Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 15

We Dje ‘Omamọ Udje Phia Ọrẹ . . . Ẹmro Ẹta’?

We Dje ‘Omamọ Udje Phia Ọrẹ . . . Ẹmro Ẹta’?

“Rhiẹ omamọ udje rẹn ihworho ri fuevwan nyoma ẹmro.”—1 TIM. 4:12.

IJORO 90 Arha Vwa Oma Bọn Owuowọnwan

ẸZẸKOKO *

1. Ọrọmo yọ yẹre ọwan omẹgbanhon ra tẹmro?

 OMẸGBANHON ọwan a tẹmro ẹghẹlẹ ro nẹ obẹ Osolobrugwẹ rhe. Ogege ri Jehova ọ ma ọhworhare ọrukaro re se Adam hin, aye awanva na sabu tẹmro kugbe. Adam ọ ji sabu yono ẹmro ekpokpọ, neneyo o kerabọ ẹmro rọ ha ruiruo. Adam ọ ha omẹgbanhon ọrana wian owian ro mwu odẹ rẹn eranmo na. (Gen. 2:19) Oma ọ ji merhiẹn ọke ro lele ohworho ọrọrọ tẹmro ọke ukaro, nọyẹ aniẹ re se Eve, ro vwo erhumu!—Gen. 2:22, 23.

2. Marhẹ e ru ha ẹmro ruiruo izede rọ sọre uvuẹn ọke rọ vrẹnren ọrhẹ inyenana?

2 O jiri-i, na ha ẹghẹlẹ ẹmro ẹta ruiruo izede rọ sọre. Echu ro rhiẹ Dẹbolo nọ mọrenfian rẹn Eve, ofian ọrana yo suẹn ituakpọ ruẹ ọdandan ọrhẹ ijẹgba. (Gen. 3:1-4) Adam ọ ha ẹrẹmiẹ ruiruo izede rọ sọre ọke ro kperi Eve—ọrhẹ Jehova dede—fọkiẹ orusọ enẹyen. (Gen. 3:12) Cain ọ mọrenfian rẹn Jehova ọke ro kpe omizie re se Abel hin. (Gen. 4:9) Ọke oru, ọmọ i Cain owu re se Lamech nọ ya ijoro ro dje kpahen ozighi rọ homaphia uvwre ọke ro nyerẹn. (Gen. 4:23, 24) Marhẹ erhirhiẹ na ọ havwọ inyenana? Ọwan a mẹrẹn ihworho re suẹn ra ha ẹmro aghwa ruiruo uvuẹn afiede. Habaye, ihworho a ji ha ẹmro esọsọ ruiruo uvuẹn ughe buebun. Emọ isukuru e rhon ẹmro aghwa uvuẹn isukuru, imirẹghwa e rhon yin uvuẹn ekete aye a wian. Ọrẹ omemwurhọ, fọkime ẹmro esọsọ i vuọn ekete ephian inyenana, ọrana no djephia taghene akpọ na o biomẹrhọ biomẹrhọ.

3. Imwofẹn ọgo yo fori ne rhe kpahen, me ye ne yono kpahen uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana?

3 Arha jomarhotọre-e, ana sabu riẹnrioma rhẹ ẹmro esọsọ re rhon, te erhirhiẹ ọwan ina tobọ haye ruiruo dede. Itiọrurhomẹmro, re rhiẹ Ilele Kristi na, a guọlọ ru oborẹ ọnọ merhen i Jehova oma, ọrana ọ vrẹn ọrẹ ana kẹnoma rẹn ẹmro esọsọ. Ọwan i guọlọ ha ẹghẹlẹ ẹmro ẹta ruiruo izede ro serhọ, nọyẹ na haye jiri Jehova. Uvuẹn urhomu-ẹmro ọnana, ene yono oborẹ ene ru ruẹ omaran (1) uvuẹn aghwoghwo na, (2) uvuẹn uyono ukoko, ọrhẹ (3) uvuẹn ẹmro ra ta rhẹ awọrọ. Ọrukaro, jene yono oborẹ ọsoriẹ ẹmro ọwan ọ ghanren rẹn Jehova.

JEHOVA O NI ẸMRO ỌWAN GHANGHANREN

Me yẹ ẹmro enọ e djephia kpahen oborẹ ọ ghini ha uvuẹn ọmuduo? (Ni idjaghwẹ 4-5) *

4. Lele oborẹ ọ ha Malachi 3:16, mesoriẹ ẹmro ọwan ọ ghanren rẹn Jehova?

4 Se Malachi 3:16. Wu na sabu roro kpahen oborẹ ọsoriẹ i Jehova ọnọ ya edẹ ihworho rẹ ẹmro aye o djephia taghene aye a zofẹn yen ji roro kodo kpahen odẹ ye rhẹ “ọbe okarorhọ”? Ẹmro ọwan o dje kpahen oborẹ ọ ha ọmudu ọwan. Jesu ọrhọ ta: “Ekwakwa buebun ri ha ọmudu na, yẹ ugbunu na ọ ta.” (Matt. 12:34) Oborẹ ọwan a ta kpahan o dje oborẹ ọwan i vwo ẹguọlọ kpahen Jehova te. Jehova ọ ji guọlọ taghene eri vwo ẹguọlọ kpahiẹn i riamerhen akpọ bẹmẹdẹ uvuẹn paradais.

5. (a) Marhẹ ogame ọwan o ru surhobọmwu oborẹ a ta? (b) Jerẹ oborẹ ifoto na o djephia, me yo fori ne rhe kpahen uvuẹn ẹmro ọwan?

5 Oborẹ ọwan a tẹmro lele, ọnọ sabu djephia sẹ Jehova ono rhiabọ ha ogame ọwan. (Jas. 1:26) Ihworho ezẹko ri vwe vwo ẹguọlọ kpahen Jehova, a tuekwẹre tẹmro, izede hwainhwain, yanghene wọnma tẹmro. (2 Tim. 3:1-5) Itiọrurhomẹmro, ọwan a guọlọ họhọ aye-e. Ọwan i vwo oruru re ne ru oborẹ ọnọ merhen i Jehova oma nyoma ẹmro ọwan. Oma ọnọ merhen i Jehova arha tẹmro esiri ri serhọ uvuẹn uyono ukoko ọrhẹ aghwoghwo, ọrẹn na tẹmro hwainhwain ri vwe serhọ rẹn ekrun ọwan uvuẹn oghwa?—1 Pet. 3:7.

6. Me yo nerhumu ẹmro irhorhomu ri Kimberly ọ ha ruiruo?

6 Arha dabu ha ẹghẹlẹ ẹmro ẹta ruiruo izede ro serhọ, ne dje oma ọwan rhiẹ idibo i Jehova. A ha userhumu rẹn eri kẹrerẹ ọwan mẹrẹn ovẹnẹ rọ ha “uvwre ohworho rọ ga Osolobrugwẹ ọrhẹ ohworho rọ vwọ ga ye.” (Mal. 3:18) Roro kpahen oborẹ ọ phia rẹn omizu ọmase re se Kimberly. * A yẹriẹ ọrhẹ ọgbọtọ ọrọrọ rọ ha iklasiẹ owian uvuẹn isukuru. Ọke aye a wian kugbe hin, ọgbọtọ rọ ha iklasiẹ nọ djokarhọ ye taghene Kimberly ọ vẹnẹ emọ iklasi na erọrọ. Ọ vwọ tẹmro ibiobiomu kpahen awọrọ-ọ, ọ tẹmro esiri, ọ vwọ ji ha ẹmro esọsọ ruiruo-o. Oma ọ merhen ọgbọtọ rọ ha iklasi Kimberly omamọ te erhirhiẹ ro kwerhọ uyono i Baibol ọke oru. Oma ọ merhen i Jehova ọke arha tẹmro izede rọ lẹrhẹ awọrọ vwo omamerhomẹ kpahen urhomẹmro na!

7. Me wu guọlọ ha ẹghẹlẹ ẹmro ẹta ri Jehova ọ yẹruọ ru?

7 Ọwan ephian i guọlọ tẹmro izede rọ nọ ha ujiri vwe i Jehova, jeghwai ti ọwan kẹrẹ imizu ukoko na. Omarana, jene yono kpahen irorẹdjẹ ezẹko ri na ha userhumu rẹn ọwan rhiẹ ‘omamọ udje . . . ọrẹ ẹmro ẹta.’

RHIẸ OMAMỌ UDJE UVUẸN AGHWOGHWO NA

Oma ọ merhen i Jehova ọke arha tẹmro esiri rẹn ihworho uvuẹn aghwoghwo na (Ni idjaghwẹ 8-9)

8. Udje ọgo yi Jesu o dje rẹn ọwan kpahen oborẹ ọ tẹmro lele uvuẹn aghwoghwo na?

8 Tẹmro esiri ji dje ọghọ phia ọke awọrọ i rha lẹrhuọ tuekwẹre. Ọke rọ wian owian aghwoghwo na, a mọrenfian banren i Jesu taghene ọye ọgbọre, rọ da enyo vrẹn oma, odibo i Dẹbolo, rọ vwọ nyalele irueruo Ẹdẹ Omeronmo na, ọrhẹ ohworho ro vwo mwuọghọ rẹn Osolobrugwẹ. (Matt. 11:19; 26:65; Luke 11:15; John 9:16) Ọrẹn, Jesu o rukele rhẹ ẹmro ekwẹre-e. Jerẹ i Jesu, o fo ne rukele orhianẹ a tẹmro hwainhwain rẹn ọwa-an. (1 Pet. 2:21-23) Itiọrurhomẹmro, ọ vwọ lọhọ re ne sun oma ọwan uvuẹn erhirhiẹ ọrana-a. (Jas. 3:2) Me yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan?

9. Me yọ nọ sabu ha userhumu rẹn ọwan sun ẹmro ọwan uvuẹn owian aghwoghwo na?

9 Damoma ni vrẹn ẹkpahenrhọ ọrovwoghwa rọ tẹmro hwainhwain rẹn ọwan. Omizu ọhworhare owu re se Sam ọrhọ ta, “Mia damoma tẹnrovi oborẹ ọsoriẹ ọ ghanren nẹ ọrovwoghwa na o rhe urhomẹmro na, ji ruẹ ewene ọke rọ sa.” Ọkezẹko, ọrovwoghwa na ọnọ sabu tuekwẹre fọkime a rhe ọke ro serhọ-ọ. Arha vwa ohworho rọ tuekwẹre, ana sabu ru oborẹ omizu ọmase re se Lucia, o ruru. Ana sabu nẹrhomo kpeke, nekpẹn userhumu mie Jehova ne vwo ẹhẹn ọfọfọ, neneyo a ja rha tẹmro esọsọ ri vwe dje ọghọ phia.

10. Lele oborẹ ọ ha 1 Timothy 4:13, ẹkẹ ọgo yo fori ne bru?

10 Rhiẹ obọdẹn oyono. Timothy Olele Kristi ro te edje, ọrẹn o fori no rho ruẹ riarorhọ uvuẹn ogame i Jehova. (Se 1 Timothy 4:13.) Marhẹ ene ru rhiẹ obọdẹn iyono uvuẹn aghwoghwo na? Ene vi dabu mwuegbe. Ọrẹ omamerhomẹ, e vwo ekwakwa sansan ri na sabu ha userhumu rẹn ọwan rhiẹ obọdẹn iyono. Ana sabu mẹrẹn iyẹnrẹn ri na ha userhumu rẹn ọwan uvuẹn ibroshọ na Fiomarhọ Isese Ọrhẹ Uyono ọrhẹ “Fioma Rhẹ Iruo Aghwoghwo Uvie Na,” rọ ha Ọbe-Owian Uyono Akpenyerẹn Ọrhẹ Iruo Uvie Na. Wa ha ẹbe enana ruiruo? Arha dabu mwuegbe, ofẹn orho mwu ọwa-an, na na ji tẹmro rhẹ uduefigbere.

11. Marhẹ Ilele Kristi ezẹko i ru rhiẹ obọdẹn iyono?

11 Ana ji sabu rhiẹ obọdẹn iyono ọke erhe ni udje awọrọ uvuẹn ukoko na sua, ji yono mie aye. Sam, ra hunute vrẹn ne, nọ nọ omayen oborẹ ọ lẹrhẹ Ilele Kristi ezẹko rhiẹ obọdẹn iyono. No yono kpahen ena aye a ha ruiruo, ji damoma hẹrokele aye. Omizu ọmase re se Talia, ọ dabu kpomaviẹ rẹn oborẹ imizu ri tẹn ona ra ha ẹmro otu phia, a ta ye lele. Nyoma ọrana, no yono kpahen oborẹ ono ru tẹn ona ẹmro ẹta, ji roro kpahen irhomu-ẹmro sansan ra homaphia uvuẹn aghwoghwo.

RHIẸ OMAMỌ UDJE UVUẸN UYONO UKOKO

Ijoro ra so nẹ ẹhẹn rhe uvuẹn uyono ukoko ọ lẹrhẹ oma merhen i Jehova (Ni idjaghwẹ 12-13)

12. Ebẹnbẹn ego yẹ ihworho ezẹko a dẹrughwaroghwẹ?

12 Ọwan ephian ina sabu toroba efikparobọ uyono ukoko na, nyoma ra na homaba awọrọ so ijoro, ji kpahenrhọ enọ ra dabu mwuegbe rhọ. (Ps. 22:22) Ọ bẹn rẹn imizu ezẹko aye ina so ijoro yanghene kpahenrhọ enọ uvuẹn afiede. Ọ ji bẹn wẹn? Orhiomaran, oma ọnọ merhuọn wu ne rhe oborẹ ọ ha userhumu rẹn awọrọ fi ofẹn aye kparobọ.

13. Me yọ nọ sabu ha userhumu wẹn so ijoro sasasa uvuẹn uyono ukoko?

13 So ijoro sasasa. Ọke ra so ijoro Uvie na, oborẹ ana tẹnrovi yẹ ọrẹ ene jiri Jehova. Omizu ọmase owu re se Sara, o vwo ni omayen rhiẹ ohworho rọ dabu rhe ijoro sua-a. Ọrẹn, ọye ọ guọlọ jiri Jehova rhẹ ijoro. Nọ sabu ruẹ omaran, no mwuegbe rhẹ ijoro na uvuẹn oghwa jerẹ oborẹ o mwuegbe rhẹ eghọn erọrọ uvuẹn uyono ukoko na. Nọ so ijoro na ji riẹnrioma rhẹ ikerẹmro ijoro na, nọ sabu rhe oborẹ ijoro na o ru surhobọmwu urhomu-ẹmro re yono kpahan. Sara nọ tare: “Ọnana nọ ha userhumu mẹ tẹnrovi ẹmro ijoro, ukperẹ ono rhiẹ oborẹ mi ne ru suiẹ.”

14. Orhianẹ wa zofa, marhẹ wu ne ru kpahenrhọ enọ uvuẹn uyono ukoko?

14 Kpahenrhọ enọ ọke ephian. Ọrẹ imwẹro, ọnana ọnọ sabu rhiẹ obẹnbẹn ọduado rẹn imizu ezẹko. Talia ra hunute vrẹn ne, ọrhọ ta: “Mie brudu mi ne kwomakugbe ihworho, dedevwo awọrọ i vwe kiki djokarhọ ye-e, fọkime mi vwo uvwele ọkokamu. Omarana, nọ bẹn mẹ mi na kpahenrhọ enọ.” Ọrẹn, Talia o fiobọrhotọre rọ nọ kpahenrhọ enọ-ọ. Ọke ro mwuegbe rhẹ uyono ukoko, no vwo yi rhẹ ẹhẹn taghene o fori nẹ ẹkpahenrhọ ọrukaro na, o rhiẹ kpeke rọ ji dabu kpahenrhọ onọ na. Nọ tare: “Ọnana no mevirhọ taghene ono rhomu orhianẹ ẹkpahenrhọ mẹ ọ kpẹtẹre, lọhọre, ji dje uhwẹnmro na phia, fọkime aruẹ ẹkpahenrhọ ọrana yẹ ohworho rọ ha uyono na phia ọ guọlọre.”

15. Me yo fori na karorhọ kpahen ẹkpahenrhọ ọwan?

15 Ilele Kristi ri vwa ghwai zofa dede, ina sabu tirierhumu aye ina ha ẹkpahenrhọ phia. Mesoriẹ? Omizu ọmase owu re se Juliet, ọrhọ ta: “Ọkezẹko mie ruẹ sikẹnsikẹn mi na kpahenrhọ enọ fọkime mia zofẹn taghene ọnọ lọhọ phan, habaye o ji rhomẹ te-e.” Ọrẹn, o fori na karorhọ taghene Jehova ọ guọlọre na yẹ ye ẹkpahenrhọ ro rhomurun ra na sabu haphia. * O vwo ọdaremẹro okokodo kpahen omẹdamu re ne jirie uvuẹn uyono ukoko, dedevwo ofẹn ọnọ sabu mwu ọwan.

RHIẸ OMAMỌ UDJE UVUẸN ẸMRO WA TA KẸDẸKẸDẸ

16. Aruẹ ẹmro ego ya na vi kẹnoma riẹn?

16 Kẹnoma rẹn aruẹ “ẹmro obiobiomu” ephian. (Eph. 4:31) Jerẹ oborẹ a hunute vrẹn ne, o fo nẹ Olele Kristi ọ ha ẹmro aghwa ruiruo-o. Ọrẹn, o vwo ẹmro aghwa phiẹphiẹphiẹ sansan ro ji fo na kẹnoma riẹn. Jerẹ udje, o fori na jomarhotọre na ja tẹmro esọsọ kpahen irueruo amwa awọrọ, uvwiẹ yanghene ẹkwotọre aye i nurhe. Habaye, ọwan a guọlọ tẹmro ekan ri na ha ẹkuọn rẹn awọrọ-ọ. Omizu ọhworhare owu ọrhọ ta: “Ọkezẹko, mi tẹmro ekan mi rorori taghene ẹmro echẹẹ ri vwe fiemru, ọrẹn itiọrurhomẹmro, mi hariẹ ha ẹkuọn rẹn ọwọrọ. Ẹgbukpe buebun rhe na, ane mẹ ọ ha userhumu mẹ omamọ ọrẹ odjahen djokarhọ ọke ẹmro mẹ i vwe serhọ, aye i rha ji ha ẹkuọn rẹn awọrọ.”

17. Lele oborẹ ọ ha Ephesians 4:29, marhẹ ene ru bọn awọrọ gbanhon?

17 Tẹmro izede rọ bọn awọrọ gbanhan. Rhe kiki jiri awọrọ ukperẹ wu na tẹmro hwainhwain yanghene brenu. (Se Ephesians 4:29.) Emọ Israel i vwo ekwakwa buebun rọ nọ lẹrhẹ aye dje ekpẹmẹ phia, ọrẹn ọgbọ buebun aye ni brenu. Uruemru re brenu ọnọ sabu hobọte awọrọ. Wu na sabu karorhọ oborẹ iyẹnrẹn ọsọsọ idọrhẹ ikpe na ọ lẹrhẹ “ọsoso emọ Israel . . . brenu kpahen i Moses.” (Num. 13:31–14:4) Ọrẹn, ẹmro ujiri ọnọ sabu lẹrhẹ oma merhen ihworho ephian. Ana sabu vwo imwẹro taghene urhebro ọduado rẹ ọmọ ọgbọtọ i Jephthah ọ mẹrẹn mie igbehian yen egbọtọ, yọ lẹrheriẹ tigban owian yen. (Judg. 11:40) Sara, ra hunute vrẹn ne, ọrhọ ta, “Erhe jiri awọrọ, na yẹ aye imwẹro taghene Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen aye, taghene aye i ji vwo ekete ọghoghanren uvuẹn ukoko yi.” Omarana, guọlọ izede wu na ha obọdẹn ujiri rẹn imizu ukoko na.

18. Lele oborẹ ọ ha Psalm 15:1, 2, mesoriẹ o fo na ta urhomẹmro, me yẹ ọnana o surhobọmwu?

18 Rha ta urhomẹmro. A sabu ruẹ oborẹ ọnọ merhen i Jehova oma orhianẹ a vwa ta urhomẹmro-o. O vwo utuoma kpahen aruẹ efian ephian. (Prov. 6:16, 17) Dedevwo ihworho buebun inyenana, e roro taghene o fiemru ra na mọrenfia-an, ọwan a ha ukẹro ri Jehova ọ ha ni efian ẹmọrọn nie. (Se Psalm 15:1, 2.) Itiọrurhomẹmro, ọwan a kẹnoma rẹn efian idandan, ọrhẹ ọre tiẹ nẹ iyẹnrẹn ezẹko rọ nọ phiẹ awọrọ rhọ.

Oma ọnọ merhen i Jehova ọke arha kpọ igueguon ọsọsọ riẹ ẹmro ri serhọ (Ni idjaghwẹ 19)

19. Me ye emru ọrọrọ ro ji fo na kẹnoma riẹn?

19 Kẹnoma rẹn iguegun ọsọsọ. (Prov. 25:23; 2 Thess. 3:11) Juliet, ra hunute vrẹn ne, o dje kpahen oborẹ iguegun ọsọsọ ọ hobọte yi lele. Nọ tare: “Ọ vwọ merhen mẹ oma mi na kerhọ iguegun ọsọsọ-ọ, ọ ji lẹrhe mẹ ja hẹroso ọro kerabọ iguegun na. Fọkime, marhẹ mi ru rhe sẹ o vwo gun mẹ rẹn ọwọrọ-ọ?” Wu rha mẹrẹnvwrurhe taghene ikuegbe are, o riẹ ọrẹ igueguon ne, kpọ ye riẹ ekwakwa irhorhomu.—Col. 4:6.

20. Me wu brorhiẹn yen wu ne ruo rhẹ ẹmro enọ?

20 Ra mẹriẹn taghene ọwan e nyerẹn uvuẹn akpọ rẹ ihworho a ha ẹmro esọsọ ruiruo kẹdẹkẹdẹ, o fori na wian gbanhon na sabu tẹmro ri na lẹrhẹ oma merhen i Jehova. Karorhọ, Jehova yọ yẹre ọwan omẹgbanhon ra na tẹmro, omarana o vwo ọdamẹ kpahen oborẹ a haye ruiruo lele. Ọnọ ha ebrurhọ rhẹ omẹdamu ọwan ra na ha ẹmro ọwan ruiruo izede ro serhọ uvuẹn aghwoghwo na, uvuẹn uyono ukoko ọrhẹ ẹmro ra ta kẹdẹkẹdẹ. Ọke irueruo akpọ ọkon ọnana orho toba ne, ọnọ phẹrẹ re ne jiri Jehova rhẹ ẹmro ọwan. (Jude 15) Ọrẹn vwana, brorhiẹn wu na lẹrhẹ oma merhen i Jehova rhẹ “ẹmro unu [ọnọ].”—Ps. 19:14.

IJORO 121 E Rhe Oma Sun

^ Udjoghwẹmro 5 Jehova ọ yẹre ọwan obọdẹn ẹghẹlẹ, nọyẹ ẹghẹlẹ ẹmro ẹta. Ọrẹ omemwurhọ, ihworho buebun i vwa ha ẹghẹlẹ ọnana ruiruo jerẹ oborẹ i Jehova ọ guọleriẹ rhọ-ọ. Me yọ nọ sabu ha userhumu rẹn ọwan tẹmro ri serhọ uvuẹn akpọ ọkon ọnana? Marhẹ ene ru lẹrhẹ oma merhen i Jehova rhẹ ẹmro ọwan, ọke ra ha owian aghwoghwo na, uyono ukoko ọrhẹ ọke re lele awọrọ tẹmro kugbe? Urhomu-ẹmro ọnana ọnọ kpahenrhọ enọ erana.

^ Udjoghwẹmro 6 Ewene edẹ ezẹko.

^ Udjoghwẹmro 15 Wu rha guọlọ iyẹnrẹn erọrọ kpahen oborẹ wu ne ru kpahenrhọ enọ, se urhomu-ẹmro na “Jiri Jehova Uvuẹn Ukoko na” rọ ha Oghwa Odẹrẹ ọrẹ January 2019.

^ Udjoghwẹmro 61 IDJEDJE IFOTO: Omizu ọhworhare ro biomevwan kpahen ọrovwoghwa rọ tuekwẹre; omizu ọhworhare rọ vwọ so ijoro uvuẹn uyono ukoko; omizu ọmase ro vwobọrhọ iguegun ọsọsọ.