Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 18

Obo re se Vwo Vwo Oboravwọtua Vwẹ Ẹga ri Jihova A me je Yan Muo

Obo re se Vwo Vwo Oboravwọtua Vwẹ Ẹga ri Jihova A me je Yan Muo

“Nabọ yono imu nana rere e reria owẹ oma, rere ihwo vwọ mrẹ erhuvwu rẹ iruo wẹn vughe.”—1 TIM. 4:15.

UNE 84 Vwẹ Ukẹcha Phia

ỌDJẸKOKO *

1. Oboravwọtua vọ vwẹ ẹga ri Jihova yen e se vwo?

 KERẸ Inenikristi ruyota, avwanre vwo ẹguọnọ ri Jihova mamọ. Avwanre guọnọ ru oborẹ ẹgba rẹ avwanre muru eje vwẹ ẹga rọyen. A da ghene guọnọ ru oborẹ ẹgba rẹ avwanre muru dẹn vwọ kẹ Jihova, ofori nẹ e vwo oboravwọtua vwẹ ẹga rọyen kerẹ e vwo yono oma phiyọ omamọ rẹ iruemu rẹ Onenikristi, e vwo yono uvi rẹ iruo rẹ obọ, kugbe a vwọ guọnọ idjerhe sansan ra sa vwọ chọn ihwo efa uko. *

2. Diesorọ o vwo fo nẹ e vwo oboravwọtua je yan mu ayen?

2 Diesorọ o vwo fo a vwọ yan obaro vwẹ ẹga ri Jihova? Ẹsosuọ, avwanre guọnọ ru obo re vwerhen Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ obodjuvwu oma. Ọ vwerhen Jihova oma ọ da mrẹ nẹ avwanre reyọ ona vẹ ẹgba rẹ avwanre vwo ruiruo vọnvọn vwẹ ẹga rọyen. Vwọba, avwanre guọnọ ru yovwinphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova rere avwanre sa vwọ vwẹ ukẹcha kẹ iniọvo rẹ avwanre vrẹ obo ri jovwo. (1 Tẹsa. 4:9, 10) O toro ikpe rẹ avwanre ga Jihova cha re-e, avwanre eje ji se ru yovwinphiyọ vwẹ ẹga rọyen. E jẹ a mrẹ obo re se vwo ru ọtiọyen.

3. Die yen ọyinkọn Pọl jiri kẹ Timoti nẹ o ru vwẹ 1 Timoti 4:12-16?

3 Ọke rẹ ọyinkọn Pọl vwo si ileta rẹsosuọ rọyen vwo rhe Timoti, jẹ Timoti ga kerẹ ọkpako vwẹ ọkievo re. Ẹkẹvuọvo, Pọl je vwẹ uchebro vwọ kẹ nẹ o ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova. (Se 1 Timoti 4:12-16.) Wọ da nabọ roro kpahen eta ri Pọl na, wọ cha mrẹvughe nẹ ọ guọnọre nẹ Timoti ru yovwinphiyọ vwẹ idjerhe ivẹ: ọ guọnọre nẹ o vwo iruemu rẹ Onenikristi kerẹ ẹguọnọ, esegbuyota kugbe ofuanfon, ọ je guọnọ nẹ o ru yovwinphiyọ vwẹ ena rẹ isese rẹ azagba, ena rọ vwọ vwẹ uchebro phia kugbe ena rẹ uyono rọyen. Vwo udje ri Timoti vwẹ ẹwẹn rere e roro kpahen oborẹ uvi rẹ oboravwọtua sa vwọ chọn avwanre uko vwo ru yovwinphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova. E ji che roro kpahen idjerhe sansan ra sa vwọ hẹrẹ iruo rẹ aghwoghwo rẹ avwanre phiyọ.

VWO IRUEMU RẸ ONENIKRISTI

4. Vwo nene obo rehẹ Filipae 2:19-22, Diesorọ Jihova sa vwọ reyọ Timoti vwo ruiruo vọnvọn?

4 Diesorọ Jihova sa vwọ reyọ Timoti vwo ruiruo vọnvọn? Fikirẹ omamọ rẹ iwan ro vwori kerẹ Onenikristi. (Se Filipae 2:19-22.) Vwo nene oborẹ Pọl djisẹ rẹ Timoti wan, a ghwa sa mrẹ nẹ Timoti ọyen ohwo rọ vwomakpotọ, rọ fuevun, rọ nabọ gbẹrophiyotọ kugbe ohwo ra sa vwẹroso. Ọyen ohwo vẹ ẹguọnọ rọ nabọ vwo ọdavwẹ rẹ iniọvo na. Fikirẹ ọtiọyena, Pọl de vwo ẹguọnọ ri Timoti ji vwo owenvwe rọ vwọ vwẹ ewian re tobọ gan vwọ kẹ. (1 Kọr. 4:17) Vwẹ idjerhe vuọvo na, Jihova che vwo ẹguọnọ rẹ avwanre, avwanre ji che fierere vwọ kẹ ukoko na siẹrẹ e de vwo iruemu rẹ Jihova vwo ẹguọnọ kpahen na.—Une 25:9; 138:6.

Sane uruemu rẹ Onenikristi ru wọ guọnọ wian phiyọ (Ni ẹkoreta 5-6)

5. (a) Mavọ wo se vwo brorhiẹn rẹ oka rẹ uruemu rẹ Onenikristi ro fori nẹ wo vwo? (b) Kirobo re djere vwẹ uhoho na, mavọ yen ẹgbaẹdavwọn rẹ eghene oniọvo aye na vwo djephia nẹ ọ wian kpahen uruemu rẹ erorokẹ rọ vwọ tua na?

5 Sane emuọvo kiriguo ru wọ tẹnrovi. Nẹrhovwo wo ji roro kpahen uruemu wẹn ro fori nẹ wọ wian phiyọ. Sane uruemu ọvo kiriguo ru wọ guọnọ wian phiyọ. Kerẹ udje, wo se vwo uruemu rẹ erorokẹ kugbe owenvwe ru wọ vwọ chọn iniọvo na uko. Yẹrẹ wọ je sa davwẹngba vwọ dia ohwo rẹ ufuoma ro ji vwo ghovwo ihwo. Wọ sa vuẹ ugbeyan rọ kẹrẹ owẹ rere ọ vuẹ wẹ kpahen asan ro fori nẹ wọ wian phiyọ.—Isẹ 27:6.

6. Mavọ yen wọ sa vwọ yanmu omamọ rẹ uruemu wọ vwọ tua?

6 Davwẹngba vwọ yanmu obo wọ vwọ tua. Mavọ yen wo se vwo ruo? Idjerhe ọvo ọyen wo vwo yono kpahen uruemu ru wọ guọnọ wian kpahen na. Vwẹ ẹwẹn roro nẹ wo brorhiẹn wọ vwọ wian phiyọ uruemu rẹ evwoghovwo. Wọ sa tuọnphiyọ womarẹ wọ vwọ fuẹrẹn idje rẹ ihwo ri vwo uruemu rẹ evwoghovwo vẹ i ri jiro evwo vwẹ Baibol na. Roro kpahen udje ri Jesu. O vwo ghovwo ihwo nẹ otọ rẹ ẹwẹn rhe. (Luk 7:47, 48) Ọ dia echobọ rayen ọ tẹnrovi-i ẹkẹvuọvo oborẹ ayen se ru. Vwọ fẹnẹ ọyena, ihwo ri Farisi rẹ ọke rẹ Jesu “jẹ ihwo efa fia.” (Luk 18:9) Wo de roro kpahen idje nana nu, gba nọ oma wẹn: ‘Die yen me mrẹ vwẹ oma rẹ ihwo efa? Uruemu rayen vọ me guọnọ tẹnrovi?’ Ọ da bẹn kẹ wẹ wọ vwọ reyọ vwo ghovwo ohwo, gbe si omamọ iruemu rọyen evo ri me je we phiyotọ. Gba nọ oma wẹn: ‘Ẹro vọ yen Jesu vwo ni ohwo nana? O che vwo ghovwo?’ Omaẹfuẹrẹn ọtiọyena cha chọn avwanre uko vwọ kpọ iroro rẹ avwanre vi. Ẹsosuọ, a cha davwẹngba rere e se vwo ghovwo ihwo ri gbe avwanre ku. Jẹ avwanre da wian kpahọn, ememerha na ke se vwo ẹwẹn re vwo ghovwo ihwo.

YONO UVI RẸ ENA

Vwomakpahotọ wo vwo yono iruo rẹ ẹroevwote rẹ Ọguan Ruvie (Ni ẹkorota 7) *

7. Vwo nene obo rehẹ Isẹ 22:29, idjerhe vọ yen Jihova vwọ reyọ ihwo re tẹn ona vwọ wian nonẹna?

7 Oboravwọtua ọfa wọ sa tẹnrovi yen wo vwo yono uvi rẹ ona. Vwẹ ẹwẹn roro uche ewiowian ra guọnọre vwẹ iruo rẹ ebanbọn vwẹ Bẹtẹl, Eguan rẹ Emẹvwa, kugbe Eguan Ruvie. Buebun rẹ ewiowian nana yono ena sansan mie iniọvo re tẹn ona re vẹ ayen gba wian kugbe. Kirobo wọ mrẹ vwẹ uhoho na, iniọvo eya vẹ eshare yono ena ra guọnọre rere a sa vwọ vwẹ ukẹcha phia vwẹ ẹroevwote rẹ Eguan rẹ Emẹvwa kugbe Eguan Ruvie. Vwẹ idjerhe nana vẹ efa, Jihova Ọghẹnẹ rọ dia “Ovie ri bẹdẹ,” kugbe Jesu Kristi rọ dia “Ovie ro vwo ivie ejobi,” ruẹ emu rẹ igbevwunu womarẹ ewiowian re tẹn ona. (1 Tim. 1:17; 6:15; se Isẹ 22:29.) Avwanre guọnọ wian gan vwọ reyọ ena avwanre vwo jiri Jihova ukperẹ oma rẹ avwanre.—Jọn 8:54.

8. Mavọ yen wo se vwo brorhiẹn rẹ oka ona ru wo che yono?

8 Sane ona ọvo kiriguo wọ guọnọ yono. Ona vọ yen wọ sa tẹnrovi? Nọ ekpako ukoko wẹn, ọkiọvo wọ je sa nọ oniruo okinrianriẹ wẹn kpahen oka rẹ ona ru wo se yono. Kerẹ udje, ayen da vuẹ wẹ nẹ wọ wian kpahen ona rẹ ota yẹrẹ uyono wẹn, vuẹ ayen nẹ ayen chọn wẹn uko vwọ riẹn ona rẹ ota ru wọ cha wian kpahen. Gba jowọ wọ vwọ wian phiyọ. Mavọ wo se vwo ru ọnana?

9. Mavọ yen wọ sa vwọ yanmu ona kpokpọ ru wọ vwọ tua?

9 Davwen wọ yanmu obo wọ vwọ tua. Vwẹ ẹwẹn roro nẹ wọ guọnọ wian phiyọ obo wọ sa vwọ dia omamọ oyono. Wo se yono ibroshọ rẹ Muomaphiyọ Isese vẹ Eyono. Ọ da dianẹ wo vwo ota vwẹ uyono rẹ uherevie udughwrẹn, wọ sa vuẹ oniọvo ro yerin tedje nẹ ọ kerhọ wẹn siẹrẹ wo de muegbe rere ọ je vuẹ wẹ kpahen asan wọ sa wian phiyọ. Fobọ muegbe rẹ ota wẹn phiyotọ rere ihwo vwọ mrẹ ẹgbaẹdavwọn wẹn vughe je riẹn nẹ a sa vwẹroso owẹ.—Isẹ 21:5; 2 Kọr. 8:22.

10. Djudje rẹ obo ra sa vwọ tẹn ona rẹ obo ra guọnọre?

10 Ọ da rha dianẹ ona ru wọ guọnọ wian phiyọ na bẹn wẹn eruo vwo? Wo jẹ oma rhọ wẹ-ẹ! Oniọvo ọvo re se Garry ghwa riẹn obo re se ẹbe ọtiọye-en. Ọ karophiyọ oborẹ oma vorọ te ro vwo ru isese vwẹ uyono. Ẹkẹvuọvo ọ davwẹngba vwo ru yovwinphiyọ. Ọ tare nẹ fikirẹ uyono re yono ọyen, enẹna kẹ ọyen sa ta ota vwẹ Ọguan Ruvie, isikoko kugbe eghwẹkoko!

11. Kerẹ Timoti, die yen sa chọn avwanre uko vwo ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova?

11 A riẹn Timoti phiyọ omamọ oyono kugbe ohwo rọ riẹn ota ta? Baibol na ghwa ta ọtiọye-en. Ẹkẹvuọvo, Timoti nabọ ru yovwinphiyọ vwẹ iruo rọyen kidie o nene udje kugbe uchebro ri Pọl. (2 Tim. 3:10) Kerẹ Timoti, avwanre de ru ena avwanre yovwinphiyọ, ke se ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova.

GUỌNỌ IDJERHE WỌ SA VWỌ CHỌN IHWO EFA UKO

12. Erere vọ yen wọ mrẹ vwo nẹ ukẹcha rẹ ihwo efa vwọ kẹ wẹ re?

12 Avwanre eje mrẹ erere vwo nẹ ukẹcha rẹ ihwo efa vwọphia cha. Avwanre da hẹ họspita, oma vwerhen avwanre siẹrẹ ekpako re ga vwẹ Umẹ Rọvwẹrote Omaesivwo yẹrẹ e re ga kerẹ Ekpako re Kọn Brẹ Iniọvo rẹ Oma Rayen jẹ Gan da kọn bru avwanre rhe. Siẹrẹ avwanre de hirharoku ebẹnbẹn vwẹ akpeyeren, oma vwerhen avwanre siẹrẹ ọkpako ro vwo ọdavwẹ da nabọ kerhọ ji bru avwanre uche. Oma vwerhen avwanre siẹrẹ ọkobaro rọ tẹn ona de nene avwanre re yono ohwo rẹ avwanre vwẹ Baibol yono je nabọ toroba uyono na. Oma cha vwerhen iniọvo nana ayen vwọ chọn avwanre uko. Avwanre ji se vwo omavwerhovwẹn yena siẹrẹ avwanre da je chọn iniọvo avwanre uko. Jesu tare nẹ “ẹrhovwo herọ kẹ ọkokẹ nọ ohwo ra kẹ.” (Iruo 20:35) Wọ da guọnọ ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova vwẹ idjerhe nana yẹrẹ efa, die yen sa chọn wẹn uko?

13. Siẹrẹ a da jiroro rẹ oboravwọtua, die yen ofori nẹ a kọn phiyọ ẹwẹn?

13 Kẹnoma kẹ wọ vwọ reyọ vwọ tua obo wọ cha sa yanmu-u. Kerẹ udje, wo se roro, ‘Me guọnọ ru bunphiyọ vwẹ ukoko na.’ Ẹkẹvuọvo ọ sa bẹn wọ vwọ yanmu obo wọ vwọ tua ọtiọyena, jẹ ọ je cha bẹn wọ vwọ riẹn ọ da tobọ dianẹ wo sa yanmuo. Ọtiọyena, gba sane oboravwọtua ru wọ sa yanmu. Wọ sa tobọ si obo wọ vwọ tua na phiyotọ je jiroro rẹ obo wo ru yanmuo.

14. Diesorọ a vwọ dia ihwo re nuẹ siẹrẹ a da sane oboravwọtua?

14 Ofori nẹ avwanre dia ihwo re nuẹ siẹrẹ a da sane oboravwọtua. Diesorọ? Kidie avwanre riẹn oborẹ odẹ rọ cha na cha dia-a. Kerẹ udje: Pọl vwẹ ukoko kpokpọ mu vwẹ Tẹsalonaika, jẹ o muẹro nẹ ọ guọnọ dia etiyin je chọn Inenikristi kpokpọ na uko. Ẹkẹvuọvo ihwo re vwọsua da nẹrhẹ ọ djẹ nẹ orere na. (Iruo 17:1-5, 10) Pọl rhe phi arhọ rẹ iniọvo rọyen phiyọ ẹdia imuoshọ, ọ da dianẹ ọ djẹ nẹ orere na-a. Ẹkẹvuọvo Pọl kuobọphiyotọ-ọ. Ukperẹ ọtiọyen, ọ nuẹ nene ẹdia na. Ukuotọ rọyen, o de ji Timoti kpo Tẹsalonaika ra vwẹ ukẹcha kẹ Inenikristi kpokpọ na. (1 Tẹsa. 3:1-3) Oma vwerhen Inenikristi ri Tẹsalonaika nẹ Timoti muegbe rọ vwọ ga vwẹ asan ra da guọnọ eje.

15. Mavọ yen ẹdia rẹ avwanre ro weneri sa vwọ nẹrhẹ e wene oboravwọtua? Djudje rọyen.

15 E se yono nẹ obo ri Pọl rhiẹromrẹ vwẹ Tẹsalonaika. Ọ sa dianẹ avwanre davwẹngba re vwo yerin te uphẹn ẹga ọvo, ẹkẹvuọvo ẹdia rẹ avwanre hepha rha sa nẹrhẹ o te avwanre obọ-ọ. (Aghwo. 9:11) Ọ da dianẹ ọtiọyen ọ hepha kẹ wẹ, gba sane oboravwọtua ru wọ sa yanmu. Ọna ghwa oborẹ Ted vẹ Hiedi re dia aye gbe ọshare ruru. Fikirẹ jẹ omakpokpọ evwo, ayen de vrẹn nẹ Bẹtẹl. Ẹkẹvuọvo ẹguọnọ rẹ ayen vwo kpahen Jihova de mu ayen vwọ guọnọ idjerhe ọfa vwo ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova. Ẹsosuọ, ayen da ga kerẹ ekobaro. Ukuko na, a da vwẹ ayen mu kerẹ ekobaro oghẹresan, e de ji yono Ted phiyọ iruo rẹ ọ rọ vwẹ ukẹcha kẹ oniruo okinriariẹ. Uche ọke rẹ oniruo okinriariẹ ga te de rhi wene. Ted vẹ Hiedi da rhe mrẹvughe nẹ ayen ghwanre nọ kẹ iruo rẹ ikiekin na. Dede nẹ ẹdia rayen weneri, ayen riẹnre nẹ ayen je sa ga Jihova vwẹ idjerhe efa. Ted da ta, “Avwanre rhe mrẹvughe nẹ avwanre sa ga Jihova vwẹ idjerhe buebun.”

16. Die yen e se yono vwo nẹ obo rehẹ Galesha 6:4 rhe?

16 Avwanre che se sun emu eje re phia vwẹ akpeyeren avwanre-e. Ọtiọyena, o rhe fo nẹ a vwẹ oborẹ avwanre ghanre te vwọ vwanvwe uphẹn rẹ ẹga rẹ avwanre riavwerhen rọye-en yẹrẹ vwẹ uphẹn rẹ ẹga rẹ avwanre vwọ vwanvwe ọ rẹ ihwo efa-a. Hiedi da ta, “Aghọghọ wẹn cha va wẹ abọ siẹrẹ wọ da vwẹ oma wẹn vwọ vwanvwe oborẹ ihwo efa ruẹ.” (Se Galesha 6:4.) Ọyen obo re ghanre ra vwọ guọnọ idjerhe vwọ chọn ihwo efa uko je ga Jihova. *

17. Die yen wo se ru wo vwo muwan vwọ kẹ uphẹn rẹ ẹga?

17 Ọ cha lọhọ wo vwo ru bunphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova siẹrẹ wo de yeren akpọ ri kekpe je kẹnoma kẹ esa rẹ ọkamuka. Vwo omobo wọ vwọ tua rọ sa chọn wẹ uko vwọ yanmu obo wọ vwọ tua dẹn. Kerẹ udje, ọ da dianẹ obo wọ vwọ tua ọyen wọ vwọ dia ọkobaro ọkieje, wọ sa ra reyọ ọkobaro ubrọke ọke sansan? Obo wọ vwọ tua da dia oborẹ wọ vwọ dia odibo rowian, wo se rhe kpo iruo aghwoghwo na je kọn bru iniọvo re muọga yẹrẹ e re ghwanrire rehẹ ukoko na ra? Obo ru wo yono enẹna sa nẹrhẹ wo rhi vwo uphẹn rẹ ẹga efa vwẹ ọke rọ cha vwẹ obaro na. Vwo owenvwe ru wo vwo ru oborẹ ẹgba wẹn muru eje vwẹ kowian kowian ra vwọ kẹ wẹ.—Rom 12:11.

Sane oboravwọtua ru wọ sa yanmu (Ni ẹkorota 18) *

18. Kirobo re djere vwẹ uhoho na, die yen wo yono nẹ udje ri Beverley rhe?

18 O tori sa ghwo re-e, e ji se vwo oboravwọtua je yanmuo. Roro kpahen udje rẹ oniọvo aye ọvo rọhẹ ẹgbukpe 75 re se Beverley. Ọ mwa okpọga ọvo rọ nẹrhẹ oyan bẹn. Ẹkẹvuọvo ọ je guọnọ vwobọ vwẹ egbada-ẹdjẹ rẹ Ẹkarophiyọ rẹ ughwu ri Jesu vọnvọn. Eriyina o de rhi vwo obo rọ vwọ tua rọ sa yanmu. Ọke rẹ Beverley vwọ yanmu obo rọ vwọ tua rọ dia owian rẹ egbada-ẹdjẹ na, oma da vwerhọn. Ẹgbaẹdavwọn rọyen na chọn ihwo efa uko vwo ru bunphiyọ vwẹ iruo aghwoghwo na. Jihova nẹ iniọvo avwanre re ghwore na ghanghanre, ọ da tobọ dianẹ ayen rhe se ruẹ te obo ri jovwo-o fikirẹ ẹdia rayen ro weneri.—Une 71:17, 18.

19. Erhọ yen ẹkẹn evo re se bru kẹ oma?

19 Vwo oboravwọtua ru wọ sa yanmu. Vwo iruemu ri se si we kẹre Jihova. Yono ena re sa nẹrhẹ wo vwobọ vwẹ eka rẹ iruo sansan vwẹ ẹga ri Jihova. Guọnọ idjerhe wọ sa vwọ chọn iniọvo na uko. * Womarẹ ukẹcha ri Jihova, vwẹrokere Timoti “rere ihwo vwọ mrẹ erhuvwu rẹ iruo wẹn vughe.”—1 Tim. 4:15.

UNE 38 Ọ Cha Bọn Wẹn Gan

^ Timoti ọyen oghwoghwota rọ nabọ tẹn ona rẹ aghwoghwo rẹ iyẹnrẹn esiri na dẹn. Dedena, Pọl je vwẹ uchebro vwọ kẹ nẹ o ru yovwinphiyọ vwẹ ẹga ri Jihova. Kidie nẹ Timoti yan nene uchebro re Pọl vwọ kẹ na, Jihova da reyọ vwo ruiruo vọnvọn phiyọ, ọ da je nẹrhẹ ọ sa vwẹ ukẹcha kẹ iniọvo rọyen vrẹ obo ri jovwo. Kerẹ Timoti, wo vwo owenvwe wọ vwọ ga Jihova je vwẹ ukẹcha vwọ kẹ iniọvo wẹn? Aphro herọ-ọ nẹ wọ guọnọ ru ọtiọyen. Kẹ, oboravwọtua vọ yen sa chọn wẹ uko vwo ru ọtiọyen? Die kọyen o churobọ si wo se vwo vwo oboravwọtua je yan muo?

^ OBORẸ OTA NANA MUDIAPHIYỌ: Oboravwọtua vwẹ ẹga ri Jihova churobọ si kemu kemu re ruẹ a sa vwọ ga Jihova vọnvọn phiyọ je nẹrhẹ oma vwerhọn.

^ Ni “Ra Vwọ Ga Vwẹ Asan ra da Guọnọ Ukẹcha” vwevunrẹ ọbe nana Ukoko ro Ruẹ Ọhọre ri Jihova, uyovwinrota 10, ẹko. 6-9.

^ Ni uyono 60, “Yan Phiaro Ọkieje,” vwẹ ọbe rẹ Vwo Omavwerhovwẹn Bẹdẹ!

^ IDJEDJE RẸ IHOHO: Oniọvo ọshare ọvo yono iniọvo eya ivẹ kpahen owian rẹ ẹroevwote vwẹ Ọguan Ruvie, ayen da je vwẹ ona kpokpọ rẹ ayen tẹnre na vwo ruiruo.

^ IDJEDJE RẸ IHOHO: Oniọvo aye ọvo ro se vrẹn nẹ uwevwi-in, soseri womarẹ ifonu ji durhie ihwo kpo Ẹkarophiyọ ughwu ri Jesu.