Faigi nösi

Faigi ba gangolifa

ARTIKEL WAMAHAʼÖ 17

Yaʼami Ira Ina—Mifahaʼö Ami moroi ba Duma-Duma Oinike

Yaʼami Ira Ina—Mifahaʼö Ami moroi ba Duma-Duma Oinike

”Böi ositengagö wamahaʼö ninau. Hulö gama-gama si sökhi daʼö ba högöu ba aya si baga-baga ba mbagimö.”—AMD. 1:8, 9.

SINUNÖ 137 Ira Alawe si Lö Faröi

NITUTUNÖ a

Omuso sibai dödö nina Dimoteo sotöi Oinike hegöi nenenia Loise me tebayagö idanö Dimoteo tobali niha Keriso (Faigi ngenoli si 1)

1-2. (a) Haniha Oinike andrö, ba hadia daha-tahania ba wamahaʼö ononia sanandrösa khö Yehowa hegöi Yesu? (b) Beʼe mbua gera-eramö ba gambara ba guli majalah.

 HEWAʼAE na lö nitutunö Zura Niʼamoniʼö hewisa sibai me tebayagö idanö Dimoteo, lö abua khöda wokhalaigö faʼomuso dödö nirasoi ninania sotöi Oinike me luo daʼö. (Amd. 23:25) Khalaigö hawaʼomuso dödönia me ifaigi-faigi Dimoteo si no mozizio ba nidanö si falawa löwi-löwi. Iboho mbawa Oinike ba no italagui ia nene Dimoteo sotöi Loise. Ifahasu-hasu ia Oinike ba itaha hanu-hanunia me lahöndrögö Dimoteo bakha ba nidanö. Iboho mbawa Timoteo me möi ia yawa moroi ba nidanö, ba tebai saʼae itaha nidanö hörönia Oinike börö waʼomuso dödönia. Hewaʼae na oya daha-taha, tola mofozu Oinike ba wamahaʼö Timoteo ba wangomasiʼö Yehowa hegöi Ononia Yesu Keriso. Hadia manö daha-taha nitaögönia ba wamahaʼö ononia andrö irugi tebayagö ia idanö?

2 Teʼebuaʼö Dimoteo ba nösi nomo si faböʼö-böʼö agama. Amania andrö niha Yunani, hizaʼi inania hegöi nenenia niha Yahudi. (Hal. 16:1) Tola manö no ono matua sebua-bua Dimoteo me tobali niha Keriso Oinike hegöi Loise. Hewaʼae simanö, lö tobali niha Keriso namania. Hadia agama nifili Dimoteo? Börö me no ebua-bua ia, tola saʼae ihalö gangetula samösa. Hadia ifili agama namania? Hadia omasi ia iʼoʼö zi toʼölö lafalua ira niha Yahudi si no lafahaʼö khönia iʼotarai me iraono? Mazui, hadia omasi ia tobali soloʼö Yesu Keriso?

3. Moloʼö Amaedola 1:8, 9, hewisa wamaigi Yehowa famorege nifalua ndra talifusöda ira alawe ba wanolo iraonora tobali si fahuwu khö Yehowa?

3 Simane Oinike, laʼomasiʼö sibai nösi nomora ira ina samosumange Yehowa. Ohitö dödöra sabölö ebua yaʼia daʼö ba wanolo iraonora ba wangokhögö fahuwusa saro khö Yehowa. Iʼameʼegö tödö sibai Lowalangi wamorege nifaluara. (Baso Gamaedola 1:8, 9.) Börö wanolo moroi khö Yehowa, ato ndra talifusöda ira alawe si no mofozu wanolo iraonora ba wanemaʼö sindruhu.

4. Hadia manö daha-taha nitaögö ndra talifusöda ira alawe si so iraono iadaʼa?

4 Tatu manö, itaria manofu-nofu dödö ndra talifusöda ira alawe si so iraono hadia lahalö gangetula dania iraonora ba wamosumange Yehowa simane nifalua Dimoteo. Aboto ba dödö ndra satua wa oya sibai wondrönisi dödö nitaögö ndraonora ba gulidanö Zatana andre. (1 Fe. 5:8) Baero daʼö, ato göi ndra talifusöda ira alawe sanaögö taha-taha ba wangebuaʼö iraonora, börö me lö hadöi foʼomora ira matua mazui tenga samosumange Yehowa woʼomora andrö. Duma-dumania, imane talifusöda ira alawe sotöi Christine, b ”Foʼomogu andrö samösa satua si sökhi ba iʼomasiʼö nösi nomonia. Hizaʼi, fatuwu sibai khönia na uʼebuaʼö ndraonoma tobali Samaduhuʼö Yehowa. Barö zi hauga fakhe andre, asese mege-ege ndraʼo ba manofu-nofu dödögu hadia tola dania tobali samosumange Yehowa ndraonogu andrö mazui löʼö.”

5. Hadia nitutunöda ba artikel daʼa?

5 Na yaʼugö andrö samösa ira alawe si so iraono, yafaduhu dödöu wa tola göi mofozu ndraʼugö simane Oinike. Ba artikel daʼa, tatutunö hewisa woloʼöu duma-duma Oinike ba wamahaʼö iraonomö moroi ba wehedemö hegöi ba nifaluamö. Tatutunö göi hewisa lala Yehowa wanolo yaʼugö ba wamalua daʼö.

FAHAʼÖ NDRAONOMÖ MOROI BA WEHEDEMÖ

6. Simane nitutunö ba 2 Timoteo 3:14, 15, hewisa wa tola tobali niha Keriso Dimoteo?

6 Me iraono nasa Dimoteo, iforege inania ba wamahaʼö yaʼia sanandrösa ba ”Mbuku Niʼamoniʼö”, moloʼö si no aboto ba dödö niha Yahudi. Tatu manö, lö oya zaboto ba dödö Oinike me luo daʼö börö me lö nifahaʼönia yaʼia sanandrösa khö Yesu Keriso. Hewaʼae simanö, tola möi fanolo Dimoteo fefu wamahaʼö nitemania andrö ba wangai angetula tobali niha Keriso. Hizaʼi, hadia omasi ia wamalua daʼö? Börö me ono matua si bohou ebua ia, tola saʼae itatugöi samösa hadia omasi ia tobali niha Keriso mazui löʼö. Börö wamorege nifalua ninania, tola ’ifaduhusi tödö me no lafatunö khönia’ zindruhu sanandrösa khö Yesu. (Baso 2 Timoteo 3:14, 15.) Tatu iʼandrö sibai saohagölö Oinike me no mofozu ia wamahaʼö ononia sanandrösa khö Yehowa hegöi Yesu hewaʼae na oya daha-taha. Sindruhu-ndruhu wa itörö ba waʼauri Oinike geluaha döinia, yaʼia daʼö ”mokalaisi”.

7. Hadia nifalua Oinike ba wanolo ononia enaʼö tedou ia ba wamati me no aefa tebayagö ia idanö?

7 Me tebayagö idanö Dimoteo, no ihalö sambua gangetula si tohude ba waʼaurinia. Hewaʼae simanö, lö tebulö irasoi waʼaombö-aombö dödö Oinike. Hewisa dania wangogunaʼö ononia andrö faʼaurinia? Hadia tedönisi dania ia ba wariawösa si lö sökhi? Hadia möi ia dania sekola ba Atena irege ifaduhusi tödö wamahaʼö moroi khö ndra ahli filsafat si tenga samosumange Lowalangi? Hadia iʼogunaʼö dania waʼawuyu-wuyunia ba wolohi faʼakayo irege zaya-zaya gölö ginötö hegöi faʼabölönia? Tebai itatugöi Oinike hadia gangetula nihalö Dimoteo. Hewaʼae simanö, tola itolo nononia andrö ba wangai angetula si tefaudu. Hewisa lalania? Moguna itolo nononia andrö ba wangomasiʼö Yehowa soroi ba dödö hegöi ba wangandrö saohagölö ba waʼasökhi dödö Yehowa hegöi Yesu. Tenga saoha khö ndra satua ba wamarou tödö ndraonora ba wamosumange Yehowa. Alua daha-taha simane daʼö tenga ha khö ndra satua si ha samösa ba zindruhu, hizaʼi alua göi daʼö khö ndra satua si darua samosumange Yehowa. Hewaʼae simanö, tola möi fanolora duma-duma Oinike.

8. Hadia nifalua ndra talifusöda ira alawe ba wanolo foʼomora ba wamönökhi soguna ba wamati ba ndraonora?

8 Fahaʼö ndraonomö ba Zura Niʼamoniʼö. Na ba zindruhu so woʼomomö ira matua, omasi Yehowa na ötolo ia ba wamönökhi soguna ba wamati ba ndraonomi. Duma-dumania, tola ötolo ia ba wamalua famahaʼö zi sambua omo ero migu. Tatugöi enaʼö sökhi fefu nidunö-dunömö sanandrösa ba wamahaʼö yomo ba nomo andrö, ba angeragö hadia zi tola öfalua enaʼö so waʼahono dödö hegöi faʼomuso dödö sagötö mifalua ia. Tola ötolo woʼomomö ba wotatugöi hewisa enaʼö adöni dödö ndraonomi wamalua famahaʼö zi sambua omo. Baero daʼö, na mirasoi wa tola saʼae lafahaʼö ira ba mbuku Lala ba Wanöndra Faʼohahau Dödö Sagötö Faʼara!, tola falulu fohalöwö ndraʼugö khö woʼomomö ba wamahaʼö yaʼira ba mbuku daʼö.

9. Na ha talifusöda ira alawe zondröniaʼö famahaʼö Zura Niʼamoniʼö ba ndraononia, hadia wanolo si tola itema?

9 Tola manö ha yaʼugö zondröniaʼö famahaʼö Zura Niʼamoniʼö ba ndraonomö, börö me lö hadöi saʼae foʼomomö ira matua mazui tenga samosumange Yehowa ia. Na daʼö zalua khöu, lö moguna aombö dödömö. Hasambalö itolo ndraʼugö Yehowa. Ogunaʼö ngawalö wakake ba wamahaʼö si no ihenaigö ba organisasinia. Tandraigö sofu khö ndra talifusöda si so iraono hewisa wangogunaʼöra fakake andrö ba wamahaʼö yomo ba nomo. Na öfalua daʼö, tola ösöndra wanuturu lala ba wamalua famahaʼö zi sambua omo. c (Amd. 11:14) Tola göi itolo ndraʼugö Yehowa ba wahuhuosa ba ndraonomö. Andrö wanolo moroi khönia enaʼö tola öʼila hadia nösi dödöra hegöi niʼera-erara. (Amd. 20:5) Tola öfaʼema wanofu simane daʼa, ’Hadia wanandraigö sabölö ebua nitaögömö ba zekola?’ Na öfaʼema wanofu simane daʼö, tola möi fanolomö daʼö ba wamörögö fahuhuosa ba ndraonomö enaʼö itugu aboto ba dödöu zalua khöra.

10. Hadia nasa zi tola öfalua ba wamahaʼö iraonomö sanandrösa khö Yehowa?

10 Alui ginötö ba wamahaʼö iraonomö sanandrösa khö Yehowa. Aseseʼö tutunö khöra sanandrösa khö Yehowa hegöi ngawalö zi sökhi si no ifalua ba waʼaurimö. (5 Mo. 6:6, 7; Yes. 63:7) Moguna sibai öfalua daʼö, mendrua manö na tebai öfalua ero migu wamahaʼö ba Zura Niʼamoniʼö ba ndraonomö. Imane Christine si no mutötöi moroi yawa, ”Ha fawaraö so ginötögu ba wanutunö soʼamakhaita ba wamati. Börö daʼö, ero na so ginötö, lö utaha-taha wamalua daʼö. Itaria uʼohe ndraonogu wanörö-nörö mazui matörö dundraha weʼamöi ba danau, ba madunö-dunö sanandrösa ba niwöwöi Yehowa sahöli-höli dödö hegöi ngawalö zoʼamakhaita ba wamati. Me no ibörögö ebua-bua ndraonogu, ufarou ira wamalua famahaʼö samösa.” Moguna göi ödunö-dunö ngawalö zi sökhi sanandrösa ba organisasi Yehowa hegöi ira talifusöda ba wamati. Böi fatou-tou ndra satua sokubaloi enaʼö lö dania alawö ndraonomö ba wangondrasi yaʼira na moguna khöra wanolo.

11. Moloʼö Yakobo 3:18, hana wa moguna tarorogö waʼahono dödö yomo ba nomo?

11 Forege wondrorogö faʼahono dödö yomo ba nomo. Böi tebulö foromaʼö wa öʼomasiʼö woʼomomö ira matua hegöi iraonomö. Na ödunö-dunö sanandrösa khö woʼomomö andrö, falua daʼö si fao faʼasökhi dödö ba famosumange. Moguna göi öfarou ndraonomö wamalua simane daʼö. Na öfalua daʼö, itugu ahono dödömi yomo ba nomo, ba itugu aoha ba ndraonomö wamahaʼö yaʼira sanandrösa khö Yehowa. (Baso Yakobo 3:18.) Nehegö atö zi no irai alua khö Jozsef, samösa perintis istimewa ba Rumania. Me toröi nasa ia ba nomo ndra satuania, fatuwu sibai khö namania na tobali samosumange Yehowa ia, inania, hegöi ira talifusönia. Imane Jozsef, ”Iforege mamagu wondrorogö faʼahono dödö yomo ba nomoma. Hewaʼae na itugu lö sökhi gamuata bapagu khöma, hizaʼi itugu sökhi gamuata mamagu khönia. Na iʼila mamagu wa abua khöma wamosumange hegöi ba woloʼö niwaʼö bapagu, idunö-dunö khöma nösi Efeso 6:1-3. Aefa daʼö, itutunö khöma mbua-bua si sökhi niʼokhögö bapagu enaʼö itugu maʼomasiʼö ba mafosumange ia. Asese ifalua daʼö mamagu enaʼö lö tebulö so waʼahono dödö yomo ba nomoma.”

FAHAʼÖ NDRAONOMÖ MOROI BA NIFALUAMÖ

12. Moloʼö 2 Timoteo 1:5, hadia lua-luania khö Dimoteo me iʼila duma-duma nibeʼe Oinike?

12 Baso 2 Timoteo 1:5. Sökhi sibai duma-duma nibeʼe Oinike khö Dimoteo. Tatu no ifahaʼö nononia andrö wa moguna iforomaʼö wamatinia moroi ba nifaluania. (Yak. 2:26) Moroi ba nifalua Oinike, tatu tola iʼila Timoteo wa iʼomasiʼö sibai Yehowa inania andrö. Baero daʼö, tatu no iʼila göi wa omuso dödö ninania ba wamosumange Yehowa. Hadia lua-luania khö Dimoteo me iʼila duma-duma nibeʼe Oinike? Itutunö sinenge sotöi Faulo wa iʼokhögö wamati saro Timoteo, simane niʼokhögö ninania. Tola alua daʼö börö me no inehe-nehegö ba iʼoʼö duma-duma nibeʼe ninania andrö. Simane göi, ato ndra talifusöda ira alawe si so iraono ba götöda andre, si no mofozu ba wanolo ösi nomora tobali samosumange Yehowa ”hewaʼae lö hede-hede”. (1 Fe. 3:1, 2) Tola göi öfalua zimane daʼö. Hewisa lalania?

13. Hana wa moguna iʼofönaiʼö wahuwusania khö Yehowa talifusöda ira alawe si so iraono?

13 Ofönaiʼö wahuwusamö khö Yehowa. (5 Mo. 6:5, 6) Börö me samösa ina ndraʼugö, tatu oya zi no ötehegö. Duma-dumania, ötehegö ginötö hegöi kefemö ba wamönökhi soguna ba ndraonomö. Itaria göi lö ösöndra femörö. Hizaʼi, böi horigö ginötömö wamalua daʼö irege tekiko wahuwusamö khö Yehowa. Beʼe ginötömö ba wangandrö ero inötö, falua wamahaʼö samösa, ba ondrasi gangowuloa. Na öfalua daʼö, tola itugu aro ndraʼugö ba wamati ba tobali ndraʼugö duma-duma si sökhi ba nösi nomomö hegöi ba niha tanö böʼö.

14-15. Hadia wamahaʼö si tola tahalö moroi ba zi no irai alua khö Leanne, Maria, hegöi João?

14 Ato ndra si bohou ebua sangomasiʼö ba si faduhu tödö khö Yehowa börö me lanehe-nehegö duma-duma nibeʼe ninara. Samösa moroi ba gotaluania yaʼia daʼö Leanne, ono dalifusöda Christine. Imane wanutunö, ”Me mböröta, na so bapagu ba nomoma, tebai mafahaʼö ndraʼaga ba Zura Niʼamoniʼö. Hewaʼae simanö, lö iböhöli mamagu ba wangondrasi angowuloa. Börö daʼö, hewaʼae na lö oya zaboto ba dödöma sanandrösa ba Zura Niʼamoniʼö, tola möi fanoloma duma-duma nibeʼenia andrö ba wangokhögö famati saro. Fatua lö ibörögö möi ndraʼo hegöi ira akhigu ba gangowuloa, no saʼae faduhu dödöma wa daʼa zindruhu.”

15 Duma-duma tanö böʼö yaʼia daʼö Maria. Itaria mofönu khöra namania ba iböbözi ira na laʼondrasi gangowuloa. Imane Maria, ”Mamagu andrö talifusöda ira alawe fondrege zi barani si no irai uʼila. Me iraono ndraʼo, itaria utaha-taha wamalua si sökhi, börö me ataʼudo na ladunö-dunö ndraʼo niha böʼö. Hizaʼi, börö me uʼila waʼabarani niforomaʼö mamagu ba lö tebulö iʼofönaiʼö Yehowa, tola ulawa waʼataʼugu ba niha.” No göi irai alua khö João wanandraigö moroi khö namania. Me mböröta, lö itehegö amania na ladunö-dunö ngawalö zoʼamakhaita ba wamati yomo ba nomo. Imane João, ”Terou sibai dödögu me uʼila wa omasi mamagu wamalua gofu hadia ia ba wangomusoiʼö tödö bapagu, asala tenga ba wondröi Yehowa niʼomasiʼönia.”

16. Hadia lua-luania ba niha böʼö duma-duma nibeʼe zi samösa ina?

16 Törö tödöu wa tola latema mbua ira niha böʼö moroi ba duma-duma nibeʼemö. Nehegö atö hadia lua-luania khö Waulo me iʼila duma-duma nibeʼe Oinike. Iwaʼö Faulo wa famati niʼokhögö Dimoteo si lö famini tödö andrö, no oföna iʼokhögö daʼö Oinike me mböröta. (2 Ti. 1:5) Hamega ibörögö inehegö Faulo wamati Oinike? Tola manö, falukha ia khö Loise hegöi Oinike ba Lisitera me ifalua wofanönia si oföna tobali utusan injil. Ba tola manö yaʼia zanolo yaʼira tobali niha Keriso. (Hal. 14:4-18) Angeragö atö: Me ifaʼoheʼö zurania Faulo khö Dimoteo mato 15 fakhe aefa daʼö, lö nasa solifu ia wamati Oinike ba iwaʼö wa yaʼia andrö duma-duma sinangea muʼoʼö. Tatu manö, duma-duma Oinike andrö no möi famarou dödönia hegöi ira niha Keriso tanö böʼö me abad siföföna. Na hatö yaʼugö zondrorogö iraonomö mazui tenga samosumange Yehowa woʼomomö, yafaduhu dödöu wa tola tobali ndraʼugö duma-duma wamati si möi famarou dödö niha si so ba zi fasuimö.

Böi awuwu! Moguna ginötö ba wanolo iraono enaʼö tedou ira ba wamati (Faigi ngenoli si 17)

17. Hadia zinangea ötörö tödöu na hulö zaya-zaya gölö wamorege nifaluamö ba wamahaʼö iraonomö?

17 Hewisa na hulö zaya-zaya gölö wamorege nifaluamö ba wamahaʼö iraonomö? Törö tödöu wa moguna ginötö ba wamahaʼö iraono. Simane niforomaʼö ba gambara, na tatanö mbua zinanö, lö taʼila hadia tumbu dania danömö andrö mazui löʼö. Tenga yaʼita zotatugöi daʼö. Hewaʼae simanö, tatu lö tebulö tawuwui ba tarorogö ia börö me manötöna ita wa tumbu dania zinanö andrö. (Mrk. 4:26-29) Simanö göi, börö me samösa ina ndraʼugö, te manofu-nofu dödöu hadia tola öfarou dödö ndraonomö wangai angetula si tefaudu. Sindruhu sa, onomö andrö dania zangai angetula hadia ifosumange Yehowa mazui löʼö. Tenga saʼae yaʼugö zotatugöi daʼö. Hewaʼae simanö, na lö tebulö öforege wamahaʼö yaʼira, no öbeʼe khöra ginötö enaʼö tedou ira ba wamati.—Amd. 22:6.

ODALIGÖ WANOLO MOROI KHÖ YEHOWA

18. Hewisa lala Yehowa ba wanolo iraonomö enaʼö tedou ira ba wamati?

18 Iʼotarai me götö Zura Niʼamoniʼö, ato sibai ndra si bohou ebua si no itolo Yehowa tobali si fahuwu khönia. (Si. 22:9, 10) Tola göi itolo ndraonomö enaʼö tedou ira ba wamati na daʼö zomasi ira. (1 Ko. 3:6, 7) Hewaʼae na ibörögö fandröndröu ira khö Yehowa, lö tebulö iʼomasiʼö ba iʼameʼegö tödö ira. (Si. 11:4) Aefa daʼö, na so maʼifu manö dandra sangoromaʼö wa yaʼira andrö ”niha si sökhi amuata”, hasambalö idöni ira enaʼö ahatö khönia. (Hal. 13:48; 2 Ng. 16:9) Tola göi itolo ndraʼugö ba wamaʼema fehede si tefaudu ba ndraonomö ba ginötö moguna larongo wehede daʼö. (Amd. 15:23) Mazui, tola manö ifarou dalifusöda ba wamati ba woʼameʼegö tödö hegöi ba wanolo yaʼira. Hewaʼae na no egebua-bua ira, tola ifasugi ba dödöra Yehowa hadia zi no öfahaʼö yaʼira ba zilalö. (Yoh. 14:26) Na lö tebulö öfahaʼö ndraonomö moroi ba wehede hegöi nifaluamö, hasambalö ifahowuʼö ndraʼugö Yehowa.

19. Hana wa tola faduhu dödöu wa omuso dödö Yehowa ba nifaluamö?

19 Gofu hadia gangetula nihalö ndraonomö, lö irai tebulö waʼomasi Yehowa khöu. Iʼomasiʼö ndraʼugö börö me öʼomasiʼö ia. Na ha yaʼugö zangebuaʼö iraonomö ba zindruhu ba lö fanolo moroi khö woʼomomö ira matua, ifabuʼu Yehowa wa hasambalö tobali ia Ama ba ndraonomö ba Solumöʼö yaʼugö. (Si. 68:5) Tenga yaʼugö zangai angetula hadia lafosumange Yehowa iraonomö mazui löʼö. Hizaʼi, na lö tebulö öʼodaligö wanolo moroi khö Yehowa ba öforege wamahaʼö iraonomö, yafaduhu dödöu wa omuso dödö Yehowa ba nifaluamö andrö.

SINUNÖ 134 Iraono—Buala moroi khö Lowalangi

a Ba artikel daʼa, tatutunö hadia wamahaʼö nihalö ndra talifusöda ira alawe si so iraono moroi ba duma-duma nina Dimoteo sotöi Oinike. Na lafalua daʼö, tola latolo ndraonora ba wangokhögö faʼaboto ba dödö hegöi ba wangomasiʼö Yehowa.

b So ösa zi no mufaböʼöni töi.

c Duma-dumania, faigi wamahaʼö 50 ba mbuku Lala ba Wanöndra Faʼohahau Dödö Sagötö Faʼara! hegöi artikel ”Ide-Ide untuk Ibadat Keluarga dan Pelajaran Pribadi” ba majalah Menara Pengawal 15 Mbaŵa si Walu 2011, ngaʼörö 6-7.