Gadé sa ki adan

Ay adan lis a sé sijè-la

AWTIK POU ÉTIDYÉ 25

Jéova ka béni moun ki ka padonné

Jéova ka béni moun ki ka padonné

« Menmjan Jéova padonné-zòt volontyé, sé konsa fò zò padonné-zòt osi » (KOL. 3:13).

KANTIK 130 Pardonnons volontiers

ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈ a

1. Ka Jéova ka pwomèt moun ki ka péché é ki ka rèpanti-yo ?

 JÉOVA sé Kréyatè an nou, sé-y ki ka ban-nou sé lwa-la é sé-y ki ka jijé-nou. Men anplisdisa, sé-y ki sé Pap’an nou ki an syèl-la é i enmé-nou onlo (Sòm 100:3 ; Iz. 33:22). I ka padonné moun ki péché é ki ka rèpanti-yo pas i ni pouvwa-lasa, men anplisdisa i anvi fè sa toubònman (Sòm 86:5). Mi sa i ni lokazyon di : « Menmsi péché a zòt kon twèl wouj, yo ké vin blan kon lanèj » (Iz. 1:18).

2. Ka pou nou fè si nou vé rété anpé èvè lézòt ?

2 Konm noutout nou sé dé moun ki enpawfè, sa ka rivé-nou di oben fè on biten ki ka fè lézòt lapenn (Jak 3:2). Men si nou ka aprann a padonné lézòt, nou pé’é pèd sé bon zanmi-la nou ni la (Pwov. 17:9 ; 19:11 ; Mat. 18:21, 22). Lèwvwè yonn ka fè lòt lapenn, Jéova vlé kè yonn padonné lòt (Kol. 3:13). É nou ni on bon rézon pou fè sa : Jéova limenm lè i ka padonné-nou i ka fè sa « anplen » (Iz. 55:7).

3. Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?

3 Adan awtik-lasa, nou ké vwè kè menmsi nou enpawfè, nou pé imité Jéova é padonné lézòt. Nou ké réponn a sé kèsyon-lasa : Dè ki péché pou nou palé èvè sé ansyen-la ? Poukwa Jéova vé kè nou aji èvè mizérikòd ? Yo fè sèwten frè é sè an nou ditò é yo rivé padonné sé moun-la ki fè-yo soufè la. Ka ègzanp a yo pé aprann-nou ?

LÈWVWÈ ON KRÉTYEN KA FÈ ON PÉCHÉ KI GRAV

4. a) Lèwvwè on moun ki ka sèvi Jéova fè on péché ki grav, ka pou i fè ? b) Lèwvwè sé ansyen-la k’ay vwè on moun ki fè on péché ki grav, ki rèsponsabilité yo ni ?

4 Lèwvwè on krétyen ka fè on péché ki grav, fò-nou di sé ansyen-la sa. An 1 Korentyen 6:9, 10 nou ka touvé sèwten adan sé péché-lasa. On péché ki grav sé lèwvwè on moun ka fè on mové biten toubònman ki pa annakò èvè lwa a Bondyé. Siwvwè on krétyen ka fè on péché konsa, fò i ay owa ansyen a lasanblé a-y pou i dévwalé sa (Sòm 32:5 ; Jak 5:14). Ki rèsponsabilité sé ansyen-la ni ? Sé vré kè sé Jéova tousèl ki pé padonné on péché anplen, é i ka bazé-y asi ranson-la pou i pé sa fè sa b. Men i ba sé ansyen-la on rèsponsabilité. Sé yo ki ka désidé si moun-la ki péché la pé rété adan lasanblé-la, é yo ka sèvi èvè Labib pou yo fè sa (1 Kor. 5:12). Men avan yo pran désizyon a yo, yo ka réponn a sé kèsyon-lasa : Ès moun-lasa fè péché-la pa èspré ? Ès i éséyé kaché péché-la i fè la ? Ès sé onsèl fwa i fè sa oben ès i té ja ka fè sa dépi on bon moman ? É pi enpòwtan la, èskè adan jan i ka aji, i ka montré kè i ka rèpanti-y poudèbon ? Ès ni prèv ki ka montré kè Jéova padonné-y ? (Akt 3:19).

5. Lèwvwè sé ansyen-la ka édé on moun ki fè on péché, ki bon biten sa ka menné ba-y ?

5 Lèwvwè sé ansyen-la k’ay palé èvè moun-la ki fè péché-la, objèktif a yo sé pran menm désizyon ki désizyon-la Jéova ja pran la adan syèl-la (Mat. 18:18). Ki bon biten dispozisyon-lasa ka pòté ? Sa ka pwotéjé timouton a Jéova kè i enmé, pas sé ansyen-la ka woté moun-la ki fè péché-la é ki pa ka rèpanti-y adan lasanblé-la pou i pa détenn asi sé frè é sè la (1 Kor. 5:6, 7, 11-13 ; Tit 3:10, 11). Anplisdisa, grasa dispozisyon-lasa, moun-la ki péché la pé rèpanti-y é Jéova pé padonné-y (Lik 5:32). Sé ansyen-la ké priyé pou moun-la ki fè péché la é ki ka rèpanti-y, é yo ké mandé Jéova édé-y pou i pé sa wouvin bon bon zanmi èvè-y (Jak 5:15).

6. Lè yo ka èskominyé on moun, ès sa vé di kè Jéova pé’é jen pé padonné-y ? Bay on ti èsplikasyon.

6 Imajiné kè lèwvwè sé ansyen-la ka palé èvè on moun ki fè on péché, yo ka rann-yo kont kè i pa ka rèpanti-y. Ka yo ké fè ? A moman-lasa, yo ké èskominyé-y. É si i pa rèspèkté lwa a péyi-la i ka viv adan-y la, sé ansyen pé’é wousoulé-y, fò i ké pran rèsponsabilité a-y parapòt a sé mové biten-la i fè la. Ki i rèpanti-y, ki i pa rèpanti-y, Jéova ka pèwmèt otorité a péyi-la jijé é pini on moun kèlkèswa moun-la si i pa rèspèkté lwa-la (Wom. 13:4). Men, apré i fè péché-la i ka rann-li kont kè sa i té fè la pa té bon, é kè i ka chanjé mantalité a-y é konpòwtasyon a-y, Jéova ké padonné-y volontyé, é i ké fè sa, menmsi sé péché-la moun-la té fè la té grav toubònman (2 Kron. 33:9, 12, 13 ; Lik 15:17-24 ; 1 Tim. 1:15).

7. Lèwvwè on moun fè-nou on biten é kè nou ka padonné-y, ka sa vé di ojis ?

7 A pa nou ki ka désidé si Jéova pé padonné on moun oben si i pé’é padonné-y. Mésyé a pa ti kontan nou kontan dè sa ! Men, lèwvwè on moun ka fè-nou on biten, menmsi sé on biten ki grav, nou ni on chwa a fè kanmenm. Kilès ? Ki moun-la mandé-nou padon, ki i pa mandé-nou padon, nou pé désidé kè nou ka padonné-y, kivédi nou pé désidé kè nou pé’é ni moun-lasa asi tchè ankò é nou pé’é kòlè èvè-y ankò. Nou ka tou konprann kè sa pé mandé onlo tan é sa pé mandé onlo éfò, siwtou si moun-la fè-nou on biten ki té rèd menm. Mi sa niméwo a 15 sèptanm 1994 a Tou dè Gad la té ka di : « Lèwvwè ou ka padonné on moun, sa vé pa di kè ou dakò èvè sa moun-lasa fè la, men sa vé di kè ou ka mèt toutbiten-la an men a Jéova é kè ou ka fè-y konfyans. Sé-y ki Jij a tout linivè é i ka jijé on mannyè ki jis. É lèwvwè moman-la ké rivé, nou pé sèten i ké ranjé sitiyasyon-la on mannyè ki jis ». Lèwvwè on moun fè-nou on biten, poukwa Jéova ka mandé-nou padonné moun-lasa é poukwa i ka mandé-nou lésé-y jijé afè-lasa ?

POUKWA JÉOVA KA MANDÉ-NOU PADONNÉ LÉZÒT

8. Nou ni onlo rèkonésans pou mizérikòd a Jéova. Ka sa ka pousé-nou fè ? Bay on ti èsplikasyon.

8 Lèwvwè nou ka padonné, nou ka montré kè nou ni rèkonésans pou mizérikòd a Jéova. Jézi montré sa byen èvè on ègzanp i pran. I konparé Jéova èvè on mèt ki woté on gwo dèt anlè do a on sèwvitè a-y, pas i pa té pé péyé dèt-lasa. Men aprésa, sèwvitè-lasa pa aji èvè mizérikòd èvè on sèwvitè ki té ka doué-y lontan mwens lajan (Mat. 18:23-35). Ka sa ka aprann-nou ? Si nou ni rèkonésans pou tout mizérikòd-la Jéova ni pou nou la é kè mizérikòd-lasa ka sòti anfon a tchè an nou, sa ké pousé-nou padonné lézòt (Sòm 103:9). Mi lidé-lasa nou té ka touvé adan Tou dè Gad la, ni plizyè lanné dè sa : « Grasa sakrifis a Jézikris, Jéova ka padonné-nou toulongalé. Menmsi nou, nou ka padonné lézòt, nou pé’é jan rivé padonné lézòt kon Jéova ka padonné-nou ».

9. Dapré Matyé 6:14, 15, èvè kimoun Jéova ka aji èvè mizérikòd ?

9 Si nou ka padonné lézòt, Jéova ké padonné-nou. Jéova ka aji èvè mizérikòd épi moun ki ka aji èvè mizérikòd (Mat. 5:7 ; Jak 2:13). Jézi montré sa on mannyè ki klè lè i aprann disip a-y priyé (li Matyé 6:14, 15). Nou ka touvé lidé-lasa osi lè nou ka sonjé sa Jéova mandé Jòb fè. Élifaz, Bildad é Zofa té fè nonm fidèl lasa soufè toubònman pas yo té ka palé rèd ba-y. Men Jéova mandé Jòb priyé pou yo. Sé sa Jòb fè, é aprésa Jéova rékonpansé-y (Jòb 42:8-10).

10. Lèwvwè nou ni rankin an tchè an nou, poukwa nou ka fè-nou noumenm an nou ditò ? (Éfézyen 4:31, 32).

10 Lè ou ni rankin an tchè a-w, ou ka fè voumenm a-w ditò. Lè ou ni rankin, sé konsi ou ni on chaj ki lou asi do a-w, é Jéova vé kè ou woté chaj-lasa asi do a-w (li Éfézyen 4:31, 32). Mi konsèy-lasa i ka ba-w : « Pa fè kòlè é penga ou anrajé » (Sòm 37:8). Nou ka aji èvè onlo sajès lèwvwè nou ka suiv konsèy-lasa. An réyalité, lè nou ni rankin, non sèlman sa ka aji asi santé an nou men sa ka aji asi moral an nou osi (Pwov. 14:30). Lè nou ni rankin an tchè an nou, sé kon lè nou ka bwè pwazon : sa pé’é fè moun-la ki fè-nou soufè la ayen, men sé nou ki ké pran plon adan sa. Pawkont, lè nou ka padonné lézòt, sé on kado nou ka fè-nou noumenm an nou (Pwov. 11:17). Lèspri an nou trankil é nou ka fè tousa nou pé pou nou kontinyé sèvi Jéova.

11. Dapré Women 12:19-21, lèwvwè on moun bizwen vanjé-y, ka Jéova ka di asi sa ?

11 Sé Jéova ki ka vanjé moun. Jéova pa ka ban-nou dwa vanjé-nou siwvwè on moun fè-nou ditò (li Women 12:19-21). Konm nou enpawfè, nou pé pa konprann toutbiten byen konm i fò. Kifè lè nou ka jijé, nou pé pa fè-y on mannyè ki jis, kon Jéova ka fè-y (Ébr. 4:13). É délè, akòz dè sa nou ka rèsanti nou pa ka rivé aji èvè bon jijman. Mi sa Jéova fè Jak maké : « Lè on nonm kòlè, i pa ka aji annakò èvè jistis a Bondyé » (Jak 1:20). On biten nou pé sèten sé kè Jéova ké fè ansòt pou toutbiten fèt on mannyè ki jis.

Pa fè kòlè é woté tout ti tras a rankin ou pé ni an tchè a-w. Lésé tout biten-la an men a Jéova. I ké woté tout sé déga-la péché-la fè la (gadé paragraf 12 la).

12. Kijan nou pé montré kè nou ni konfyans adan jistis a Jéova ?

12 Lè nou ka padonné, nou ka montré kè nou ni konfyans adan jistis a Jéova. Lè nou ka lésé toutbiten an men a Jéova, nou ka montré kè nou sèten kè i ké réparé tout déga kè péché-la fè. Adan mond nouvo la, nou pé ké sonjé tousa ki fè-nou soufè é sé biten-lasa « pé ké malmenné tchè an nou ankò » (Iz. 65:17). Men lèwvwè yo fè-nou on biten ki fè-nou mal toubònman, ès nou pé rivé woté tout ti tras a rankin oben a kòlè an tchè an nou ? An-nou vwè kijan déotwa frè é sè rivé fè sa.

LÈ NOU KA PADONNÉ, SA KA PROKIRÉ-NOU ONLO BYENFÉ

13-14. Lè nou ka vwè jan Tony padonné José, ka sa ka aprann-nou ?

13 Ni onlo frè é sè ki rivé padonné moun ki fè-yo soufè bon soufè la. Ki byenfé sa prokiré-yo ?

14 Tony c sé on frè ki ka viv o Filipin é avan i té touvé lavérité, i aprann kè on boug non a-y sé José té tchouyé on gran frè a-y. A épòk-lasa, Tony té enmé goumé. Yo arété José é yo mété-y lajòl pou krim-la i té fè la. Plita, José sòti lajòl é Tony pwomèt kè i té’é touvé-y é kè i té’é tchouyé-y. Kifè, Tony achté on fizi. Men i mété-y ka étidyé Labib èvè Témwen a Jéova. Mi sa i ka rakonté : « Étid an mwen édé-mwen vwè kè an té ni gwo chanjman a fè adan vi an mwen. Pa ègzanp, fò pa an té lésé kòlè-la an té ni la parapòt a sa ki té pasé pran lanmen asi mwen ». Tony fin pa pran lèbatèm é i jous vin ansyen. Imajiné jan sa siwprann-li lèwvwè on jou, i dékouvè kè José osi té vin Témwen a Jéova ! Lè Tony é José jwenn, yonn tonbé an bra a lòt, é Tony di José kè i té padonné-y. Aprésa Tony èspliké kè konm i té padonné José, sa mèt onlo jwa an tchè a-y. Asirésèten, Jéova béni-y pou bèl létadèspri a-y.

Ègzanp a Peter é Sue ka montré-nou kè nou pé fè ansòt pou kòlè-la é larankin pa pran lanmen asi nou (gadé sé paragraf 15 é 16 la).

15-16. Lè nou ka vwè jan Peter é Sue padonné misyé-la ki té mèt bonb-la, ka sa ka aprann-nou ?

15 On jou, pannan Peter é Sue d té an réinyon, on bonb enn pété andidan sal-la. Sé té on misyé ki pa té Témwen a Jéova ki té mèt bonb-lasa. Sa fèt an 1985. Sue té blésé bon blésé la. Akòz dè sa, i pé pa vwè klè kon avan ankò, i pé pa tann byen ankò é pon mèdsen pé pa fè ayen pou-y. Anplisdisa, i pa’a rivé santi lòdè a pon biten ankò. Souvantfwa, mi sa Peter é Sue ka mandé-yo : « Ki kalté moun ki pé fè on biten konsa ? » Plizyè lanné apré, yo arété moun-la ki té mèt bonb-la é yo kondanné-y. Yo mété-y lajòl pou tout rèstan a vi a-y. Lèwvwè yo mandé Peter é Sue si yo té padonné-y, mi sa yo di : « Jéova ka montré-nou kè lèwvwè nou ka fè kòlè é lèwvwè nou ni rankin an tchè an nou, sa pé aji asi santé an nou, asi sa nou ka rèsanti é asi moral an nou. Kifè, tousuit apré sa fèt, nou mandé Jéova édé-nou padonné moun-lasa pou lèspri an nou té trankil ».

16 Ès sa té fasil pou yo dè padonné misyé-lasa ? A pa toutlè. Mi sa yo ka ajouté : « Dè tanzantan, lèwvwè Sue ka soufè akòz dè sitiyasyon-lasa, nou ka santi kè san an nou ka monté an tèt an nou. Men nou ka fè éfò pou sa pa wouvin an lèspri an nou, é adan on batzyé, présyon-la ka désann. An réyalité, nou pé di kè siwvwè misyé-la ki té mèt bonb-la ka vin frè an nou dèmen, nou ké akéyi-y bra gran wouvè. É lè nou ka di sa, a pa pawòl anlè ! Sa nou viv la montré-nou kè sé prensip-la ka libéré-nou, é yo ka libéré-nou adan onlo domenn adan vi an nou é nou pa menm té ka imajiné sa ! On biten ki ka ban-nou fòs osi sé dè sav kè talè Jéova ké réparé tout déga ki tini ».

17. Lè nou ka vwè jan Myra padonné èks mari a-y, ka sa ka aprann-nou ?

17 Lè Myra vin Témwen a Jéova, i té ja mayé é i té ni dé jenn timoun. Men mari a-y pa aksèpté lavérité. Plita, i tronpé madanm a-y é i lagé fanmi a-y. Lè i ka sonjé sa, mi sa Myra ka di : « Lèwvwè mari an mwen lagè-mwen é sé timoun-la, an rèsanti sa onlo moun ka rèsanti lèwvwè on moun yo enmé ka trayi-yo : sa fè-mwen on chòk. An pa té vlé aksèpté sa ki té pasé. Sa té ka fan’an lapenn, an té ka règrété onlo biten, an té ka santi-mwen koupab é an té kòlè ». Myra fin pa divòsé èvè mari a-y, men menm aprésa, i té ka soufè toujou davwa mari-la té trayi-y. Mi sa i ka di ankò : « An té ka soufè onlo akòz dè sa an té ka rèsanti, é sa diré pannan plizyè mwa. An rann-mwen kont kè akòz dè sa, an pa té bon bon zanmi èvè Jéova ankò é èvè lézòt kon avan ». Alèla, Myra pa kòlè èvè èks-mari a-y ankò é i pa’a mandé pon vyé biten rivé-y nonplis. I ka èspéré kè on jou i ké sèvi Jéova. I ka rivé konsantré-y asi sa dèmen ké pòté. I lévé timoun a-y adan lavérité menmsi i té tousèl. Jòdila, sé timoun-la akaz a yo èvè fanmi a yo, é i kontan sèvi Jéova èvè yo.

JÉOVA SÉ ON JIJ KI PAWFÈ

18. Konm Jéova sé Jij a tout latè, nou pé sèten kè i pé’é jen aji nenpòt kijan. Poukwa ?

18 Jéova pa ban-nou dwa jijé lézòt. Konm nou pa ni rèsponsabilité-lasa, sa ka trankilizé-nou. Sé Jéova ki sé pli gran Jij ki tini é sé-y ki ni rèsponsabilité-lasa (Wom. 14:10-12). Jéova sav sa ki byen é sa ki mal on mannyè ki pawfè, é nou pé sèten kè i toujou ka tchenn kont dè sa lè i ka jijé (Jén. 18:25 ; 1 Wa 8:32). Jéova ké toujou aji on mannyè ki jis.

19. Konm Jéova sé on Jij ki pawfè, ka i ké fè talè ?

19 Talè, nou pé’é anba jouk a péché-la ankò é nou ké pawfè. A pa ti présé nou présé vwè Jéova fè sé biten-lasa disparèt ! (Sòm 72:12-14 ; Rév. 21:3, 4). Nou pé’é jen soufè ankò é ayen pé’é fann tchè an nou ankò. Tousa ké disparèt. Nou pé’é menm ka sonjé sé biten-lasa ankò. Men annatandan, nou ni onlo rèkonésans pou Jéova pas grasa-y nou pé rivé imité-y é nou pé rivé padonné lézòt.

KANTIK 18 Mèsi pou ranson-la

a Jéova toujou paré a padonné on moun ki ka fè péché é ki ka rèpanti-y. Konm nou sé dé krétyen, nou vé imité-y é padonné moun ki fè-nou on biten ki fè-nou mal. Adan awtik-lasa, nou ké vwè kè nou pé pasé asi sèwten péché tou natirèlman, é nou ké vwè kè pou dòt péché fò-nou ké palé èvè sé ansyen-la dè sa. Anplisdisa, nou ké vwè poukwa Jéova vé kè yonn padonné lòt é ki bon biten sa ka pòté lèwvwè nou ka fè sa.

b Gadé awtik-la « Questions des lecteurs » adan niméwo a 15 avril 1996 a Tou dè Gad la.

c Yo chanjé sèwten non.