bagay-la ki pli enpòtan an lavi’w. (Dito. 6:5, 6) Menm kon an chay manman, ou ka fè an chay sakwifis pou ich ou. Ou ka sèvi tan’w épi lajan’w, ou ka pèd sonmèy, èk ou ka fè plizyè lòt bagay pou otjipé ich ou. Mé sé pa pou’w janmen kite sé bagay sala, anpéché’w fòtifyé wilasyon’w épi Jéhova. Fè asiwé ou toujou fè tan pou pwédyé, pou étidyé Pawòl Bondyé, épi pou atandé sé mitin-lan. Lè’w fè sa, sa kay fòtifyé wilasyon’w épi Jéhova, èk ou kay an bon ègzanp pou fanmi’w épi pou lézòt moun.

14-15. Kisa ou apwann an ègzanp Leanne, Maria, épi João?

14 Konsidiwé ègzanp déotwa jenn moun ki apwann pou enmen èk pou konfyé Jéhova pa ègzanp manman yo. Mi sé sa Leanne, fi Christine di: “Nou pa té sa étidyé Bib-la lè papa nou té an kay-la. Mé manman nou pa té ka mantjé sé mitin-lan. Èk i té asiwé sa sété lavéwité-a. Menm si nou pa té konnèt an chay bagay an Bib-la, aksyon manman nou édé nou pou ni lafwa ki fò. Konsa dépi lontan avan nou té koumansé atandé sé mitin-lan, nou té ja konnèt Tèmwen Jéhova ni lavéwité-a.”

15 Délè papa Maria té ka pini yo lè yo té atandé sé mitin-lan. Kanmenm, Maria di: “Manman mwen té ni an chay kouwaj. Lè mwen té an ti manmay, délè mwen té ka wifizé pou fè sèten bagay, paski mwen té pè sa lézòt moun té kay di. Mé, lè mwen wè mannyè manman mwen té ni kouwaj, épi mannyè i té ka toujou mété Jéhova pwèmyé an lavi’y, sa édé mwen pou ganyen a bout pèwèz pou lézòm.” Papa João té ka anpéché yo diskité bagay spiwityouwèl an kay yo. João di: “Pitèt sa ki ankouwajé mwen pli, sé lè mwen wè manman mwen té pawé pou tounen do’y asou tout bagay—antiwan lanmityé’y pou Jéhova—pou plè papa mwen.”

16. Ki éfé ègzanp an manman sa ni asou lézòt moun?

16 Si’w sé on manman, chonjé ègzanp ou sa ni an éfé asou lézòt moun. Ki mannyè? Konsidiwé éfé-a ègzanp Younis té ni asou zapòt Pòl. Zapòt Pòl di, Timòfi té ka kwè an Jézi “menm kon. . . [manmanʼy] Younis té ka kwè-a”. (2 Tim. 1:5) Mé, ki mannyè zapòt Pòl té sav manman Timòfi té ni lafwa ki té fò an Jézi? Pitèt i té obzòvé sa lè’y té alé Listra asou pwèmyé voyaj li kon yon misyonnè. I sanm sé li ki té édé Younis épi Lowis pou vini Kwityen. (Twav. 14:4-18) Bon. Katjilé asou sa: Pòl ékwi Timòfi apipwé kenz (15) lanné apwé sa, mé wonnman i té ka chonjé lafwa-a Younis té ni-a, épi i sèvi’y kon on bon ègzanp! San dout, ègzanp Younis té ankouwajé zapòt Pòl an chay. Èk pitèt ègzanp Younis té osi ankouwajé plizyè lòt Kwityen an pwèmyé syèk-la. Si’w ka lévé ich ou pa kò’w an lavéwité-a, ni asiwans-lan ki, bon ègzanp ou ka fòtifyé èk motive lézòt moun.

I ka pwan tan pou édé on ich dévlopé an bon wilasyon épi Jéhova. Pa vini dékouwajé! (Gadé pawagwaf 17)

17. Kisa ou sa fè si’y ka sanm ich ou pa vlé adowé Jéhova?

17 Si’y ka sanm ich ou pa vlé sèvi Jéhova, chonjé, i ka pwan tan pou entwennen on ich. Kon nou ka wè an pòtwé-a, lè’w planté on gwenn, ou pé katjilé si i kay lévé èk pwodwi fwitaj. Mé magwé ou pa asiwé si’y kay pwodwi, ou ka kontiné wouzé’y pou ba’y an pli mèyè chans pou pwofité. (Mak 4:26-29) An menm mannyè-a, an manman pé katjilé si éfò’y ka vwéman édé ich li pou enmen Jéhova. Èk vwéman, ou pa sa fè disizyon bay ich ou. Mé si ou kontiné fè tout sa ou pé pou entwennen ich ou, ou kay ba yo an pli mèyè òpòtyounité pou yo vini jan Jéhova.​—Pwov. 22:6.

DÉPAN ASOU ÈD JÉHOVA

18. Ki mannyè Jéhova sa édé ich ou pou vini jan’y?

18 Dépi tan lontan, Jéhova ka édé plizyè jenn moun pou vini jan épi’y. (Sam 22:9, 10) I osi sa édé ich ou vini jan’y si yo vlé fè jan épi’y. (1 Kòr. 3:6, 7) Menm si i ka sanm ich ou pa ka sèvi Jéhova épi tout tjè yo, Jéhova kay kontiné enmen yo. (Sam 11:4) Népòt ti sin yo fè pou moutwé Jéhova yo vlé plè’y, i kay édé yo pou vini jan’y. (Twav. 13:48; 2 Kw. 16:9) Osi, Jéhova kay édé’w pou palé adan an mannyè pou touché tjè sé manmay-la a bon lè-a. (Pwov. 15:23) Ében i sa sèvi yon fwè ében yon sè pou ankouwajé ich ou. Menm si ich ou ja vini gwan, Jéhova sa fè yo chonjé sa ou té enstwi yo an tan pasé. (Jan 14:26) Si ou kontiné enstwi ich ou pa pawòl ou épi pa aksyon’w, Jéhova kay benni’w.

19. Pouki ou asiwé Jéhova kay benni’w?

19 Lanmityé Jéhova pou ou pa ka dépan asou sé chwa-a sé ich ou-a fè. Jéhova enmen’w paski ou enmen’y. Si ou sé yon pawan ki ka lévé ich ou an lavéwité-a pa kò’w, chonjé, Jéhova pwonmèt i kay an Papa pou ich ou, épi i kay pwotéjé’w. (Sam 68:5) Ou pa sa kontwolé sa ich ou fè, mé si’w kontiné dépan asou èd Jéhova épi ou fè tout sa’w pè, ou kay ni favè Jéhova.

CHANSON 134 Manmay Sé An Kado Hòd Bondyé

^ An atik sala, nou kay gadé lison manman sa apwann an ègzanp manman Timòfi, èk mannyè yo sa édé ich yo pou enmen Jéhova.

^ Nou chanjé adan sé non-an

^ For example, see lesson 50 in the Enjoy Life Forever! book and the article “Ideas for Family Worship and Personal Study” in the August 15, 2011, issue of The Watchtower, pp. 6-7.