Skip to content

Skip to table of contents

LISAUN ESTUDU 18

Halo planu espirituál no kumpre ida-neʼe

Halo planu espirituál no kumpre ida-neʼe

“Hanoin kleʼan kona-ba buat sira-neʼe, no fó ó-nia an tomak ba buat sira-neʼe, atu nuneʼe ema hotu bele haree ho momoos oinsá ó laʼo ba oin.”​—1 TIM 4:15.

KNANANUK 84 Serbí iha fatin neʼebé presiza ajuda

IHA LISAUN NEʼE a

1. Ita bele halo planu espirituál saida deʼit?

 ITA hotu hadomi tebes Jeová. Ita hakarak serbí nia ho laran tomak tuir ita-nia kbiit. Maibé atu bele halo nuneʼe, ita presiza halo planu espirituál, hanesan haburas hahalok Kristaun nian, aprende skill oioin no buka dalan atu ajuda irmaun-irmán sira. b

2. Tanbasá ita presiza halo planu espirituál no kumpre ida-neʼe?

2 Tanbasá ita hakarak laʼo ba oin iha dalan espirituál? Razaun ida mak ita hakarak halo ita-nia Aman Jeová kontente. Jeová kontente bainhira ita uza ita-nia talentu no abilidade atu serbí nia. Ita mós hakarak laʼo ba oin atu nuneʼe ita bele ajuda liután irmaun-irmán sira. (1 Tes 4:9, 10) Maski ita iha lia-loos tempu kleur ona, maibé ita hotu bele kontinua laʼo ba oin. Oinsá ita bele halo ida-neʼe?

3. Tuir 1 Timóteo 4:12-16, apóstolu Paulo anima Timóteo atu halo saida?

3 Maski Timóteo mak joven deʼit bainhira apóstolu Paulo hakerek karta primeiru ba nia, maibé Timóteo serbí ona nuʼudar katuas ba tempu balu. Maski nuneʼe, Paulo anima nia atu kontinua laʼo ba oin iha dalan espirituál. (Lee 1 Timóteo 4:12-16.) Paulo nia liafuan hatudu katak nia hakarak Timóteo atu laʼo ba oin iha dalan rua: (1) haburas hahalok Kristaun sira hanesan domin, fiar no hahalok moos. (2) Aumenta ninia matenek atu lee iha ema nia oin, atu fó konsellu no hanorin. Bainhira ita halo planu neʼebé ita bele kumpre, neʼe bele ajuda ita atu laʼo ba oin. Ita sei aprende kona-ba neʼe liuhusi estuda Timóteo nia ezemplu. Ita mós sei aprende dalan balu atu serbí Jeová liután.

HABURAS HAHALOK KRISTAUN

4. Tuir Filipe 2:19-22, tanbasá Jeová bele uza Timóteo?

4 Tanbasá Jeová bele uza Timóteo? Tanba Timóteo hatudu hahalok Kristaun. (Lee Filipe 2:19-22.) Paulo nia liafuan hatudu katak Timóteo mak haraik an, laran-metin, badinas no ema bele tau fiar. Nia hatudu domin no hanoin irmaun-irmán sira. Tan neʼe, Paulo hadomi Timóteo no la dada an atu fó knaar neʼebé susar ba Timóteo. (1 Kor 4:17) Bainhira ita haburas hahalok sira neʼebé Jeová gosta, Jeová sei hadomi ita, no kongregasaun bele uza ita iha dalan oioin.​—Sal 25:9; 138:6.

Buka-hatene hahalok Kristaun neʼebé Ita hakarak haburas liután (Haree parágrafu 5-6)

5. (a) Oinsá Ita bele deside hahalok saida mak ita hakarak haburas? (b) Hanesan hatudu iha dezeñu, oinsá mak irmán joven ida hakaʼas an atu kumpre ninia planu hodi hanoin ema seluk?

5 Halo planu espesífiku. Halo orasaun no hanoin kona-ba hahalok Kristaun oioin neʼebé Ita hakarak hatudu ho diʼak liután. Tuirmai, hili hahalok espesífiku ida. Porezemplu, karik Ita bele aprende oinsá atu hanoin ema liután no aumenta ita-nia hakarak atu ajuda irmaun-irmán sira. Karik Ita hakarak sai toman atu buka dame no fó perdua. Atu deside hahalok saida mak ita bele halo diʼak liután, karik Ita bele husu sujestaun husi Ita-nia belun ida.​—Prov 27:6.

6. Oinsá atu haburas hahalok ida ho diʼak liután?

6 Hakaʼas an atu kumpre Ita-nia planu. Oinsá Ita bele halo ida-neʼe? Dalan ida mak hodi estuda kona-ba hahalok neʼebé Ita hakarak atu haburas liután. Porezemplu, karik Ita hakarak sai toman atu perdua ema seluk. Karik Ita bele hahú hodi lee no medita kona-ba ema sira iha Bíblia neʼebé prontu atu fó perdua no mós sira neʼebé la fó perdua. Hanoin toʼok kona-ba Jesus nia ezemplu. Nia prontu atu fó perdua. (Lc 7:47, 48) Jesus la tau fokus ba ema nia fraku, nia tau fokus ba buat neʼebé sira bele kumpre iha futuru. Maibé ema Farizeu “haree ema seluk folin-laek”. (Lc 18:9) Depois medita tiha kona-ba ezemplu sira-neʼe, husu ba Ita-nia an: ‘Haʼu haree ema seluk oinsá? Haʼu hili atu tau fokus ba ema nia hahalok ida-neʼebé?’ Se Ita sente susar atu fó perdua ba ema ruma, koko atu hakerek hahalok diʼak oioin neʼebé ema neʼe hatudu. Tuirmai, husu ba Ita-nia an: ‘Jesus sente oinsá kona-ba ema neʼe? Nia sei fó perdua ba ema neʼe ka lae?’ Se ita halo nuneʼe, neʼe bele ajuda ita troka ita-nia dalan atu hanoin. Foufoun karik susar atu perdua ema neʼebé hakanek ita-nia laran, maibé se ita kontinua hakaʼas an, ikusmai sei fasil liu ba ita atu perdua ema seluk.

APRENDE SKILL OIOIN

Oferese Ita-nia an atu aprende kona-ba oinsá atu halo manutensaun ba Ita-nia Reuniaun-Fatin (Haree parágrafu 7) e

7. Tuir Provérbios 22:29, iha dalan saida deʼit mak Jeová uza serbisu-naʼin neʼebé iha skill?

7 Planu ida tan neʼebé Ita bele halo mak aprende skill neʼebé Jeová nia organizasaun presiza. Porezemplu, ita presiza serbisu-naʼin barak atu harii Betel, Salaun ba Asembleia no Reuniaun-Fatin sira. Irmaun-irmán barak aprende skill foun bainhira serbisu hamutuk ho irmaun-irmán sira neʼebé iha esperiénsia. Hanesan hatudu iha dezeñu, irmaun-irmán sira aprende skill neʼebé bele ajuda sira tau matan ba Salaun ba Asembleia no Reuniaun-Fatin sira. Maromak Jeová “Liurai Rohan-Laek” no Kristu Jesus “Liurai . . . ba liurai” sira kumpre buat kmanek oioin ohin loron hodi uza serbisu-naʼin sira neʼebé iha esperiénsia. (1 Tim 1:17; 6:15; lee Provérbios 22:29.) Ita hakarak serbisu ho badinas no uza ita-nia skill atu fó glória ba Jeová, laʼós ba ita-nia an rasik.​—João 8:54.

8. Oinsá Ita bele deside kona-ba skill neʼebé Ita hakarak aprende?

8 Halo planu espesífiku. Skill saida mak Ita hakarak aprende? Husu katuas sira no mós karik husu katuas área kona-ba skill saida mak diʼak ba Ita atu aprende. Se sira fó sujestaun ba Ita atu aumenta Ita-nia matenek atu koʼalia no hanorin, husu sira atu esplika kona-ba saida loos mak Ita presiza halo diʼak liután. Tuirmai, hakaʼas an atu halo ida-neʼe ho diʼak liután. Oinsá Ita bele halo nuneʼe?

9. Oinsá Ita bele kumpre Ita-nia planu atu aprende skill ida?

9 Hakaʼas an atu kumpre Ita-nia planu. Karik Ita hakarak aumenta liután Ita-nia matenek atu hanorin. Se nuneʼe, Ita bele estuda didiʼak broxura Hakaʼas An atu Lee no Hanorin. Bainhira Ita hetan knaar iha reuniaun loron baileet, Ita bele husu irmaun neʼebé iha esperiénsia atu rona uluk ba Ita-nia aprezentasaun no fó sujestaun kona-ba oinsá atu halo Ita-nia knaar diʼak liután. Prepara nanis Ita-nia knaar atu nuneʼe ema bele haree katak Ita badinas no ema bele tau fiar ba Ita.​—Prov 21:5; 2 Kor 8:22.

10. Konta toʼok esperiénsia ida kona-ba oinsá atu bele aumenta skill ida.

10 Oinsá se skill neʼebé Ita hakarak aprende mak susar ba Ita atu halo? Keta rende an. Uluk irmaun Garry labele lee ho didiʼak. Nia sente moe tebes bainhira nia koko lee iha kongregasaun. Maibé nia kontinua hakaʼas an aumenta ninia matenek atu lee. Tanba treinu neʼebé nia simu, agora nia bele hatoʼo diskursu iha Reuniaun-Fatin, asembleia sira no reuniaun boot.

11. Hanesan Timóteo, saida mak bele ajuda ita atu halo buat barak liután ba Jeová?

11 Ikusmai Timóteo sai oradór no mestre neʼebé matenek tebes ka lae? Bíblia la fó sai kona-ba neʼe. Maibé ita bele fiar katak nia kontinua aumenta ninia matenek atu halaʼo ninia knaar sira tanba halo tuir Paulo nia konsellu. (2 Tim 3:10) Se ita mós aumenta ita-nia skill, ita bele halo buat barak liután atu serbí Jeová.

BUKA DALAN ATU AJUDA EMA SELUK

12. Oinsá irmaun-irmán sira ajuda ona Ita?

12 Ita hotu simu ajuda husi ema seluk. Bainhira ita baixa iha ospitál, ita agradese tebes atu simu vizita husi katuas sira neʼebé serbí iha Komisaun neʼebé Komunika ho Ospitál ka iha Grupu neʼebé Vizita Pasiente. Bainhira ita hasoru susar, ita agradese tebes kuandu katuas sira uza tempu atu rona no fó kmaan ba ita. Bainhira ita presiza ajuda atu halaʼo estuda Bíblia, ita kontente kuandu pioneiru neʼebé iha esperiénsia akompaña ita no fó sujestaun ruma. Irmaun-irmán sira-neʼe hotu kontente atu ajuda ita. Ita mós bele sente kontente se ita prontu atu ajuda irmaun-irmán sira. Jesus hatete: “Kontente liu atu fó duké simu.” (Após 20:35) Se Ita hakarak aumenta liután Ita-nia serbisu iha dalan sira-neʼe ka iha dalan seluk tan, saida mak bele ajuda Ita?

13. Bainhira halo planu, ita presiza hanoin-hetan saida?

13 Keta halo planu neʼebé jerál demais. Porezemplu, karik Ita hanoin: ‘Haʼu hakarak halo buat barak liután iha kongregasaun.’ Maibé karik susar atu hatene oinsá atu kumpre planu neʼe, no mós susar atu hatene se Ita kumpre ona planu neʼe tanba planu neʼe jerál demais. Tan neʼe, diʼak atu halo planu espesífiku. Ita mós bele hakerek Ita-nia planu no mós hakat sira atu bele kumpre ida-neʼe.

14. Tanbasá ita presiza prontu atu halo mudansa tuir situasaun?

14 Bainhira ita halo planu, ita presiza hanoin-hetan katak ita la iha kbiit atu kontrola buat hotu iha ita-nia moris, tan neʼe ita presiza prontu atu halo mudansa tuir situasaun. Porezemplu, apóstolu Paulo ajuda atu forma kongregasaun foun iha sidade Tesalónika. Klaru katak nia iha planu atu hela iha neʼebá no ajuda irmaun-irmán foun sira. Maibé ema kontra makaʼas Paulo no nia tenke husik sidade neʼe. (Após 17:1-5, 10) Se Paulo kontinua hela iha neʼebá, nia sei tau irmaun-irmán sira-nia moris iha perigu laran. Maibé Paulo la rende an. Nia halo mudansa tuir ninia situasaun foun. Liutiha tempu balu, Paulo haruka Timóteo ba sidade Tesalónika atu tau matan ba irmaun-irmán foun sira-nia presiza espirituál. (1 Tes 3:1-3) Irmaun-irmán sira iha Tesalónika kontente tanba Timóteo prontu atu serbí iha fatin naran deʼit.

15. Oinsá situasaun neʼebé ita labele kontrola bele afeta ita-nia planu? Esplika toʼok.

15 Ita bele aprende husi Paulo nia esperiénsia iha sidade Tesalónika. Karik ita hakaʼas an atu hetan priviléjiu ruma, maibé situasaun neʼebé ita labele kontrola mak hanetik ita atu simu priviléjiu neʼe. (Ecle 9:11) Se Ita-nia situasaun mak hanesan neʼe, sai prontu bá atu halo planu seluk neʼebé Ita bele kumpre. Feen-laʼen naran Ted no Hiedi halo nuneʼe duni. Tanba problema saúde, sira presiza sai husi Betel. Maibé sira-nia domin ba Jeová book sira atu buka dalan seluk atu aumenta sira-nia serbisu ba Jeová. Primeiru, sira komesa serbí nuʼudar pioneiru regulár. Depois neʼe, sira simu knaar nuʼudar pioneiru espesiál. No irmaun Ted simu treinu nuʼudar katuas área temporáriu. Maibé kritéria kona-ba idade atu serbí nuʼudar katuas área troka. Sira rekoñese katak sira la kumpre ona kritéria atu halaʼo knaar neʼe. Maski sira laran-triste, maibé sira rekoñese katak sira bele serbí Jeová iha dalan seluk. Irmaun Ted hatete: “Ami aprende katak ami bele serbí Jeová iha dalan oioin.”

16. Saida mak ita bele aprende husi Galásia 6:4?

16 Ita labele kontrola buat hotu neʼebé akontese iha ita-nia moris. Tan neʼe, importante atu la hanoin katak Jeová hafolin ita tanba deʼit knaar neʼebé ita iha. No labele kompara ita-nia an ho ema seluk neʼebé halaʼo knaar neʼebé ita gosta. Irmán Hiedi esplika: “Ita sei la sente kontente, se ita kompara ita-nia moris ho ema seluk nia moris.” (Lee Galásia 6:4.) Importante atu buka dalan atu ajuda ema no serbí Jeová. c

17. Ita bele halo saida atu kumpre kritéria hodi simu priviléjiu ruma?

17 Ita bele halo buat barak liután iha Jeová nia serbisu se Ita halaʼo moris neʼebé simples no labele debe se Ita la presiza. Halo planu kiʼik-kiʼik sira atu Ita bele kumpre Ita-nia planu boot. Porezemplu, se Ita iha planu atu serbí nuʼudar pioneiru regulár, karik agora daudaun Ita bele serbí nuʼudar pioneiru estra ba nafatin. Se Ita-nia planu mak atu serbí nuʼudar atan ba kongregasaun, karik Ita bele aumenta tempu neʼebé Ita uza atu haklaken no vizita irmaun-irmán sira neʼebé moras ka idade ona. Esperiénsia neʼebé Ita hetan agora, bele ajuda Ita atu hetan priviléjiu seluk iha futuru. Hakaʼas an atu halaʼo Ita-nia knaar hotu ho didiʼak.​—Rom 12:11.

Halo planu espesífiku neʼebé Ita bele kumpre (Haree parágrafu 18) f

18. Hanesan hatudu iha dezeñu, saida mak Ita aprende husi irmán Beverley?

18 Maski ita idade ona, ita mós bele halo planu no kumpre ida-neʼe. Hanoin toʼok kona-ba irmán Beverley neʼebé idade 75. Nia iha problema saúde neʼebé halo nia susar atu laʼo. Nia hakarak hola parte iha kampaña Memoriál. Tan neʼe, nia halo planu espesífiku. Bainhira irmán Beverley kumpre ninia planu neʼe, nia sente kontente tebes. Ninia ezemplu book ema seluk atu hakaʼas an liután iha serbisu haklaken. Jeová hafolin tebes serbisu hotu neʼebé irmaun-irmán ferik-katuas sira halo, maski sira-nia situasaun mak limitadu.​—Sal 71:17, 18.

19. Saida mak planu espirituál balu neʼebé ita hakarak kumpre?

19 Halo planu neʼebé Ita bele kumpre. Haburas hahalok neʼebé halo Jeová kontente. Aprende skill neʼebé Maromak nia organizasaun presiza. Buka dalan oioin atu ajuda liután irmaun-irmán sira. d Hanesan Timóteo, Jeová sei haraik bensaun ba ita no ‘ema hotu bele haree ho momoos oinsá Ita laʼo ba oin’.​—1 Tim 4:15.

KNANANUK 38 Nia sei halo ó forsa

a Timóteo mak haklaken-naʼin neʼebé matenek. Maibé apóstolu Paulo anima nia atu laʼo ba oin liután. Tanba Timóteo halo tuir Paulo nia konsellu, Jeová bele uza nia liután no nia bele ajuda liután irmaun-irmán sira. Ita mak hanesan Timóteo neʼebé laran-manas atu serbí Jeová no prontu atu ajuda irmaun-irmán sira ka lae? Klaru katak Ita hanesan neʼe duni. Planu saida deʼit mak sei ajuda Ita atu halo ida-neʼe? Oinsá Ita bele halo planu no kumpre ida-neʼe?

b ESPLIKASAUN BA FRAZE: Planu espirituál inklui buat naran deʼit neʼebé ita hakaʼas an atu halo hodi serbí Jeová liután no halo Jeová kontente.

c Haree livru Organizasaun neʼebé Halo Jeová nia Hakarak, kapítulu 10 ho títulu “Dalan oioin atu aumenta ita-nia serbisu haklaken”, parágrafu 6-9.

d Haree lisaun 60 “Kontinua hakbesik liután ba Jeová” husi livru Moris Haksolok ba Nafatin.

e ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmaun ida treinu irmán naʼin-rua atu halo manutensaun, no sira uza didiʼak sira-nia skill foun neʼe.

f ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmán ida neʼebé labele sai husi uma hetan susesu atu konvida ema seluk tuir Memoriál liuhusi telefone.